Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/43/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201765 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201765.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána J. H., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka G. Z. N. (G.), podľa vlastného udania T. G. bytom naposledy X., Y. K., I. E. XX, v zahraničí bytom naposledy R., R. Q.-B. A., R. Z. N., aktuálne s miestom pobytu I.U. M. Y., s.r.o., Y. T. XX, U., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, pracovisko: Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 28.10.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-136-41/PO-Ž-2010 zo dňa 20.9.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-136-41/PO-Ž-2010 zo dňa 20.9.2010 z r u š u j e podľa ust. § 250 j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne titulom trov jeho právneho zastúpenia 396,60 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-136-41/PO-Ž-2010 zo dňa 20.9.2010 odporca podľa § 15b ods. 1 písm. b) z dôvodu § 13c ods. 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zrušil navrhovateľovi udelenú doplnkovú ochranu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ 17.3.2010 požiadal odporcu o predĺženie poskytnutej mu doplnkovej ochrany, pričom odporca v krátkosti opísal predchádzajúci priebeh tohto azylového konania. Uviedol tiež, že v rámci konania vyžiadal od Slovenskej informačnej služby (SIS) vyjadrenie v zmysle ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle, pričom 21.7.2011 SIS doručila predmetné vyjadrenie pod č. p.: 63/830-V-4-55/2011-S s ktorého obsahom sa odporca oboznámil. Uviedol, že išlo o informáciu podliehajúcu utajeniu v zmysle zák. č. 215/2004 Z.z. a preto nie je súčasťou administratívneho spisu odporcu, ale že je uložená na osobitnom pracovisku odporcu. Odporca súčasne poukázal na ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle, podľa ktorého v prípadoch uvedených v tomto ustanovení sa v odôvodnení rozhodnutia iba uvedie, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 28.10.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu že zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu, pričom zistenie skutkového stavu veci je nedostačujúce na posúdenie veci a že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k tomuto dôvodu argumentoval, že odporca nemohol v konaní o predĺženie doplnkovej ochrany rozhodnúť o jej zrušení, nakoľko sa jedná o samostatné konanie. Dodal, že vo veci zrušenia jemu udelenej doplnkovej ochrany zjavne nebolo začaté konanie, že mu nebolo doručené žiadne oznámenie o jeho začatí. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že jemu a ani jeho právnej zástupkyni nebolo umožnené oboznámiť sa s obsahom v odôvodnení rozhodnutia konkretizovaného vyjadrenia SIS. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 23.11.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že vyjadrenie SIS nemohlo byť súčasťou spisu, pretože podlieha utajeniu podľa zák. č. 215/2004 Z.z., pričom odporca nie je kompetentný skúmať relevantnosť skutočností, na základe ktorých SIS dospela k záverom, ktoré sú obsahom predmetného vyjadrenia. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť. V rámci prípravy pojednávania sa súd 12.12.2011 oboznámil s obsahom utajovanej skutočnosti - vyjadrenia SIS č.p.: 63/830-V-55/2011 z 21.7.2011. Dňa 31.1.2012 za účasti pracovníčky SIS tiež so skutočnosťami týkajúcimi sa navrhovateľa, ktoré boli podkladom pre vyjadrenie SIS k jeho osobe, ktoré vyjadrenie odporca identifikoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-136/PO-Ž-2010, ako aj spisu ČAS: MU-120/PO-Ž-2008. Z obsahu spisu odporcu ČAS: MU-120/PO-Ž-2008 súd zistil, že na základe navrhovateľovej žiadosti o azyl odporca rozhodnutím ČAS: MU-120-19/PO-Ž-2008 zo 6.6.2008 navrhovateľovi azyl neudelil, pričom následným rozhodnutím ČAS: MU-120-44/PO-Ž-2008 z 12.6.2009 mu poskytol doplnkovú ochranu. Z obsahu spisu odporcu ČAS: MU-136/PO-Ž-2010 súd zistil, že navrhovateľ 17.3.2010 požiadal odporcu o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany. Odporca vo veci rozhodol celkovo dva razy, pričom v obidvoch prípadoch boli vydané rozhodnutia zrušené a to jednak ministrom vnútra SR a tiež tunajším súdom. Následne odporca vyhľadal a do spisu založil aktuálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa a súčasne požiadal SIS o zaslanie vyjadrenia k osobe navrhovateľa v zmysle ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle. Predmetné vyjadrenie bolo odporcovi doručené 21.7.2011 a nakoľko sa jedná o informáciu, ktorá podlieha utajeniu podľa zák. č. 215/2004 Z.z., bola táto písomnosť uložená v osobitnej evidencii odporcu a teda nie je priamou súčasťou spisu odporcu. Odporca dňa 20.9.2011 vydal napadnuté rozhodnutie. Podaním z 11.10.2011 zástupkyňa navrhovateľa požiadala SIS o súhlas s oboznámením sa s predmetnou písomnosťou. Ako to vyplýva z obsahu oznámenia zástupkyne navrhovateľa, ktoré založila do súdneho spisu, jej žiadosti o jednorázové oboznámenie sa s obsahom požadovanej písomnosti nebolo pôvodcom informácie vyhovené. Podľa ust. § 2 písm. g/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie konaním o azyle konanie o udelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie doplnkovej ochrany. Podľa ust. § 16 ods. 1 písm. c) zákona o azyle účastníkom konania o predĺženie doplnkovej ochrany je cudzinec, ktorý požiadal o jej predĺženie. Podľa ust. § 16 ods. 1 písm. d) zákona o azyle účastníkom konania o zrušenie doplnkovej ochrany je cudzinec, s ktorým sa začalo konanie o jej zrušenie. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa ust. § 18 správneho poriadku: 1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. 2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. 3) O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust § 250j ods.2 písm. e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že odporca sa dôsledne neriadil vyššie citovanými procesnými zákonnými ustanoveniami. K námietke, že odporca nemohol v konaní o predĺženie doplnkovej ochrany rozhodnúť o jej zrušení, nakoľko sa jedná o samostatné konanie, pričom vo veci zrušenia jemu udelenej doplnkovej ochrany zjavne nebolo začaté konanie, nakoľko mu nebolo doručené žiadne oznámenie o jeho začatí: Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Ako to vyplýva zo znenia zákona o azyle, resp. z jeho vyššie citovaných ustanovení, tento zákon osobitne upravuje iba začatie konania o udelenie azylu, pričom začatie konania o predĺženie doplnkovej ochrany upravuje iba rámcovo (napr. § 20 ods. 3 zákona o azyle). Začatie konania o zrušení doplnkovej ochrany výslovne neupravuje. V ust. § 16 zákona o azyle taxatívne vymedzuje okruh účastníkov konaní o azyle. Za použitia ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle preto platí, že na začatie týchto dvoch druhov konaní o azyle (o predĺžení, resp. o zrušení doplnkovej ochrany) je potrebné aplikovať príslušné ustanovenie správneho poriadku (§ 18 správneho poriadku). Z obsahu spisu odporcu ČAS: MU--136/PO-Ž-2010 je jednoznačne zjavné, že: A/ Navrhovateľ požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany, čím došlo k začatiu konania v tejto veci. B/ Odporca nikdy nezačal voči navrhovateľovi žiadne konanie o zrušení doplnkovej ochrany a nikdy neurobil voči navrhovateľovi žiaden úkon, ktorý by smeroval k zrušeniu poskytnutej doplnkovej ochrany (práve naopak, vyhľadaním informácií o krajine pôvodu navrhovateľa vykonával úkony, smerujúce k prevereniu dôvodnosti jej predĺženia). C/ odporca rozhodol o zrušení doplnkovej ochrany, udelenej navrhovateľovi. Z uvedeného je zrejmé, že odporca nerozhodol vo veci začatého konania o predĺžení doplnkovej ochrany, ale rozhodol o zrušení doplnkovej ochrany v nezačatom konaní o jej zrušení, ktorým postupom konal v rozpore s ustanovením tak zákona o azyle, ako aj správneho poriadku. Pokiaľ by odporca z akýchkoľvek dôvodov dospel k názoru, že vo vzťahu k navrhovateľovi nastali okolnosti, predpokladané ust. § 15b zákona o azyle, bolo jeho povinnosťou aplikovať ust. § 18 ods. 2, resp. 3 správneho poriadku, teda začať konanie o zrušení doplnkovej ochrany a už začaté konanie o predĺžení doplnkovej ochrany prerušiť (§ 29 správneho poriadku), pričom v prípade zrušenia doplnkovej ochrany by došlo ex lege k jej zániku (§ 15a ods. 1 písm. f) zákona o azyle) a preto by sa následne v konaní o predĺžení doplnkovej ochrany pokračovalo, konanie by však bolo zastavené z dôvodu ust. § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle. S poukazom na závažnosť vyššie uvedeného pochybenia odporcu v konaní, súd sa ostatnými vznesenými námietkami nezaoberal. Pretože odporca v konaní o predĺženie doplnkovej ochrany rozhodol o jej zrušení, pričom nikdy nezačal konanie o zrušení doplnkovej ochrany, dospel súd k názoru, že v predmetnom konaní došlo k vade, ktorá nielenže mohla mať, ale ktorá mala vplyv na zákonnosť vydaného a opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia. Preto súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu (za predpokladu že nedôjde k jeho zastaveniu podľa ust. § 19 zákona o azyle, resp. k zániku doplnkovej ochrany podľa ust. § 15a zákona o azyle) vykonať vo veci náležité dokazovanie a rozhodnúť postupom v zmysle zákona o azyle o podanej žiadosti navrhovateľa o predĺženie doplnkovej ochrany - t. j. alebo vydať rozhodnutie o jej predĺžení, alebo o jej nepredĺžení. Nad rámec vyššie uvedeného odôvodnenia si súd pokladá za povinnosť, reagujúc tak na prednesy účastníkov konania, ako aj na poznatky získané súdom v rámci prípravy pojednávania, poukázať na skutočnosť, že: 1/ Odporca v prípade, že v danom konaní disponuje dôkazmi, resp. informáciami, ktoré sú svojím charakterom utajovanými skutočnosťami, je povinný riadiť sa zákonom č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda takéto jeho správanie nie je možné mu vyčítať. 2/ Dôkazy - informácie získané odporcom v rámci konania od iných štátnych inštitúcií (včítane aj tých, ktoré boli získané postupom podľa ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle) musia obsahovať dostatočnú masu poznatkov k tomu aby sám odporca mohol na ich základe tieto vyhodnotiť a posúdiť ich z pohľadu naplnenia predpokladov aplikácie príslušných ustanovení zákona o azyle. 3/ Zodpovednosť za riadne a zákonom predpokladané prejednanie vecí v konaniach podľa zákona o azyle, podobne ako za rozhodnutia vydané v týchto konaniach nesie výlučne odporca a preto iba na základe poznatkov (dôkazov, informácií) ktoré sú mu známe môže vydať relevantné rozhodnutie. Táto zásada platí pochopiteľne pre všetky druhy konaní a rozhodnutí, osobitne však aj pre konania v ktorých získava informácie od iných štátnych orgánov a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o informácie podliehajúce režimu utajenia. 4/ S poukazom na prejednávanú vec (viď obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôvodov podaného opravného prostriedku a obsah vyjadrenie odporcu k podanému návrhu) je zrejmé, že konanie SIS vo veci vyjadrenia v zmysle ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle podlieha analogicky režimu podľa ust. § 2 ods. 6, 7 zák. č. 46/1993 Z.z. Ani táto skutočnosť však nemôže brániť tomu, aby odporca nemal k dispozícii potrebný - nutný rozsah informácií pre posúdenie konkrétnej veci. Súd opätovne zdôrazňuje, že vo veciach upravených zákonom o azyle koná a rozhoduje výlučne odporca a nie iný orgán štátnej moci. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania (právneho zastúpenia) požadoval a vyčíslil ich za tri úkony právnej služby (prevzatie zastupovania a prvá porada, podanie opravného prostriedku, účasť na pojednávaní) nasledovne: a/ Za dva úkony v roku 2011 á 123,50 eur + režijný paušál á 7,41 eur = 261,82 eur. b/ Za jeden úkon v roku 2012 á 127,16 eur + 7,62 eur = 134,78 eur. c/ spolu: 261,82 eur + 134,78 eur = 396,60 eur. Pretože vyúčtovanie trov právneho zastúpenia zodpovedá ustanovenia vyhl. č. 655/2004 Z.z., súd za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Priznanú náhradu je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne na jej účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Y. sporiteľni, a. s. v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( § 250s O.s.p.) Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).