Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/42/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201751 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201751.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána M. Z., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka U. republiky, podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy obec X., mesto Y., B. Z., U. M., aktuálne s miestom pobytu na základe dlhodobej priepustky: O. C. V.. D.Í. I., R. X, G., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o. so sídlom Makovického 15, Žilina proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 20.10..2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-1418-100/PO-Ž-2007 zo dňa 13.9.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-1418-100/PO-Ž-2007 zo dňa 13.9.2011 z r u š u j e podľa ust. § 250 j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu titulom trov právneho zastúpenia 742,46 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-1418-100/PO-Ž-2007 zo dňa 13.9.2011 odporca podľa § 13c ods. 2 písm. d/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu s odôvodnením, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. V ďalšom v krátkosti opísal predchádzajúci priebeh konania, ako aj konaní, ktoré predchádzali aktuálnemu azylovému konaniu. Uviedol tiež, že v zmysle ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle si od Slovenskej informačnej služby (SIS) vyžiadal stanovisko, ktoré mu bolo pod č. p.: 63/830-V-4-53/2011-S doručené 21.7.2011, s ktorým sa oboznámil. Uviedol, že išlo o informáciu podliehajúcu utajeniu v zmysle zák. č. 215/2004 Z.z. a preto nie je súčasťou administratívneho spisu odporcu, ale že je uložená na osobitnom pracovisku odporcu. Odporca súčasne poukázal na ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle, podľa ktorého v prípadoch uvedených v tomto ustanovení sa v odôvodnení rozhodnutia iba uvedie, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 20.10.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a že v konaní bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uvedené dôvody rozviedol v tom zmysle, že nie je zjavné, či utajovaná skutočnosť je u odporcu iba evidovaná, alebo ju odporca má aj k dispozícii, že tým že sa nenachádza v administratívnom spise nie je tento spis úplný, že iba konštatovanie odporcu o bezpečnostnom záujme Slovenskej republiky (vo vzťahu k výroku rozhodnutia) je ničím nepodloženým tvrdením bez následného vysvetlenia na základe čoho odporca dospel k tomuto zisteniu. Uviedol, že jeho právny zástupca požiadal 13.9.2011 o jednorázové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou, nachádzajúcou sa vo vyjadrení SIS, na ktorú žiadosť nedostal odpoveď. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 28.11.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že vyjadrenie SIS nemohlo byť súčasťou spisu, pretože podlieha utajeniu podľa zák. č. 215/2004 Z.z., pričom odporca nie je kompetentný skúmať relevantnosť skutočností, na základe ktorých SIS dospela k záverom, ktoré sú obsahom predmetného vyjadrenia. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. V rámci prípravy pojednávania sa súd 12.12.2011 oboznámil s obsahom utajovanej skutočnosti - vyjadrenia SIS č.p.: 63/830-V-53/2011 z 21.7.2011. Dňa 31.1.2012 za účasti pracovníčky SIS tiež so skutočnosťami týkajúcimi sa navrhovateľa, ktoré boli podkladom pre vyjadrenie SIS k jeho osobe, ktoré vyjadrenie odporca identifikoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Na pojednávaní si navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu uplatnil náhradu trov konania - právneho zastúpenia. Do spisu založil kópiu oznámenia SIS z 2.11.2011, podľa ktorého riaditeľ SIS neudelil zástupcovi navrhovateľa súhlas na jednorázové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou v súvislosti s konaním, vedenom u odporcu pod ČAS: MU-1418/PO-Ž-2007. Zástupca navrhovateľa navrhol súdu aby konanie prerušil z dôvodu § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a podal príslušný návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky. Do spisu súdu založil vyjadrenie k veci, ktoré malo slúžiť ako podklad k podaniu na Ústavný súd Slovenskej republiky, spolu s prílohou (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/03-39 z 11.2.2004). Konajúci súd návrhu na prerušenie konania z dôvodu § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nevyhovel, nakoľko nedospel k názoru, že by ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-1418/PO-Ž-2007, ako aj so spismi predchádzajúcimi: MU-4401/PO-2004 a MU-222/PO-Ž/2005. Zo spisu č. p.: MU-4401/PO-2004 súd zistil, že navrhovateľ požiadal o azyl po prvý raz 29.5.2004 ako Ramazan Tahiri, štátny príslušník Iraku. 8.6.2004 odporca toto konanie zastavil z dôvodu § 19 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Zo spisu č. p.: MU-222/PO-Ž/2005 súd zistil, že navrhovateľ ako M. Z., štátny príslušník U. po druhý raz požiadal o azyl 15.1.2005. Odporca právoplatným rozhodnutím z 21.3.2005 navrhovateľovi azyl neudelil a vyslovil, že sa na neho nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do U.. Zo spisu ČAS: MU-1418/PO-Ž-2007 súd zistil, že po vrátení navrhovateľa z Francúzska navrhovateľ opakovane požiadal o azyl. Odporca po posúdení tejto jeho žiadosti 21.11.2007 rozhodol tak, že navrhovateľovi azyl neudelil, neposkytol mu doplnkovú ochranu a vyslovil, že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia do Turecka. Po prejednaní opravného prostriedku, podaného navrhovateľom, tunajší súd právoplatným rozsudkom zo dňa 3.2.2010 potvrdil výrok rozhodnutia odporcu o neudelení azylu, avšak výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany a o tom, že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia do U. zrušil z dôvodu ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. Následným rozhodnutím z 13.12.2010 odporca navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu, ktoré rozhodnutie bolo rozsudkom tunajšieho súdu zo 4.5.2011 zrušené z dôvodu § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p. a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie. Odporca vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa a 13.7.2011 požiadal SIS o vyjadrenie sa k osobe navrhovateľa s poukazom na ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle. 21.7.2011 bolo toto vyjadrenie odporcovi doručené. Nakoľko sa jedná o informáciu, ktorá podlieha utajeniu podľa zák. č. 215/2004 Z.z., bola táto písomnosť uložená v osobitnej evidencii odporcu a teda nie je priamou súčasťou spisu odporcu. 8.9.2011 sa zástupca navrhovateľa oboznámil s obsahom azylového spisu odporcu s tým, že do 12.9.2011 sa k veci vyjadrí. 13.9.2011 bolo odporcovi faxom doručené vyjadrenie zástupcu navrhovateľa k podkladom rozhodnutia v ktorom bolo namietané, že súčasťou spisu nie je vyjadrenie SIS k osobe navrhovateľa. Toho istého dňa bola odporcovi doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa, adresovaná riaditeľovi odporcu, o jednorázové oboznámenie sa s touto utajovanou skutočnosťou, ktorá žiadosť bola následne postúpená SIS ako pôvodcovi predmetnej informácie. 13.9.2011 odporca vydal napadnuté rozhodnutie. 14.11.2011 SIS odporcovi oznámila, že predmetnej žiadosti právneho zástupcu navrhovateľa nebolo vyhovené. Podľa ust. § 3 ods. 4, veta prvá správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle ministerstvu do desiatich dní od doručenia žiadosti; ministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej službe vstup do evidencií podľa § 48 ods. 1. Slovenská informačná služba je oprávnená na účely podania vyjadrenia spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle v odôvodnení rozhodnutia ministerstva o neudelení azylu podľa § 13 ods. 5 písm. a/, neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. d/, odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. a/, zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b/ z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d/, nepredĺžení doplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d/ a zrušení poskytovania dočasného útočiska podľa § 33 písm. c/ sa uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Na základe vykonaného dokazovania, osobitne s poukazom na výsledok prípravy pojednávania vykonaného súdom súd dospel k názoru, že odporca sa dôsledne neriadil vyššie citovanými procesnými zákonnými ustanoveniami. K námietke, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Podstatou napadnutého rozhodnutia je konštatovanie odporcu, že navrhovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky (§ 13c ods. 2 písm. d/ zákona o azyle) a z tohto dôvodu mu nebola poskytnutá doplnková ochrana. Tento dôvod je obsiahnutý v ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle ako jeden z dôvodov v prípade ktorého sa pri vydaní príslušného rozhodnutia toto rozhodnutie neodôvodňuje, pričom sa iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Ak teda odporca v odôvodnení uviedol iba to, že k neposkytnutiu doplnkovej ochrany navrhovateľovi došlo z dôvodu bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky, neporušil tým platné právo, ale ho iba aplikoval. K námietke, týkajúcej sa vydania rozhodnutia pred doručením stanoviska navrhovateľa k podkladom rozhodnutia (že v konaní bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia): Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Samotný zástupca navrhovateľa (v zastúpení substituentkou) po oboznámení sa s obsahom spisu odporcu (8.9.2011) uviedol, že sa k veci vyjadrí do 12.9.2011. V skutočnosti tak urobil až 13.9.2011, kedy bolo jeho vyjadrenie odporcovi aj faxom doručené a kedy bolo napadnuté rozhodnutie aj vydané. Aj vzhľadom na následné (negatívne) stanovisko riaditeľa SIS vo veci žiadosti zástupcu navrhovateľa o udelenie súhlasu k jednorázovému oboznámeniu sa s utajovanou skutočnosťou nie sú namietané skutočnosti v prejednávanej veci podstatnými. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Súd vyhodnotil túto námietku ako dôvodnú, osobitne potom, ako sa oboznámil s obsahom vyjadrenia SIS č. p.: 63/830-V-53/2011-S z 21.7.2011, na základe ktorého bolo zjavne vo veci rozhodnuté. Súd po predmetnom oboznámení sa s predmetným vyjadrením, ktoré jeho pôvodca (SIS) označil ako utajovanú skutočnosť dospel k jednoznačnému záveru, že jeho obsah nie je postačujúcim k záveru, ktorý odporca vyjadril vo výroku napadnutého rozhodnutia. S poukazom na vyššie citované ustanovenia správneho poriadku jedným z predpokladov zákonnosti a priebehu správneho konania a teda aj rozhodnutia je spoľahlivo zistený stav prejednávanej veci. Spoľahlivo zistený stav veci vo všeobecnosti vedie k vymedzeniu hraníc použitia správnej úvahy, ktorá je následne vyjadrená v enunciáte vydávaného rozhodnutia. I keď v danej veci (vzhľadom výrok rozhodnutia a aplikáciu konkrétneho zákonného ustanovenia zákona o azyle) zo zákona (ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle) nie je možné v odôvodnení bližšie uviesť konkrétne dôvody (správnu úvahu) v dôsledku ktorých navrhovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky, táto skutočnosť neznamená, žeby zistenie stavu veci nemalo byť zjavné z obsahu spisu. Na tomto mieste však súd poznamenáva, že pokiaľ istá časť spisu je utajovanou skutočnosťou v zmysle zák. č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, táto časť nemôže byť priamo (fyzicky) integrálnou súčasťou spisu, nakoľko musí byť evidovaná a aj fyzicky uložená ako utajovaná skutočnosť za účelom zabezpečenia jej administratívnej bezpečnosti na inom mieste (§ 6 zák. č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností). Ak teda utajované vyjadrenie SIS v danej veci netvorí priamo (fyzicky) súčasť predmetného azylového spisu, tento fakt neznamená, že by tento spis bol nekompletný alebo neúplný. V prejednávanej veci sa v spise odporcu nachádza úradný záznam o jej existencii, ako aj o mieste jej uloženia, ktorá skutočnosť potvrdzuje jej existenciu ako súčasti administratívneho spisu. Ako to bolo vyššie uvedené, súd sa oboznámil s obsahom písomnosti SIS, ktorá zjavne viedla odporcu k záveru, vyjadrenom vo výroku rozhodnutia. Zodpovednosť za riadne a zákonom predpokladané prejednanie vecí v konaniach podľa zákona o azyle, podobne ako za rozhodnutia vydané v týchto konaniach nesie výlučne odporca a preto iba na základe poznatkov (dôkazov, informácií) ktoré sú mu známe môže vydať relevantné rozhodnutie. Táto zásada platí pochopiteľne pre všetky druhy konaní a rozhodnutí, osobitne však aj pre konania v ktorých získava informácie od iných štátnych orgánov a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o informácie podliehajúce režimu utajenia. S poukazom na prejednávanú vec (viď obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôvodov podaného opravného prostriedku a obsah vyjadrenie odporcu k podanému návrhu) je zrejmé, že konanie SIS vo veci vyjadrenia v zmysle ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle podlieha analogicky režimu podľa ust. § 2 ods. 6, 7 zák. č. 46/1993 Z.z. Ani táto skutočnosť však nemôže brániť tomu, aby odporca nemal k dispozícii potrebný - nutný rozsah informácií pre posúdenie konkrétnej veci. Súd opätovne zdôrazňuje, že vo veciach upravených zákonom o azyle koná a rozhoduje výlučne odporca a nie iný orgán štátnej moci. Ako to zistil súd po oboznámení sa s obsahom utajovaného vyjadrenie SIS k osobe navrhovateľa, jeho obsah nebol dostatočným k tomu, aby odporca za dodržania podmienky dostatočného zistenia stavu veci dospel k názoru, že navrhovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Pretože rozsah informácií, ktoré mal odporca pri rozhodovaní vo veci poskytnutia doplnkovej ochrany k dispozícii nebol dostatočný k tomu, aby vyslovil že navrhovateľ je nebezpečný pre bezpečnosť Slovenskej republiky, súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil opätovne odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu vykonať vo veci vykonať dokazovanie s cieľom zistiť, či navrhovateľ spĺňa alebo nespĺňa predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany podľa zákona o azyle. Pokiaľ budú súčasťou dokazovania informácie, poznatky či iné správy získané od iných štátnych orgánov, bude jeho povinnosťou vyžadovať od týchto štátnych orgánov, aby tieto ich stanoviská svojím obsahom dávali odporcovi dostatočnú masu informácií k tomu, aby odporca mohol kvalifikovane a s plnou znalosťou stavu veci posúdiť existenciu či neexistenciu predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany a teda aby sa vo veci vydané rozhodnutie opieralo o náležite a dostatočne zistený stav veci. Pokiaľ by predmetné informácie režimu utajenia podľa zák. č. 215/2004 Z.z., bude pochopiteľne zákonnou povinnosťou odporcu vykonávať také opatrenia, ktoré mu citovaný zákon o ochrane utajovaných skutočností ukladá. S poukazom na znenie ust. § 25Or O.s.p. je odporca pri novom prejedaní veci viazaný právnym názorom súdu. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania - jeho právneho zastúpenia si uplatnil s poukazom na vyhl. MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške spolu 948,26 eur za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie opravného prostriedku, nahliadnutie do spisu súdu, účasť na pojednávaní) v nasledovnej skladbe: - 4 úkony právnej služby: 379,82 eur; - režijný paušál: 30,08 eur; - cestovné náklady za cestu autom na pojednávanie: 120,43 eur; - náhrada za stratu času cesty na pojednávanie: 101,68 eur; - cestovné náklady za cestu vlakom a autobusom - nahliadnutie do spisu: 18,38 eur; - náhrada straty času cesty - nahliadnutie do spisu: 139,81 eur; - DPH: 158,06 eur. K vyúčtovaniu trov právneho zastúpenia priložil relevantné doklady vo fotokópiách. Súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov jeho právneho zastúpenia v celkovej výške 742,46 eur v zmysle citovanej vyhlášky, tiež za použitia zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a opatrenia č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v skladbe: - za dva úkony právnej služby v roku 2011 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie opravného prostriedku) á 123,50 eur + režijný paušál á 7,41 eur = 130,91 eur x 2 = 261,82 eur; - za jeden úkon právnej služby v roku 2012 (účasť na pojednávaní) á 127,16 eur + režijný paušál á 7,63 eur = 134,79 eur; - cestovné náklady (účasť na pojednávaní): 120,43 eur; - náhrada za stratu času (cesta na pojednávanie a späť): 12,71 eur x 8 polhodín = 101,68 eur. Spolu: 618,72 eur + 123,74 eur (DPH 20%) = 7421,46 eur. Ako to je zrejmé z vyššie uvedeného, súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania v časti jedného úkonu - nahliadnutie do súdneho spisu dňa 22.2.2012 Súd tak rozhodol preto, lebo tento úkon pokladal za nadbytočný. V čase nahliadnutia bolo zástupcovi navrhovateľa riadne doručené vyjadrenie odporcu, účastníkom konania bol iba navrhovateľ a odporca, teda jeho zástupca nemohol ani predpokladať, žeby prípadne ďalší účastník konania mohol do spisu založiť iné písomnosti. Zástupca navrhovateľa bol riadne oboznámený s administratívnym spisom odporcu, pričom zástupcovi navrhovateľa bol známy obsah napadnutého rozhodnutia (osobitne jeho odôvodnenia) a taktiež mu ako advokátovi bolo známe, že dôvody podaného opravného prostriedku nie je možné dopĺňať. Vzhľadom k obsahu napadnutého rozhodnutia ako aj podaného opravného prostriedku je zrejmé, že ak by sa súd oboznámil s obsahom utajovanej skutočnosti, pôvodcom ktorej bola SIS (k čomu aj došlo), žiaden záznam o tomto úkone súdu by z dôvodu utajenia nemohol obsahovať údaj o jej obsahu. Preto podľa názoru súdu bol tento úkon zástupcu navrhovateľa nadbytočným a ako taký nemôže odporca znášať jeho trovy. Pretože zástupca navrhovateľa v podanom vyúčtovaní neoznačil peňažný ústav a číslo svojho účtu na ktorý sa má náhrada trov zastúpenia poukázať, súd stanovil odporcovi na splnenie jeho povinnosti nahradiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania lehotu 30 dní, ktorá je podľa názoru súdu dostatočnou k zisteniu chýbajúcich údajov. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).