Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/198/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201665 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201665.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anna Peťovská, PhD. v právnej veci žalobcu: Mgr. X. K., Športová 533/6, 900 82 Blatné, zastúpený JUDr. Ingrid Zlochová, advokátka, Galvaniho 12, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, odbor železničnej polície, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-F.-XXX-XX/XXXX, zo dňa 15.08.2011, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.10.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-F.-XXX-XX/XXXX zo dňa 15.08.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdený Personálny rozkaz riaditeľa ObSŽP Trnava č. 133/2009 zo dňa 24.02.2009. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len zákon o štátnej službe) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Železničnej polície z dôvodu, že svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca namieta skutočnosť, že žalovaný rozhodol po uplynutí 60-dennej zákonnej lehoty a v napadnutom rozhodnutí absentuje skutočnosť, že rozhodnutie je preskúmateľné súdom. Poukazuje na to, že v spise nie je žiaden relevantný dôkaz, ktorý by potvrdil, kedy nadriadený začal disciplinárne konanie a kedy bolo podanie na začatie disciplinárneho konania doručené oprávnenému orgánu, naopak, zo spisu je zrejmé, že takéto konanie vôbec neprebehlo a žalobcovi bol bez neho doručený návrh na prepustenie zo služobného pomeru. Z rozhodnutia oboch stupňov ako aj z personálneho spisu nevyplýva, že by žalovaný vykonal dokazovanie, keďže žalovaný iba založil do spisu podklady zo spisu vojenského prokurátora, ktoré však nemožno poskytnúť osobám alebo orgánom, ktoré v tomto konaní nemajú postavenie poškodeného, z čoho vyplýva, že nie sú získané zákonným spôsobom a nedajú sa použiť v tomto konaní ako dôkaz. Rovnako nezákonne boli získané aj úradné záznamy príslušníkov Železničnej polície npor. A. I., práp. Z. I., nstržm. O. M., práp. J. Z., npor. A. I., mjr. X. P.. Žalovaný vyvolal protiprávny stav a pokračoval v konaní o prepustenie aj po tom ako bolo trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené z dôvodu, že skutočnosti uvádzané v uznesení o vznesení obvinenia mu neboli dokázané. Žalobca poukazuje na to, že prvostupňovom rozhodnutí absentuje podpis riaditeľa Oblastnej správy Železničnej polície Trnava. Na potvrdení zo dňa 10.02.2009, v ktorom je uvedené, že Závodný výbor proti ŽP prerokoval návrh na žalobcovo prepustenie a vyslovil, že proti nemu nemá námietky absentuje dátum, kedy bolo zo strany Závodného výboru prerokované žalobcovo prepustenie a dôvod, prečo nebol predvolaný, aby mal možnosť sa k návrhu vyjadriť. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 06.12.2011 bolo tunajšiemu súd doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uvádza, že žalovaný označený žalobcom v podanej žalobe nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, čo je neodstrániteľnou podmienkou konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na toto ustanovenie navrhuje konanie v predmetnej veci zastaviť. Pokiaľ ide o zákonnú 60-dňovú lehotu na rozhodnutie o odvolaní, táto sa považuje za poriadkovú a jej nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka poučenia, žalovaný odkazuje na § 247a zák. č. 73/19998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, podľa ktorého na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a na skutočnosť, že povinnosť uviesť v poučení rozhodnutia aj údaj o tom, či rozhodnutie podlieha súdnemu prieskumu vyplýva iba zo Správneho poriadku, nie zo zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Poukazuje ďalej na to, že zákon nevyžaduje, aby si odborový orgán vyžiadal stanovisko policajta, ktorého sa návrh na prepustenie týka. Disciplinárne konanie je samostatným konaním nezávislým na personálnom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie personálneho rozkazu a žalobou napadnutého rozhodnutia. Personálna a disciplinárna právomoc nadriadených sú dva nezávislé inštitúty a prepustenie zo služobného pomeru podľa § 72 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ sa nepovažuje za disciplinárne opatrenie, ale spadá do personálnych opatrení. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustálenú súdnu judikatúru, podľa ktorej disciplinárne konanie je samostatné a nezávislé na personálnom konaní. Ministerstvo ďalej uvádza, že žalobca nebol zo služobného pomeru prepustený preto, že spáchal skutok, ktorý je trestným činom, ale preto, že svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nie každé protiprávne konanie je trestným činom či priestupkom, avšak v samostatnom personálnom konaní pre rozhodnutie postačuje porušenie zákona, ktoré zákon predpokladá a stanoveným spôsobom postihuje. Vychádzajúc zo súdnej judikatúry, v konaní o prepustení príslušníka ŽP zo služobného pomeru sa prezumpcia neviny neuplatňuje. Otázka viny z trestného činu, resp. priestupku nie je ani predbežnou otázkou, od rozhodnutia ktorej závisí rozhodnutie o prepustenie žalobcu z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Preto súčasne vedené trestné konanie alebo konanie o priestupku nemá vplyv na priebeh personálneho konania. Príslušný nadriadený žalobcu bol oprávnený nahliadnuť do spisového materiálu vedeného v trestnom konaní a so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní vyhotoviť doslovné odpisy výpovede svedkov, prípadne fotokópie výsluchov. Toto vyplýva z § 69 ods. 1 Trestného poriadku. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR ďalej vyplýva, že v správnom konaní vedenom podľa zákona možno použiť aj také dôkazy, ktoré boli vykonané v trestnom konaní. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nakoľko by mohol ohroziť vážnosť a dôveru občanov v ŽP, pretože verejnosť citlivo vníma, ak sa protiprávneho konania dopustí príslušník ozbrojeného zboru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, alebo konanie zastavil pre nedostatok pasívnej legitimácie. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že Personálnym rozkazom č. 133/2009 zo dňa 24.02.2009 riaditeľ Oblastnej správy Železničnej polície Trnava prepustil podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Železničnej polície, a to z dôvodu, že svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov v štátnej službe, a to na základe tohto skutkového stavu. Dňa 12.01.2009 počas služby v čase od 15:00 hod. žalobca ako riaditeľ OŽP Bratislava v priestoroch OŽP Bratislava dal pokyn podriadenému príslušníkovi OŽP Bratislava npor. A. I., aby nasadol do služobného motorového vozidla Škoda Fabia BA 964 GD. Následne s ďalšími dvoma príslušníkmi Železničnej polície npor. A. U. a npor. K. sa so služobným motorovým vozidlom odviezli k bližšie neurčenému reštauračnému zariadeniu v Bratislave v blízkosti Zimného štadióna, kde po vystúpení z vozidla žalobca prikázal npor. A. I., aby vozidlo zaviezol späť, a to aj napriek tomu, že nebol zapísaný v knihe prevádzky služobného motorového vozidla ako oprávnená osoba na jeho riadenie. Neskôr o 20:00 hod. mu žalobca cez mobilný telefón prikázal, aby sa so služobným motorovým vozidlom preňho vrátil, čo npor. I. aj následne vykonal, v dôsledku čoho však musel prerušiť služobný úkon, ktorý v tom čase vykonával a odviezol ho späť na železničnú stanicu Bratislava-Hlavné mesto. Proti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 13/2009-PK zo dňa 18.06.2009, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz správneho orgánu prvého stupňa. Keďže toto rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom, žalobca podal na Krajský súd Bratislava žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, o ktorom Krajský súd Bratislava rozhodol rozhodnutím č. 3S 168/2009-86 dňa 26.10.2010 a žalobu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu súdu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 23.03.2011 č.k. XSžo/XX/XXXX, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 3S 168/2009-86 tak, že zrušil rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa č. 13/2009-Pk zo dňa 18.06.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to z dôvodu, že správny orgán neumožnil nahliadnuť do spisu právnej zástupkyni žalobcu a toto je taká podstatná vada správneho konania, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť, nakoľko účastníkovi konania v dôsledku toho, že nebolo dovolené nazrieť do spisov bola sťažená účinná obrana a bolo porušené jeho právo stanovené v § 237 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmávajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!" Podľa § 48 ods. 3 písm. g/ citovaného zákona, policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Podľa § 72 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 192 ods. 4 citovaného zákona o prepustení policajta z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. d/ až g/ možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. V týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajta aj doručiť. Súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj spisového materiálu, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 4Sžo 10/2011 zo dňa 23.03.2011 zistil, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 3S 168/2009-86 zo dňa 26.10.2010 zrušil, nakoľko správny orgán neumožnil právnej zástupkyni žalobcu, ktorá ho v konaní zastupovala na základe riadne udeleného plnomocenstva počas odvolacieho konania, nahliadnuť do spisu vedeného na žalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s ostatnými dôvodmi odvolania žalobcu nestotožnil. V novom konaní bolo povinnosťou správneho orgánu druhého stupňa napraviť túto vadu a umožniť právnej zástupkyni žalobcu nahliadnuť do správnych spisov. Právnej zástupkyni žalobcu bolo dňa 13.07.2011 umožnené oboznámiť sa s kompletným spisovým materiálom vzťahujúcim sa k predmetnej veci ako aj s jeho osobným spisom, čo vyplýva z úradného záznamu zo dňa 13.07.2011, čím vytýkaný nedostatok procesnej povahy bol odstránený. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Železničnej polície podľa § 72 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. Túto sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnou zodpovednosťou policajta. Základné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o ňom. Nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania. Ako nadriadený svojim konaním porušil služobnú prísahu a povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Tieto povinnosti mu predovšetkým vyplývajú zo základných povinnosti ustanovených v § 49 písm. a/ uvedeného zákona, podľa ktorých je povinný riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, týchto viesť k služobnej disciplíne, podľa čoho sa však neriadil, ale naopak, tieto hrubo porušil a v čase mimo výkonu štátnej služby sa dopustil konania, ktoré narušilo vážnosť železničnej polície a ohrozilo tým aj jej samotnú dôveru, o čom svedčí aj skutočnosť, že uvedené konanie žalobcu malo negatívnu odozvu verejnosti. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ uvedeného zákona, policajt je povinný plniť úlohy, ktoré sú mu uložené predmetnými zákonnými normami, a internými predpismi, ak bol s nimi riadne oboznámený a podľa písm. g/ je povinný zdržať sa protiprávneho konania v štátnej službe i mimo štátnej služby, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Neobstojí námietka žalobcu, že mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru, nakoľko návrh na prepustenie zo služobného pomeru mu bol doručený 18.02.2009 a k nemu sa vyjadril písomne dňa 20.02.2009. Taktiež predĺženie zákonnej lehoty na rozhodnutie o odvolaní bolo žalobcovi cestou jeho právnej zástupkyne oznámené dňa 18.05.2009. Ako už konajúci súd vyššie uviedol, správne personálne konanie o prepustení zo služobného pomeru a trestné konanie so samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činnom v trestnom konaní. V konaní o prepustení zo služobného pomeru stačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby v trestnom konaní, podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.