Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/201/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201681 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201681.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci navrhovateľa: Energetické Centrum, a.s., so sídlom Sartorisova 10, 821 08 Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Rastislav Hanulák, Advokátska kancelária Capitol Legal Group, s.r.o., so sídlom Kollárovo nám. č. 20, 811 06 Bratislava proti odporcovi: ZSE Distribúcia, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom podaným na Krajskom súde v Bratislave dňa 14.10.2011 sa navrhovateľ domáhal zákazu ukončovať proces zmeny dodávateľa elektriny pre účastníkov trhu s elektrinou, ktorých odberné miesto je pripojené do sústavy odporcu a ktorí uzavreli zmluvy o dodávke elektriny s navrhovateľom, na základe storna zmeny dodávateľa elektriny bez toho, aby o storno zmeny dodávateľa elektriny požiadal navrhovateľ. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa dodávkou elektriny. Na podnikanie je oprávnený na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2009E 0381 zo dňa 22.12.2009. Odporca je taktiež obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa prevádzkou distribučnej sústavy a podnikanie vykonáva na základe oprávnenia od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2007E 0258 zo dňa 1.7.2007. Majiteľom majoritného balíka akcií materskej spoločnosti odporcu (ako aj spoločnosti ZSE Energia) je spoločnosť Západoslovenská energetika, resp. štát prostredníctvom Fondu národného majetku Slovenskej republiky. V zmysle prílohy č. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení neskorších predpisov v spojitosti s ustanovením § 14 ods. 7 citovaného nariadenia, je odporca v postavení prevádzkovateľa sústavy uskutočňujúceho proces zmeny dodávateľa elektriny vo vzťahu k tým odberateľom elektriny, ktorých odberné miesta sú pripojené do sústavy tohto prevádzkovateľa. Týmto procesom sa zabezpečuje právo odberateľov na zmenu dodávateľa elektriny, ktoré im náleží v zmysle ustanovenia § 20 ods. 6 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Nariadenie vlády č. 317/2007 Z.z. je všeobecne záväzným právnym predpisom vykonávajúcim ustanovenia zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, ale aj zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý obsahuje ustanovenie § 12 ods. 1 až 5 priame splnomocnenie vlády Slovenskej republiky vydať ku konkretizácii právnych vzťahov obsiahnutých v zákone č. 656/2004 Z.z. o energetike a v zákone č. 276/2001 Z.z. podzákonný predpis. Zmenu dodávateľa elektriny z pôvodného dodávateľa na nového možno podľa prílohy č. 2 nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z. uskutočniť len raz štvrťročne vždy k prvému dňu štvrťroka, ak odberné miesto odberateľa nie je vybavené priebehovým meraním. Podmienkou zmeny je ukončenie zmluvy o dodávke elektriny uzatvorenej s doterajším dodávateľom elektriny najneskôr ku dňu vykonania zmeny dodávateľa elektriny a uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny s novým dodávateľom elektriny s účinnosťou ku dňu vykonania zmeny dodávateľa elektriny. Z toho vyplýva, že úspešný priebeh procesu zmeny dodávateľa elektriny uskutočňuje ten prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorej je odberné miesto dotknutého odberateľa pripojené. Vo vzťahu k odberateľom, ktorých odberné miesta sú pripojené do distribučnej sústavy odporcu je teda takýmto subjektom uskutočňujúcim proces zmeny dodávateľa práve osoba žalovaného. Nariadenie vlády upravuje prevádzkovateľa sústavy nevykonať zmenu dodávateľa a tým zmene dodávateľa fakticky zabrániť a to najmä v prípade neodstránenia nedostatkov v žiadosti o vykonanie zmeny dodávateľa a to napriek predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa sústavy a v prípade námietky doterajšieho dodávateľa z dôvodu neukončenia zmluvy o dodávke elektriny najneskôr ku dňu zmeny dodávateľa elektriny. Komunikácia v procese zmeny dodávateľa prebieha v celom rozsahu elektronickou formou, čo vyplýva z prevádzkového poriadku žalovaného. Jednotlivé úkony účastníkov procesu zmeny dodávateľa sú pritom v tejto komunikácii označované číslami transakcie vyžadovanými v zmysle predmetnej technickej špecifikácie pre výmenu dát. Navrhovateľ ako dodávateľ elektriny uzavrel v predchádzajúcom období zmluvy o dodávke elektriny s odberateľmi, ktorých odberné miesto je pripojené do distribučnej sústavy prevádzkovanej žalovaným. V súlade s prílohou č. 2 časťou B odsek 4 Nariadenia vlády predložil navrhovateľ odporcovi v lehote 40 dní pred dňom vykonania zmeny t.j. pred dňom 1.10.2011 žiadosti o vykonanie zmeny dodávateľa a doložil ich príslušnými prílohami vyžadovanými v zmysle nariadenia vlády. Komunikácia prebehla so žalovaným elektronicky. Odo dňa 14.9.2011 a v nasledujúcich dňoch však žalobca obdržal od odporcu elektronickou cestou oznámenie storna zmeny dodávateľa u cca 1300 navrhovateľom zazmluvnených odberateľoch a to z dôvodu potvrdenia storna zmeny dodávateľa a to napriek tomu, že navrhovateľ žiadnu požiadavku na stornovanie procesu zmeny dodávateľa odporcovi nepodal. V tejto súvislosti poukazuje navrhovateľ na prílohu 2. Časti C odseku 3 nariadenia vlády, podľa ktorého je nový dodávateľ oprávnený vo vlastnom mene iniciovať proces zmeny dodávateľa a to formou oznámenia zmeny dodávateľa, z čoho tiež vyplýva, že je oprávnený konajúc vo vlastnom mene tento proces aj ukončiť - stornovať. V zmysle bodu 5.3.2 Technickej špecifikácie pre výmenu dát s prevádzkovateľom distribučnej sústav má právo stornovať požiadavku na zmenu dodávateľa výlučne len nový dodávateľ a to najneskôr v lehote 14 kalendárnych dní pred dňom zmeny. Navrhovateľ predložil ako dôkaz zoznam odberateľov, s ktorými uzavrel zmluvy a voči ktorým bola zo strany odporcu stornovaná registrácia zmeny dodávateľa. Navrhovateľ sa domnieva, že odporca uskutočnil storno na základe žiadostí samotných odberateľov, ktorí uzavreli zmluvy so žalobcom ako novým dodávateľom. Tieto žiadosti však žalobca nemá k dispozícii ako dôkaz. Navrhovateľ ďalej poukazuje na letáky žalovaného, v ktorých radí odberateľom pri postupe o rozhodnutí o prehodnotení výpovede s návodom na postup. Predpokladá, že odberateľom vyplnené a prijaté storná zmeny dodávateľa spoločnosť ZSE Energia následne doručuje odporcovi, pričom v dôsledku takto doručenej listiny odporca pristupuje sám k stornu zmeny dodávateľa v procese preregistrácie a to spôsobom, ktorý je v rozpore s platnou právnou úpravou. Stornovať proces zmeny dodávateľa možno len na základe požiadavky nového dodávateľa a nie na základe požiadavky odberateľa. Predmetnými letákmi spoločnosť ZSE Energia vyzýva odberateľov nielen k zaslaniu storna zmeny dodávateľa, ale aj k vypovedaniu zmluvy o dodávke elektriny, ktorú odberateľ už uzavrel s novým dodávateľom a to bez ohľadu na to, či konkrétnu zmluvu je možné vypovedať, alebo nie. Spoločnosť ZSE Energia môže teda svojím konaním ohroziť záujmy navrhovateľa. Na základe týchto skutočností sa navrhovateľ domáhal v súlade s § 250v ods. O.s.p. ochrany pred nezákonným zásahom zo strany žalovaného. Uvádza, že zmluvy medzi odberateľom a doterajším dodávateľom elektriny boli riadne ukončené a to v súlade s požiadavkou uvedenou v ustanovení Nariadenia vlády. Podmienka prílohy č. 2 bola splnená uzavretím zmlúv o dodávke elektriny a teda zo strany ZSE Energia ako doterajšieho dodávateľa nedošlo k podaniu námietky, ktorá je predpokladom prípadného nevykonania procesu zmeny dodávateľa, rovnako ani navrhovateľ ako nový dodávateľ a výlučný subjekt oprávnený stornovať zmenu dodávateľa nevykonal žiaden úkon, na základe ktorého by žalovaný bol oprávnený pristúpiť k stornovaniu zmeny dodávateľa. Navrhovateľ považuje preto tento postup za nesprávny a ukracujúci práva a právom chránené záujmy navrhovateľa. Ďalej sa navrhovateľ domnieva, že odporca nemôže prípadné doručenie storna procesu zmeny dodávateľa od iného subjektu ako navrhovateľa za oprávnený dôvod storna zmeny dodávateľa. Navrhovateľ má právo na legitímne očakávania realizácie svojej podnikateľskej činnosti, vrátane zisku. Taktiež je toho názoru, že na konanie o zmene dodávateľa elektriny je nevyhnutné aplikovať zásady spravodlivého procesu štandardne uplatňované v právnom štáte a to osobitne v prípade, ak sa takéto konanie považuje za konanie pred verejným orgánom, resp. orgánom verejnej správy. Mimoriadne dôležité je aplikovať zásady vyplývajúce z práva na súdnu ochranu a na inú právnu ochranu obsiahnutú v Ústave Slovenskej republiky v čl. 46, v čl. 47 ods. 3 a čl. 152 ods. 4 Ústavy. Vzhľadom na to, výklad a aplikácia pravidiel procesu zmeny dodávateľa elektriny obsiahnutých v nariadení vlády 317/2007 Z.z. musia byť konformné so štandardnými zásadami spravodlivého procesu. Orgán konajúci v tomto procese musí preto skúmať nielen splnenie obsahových náležitostí a opodstatnenosť akýchkoľvek úkonov účastníkov konania. V tejto súvislosti poukazuje navrhovateľ na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn III. ÚS 153/07 zo dňa 18.10.2007. Postupom odporcu teda podľa navrhovateľa došlo k zásahu do jeho práv a to dodávať elektrinu svojim odberateľom na základe uzavretých zmlúv o dodávke elektriny, ako aj vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Podľa navrhovateľa je relevantné, či je odporca v postavení orgánu verejnej správy, voči ktorému je možné konanie podľa § 250v O.s.p., avšak podľa neho prevládajú tvrdenia v prospech navrhovateľa, že odporca je minimálne v rámci procesu zmeny dodávateľa elektriny v zmysle prílohy č. 2 Nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z. orgánom verejnej správy. Zákon o energetike, zákon o regulácii nariadenie vlády a iné všeobecné právne predpisy nepriznávajú dotknutým účastníkom procesu zmeny dodávateľa elektriny žiadne iné prostriedky nápravy prípadného nezákonného postupu prevádzkovateľa sústavy vykonávajúceho zmeny dodávateľa. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/38/2009 zo dňa 5.11.2099 vyplýva, že orgánmi verejnej správy môžu byť popri štátnych orgánoch, samosprávnych orgánoch aj iné subjekty - fyzické a právnické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovaciu právomoc v oblasti verejnej správy. Nakoľko odporca je zrejme právnickou osobou je potrebné posúdiť v danom prípade, či proces zmeny dodávateľa elektriny, ktorý vykonáva odporca v zmysle nariadenia č. 317/2007 Z.z. sleduje dosiahnutie súkromných alebo verejných cieľov, alebo aspoň kombináciu súkromných a verejných cieľov. Navrhovateľ k tomu uvádza, že na jednej strane proces zmeny dodávateľa zdanlivo ovplyvňuje obchodnoprávne záujmy dodávateľov elektriny, ale jeho účelom je predovšetkým ochrana záujmov odberateľov elektriny a ich spotrebiteľských práv a práv na zmenu dodávateľa vyplývajúcich z európskych predpisov a slovenskej legislatívy, čo je jednoznačne potrebné považovať za verejný záujem. Skutočnosť, že ochrana práv odberateľa elektriny predstavuje najmä u odberateľa v domácnosti verejný záujem dosvedčuje okrem iného aj ustanovenie čl. 3 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a rady 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorá bola do slovenského právneho poriadku transponovaná zákonom č. 656/2004 Z.z. o energetike a zákonom č. 276/2001 Z.z. o regulácii, ku ktorým je vykonávajúcim predpisom práve nariadenie vlády. V zmysle citovaného ustanovenia by členské štáty mali zabezpečiť, aby oprávnený odberateľ bol naozaj schopný prejsť k inému dodávateľovi. Právo na zmenu dodávateľa je priamo deklarované v preambule smernice bod 20 a v tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že v rámci energetiky nebolo v minulosti právo na zmenu garantované a prípadná zmena dodávateľa energetiky nebola fakticky možná. Práve preto sa garantovanie práva na zmenu dodávateľa energetiky povýšilo na verejný záujem. Slovenská vnútroštátna právna úprava prostredníctvom zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka chráni odberateľa elektriny. V zákone č. 565/2004 Z.z. o energetike sa ustanovení § 20 ods. 6 uvádza, že odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti majú právo zmeniť dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu. Táto zmena sa následne realizuje prostredníctvom nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z. Podľa navrhovateľa proces zmeny dodávateľa elektriny je činnosťou, ktorá je vykonávaná vo verejnom záujme a zabezpečuje sa touto zmenou záujem na ochrane spotrebiteľských práv odberateľov a ich právo na zmenu dodávateľa. Činnosti odporcu v rámci procesu zmeny zodpovedajú konaniu orgánu verejnej správy, a preto podliehajú preskúmaniu správnym súdnictvom. Na prípady, ak konanie sleduje dosiahnutie súkromnoprávnych cieľov, vyvinula sa teória hybridného charakteru konania, na základe ktorej sa určitému konaniu priznáva verejnoprávny charakter aj vtedy, ak má aspoň zmiešanú verejnoprávnu a súkromnoprávnu povahu. Tu treba podotknúť, že zmena procesu je jedným uceleným konaním, ktoré nezahŕňa viacero samostatných konaní, t.j. samostatne vo vzťahu ku konečnému odberateľovi a samostatne ku konečnému dodávateľovi. Z uvedeného názoru teda opätovne podľa navrhovateľa vyplýva, že proces zmeny ovplyvňuje obchodnoprávne záujmy dodávateľov, ale jeho účelom je však aj ochrana záujmov odberateľov elektriny, ich spotrebiteľských práv a práv na zmenu dodávateľa vyplývajúcich z európskych predpisov a slovenskej legislatívy, čo je jednoznačne verejným záujmom. Zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre trh, bodu 4, 17 je evidentný všeobecný záujem, zámer a cieľ členských štátov poskytovať ochranu všetkým účastníkom trhu, nielen ochrane odberateľov ako spotrebiteľov, pri ktorých smernica ochrany precizuje vzhľadom na to, že ich považuje za najzraniteľnejších účastníkov trhu. Záver o tom, že členské štáty majú ako cieľ aj ochranu práv dodávateľov, vyplýva z bodov 5 a 6 úvodných ustanovení smernice, ktoré veľmi stručne definujú prekážky brániace riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a zároveň určujú podmienky pre členské štáty pre ďalší postup tak, aby sa vzniku prekážok zabránilo. Ďalej podľa navrhovateľa z čl. 3 ods. 1 a 2 je evidentné, že aj riadne fungovanie, nediskriminačný prístup vrátane ochrany, ako aj samotné plnenie povinností dodávateľov je povýšené na všeobecný a verejný záujem. Pôsobenie dodávateľov elektriny, je v tomto smere potrebné chápať ako nástroj na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny, ktorá je ako taká považovaná za všeobecný hospodársky záujem a teda aj za verejný záujem. Navrhovateľ je toho názoru, že ak v konkrétnom prípade konania pred vnútroštátnym súdom vznikne otázka výkladu či hraníc aplikovateľnosti komunitárneho práva, o týchto otázkach je oprávnený rozhodovať výlučne Súdny dvor EÚ. V danom prípade rozhodnutie súdu je jednoznačne závislé od stanovenia hraníc aplikovateľnosti, resp. výkladu komunitárneho práva, pretože vyriešenie takejto otázky je spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Takouto otázkou je výklad smernice, či je ju možné v jej jednotlivých ustanoveniach týkajúcich sa dodávateľov vykladať tak, že fungovanie elektroenergetických podnikateľských subjektov na trhu s elektrickou energiou je potrebné považovať za poskytovanie služby vo verejnom záujme a to aspoň v jej časti - týkajúcej sa ukladania povinnosti zo strany členských štátov v súvislosti so zabezpečovaním ochrany zákazníka. S poukazom na uvedené sa navrhovateľ domnieva, že je tu dôvod, aby súd v rámci prebiehajúceho konania konanie v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. V zmysle ustanovenia § 250v O.s.p. je možné žiadať ochranu voči nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, ktorý nemá charakter rozhodnutia správneho orgánu. V danom prípade navrhovateľ považuje za zásah, ktorý nie je rozhodnutím úkon nevykonania resp. odmietnutia zmeny dodávateľa elektriny odberateľom do ich odberných miest. Dôsledkom tohto úkonu je skutočnosť, že navrhovateľ nebude môcť dodávať elektrinu svojim odberateľom od 1.1.2011 a spätne tento vzťah nie je možné korigovať. O vykonanie zmeny dodávateľa sa môže navrhovateľ usilovať v ďalšom štvrťročnom období, avšak vždy len k prvému kalendárnemu dňu daného štvrťroka. Proces vykonania zmeny dodávateľa navyše prebieha v zásade neformálne - oznamuje sa elektronickou formou- žiadne administratívne rozhodnutie preto neprichádza do úvahy. Vo vzťahu k rozlíšeniu medzi zásahom správneho orgánu, ktorý nie je rozhodnutím a rozhodnutím správneho orgánu sa snažil definovať Nejvyšší správní soud České republiky vo svojom rozhodnutí č.k. 6Aps/4/2007-65 zo dňa 26.11.2008, v ktorom sa snaží definovať konštrukciu, v zmysle ktorej je potrebné úkon alebo iné opatrenie správneho orgánu hodnotiť tiež z hľadiska toho, či sa prípadné rozhodnutie súdu o zákaze ďalšieho porušovania práv navrhovateľa môže prejaviť bezprostredne v sfére navrhovateľa a teda, či môže mať samotné konanie o ochrane pred nezákonným zásahom vôbec zmysel. Navyše, ak by sa jednalo o rozhodnutie správneho orgánu, ktoré možno preskúmať v rámci konania o žalobe proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, súd by vychádzal z právneho a skutkového stavu v čase rozhodovania správneho orgánu, zatiaľ čo v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom správneho orgánu súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného k dátumu rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je navrhovateľ toho názoru, že nevykonanie zmeny dodávateľa zo strany odporcu má charakter zásahu orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím. Nezákonnosť vidí navrhovateľ v tom, že odporca v procese zmeny dodávateľa nesprávne aplikoval pravidlá obsiahnuté v prílohe č. 2 nariadenia č. 317/2007 Z.z., keď stornoval proces zmeny dodávateľa zrejme na základe žiadosti odberateľa. Tým porušil samotné pravidlá procesu obsiahnuté v prílohe č. 2 nariadenia vlády, konkrétne povinnosť skúmať splnenie podmienok zmeny dodávateľa elektriny podľa časti C odseku 1 prílohy č. 2 nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z. odporca taktiež porušil svojim konaním aj zásady spravodlivého procesu stanoveného v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Zásah bol zreteľne zameraný proti navrhovateľovi s tým, že hrozí jeho opakovanie, nakoľko sa navrhovateľ bude procesu o zmenu dodávateľa elektriny naďalej zúčastňovať. Ďalej navrhovateľ poukazuje na to, že v danom prípade nemohol využiť žiadne právne opravné prostriedky, ktorými by sa mohol voči zásahom brániť, nakoľko právne predpisy nepriznávajú navrhovateľovi žiadne osobitné nápravné prostriedky a teda musí byť tento návrh v zmysle ustanovenia § 250v ods. 3 O.s.p. považovaný za prípustný. Na základe vyššie uvedených skutočností sa navrhovateľ domáhal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol, že odporcovi ZSE Distribúcia, a.s. sa odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia zakazuje ukončovať proces zmeny dodávateľa elektriny pre účastníkov trhu s elektrinou, ktorých odberné miesto je pripojené do sústavy odporcu a ktorí uzavreli zmluvy o dodávke elektriny s navrhovateľom, na základe storna zmenu dodávateľa elektriny bez toho, aby o storno zmeny dodávateľa požiadal navrhovateľ. Zároveň sa domáhal aj trov konania. II. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.12.2011 uviedol, že namieta nedostatok svojej pasívnej legitimácie v predmetnom konaní, nakoľko nie je orgánom verejnej správy, ako aj vecnú príslušnosť krajského súdu konať v tejto veci. Nakoľko podľa jeho názoru nejde o vec, ktorá by podliehala prieskumu v správnom súdnictve podľa ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p.. Orgánom verejnej správy v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p. a § 1 ods. 2 správneho poriadku sú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, ďalšie právnické ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedeného vyplýva, že orgánmi verejnej správy môžu byť popri štátnych orgánoch, samosprávnych orgánoch aj iné subjekty - fyzické a právnické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovaciu právomoc v oblasti verejnej správy. Pod pojmom verejná správa rozumie sa určitý druh činnosti alebo inštitúcia, ktorá verejnú správu vykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade o definíciu správy z hľadiska formálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných neverejných inštitúcií, ktorá svojim obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou. Z formálneho hľadiska sa kladie dôraz na inštitúcie, ktoré majú pôsobnosť a právomoc riešiť verejné úlohy, pokiaľ nie sú zverené parlamentu, alebo súdom. Podľa žalovaného zo zákona č. 656/2004 Z.z., zákona č. 276/2001 Z.z. a zákona č. 309/2009 Z.z. nevyplýva zverenie odporcovi ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Odporca nie je orgánom štátnej správy, ani záujmovej alebo územnej samosprávy, nie je a nikdy nebol inou právnickou osobou v rozsahu ustanoveným zákonom, ktorej bolo zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Medzi takéto orgány verejnej správy patria v odvetví elektroenergeticky výlučne Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Rada pre reguláciu a Štátna energetická inšpekcia. Odporca nemôže súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že ak je Nariadenie vlády SR č. 371/2007 Z.z. vykonávajúcim predpisom k zákonu č. 276/2001 Z.z., možno z tohto logicky dôvodiť, že túto predmetnú právomoc zveril odporcovi zákon, tento záver by však bol v priamom rozpore s princípom zvrchovanosti ústavy a zákona, ktorý je imanentnou súčasťou princípu právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a podľa ktorého v právnom poriadku právneho štátu musia byť právne predpisy vertikálne usporiadané podľa stupňa právnej sily. Je nepochybné, že výklad uvedený navrhovateľom v návrhu na začatie konania, podľa ktorého ak je proces zmeny dodávateľa elektriny a postavenie odporcu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy v procese zmeny dodávateľa elektriny upravené nariadením vlády vydaným na základe zákona, možno z toho vyvodiť záver, že zákon zveril právomoc odporcovi na rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, je v rozpore s princípom právneho štátu a hierarchickým usporiadaním právnych predpisov v právnom poriadku Slovenskej republiky v zmysle Ústavy a teda je potrebné ho odmietnuť ako nesprávny a neprípustný. Ak by mal byť názor navrhovateľa správny, znamenalo by to, že každý vykonávací právny predpis vydaný na základe splnomocňujúcej normy v zákone alebo Ústave, má právnu silu zákona tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 244 O.s.p. alebo § 1 ods. 2 správneho poriadku. V predmetnej veci teda nie je odporca pasívne legitimovaným subjektom a nespĺňa podmienky definície orgánu verejnej správy. Čo sa týka vecnej príslušnosti krajského súdu je nepochybné, že v tejto veci ide o súkromnoprávny spor medzi odporcom ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a navrhovateľom ako dodávateľom týkajúcim sa zmeny dodávateľa elektriny. Odporca ďalej uviedol, že názor navrhovateľa ohľadom toho, že právo stornovať požiadavku na zmenu dodávateľa elektriny má výlučne nový dodávateľ elektriny je nesprávny a v rozpore so záväznou úpravou procesu zmeny dodávateľa elektriny. Odporca uvádza, že k stornovaniu procesu zmeny dodávateľa elektriny v jednotlivých prípadoch namietaných navrhovateľom došlo výlučne a len na základe požiadavky jednotlivých odberateľov elektriny na príslušných odberných miestach na storno uvedeného procesu adresovaných odporcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do ktorej sú tieto odberné miesta pripojené. Postup pri zmene dodávateľa sa proces zmeny spravuje prevádzkovým poriadkom. Podľa § 12a ods. 6 zákona č. 276/2001 Z.z. je prevádzkovateľ povinný zapracovať pravidlá trhu vydané podľa ods. 5 do prevádzkového poriadku a predložiť na schválenie úradu najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti nariadenia vlády vydaného podľa ods. 5. Úradom schválený prevádzkový poriadok je záväzný pre účastníkov trhu teda aj pre navrhovateľa ako dodávateľa elektriny. Podľa prílohy č. 3 časť 1 bod 6 prevádzkového poriadku každý odberateľ je oprávnený nechať sa vo všetkých záležitostiach súvisiacich so zmenou zastupovať svojim budúcim dodávateľom elektriny na základe splnomocnenia. Splnomocnenie treba odovzdať prevádzkovateľovi v elektronickej forme spolu so zmenovým zoznamom. Splnomocnenie je jednorazové s časovým obmedzením platnosti k vyznačenému dátumu zmeny. Podľa prílohy č. 3 časť 1 prevádzkového poriadku najneskôr 14 kalendárnych dní pred požadovaným dňom zmeny nový dodávateľ elektriny, takisto ako aj odberateľ elektriny majú právo zrušiť prebiehajúci proces zmeny dodávateľa elektriny formou zaslania oznamu storno v zmysle technickej špecifikácie. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy následne v ďalšom kroku overuje doručenie storna v definovanom termíne a buď zašle oznámenie žiadna zmena a informuje nového ako aj doterajšieho dodávateľa elektriny, že došlo k stornovaniu procesu, alebo ak je požiadavka storna doručená neskoršie ako 14 kalendárnych dní pre požadovaným dňom zmeny, prevádzkovateľ distribučnej sústavy storno zamietne. Podľa odporcu z obsahu žaloby je zrejmé, že sa navrhovateľ touto úpravou nezaoberal, nakoľko vie, že je v rozpore s jeho tvrdeniami. Proces zmeny dodávateľa elektriny je procesom, ktorý sa týka všetkých zúčastnených účastníkov na trhu s elektrinou vrátane odberateľa, ktorý mení svojho dodávateľa elektriny. Ak sa odberateľ rozhodne proces zmeny dodávateľa elektriny stornovať, resp. prejaví vôľu, aby k tejto zmene nedošlo, je to jeho legitímne právo, ktoré mu vyplýva z odberateľských práv a prevádzkového poriadku. Odporca návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný a nevykonateľný, pretože ak by krajský súd vyhovel tomuto návrhu, znemožnil by odberateľom, aby mohli stornovať zmenu dodávateľa zo súčasného dodávateľa elektriny na navrhovateľa ako nového dodávateľa elektriny je v zjavnom rozpore s právom odberateľa zvoliť si svojho dodávateľa, ako aj v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Zároveň by došlo k znevýhodneniu týchto odberateľov oproti odberateľom iných dodávateľov elektriny, ktorí by mali právo stornovania procesu zmeny dodávateľa stále zachované. Ak teda odporca stornoval proces zmeny dodávateľa elektriny na základe žiadosti dotknutých odberateľov, ktorí ho požiadali o storno tohto procesu v súlade s procesom tejto zmeny podľa prevádzkového poriadku ako záväzného dokumentu, je zrejmé, že nepostupoval a ani nemohol postupovať nezákonne a zasiahnuť do práv či právom chránených záujmov spotrebiteľa. Odporca poukázal aj na skutočnosť, že smernica Európskeho parlamentu a rady č. 2003/54/ES zo dňa 26.6.2003, na ktorú sa opakovane odvoláva navrhovateľ vzhľadom jeho požiadavky, aby krajský súd požiadal Súdny dvor EU o rozhodnutie o predbežnej otázke, bola zrušená od 3.3.2011. Podanie návrhu o určenie zákazky pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa v zmysle § 250v O.s.p. vzbudilo u odporcu pochybnosť o zachovaní lehoty na podanie návrhu. Stornovanie procesu zmeny dodávateľa samotným odberateľom elektriny na danom odbernom mieste je inštitútom, ktorý je v prevádzkovom poriadku upravený štandardne dlhší čas, je pravdepodobné a možné, že rovnaká situácia nastala vo vzťahu k navrhovateľovi už skôr v iných skorších termínoch zmeny dodávateľa a teda navrhovateľ sa mohol obrátiť na súd skôr, keďže podľa jeho názoru existuje hrozba opakovania. Nakoľko odporca nie je orgánom verejnej správy a nejde podľa odporcu o vec, alebo o konanie, v ktorom by bol vedený administratívny spis, vrátane dokladov o doručení rozhodnutia, odporca nemôže predložiť administratívny spis. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odporca domáhal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol a odporcovi priznal náhradu trov konania. III. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je dobre fungujúce správne súdnictvo. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnych súdoch. Vyplýva to z historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich súdnej kontroly. Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v intenciách článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa uskutočňuje podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd uložením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na rozdiel od konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých úkonov. To platí aj rovnako pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., keďže v odseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Odporca ako ZSE Distribúcia, a.s. je obchodnou spoločnosťou, kde jediným akcionárom odporcu je Západoslovenská energetika, a.s., ktorej 51 % akcií vlastní Fond národného majetku Slovenskej republiky. Podľa výpisu z obchodného registra je predmetom činnosti odporcu aj distribúcia elektriny. V zmysle § 14 ods. 7 a prílohy č. 2 nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z. odporca vykonáva zmenu dodávateľa elektriny ako prevádzkovateľ sústavy, ku ktorému je odberné miesto účastníka trhu s elektrinou pripojené. Týmto procesom sa zabezpečuje právo odberateľov elektriny na zmenu dodávateľa elektriny, ktoré im garantuje § 20 ods. 6 zákona č. 656/2004 Z.z. Úlohou odporcu v procese zmeny dodávateľa elektriny je teda v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. a nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z. vykonať zmenu dodávateľa elektriny účastníkovi trhu s elektrinou, ktorého odberné miesto je pripojené k odporcovi ako prevádzkovateľovi sústavy. Právnická osoba, ktorá nie je orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy alebo orgánom záujmovej samosprávy, je správnym orgánom iba pokiaľ jej zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedeného vyplýva, že pre zistenie toho, či právnická osoba je na účely správneho súdnictva správnym orgánom, je rozhodujúce posúdenie toho, či jej zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že na strane odporcu ide o subjekt súkromného práva, akciovú spoločnosť založenú zakladateľskou listinou dňa 20.4.2006 spísanou formou notárskej zápisnice M 137/2006/NZ 15077/2006 v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Z výpisu Obchodného registra vedeného pred Okresným súdom Bratislava I., oddiel Sa vložka č. 3879/ B plynie, že predmetom činnosti tejto akciovej spoločnosti je kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej činnosti, podnikateľské poradenstvo v rozsahu voľnej živnosti, distribúcia elektriny, prenájom strojov, prístrojov, zariadení, mechanizmov a hnuteľných vecí v rozsahu voľnej živnosti, prenájom nehnuteľností s poskytovaním aj iných ako základných služieb spojených s nájmom. V tomto prípade podľa názoru Krajského súdu nie je splnená podmienka tak, aby bolo možné hovoriť o orgáne verejnej správy, nakoľko u odporcu chýba faktická právomoc konať v oblasti verejnej správy. V prípade, že subjekt vykonáva činnosť sledujúcu verejný cieľ, nastáva predpoklad, že v danom prípade nevykonáva správu súkromnú ale verejnú. V pochybnostiach teda treba skúmať, či činnosť má aspoň zmiešanú verejnoprávnu a súkromnoprávnu povahu. Proces zmeny dodávateľa podľa názoru Krajského súdu v Bratislave sleduje obchodnoprávne záujmy dodávateľov elektriny. Pri posúdení otázky, či odporca je, alebo nie je orgánom verejnej správy, je nutné nazerať na neho ako na podnikateľský subjekt, pretože odporca nevystupuje ako orgán verejnej správy. Súd nemôže priznať postavenie orgánu verejnej správy akciovej spoločnosti (odporcovi) vo vzťahu k inej akciovej spoločnosti (navrhovateľovi), ktorá v súdnom spore sleduje svoj súkromnoprávny záujem. V prípade akciovej spoločnosti na strane navrhovateľa a akciovej spoločnosti na strane odporcu súd konštatuje, že v takomto prípade je potrebné, aby sa subjekty navzájom domáhali svojich obchodnoprávnych nárokov prostredníctvom civilného - obchodnoprávneho súdnictva. Podľa ust. § 250z ods. 1 OSP fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku, bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah, alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa § 250v ods. 4 OSP, súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný, alebo ak návrh nie je prípustný. Podľa § 250v ods. 7 OSP proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Podľa § 250v ods. 8 OSP na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný len, ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Odporca Západoslovenská energetika, distribúcia a.s. je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri vedenom pri Okresnom súde Bratislava I., vložka č. 3879/B, oddiel Sa. Z ďalších právnych skutočností zapísaných v obchodnom registri vyplýva, že spoločnosť bola založená zakladateľskou listinou dňa 20.4.2006, v dôsledku rozhodnutia jediného akcionára vo forme notárskej zápisnice č. N 129/2007, Nz 21408/2007, NCRI S 21320/2007 zo dňa 31.5.2007. Zmluva o vklade časti podniku uzatvorená dňa 31.5.2007 týkajúca sa vkladu časti podniku spoločnosti Západoslovenská energetika a.s., Bratislava, Slovenská republika do spoločnosti ZSE distribúcia a.s., Bratislava, Slovenská republika. V zmysle ust. § 14 ods. 7 prílohy č. II. nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z., odporca vykonáva zmenu dodávateľa elektriny a ako prevádzkovateľ sústavy, ku ktorému je odberné miesto účastníka trhu s elektrinou spojené. Týmto procesom sa zabezpečuje právo odberateľov elektriny na zmenu dodávateľa elektriny, ktoré im garantuje § 20 ods. 6 zákona č. 656/2004 Z.z. Úlohou odporcu v procese zmeny dodávateľa elektriny je teda v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. a nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z. vykonať zmenu dodávateľa elektriny účastníkovi trhu s elektrinou, ktorého odberné miesto je pripojené k odporcovi ako prevádzkovateľovi sústavy. Právnická osoba, ktorá nie je orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy alebo orgánom záujmovej samosprávy, je správnym orgánom iba, pokiaľ jej zákon zveril rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedeného vyplýva, že pre zistenie toho, či právnická osoba je na účely správneho súdnictva správnym orgánom, je rozhodujúce pre posúdenie toho, či jej zákon zveril rozhodovanie o právach, povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Je nepochybné, že navrhovateľ, ako obchodná spoločnosť sleduje dosiahnutie zisku. Žalobcom prípadne navrhovateľom v správnom súdnictve môžu byť nielen fyzická ale aj právnická osoba. V prípade nezákonného zásahu je navrhovateľom subjekt, ktorý tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Súd koná o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom v režime piatej hlavy piatej časti OSP, ktorá je súčasťou správneho súdnictva. Vyššie citované ustanovenie § 250v ods. 4 OSP stanovuje procesný postup pre súd, ako má o návrhu rozhodovať. V tomto prípade krajský súd dospel k záveru, že návrh smeruje proti odporcovi, ktorý nemá pasívnu legitimáciu, preto podľa ust. § 250 ods. 4 OSP, návrh ako nedôvodný zamietol. V súlade s dispozičnou zásadou, ktorou je ovládané správne súdnictvo platí, že je výlučne na navrhovateľovi, aby určil, kto bude v konaní odporcom a prípadne, aby aj niesol za toto označenie okruhu účastníkov procesnú zodpovednosť. V danom prípade navrhovateľ označil ako odporcu subjekt, ktorý z hľadiska uplatneného návrhu nie je pasívne legitimovaným, v dôsledku čoho súd návrh zamietol podľa § 250v ods. 4 OSP. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd postupoval podľa ust. § 250v ods. 4 OSP a vo veci rozhodol rozsudkom tak, že žalobu vo veci zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že ich náhradu neúspešnému žalobcovi nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. (§ 250v ods. 7 OSP).