Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/204/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201700 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201700.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: MZ Consulting spol. s r.o., Klariska 7, 81103 Bratislava, zastúpený JUDr. Jaroslav Bánoš, advokát, AK-Fiľakovo, ul. Parková č. 1287/4, 986 01 Fiľakovo, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/1844-67130/2011/990036-r, zo dňa 29.06.2011, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 20.09.2011 postúpenú tunajšiemu súdu uznesením sp. zn. 23S 78/2011-16 zo dňa 22.09.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/1844-67130/2011/990036-r, zo dňa 29.06.2011, ktorým právny predchodca žalovaného Daňové riaditeľstvo SR potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava IV č. 603/230/112004/10/Kra zo dňa 16.11.2010, ktorým nebol žalobcovi v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov priznaný nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2009 v sume 54.353,93 eur a bola určená vlastná daňová povinnosť v sume 19.497,73 eur. Žalobca má za to, že žalovaný bezdôvodne a protizákonne v daňovom konaní odmietol prijať dôkaz čestné prehlásenie konateľa a spoločníka spoločnosti RHS s.r.o. H. M. zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca predložil prehlásenie P. P., z ktorého vyplýva, že obchodné transakcie so žalobcom prebehli podľa podmienok správcovi dane predložených dokumentoch. Tvrdí ďalej, že žalovaný sa nevysporiadal s dôkazmi predkladanými žalobcom, pri rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a dôkazy, ktoré získal počas daňovej kontroly nesprávne vyhodnotil. Žalobca pri daňovej kontrole predložil účtovné záznamy podľa § 70 zákona o dani z pridanej hodnoty, účtovné doklady, faktúry, bankové výpisy, výdavkové pokladničné doklady, medzinárodné nákladné listy. Správca dane ani žalovaný tieto žalobcom predložené doklady nikdy nespochybnil. Žalobca má za to, že postup a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu narušujú princíp právnej istoty a práva žalobcu. Na základe uvedených skutočností navrhuje žalobca, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.11.2011 žalovaný uviedol, že žalobca v rámci odvolacieho konania ani počas daňovej kontroly čestné prehlásenie p. M. zo dňa 05.01.2011 daňovým orgánom nepredložil a obdobne v správnom konaní nebolo predložené ani čestné prehlásenie p. P. P.. Poukázal na koncentračnú zásadu a má za to, že ak žalobca neprispel k zisteniu skutkového stavu počas správneho konania, nemôže svoju dôkaznú pasivitu vykladať ako vadu konajúceho správneho orgánu. Na základe uvedeného je zavádzajúca a nepravdivá námietka žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s navrhnutými dôkazmi predloženými žalobcom. Čo sa týka čestných prehlásení, ktoré žalobca priložil k žalobe uvádza, že tento doklad nie je hodnoverným dôkazom o dodaní fakturovaných tovarov. Žalovaný má za to, že v rámci odvolacieho konania sa v napadnutom rozhodnutí so všetkými námietkami žalobcu dopodrobna vysporiadal a v skutkovo a právne ich žalobcovi osvetlil. Všetky svoje zámery a zistenia predložil relevantnými dôkazmi. Žalobca konkrétne neuvádza žiadnu námietku alebo dôkaz, z ktorým by sa žalovaný nevysporiadal, resp. ktorý by nebral do úvahy. Správca dane ako aj žalovaný vykonaním šetrením spochybnili vierohodnosť a pravdivosť dokladov predloženým žalobcom a práve preto od žalobcu požadovali, aby v rámci splnenia dôkaznej povinnosti tieto pochybnosti dôkaznými prostriedkami odstránil, čo sa však nestalo. Žalovaný uvádza, že preukazovanie vzniku práva odpočítať daň je síce prvotne záležitosťou dokladovou, súčasne je treba rešpektovať súlad skutočného stavu so stavom formálno právnym. To znamená, že ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť automaticky dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať daň z pridanej hodnoty ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu fakticky došlo tak, ako je v dokladoch deklarované. Pod uskutočnením zdaniteľného obchodu totiž zákon o DPH chápe stav faktický a nie stav formálne vykázaný. Dôkazné bremeno nastáva na strane daňového subjektu vtedy, keď správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o tvrdení daňového subjektu a ten je potom povinný svoje tvrdenia preukázať. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Bratislava IV vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2009. O výsledku kontroly správca dane vyhodnotil protokol č. 603/320/10673/2010/Mok zo dňa 25.10.2010, ktorý bol prerokovaný a doručený dňa 12.11.2010. Na základe výsledkov kontroly uvedených v protokole vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 603/230/112004/10/Kra zo dňa 16.11.2010, ktorým v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nepriznal daňovému subjektu nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní. Za zdaňovacie obdobie február 2009 v sume 54.353,93 eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 19.497,73 eur z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z tovaru a služby, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, t.j. zdaniteľný obchod sa neuskutočnil. Konkrétne správca dane v zdaňovacom období február 2009 neuznal platiteľovi nárok na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou RHS s.r.o. Žiar nad Hronom, IČO: 36699641, ktorými bolo fakturované dodanie tovaru kovového šrotu CU mix v celkovej výške 460.888,20 eur, kde celková odpočítaná 19% DPH bola vo výške 73.587,18 eur a ďalej z faktúr vystavených spoločnosťou B.B.Metal s.r.o. za prepravu tovaru v celkovej výške DPH 264,48 eur, nakoľko rozsiahlym šetrením zistil, že dodaním tovaru deklarovanému na predmetných faktúrach nedošlo a ani na faktúrach deklarovaná preprava sa neuskutočnila. Proti platobnému výmeru Daňového úradu Bratislava IV, podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol právny predchodca žalovaného rozhodnutím č. I/222/1844-67130/2011/990036-r zo dňa 29.06.2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. § 244 ods. 2 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní, alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrúbenej správcom dane po daňovej kontrole alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Konajúci súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa bolo vecne správne. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Daňový úrad sa riadil zásadami uvedené v § 15 ods. 1 zákona o správe daní, kde sa uvádza, že zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu, alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje a v zmysle § 29 ods. 2 citovaného zákona 2, ak je v skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Pri výkone daňovej kontroly daňový úrad postupoval v zmysle ust. § 2 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. a vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie, hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pri tom prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo a to aj so zreteľom na splnenie dôkaznej povinnosti daňového subjektu. Skúmal nie len existenciu sporných faktúr vystavených spoločnosťou RHS s.r.o. a B.B.Metal, s.r.o. ale skúmal aj vecné a obsahové naplnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných na predmetných faktúrach a to ako na strane dodávateľa, tak aj na strane odberateľa, t.j. samotného daňového subjektu, ktorý požiadal, aby sa vyjadril a preukázal naplnenie sporných zdaniteľných obchodov. Podmienkou postačujúcou na priznanie nároku na odpočítanie dane u daňového subjektu nie je len predloženie dodávateľských a odberateľských faktúr ale aj preukázanie reálneho uskutočnenia hospodárskych operácií, to znamená uskutočnenie nákupu tovarov a preukázanie ich použitia na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Správca dane vyzval daňový subjekt na predloženie vecných dôkazov, ktoré by preukazovali a potvrdzovali obstaranie tovarov platiteľom v tuzemsku a neboli len tvrdeniami o týchto udalostiach uvedenými na dodávateľských faktúrach. Rovnako umožnil daňovému subjektu predkladať dôkazy, ktoré by preukazovali a potvrdzovali uskutočnenie dodávok tovarov z tuzemska do členského štátu Európskeho spoločenstva a neboli len tvrdeniami deklarovanými na odberateľských faktúrach. Odberateľské faktúry musia odrážať reálne plnenie, čo musí preukázať daňový subjekt. Žalobca ako daňový subjekt musí preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a všetky skutočnosti, ktoré uvádza v daňovom priznaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly. V daňovom konaní dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. V rámci odvolacieho konania žalovaný mal za preukázané, že tvrdenia správcu dane uvedené v protokole ako aj v samotnom odvolaní napadnutom dodatočnom platobnom výmere majú reálny podklad vo vykonanom dokazovaní a sú podložené konkrétnymi dôkazmi a preto žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne. Konajúci súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného má za preukázané, že tento sa v rámci odvolacieho konania vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a všetky svoje závery a zistenia podložil aj dôkazmi, ktoré mali reálny podklad vo vykonanom dokazovaní. Žalobca neuvádza v žalobe ani jednu námietku alebo dôkaz, z ktorými by sa žalovaný nevysporiadal vo svojom rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.