Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/170/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201753 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201753.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: EUREA - občianske združenie, IČO: 30 794 242, Tupého 25/A, Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SLV- OLVS-124/2011 zo dňa 05.10.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-124/2011 zo dňa 05.10.2011, ktorým minister vnútra SR podľa § 19 ods. 2 v spojení s § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ZSI) s poukazom na § 61 ods. 2 Správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii (povinná osoba) č. KM-419-011/SI-2011 zo dňa 01.08.2011, ktorým sa v časti sprístupnenia osobných údajov nachádzajúcich sa v poskytovanej informácii čiastočne nevyhovelo žiadateľovej žiadosti o poskytnutie informácie, ktorou požiadal o sprístupnenie „uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorým bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii zo dňa 26.11.2010 o začatí trestného stíhania, ČVS: PPZ-186/BPK-B-2010“, a toto prvostupňové rozhodnutie zároveň potvrdil. Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že nesprístupnené boli meno a priezvisko prokurátora a mená a priezviská činných politikov, ktorí vo veci vypovedali ako svedkovia. Citoval ustanovenia § 9 ods. 1, 2 ZSI, § 3 zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, článok 13 ods. 4, článok 26 ods. 4 a článok 152 ods. 4 Ústavy SR. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 15/98 zo dňa 11.03.1999 ako aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Brüggemann Scheuten v. Spolková republika Nemecko zo dňa 12.07.1977 ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/00 zo dňa 05.01.2001 a rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 2S 94/05 zo dňa 15.02.2006. Podľa žalobcu meno a priezvisko akejkoľvek fyzickej osoby, prípadne aj v spojení s údajom o jej pracovisku, nie sú takými trvalými identifikátormi, ktoré by tieto fyzické osoby nezameniteľne identifikovali spomedzi množstva iných fyzických osôb, napr. obyvateľov Bratislavy, či občanov SR. Identifikátor v rozsahu meno, priezvisko, pracovisko teda neurčuje fyzickú osobu takým spôsobom, aby údaje priradené k tomuto identifikátoru alebo v ňom zahrnuté mali povahu osobných údajov. Uvedené údaje nespĺňajú ani definičné kritérium osobných údajov v zmysle § 3 zákona č. 428/2002 Z.z., nakoľko nejde o informácie týkajúce sa fyzickej osoby, ale ide o informácie týkajúce sa výkonu právomoci prokurátora, resp. politických aktivít politicky činných osôb v spojení s informáciami o financovaní politických strán. Identifikátor v rozsahu meno, priezvisko, pracovisko nie je ani charakteristikou tvoriacou fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu fyzickej osoby, ako to predpokladá § 3 zákona č. 428/2002 Z.z.. Žalovaným nesprístupnené údaje nemajú ani povahu informácií týkajúcich sa súkromia, pretože sa týkajú výlučne služobného pomeru prokurátora či politických aktivít činných politikov. Žalovaný mal ustanovenia ZSI a zákona č. 482/2002 Z.z. vykladať ústavne súladným spôsobom. Utajovať mená a priezviská prokurátorov, ktorí už len z podstaty svojho služobného zaradenia nepôsobia v utajení, rovnako ako utajovať mená a priezviská aktívnych politikov, nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, naopak, je to škodlivé. Požadovaná informácia sa týkala podozrenia z kriminálnych aktivít pri získavaní finančných prostriedkov na činnosť politickej strany, ktorá spochybňuje samotnú podstatu demokracie a približuje Slovensko k banánovej republike. Je potrebné, aby verejnosť bola do detailov informovaná o priebehu (ne)vyšetrovania vrátane mien a priezvísk aktívnych politikov, ktorí vo veci vypovedali a samozrejme aj meno prokurátora, ktorý vyšetrovaniu zabránil. Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že žalovaný sa obrátil na Úrad na ochranu osobných údajov so žiadosťou o vysvetlenie pojmu osobný údaj podľa zákona č. 428/2002 Z.z. a z vyjadrenia tohto úradu vyplýva, že údaje v rozsahu: meno, priezvisko, hodnosť a funkcia príslušníka Policajného zboru je v zmysle definície uvedenej v § 3 cit. zákona potrebné považovať za osobné údaje a preto analogicky možno toto aplikovať aj na osobu prokurátora. Definícia osobných údajov podľa Úradu na ochranu osobných údajov nevyžaduje, aby išlo o konkrétnu identitu fyzickej osoby, ale postačuje, aby za splnenia daných podmienok bola osoba určiteľná. Z vecnej stránky sa pojem osobných údajov vzťahuje na také údaje, ktoré sa týkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, t.j. určenej alebo určiteľnej, či už priamo alebo nepriamo. Z pohľadu ochrany osobných údajov sa „určiteľnosťou“ rozumie taký stav, keď na základe jedného alebo viacerých údajov možno osobu identifikovať , identifikácia sa teda realizuje prostredníctvom konkrétnych charakteristických znakov, t.j. „identifikátorov“, ktoré možno priradiť ku konkrétnej fyzickej osobe. Miera, do akej sú určité identifikátory dostačujúce pre dosiahnutie identifikácie konkrétnej fyzickej osoby závisí od komplexného posúdenia dostupných údajov v ich vzájomnej súvislosti a zároveň aj situácie ako celku. Preto v závislosti od viacerých faktorov, ktorými sú najmä kvalita, kvantita a druh údajov sa v určitom momente, ktorý nemožno presne stanoviť, konvertuje určiteľnosť do určenia osoby. Fyzickú osobu je možné považovať za určenú, keď na základe dostupných údajov je jednoznačne identifikovaná a odlíšená od ostatných osôb v danom informačnom systéme. Nakoľko povinná osoba nedisponuje súhlasom dotknutého prokurátora, ktorého osobných údajov v rozsahu meno, priezvisko (pracovné a funkčné zaradenie je však z poskytnutej informácie zrejmé, a teda stal by sa osobou určiteľnou) sa žalobca domáha, ako ani ďalších fyzických osôb, ktorých osobné údaje boli v kópii predmetného uznesenia požadovaného žalobcom vypustené, a z § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií povinnej osobe nevyplýva povinnosť o takýto súhlas dotknutú osobu požiadať, bolo potrebné ich osobné údaje z kópie predmetného uznesenia poskytnutého žalobcovi vypustiť. Žalobcovi bola ním požadovaná informácia sprístupnená v takom rozsahu, ktorý vzhľadom na charakter informácie (uznesenie vydané orgánom činným v trestnom konaní) umožňuje ZSI v spojení so zákonom č. 428/2002 Z.z. pri súčasnom dodržaní podmienok ustanovených v § 6 ods. 2 Trestného poriadku, t.j. po vylúčení osobných údajov, ktoré sa nachádzajú v uvedenom dokumente a týkajú sa osôb, ktoré nie sú uvedené v § 9 ods. 3 ZSI. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca sa žiadosťou zo dňa 04.04.2011 domáhal sprístupnenia informácie - uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorým bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii zo dňa 26.11.2010 o začatí trestného stíhania ČVS: PPZ-186/BPK-B-2010. Povinná osoba nevyhovela žiadosti rozhodnutím č. KM-419/001/SI-2011 zo dňa 18.04.2011 s poukazom na § 11 ods. 3 ZSI, avšak toto rozhodnutie bolo na základe rozkladu žalobcu zrušené. Povinná osoba rozhodnutím č. KM-419-006/SI-2011 zo dňa 08.06.2011 opätovne nevyhovela žiadosti žalobcu s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI, ktoré však bolo taktiež v odvolacom konaní zrušené. Napokon povinná osoba rozhodla o sprístupnení informácie s následným vylúčením informácií uvedených v § 8 -12 ZSI, a to konkrétne po vylúčení osobných údajov podľa § 9 ods. 2 ZSI, nachádzajúcich sa v sprístupnenej informácii. Prvostupňovým rozhodnutím č. KM-419-011/SI-2011 zo dňa 01.08.2011 povinná osoba čiastočne nevyhovela žiadosti žalobcu v časti sprístupnenia osobných údajov s poukazom na § 9 ods. 2 a § 12 ZSI. O rozklade žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu rozhodol minister vnútra SR napadnutým rozhodnutím č.: SLV-OLVS-124/2011 zo dňa 05.10.2011 tak, že tento zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podľa § 3 ods. 1 ZSI o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZSI v znení účinnom do 31.12.2011 povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Podľa § 6 ods. 1 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva. Podľa § 6 ods. 2 Tr. por. pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú. Podľa § 10 ods. 1 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). Žalobca sa žiadosťou zo dňa 04.04.2011 domáhal sprístupnenia informácie - uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorým bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii zo dňa 26.11.2010 o začatí trestného stíhania ČVS: PPZ-186/BPK-B-2010. Jedným zo zákonom definovaných trvalých obmedzení prístupu k informáciám je obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcim sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní podľa osobitných predpisov. Pokiaľ oprávnená osoba žiada o sprístupnenie informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, môže povinná osoba žiadosti vyhovieť len do tej miery, že sprístupní informáciu o konkrétnom rozhodnutí alebo o výsledku určitého konania, avšak len za predpokladu, že sprístupnenie takejto obmedzenej informácie nezakazujú osobitné predpisy. Má sa tým na mysli, že povinná osoba informuje iba o tom, že vydala rozhodnutie a tiež, ako (s akým výsledkom) bolo konkrétne konanie skončené. Súd je názoru, že sprístupnenie (doručenie) odpisu určitého rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní prekračuje rámec ZSI. Z tohto zákona nevyplývala žalovanému v postavení povinnej osoby právna povinnosť takejto žiadosti vyhovieť. Povinnosťou žalovaného v právnom režime ZSI mohlo byť len informovanie o výsledku predmetného trestného konania a spôsobe rozhodnutia vo veci, takúto informáciu však žalobca nepožadoval. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI účinného od 01.01.2012 vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné sprístupňovať informácie o svojich rozhodnutiach, pričom ide o vyjadrenie princípu prevažujúceho verejného záujmu na informovanosť verejnosti o činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Obmedzenie prístupu k informáciám o rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní sa nevzťahuje na informáciu, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, pričom poznámka pod čiarou odkazuje okrem iného aj na ustanovenie § 55m ods. 5 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Toto ustanovenie stanovuje povinnosť prokuratúry zverejňovať na internetovej stránke Generálnej prokuratúry SR právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, pričom z rozhodnutí sa vylúčia údaje za účelom ochrany právom chránených záujmov (napr. osobné údaje). Ustanovenie § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre zároveň stanovuje povinnosť sprístupňovať verejnosti na základe žiadosti podľa ZSI všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane procesných uznesení (uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej), ako aj obžalobný návrh. Musia pritom z textu uznesení alebo obžalobného návrhu vylúčiť informácie chránené ustanoveniami § 8 až 11 ZSI (napríklad osobné údaje). Pre posúdenie prejednávanej veci však bola relevantná právna úprava účinná do 01.01.2012, pričom podľa § 11 ods. 1 písm. d/ účinného do 01.01.2012 sa sprístupňovali informácie o všetkých rozhodnutiach orgánu činného v trestnom konaní - bez bližšej špecifikácie ich druhu (čo vyplývalo z formulácie „okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania“). Podľa názoru súdu bola povinná osoba s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI oprávnená obmedziť sprístupnenie informácie alebo ju nesprístupniť, pričom postačovalo, ak by žalobcovi poskytla informáciu o rozhodnutí alebo o samotnom výsledku konania. Povinná osoba však ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI vyložila extenzívne s tým, že pod pojem „informácia o rozhodnutí“ je možné zahrnúť aj informáciu o celom obsahu rozhodnutia a to aj o obsahu odôvodnenia, t.j. žiadateľovi o informáciu je možné sprístupniť aj celý text daného rozhodnutia a to aj formou zaslania mu kópie žiadaného rozhodnutia. Žalovaný neporušil ZSI, keďže žalobcovi napokon sprístupnil viac informácií ako bol povinný. Podľa § 9 ods. 2 ZSI, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. S poukazom na uvedené ustanovenia ZSI povinná osoba sprístupnila žalobcovi uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry a to po vylúčení osobných údajov, ktoré sa nachádzajú v uvedenom dokumente a týkajú sa osôb, ktoré nie sú uvedené v § 9 ods. 3 ZSI. Je potrebné uviesť, že ustanovenie § 9 ods. 2 ZSI nestanovuje povinnej osobe povinnosť vyzvať dotknutú osobu na vyjadrenie, či súhlasí so sprístupnením požadovaných informácií, ktoré sa jej dotýkajú, ani neupravujú postup povinnej osoby pri takejto výzve. Možno preto konštatovať, že povinná osoba sprístupní tieto informácie len keď má písomný súhlas dotknutej osoby k dispozícii, avšak nemusí dotknutú osobu (resp. blízku osobu, alebo zákonného zástupcu) kontaktovať a vyzvať na vyjadrenie, či poskytne alebo neposkytne písomný súhlas. Ak žiadateľ o informáciu nepreukázal takýto súhlas dotknutej osoby pri podaní žiadosti o informácie alebo ak písomný súhlas dotknutej osoby nemá povinná osoba už k dispozícii, povinná osoba informáciu nesprístupní. Je nesporné, že údaje v rozsahu meno, priezvisko, hodnosť a funkcia príslušníka Policajného zboru je nutné považovať za osobné údaje a to isté platí aj pre osobu prokurátora. Osobnými údajmi podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. sa rozumejú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takouto osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Keďže povinná osoba nedisponovala súhlasom dotknutého prokurátora, ktorého osobných údajov v rozsahu meno a priezvisko (pracovné a funkčné zaradenie je zrejmé z poskytnutej informácie a teda by sa stal osobou určiteľnou) sa žalobca domáhal, ako ani ďalších osôb, ktorých osobné údaje boli v kópii predmetného uznesenia vypustené a z § 9 ods. 2 ZSI nevyplýva povinnej osobe povinnosť o takýto súhlas tieto osoby požiadať, postupoval žalovaný v súlade so zákonom, ak osobné údaje týchto osôb z kópie predmetného uznesenia vypustil a až takto upravenú informáciu poskytol žalobcovi. Z vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného (i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu a keďže žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.