Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/172/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201769 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201769.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, právnej veci žalobcu: X.. K. T., D. 1, D., zastúpený: JUDr. Samuel Baránik, advokát, Grősslingová 4, Bratislava, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO 31 364 501, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18250-o/2011/0140 zo dňa 06.10.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: 18250-o/2011/0140 zo dňa 06.10.201 a prvostupňové rozhodnutie odboru komunikácie žalovaného č. 18250/2011/0140-4 zo dňa 08.09.2011z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 502,03 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.11.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18250-o/2011/0140 zo dňa 06.10.2011, ktorým nebolo vyhovené odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu odboru komunikácie žalovaného o nesprístupnení informácií, ktoré žalobca žiadal podaním zo dňa 25.08.2011, a to menného zoznamu všetkých osôb pôsobiacich vo funkcii „stavbyvedúci“ na stavbe - „ŽSR, Modernizácia trate Žilina - Krásno nad Kysucou“ od začiatku stavby do 30.06.2011. Žalobca v žalobe uviedol, že odbor komunikácie žalovaného listom zo dňa 08.09.2011 nesprístupnil požadované informácie z dôvodu, že na predmetnej stavbe pôsobil žalobca do 31.12.2010 ako zamestnanec žalovaného vo funkcii projektového manažéra a ako taký teda spolupracoval so stavbyvedúcimi na predmetnej stavbe, teda informácie o stavbyvedúcich majú byť žalobcovi známe. V napadnutom rozhodnutí o odvolaní generálny riaditeľ žalovaného už uviedol, že stavbyvedúci nie sú zamestnancami žalovaného, ani nezastupujú žalovaného navonok voči iným subjektom a teda žalovaný nemá priamy dosah na ich riadenie, zadávanie prác, schvaľovanie ich postupov. Za to je zodpovedný ich zamestnávateľ, ktorý je samostatný subjekt, nepodliehajúci zákonu č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSPI). Žalovaný tiež v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby a takisto informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Žalobca v žalobe namietal, že dohady žalovaného o tom, či žalobca disponuje požadovanou informáciou alebo nie, nemôžu byť dôvodom na odmietnutie poskytnutia informácie, pretože aj keby teoreticky subjekt požadujúci informácie už danou informáciou disponoval, napr. (napr. z iného zdroja), jeho právo na poskytnutie informácie od povinnej osoby tým nezaniká, nakoľko v zmysle § 3 ods. 3 ZSPI informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Dôvod, ktorý uviedol žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí, teda že podľa jeho názoru ide o informácie, ktoré má žalobca k dispozícii, nie je podľa žalobcu zákonným dôvodom na nesprístupnenie požadovaných informácií a preto odmietnutie zaslania menného zoznamu stavbyvedúcich na predmetnej stavbe nebolo zo strany žalovaného oprávnené. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný ako odvolací orgán svoje potvrdzujúce rozhodnutie založil na podstatne iných dôvodoch, než orgán prvého stupňa, pričom k týmto dôvodom sa žalobca v priebehu celého odvolacieho konania nemohol vyjadriť a nemohol ich použitie ani predvídať. Namietal, že žalovaný mu mal pred rozhodnutím o odvolaní dať možnosť vyjadriť sa k odlišným dôvodom, pre ktoré zamýšľal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdiť. Tým, že tak neurobil, konal v rozpore so základnými zásadami správneho konania ustanovenými v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, odňal žalobcovi jeho procesné právo, v dôsledku čoho je odvolacie konanie zaťažené vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Žalobca dôvodil, že povinná osoba disponuje požadovanými informáciami okrem iného aj vtedy, ak s nimi pri svojej činnosti narába, resp. ak sú predmetom jej činnosti. Mal zato, že žalovaný nemôže neposkytnutie požadovanej informácie odôvodniť tým, že stavbyvedúci na predmetnej stavbe nie sú jeho zamestnancami. Skutočnosť, že žalovaný vyžaduje pri verejnom obstarávaní od uchádzačov zoznam stavbyvedúcich s príslušnými referenciami a tieto aj sám žalovaný stavbyvedúcim ďalej poskytuje, dostatočne odôvodňuje záver, že žalovaný s požadovanými informáciami narába a je povinný ich žalobcovi sprístupniť. Žalobca upozornil na to, že aj sám žalovaný doznal, že má predmetné informácie k dispozícii, keď v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že by ich mal mať k dispozícii aj žalobca ako bývalý zamestnanec žalovaného. Napadnuté rozhodnutia žalovaného preto spočívajú podľa názoru žalobcu na nesprávnom právnom posúdení veci. K obmedzeniam sprístupnenia informácií podľa § 9 ZSPI, na ktoré sa odvolával žalovaný v napadnutom rozhodnutí, žalobca uviedol, že sprístupnenie informácie o stavbyvedúcich pôsobiacich na projekte realizovanom povinnou osobou, v rozsahu meno a priezvisko (menný zoznam), nie je informáciou spĺňajúcou kritériá tohto zákonného obmedzenia, pretože ide o informáciu týkajúcu sa pracovnej, teda profesionálnej činnosti stavbyvedúcich, nie ich osobnostnej zložky ani súkromného života. Takáto informácia preto nie je podľa žalobcu poskytnutím osobných údajov v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Aj v tomto zmysle sú preto rozhodnutia žalovaného založené podľa názoru žalobcu na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že žalobcom požadovaná informácia neexistuje. Žalovaný rozhodne takouto informáciou nedisponuje a nedisponoval, keďže ide resp. išlo o zamestnancov spoločností realizujúcich zhotovenie diela na predmetnej stavbe, kde pracovalo v najrozličnejších profesiách množstvo pracovníkov rôznych spoločností, v rôznom rozsahu sa podieľajúcich na zhotovovaní diela v hodnote presahujúcej desiatky miliónov euro. Podľa názoru žalovaného je pochopiteľné, že žalovaný má uzatvorenú zmluvu o zhotovení diela len s jedným dodávateľom, ktorý vzišiel z procesu verejného obstarávania, pričom ani v zmluve o dielo či inom dojednaní medzi objednávateľom a zhotoviteľom nie je ustanovenie o predkladaní menného zoznamu zamestnancov zhotoviteľa, tým skôr pokiaľ ide o subdodávateľov. Samotná skutočnosť, že v rámci výberu zmluvného partnera v procese verejného obstarávania uchádzači o zákazku predkladajú doklady osvedčujúce ich spôsobilosť realizovať zákazku v prípade úspechu o verejnom obstarávaní a to napríklad preukazovaním technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 28 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, ešte neznamená, že žalovaný disponuje menným zoznamom všetkých osôb pôsobiacich vo funkcii stavbyvedúci na predmetnej stavbe od začiatku stavby do 30.06.2011. Zákon o verejnom obstarávaní rieši len problematiku výberu uchádzača prakticky do podpisu príslušnej zmluvy, pričom následne sa vzťah medzi obstarávateľom a uchádzačom mení na vzťah medzi objednávateľom a zhotoviteľom, ktorý sa riadi spravidla Obchodným zákonníkom. Žalovaný ako objednávateľ nemá oprávnenie zasahovať do pracovno-právnych vzťahov zhotoviteľa, prípadne do jeho subdodávateľských vzťahov. Žalovaný preto tvrdil, že žalobcom požadovanou informáciu pri svojej činnosti nepracoval a nepracuje a ani nie je predmetom jeho činnosti. Žalovaný tiež poukázal nato, že ZSPI má pre informácie sprístupňované na žiadosť osobitnú úpravu, ktorá je odchylná od všeobecnej úpravy správneho konania podľa Správneho poriadku. Požiadavka žalobcu obsiahnutá v žalobe, že žalovaný mu mal dať príležitosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, preto podľa názoru žalovaného neobstojí. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že listom zo dňa 25.08.2011 požiadal žalobca v zmysle ZSPI o sprístupnenie vyššie označenej informácie. Listom zo dňa 08.09.2011 odbor komunikácie žalovaného v odpovedi na žiadosť žalobcu uviedol, že do 31.12.2010 ako zamestnanec ŽSR pôsobil vo funkcii projektového manažéra zodpovedného za riadenie stavby a teda spolupracoval so stavbyvedúcimi na predmetnej stavbe, pričom od 01.12.2010 ako zástupca riaditeľa investorského odboru niesol priamu zodpovednosť za stavby v procese realizácie a teda aj za stavbu „ŽSR, modernizácie železničnej trate Žilina - Krasno nad Kysucou“. Informácie o stavbyvedúcich z uvedeného obdobia sú mu preto podľa žalovaného známe. Záverom listu žalovaný uviedol, že odo dňa, kedy žalobca skončil pracovný pomer so žalovaným, nedošlo na predmetnej stavbe k žiadnym zmenám v osobách stavbyvedúcich zhotoviteľa. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. 18250-o/2011/0410 zo dňa 06.10.2011 tak, že odvolaniu nevyhovel z dôvodov uvedených v druhom odseku odôvodnenia tohto rozhodnutia. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1 ZSPI každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa ods. 3 informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Podľa § 9 ods. 1 ZSPI informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Podľa ods. 2 informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Podľa § 17 ods. 1 ZSPI žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 18 ods. 3 ZSPI ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). Podľa § 19 ods. 3 ZSPI odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Zákon ukladá žalovanému ako povinnej osobe sprístupňovať informácie, ktoré má k dispozícii, bez preukázania právneho alebo iného dôvodu, či záujmu, pre ktorý žiadateľ informáciu požaduje. Povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu má teda žalovaný bez ohľadu na to, či žiadateľ má alebo mal prístup k údajom tvoriacim obsah predmetnej informácie, a to s ohľadom na svoj pracovný alebo akýkoľvek iný vzťah k povinnej osobe, prípadne ich poznal z iného zdroja. Skutočnosť, že žalobca ako bývalý zamestnanec žalovaného s ohľadom na svoju pracovnú pozíciu musel poznať mená stavbyvedúcich na predmetnej stavbe, ktorú žalovaný vzal za základ rozhodnutia o žalobcovej žiadosti v prvom stupni správneho konania, nebola legitímnym dôvodom pre nesprístupnenie informácie. Súd sa v tomto smere stotožnil s názorom žalobcu a má zato, že dôvod (motív), ktorý viedol žalobcu k požiadavke na sprístupnenie menného zoznamu stavbyvedúcich na vyššie označenej stavbe, bol z hľadiska povinností žalovaného ako povinnej osoby sprístupniť požadovanú informáciu bez právneho významu. Pokiaľ ide o otázku, či žalovaný ako objednávateľ stavby - „ŽSR, Modernizácia trate Žilina - Krásno nad Kysucou“ disponoval informáciou o menách stavbyvedúcich na tejto stavbe od jej začiatku až do 30.06.2011, je súd toho názoru, že hoci ide o osoby v pracovnom alebo obdobnom vzťahu k zhotoviteľovi stavby, je nepochybné, že žalovaný v rámci svojej činnosti musel tieto osoby poznať a komunikovať s nimi. Stavbyvedúci je totiž osobou, ktorá v priebehu zhotovovania stavby na dennej báze vystupuje za zhotoviteľa voči objednávateľovi stavby a ktorá musí nutne s poverenými zástupcami objednávateľa (v danom prípade žalovaného) v priebehu realizácie stavby intenzívne komunikovať. Tvrdenie žalovaného, že menným zoznamom stavbyvedúcich na predmetnej stavbe nedisponuje, preto nie je na mieste. Ak by aj v čase podania žiadosti o sprístupnenie informácie nemal žalovaný vyhotovený takýto menný zoznam, je nepochybné, že mená týchto osôb (stavbyvedúcich) musel poznať, pretože s nimi v rámci svojej činnosti pracuje. Povinnosť sprístupniť žalobcom požadovanú informáciu teda žalovaný v zmysle ZSPI mal a jeho zamietavé rozhodnutie o žalobcovej žiadosti vychádzalo z vyššie uvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je celkom jasné, či podľa žalovaného sprístupneniu požadovanej informácie bránilo ustanovenie 9 ods. 1 a 2 ZSPI, teda či žalovaný považoval menný zoznam stavbyvedúcich za údaj týkajúci sa ochrany osobnosti a súkromia týchto fyzických osôb, prípadne či sa požadovaná informácia týka ich osobných údajov. Keďže napadnuté rozhodnutie neobsahuje v tomto smere žiadnu bližšiu argumentáciu, súd sa k nej nemôže jednoznačne vyjadriť. Je však toho názoru, že sprístupnenie mena a priezviska fyzickej osoby s údajom o tom, že vykonával funkciu stavbyvedúceho na určitej stavbe, nezasahuje od osobnostných práv či súkromia takejto osoby a nejde ani o chránený osobný údaj podliehajúci ochrane v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú vadu v konaní odvolacieho správneho orgánu, ktorý žalobcovi neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k odlišnému posúdeniu veci v odvolacom konaní v porovnaní s prvostupňovým správnym orgánom, je súd toho názoru, že striktná úpravy lehôt na rozhodnutie povinnej osoby o žiadosti o sprístupnenie informácií v prvom aj druhom stupni správneho konania prakticky vylučuje taký postup, ktorého sa žalobca domáhal. Preto odlišné právne posúdenie existencie dôvodov pre nesprístupnenie požadovanej informácie v danom prípade neviedlo s ohľadom na povahu konania podľa ZSPI a aj vzhľadom na všeobecnú zásadu jednotnosti správneho konania k porušeniu procesných práv žalobcu v namietanom rozsahu. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že rozhodnutia žalovaného vydané v prvom i druhom stupni správneho konania vychádzajú z vyššie opísaných dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 66 € a nákladoch právneho zastúpenia advokátom za štyri úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), z toho dva v roku 2011 po 120,23 € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,41 € paušálna náhrada, jeden úkon v roku 2012 za 127,16 € - písomné podanie vo veci zo dňa 16.04.2012, 7,63 € paušálna náhrada a 1 tarifnej odmeny za účasť na verejnom vyhlásení rozsudku v sume 31,79 €, 7,63 € paušálna náhrada. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 502,03 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/3011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.