Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/173/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201780 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201780.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: P.. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, C. C., zastúpeného: JUDr. Marica Koreňová, advokátka, so sídlom J. Cikkera č. 8, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vedúceho služobného úradu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 23528/2011 zo dňa 31.08.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.11.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia vedúceho služobného úradu žalovaného č. 23528/2011-30 zo dňa 31.08.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie služobného úradu žalovaného č. 14/2007-45/30 zo dňa 14.08.2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. c/ zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 312/2001 Z.z.), pretože porušil povinnosti vyplývajúce mu z § 53 ods. 1 písm. c/ zák. č. 312/2001 Z.z. plniť služobné úlohy osobne, zodpovedne, riadne a včas. Toto porušenie malo spočívať v tom, že „na Krajskom súde v Banskej Bystrici žalobca nainštaloval zariadenie na bezdrôtový prenos Wi-Fi, pričom uvedené zariadenie nebolo zabezpečené na oprávnené pripájanie sa, či už autorizovanými MAC adresami, kľúčovaním alebo heslami a pripojenie nebolo ani šifrované ...; v dôsledku jeho neodbornej inštalácie vznikla možnosť neautorizovane sa pripojiť do privátnej siete súdu a získať tak neoprávnené informácie“. Služobný úrad vyhodnotil konanie žalobcu ako porušenie služobnej disciplíny závažným spôsobom. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Bratislave, vyslovený v rozsudku sp.zn. 2S 76/2008 zo dňa 30.03.2011, ktorým bolo podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušené predchádzajúce rozhodnutie vedúceho služobného úradu Ministerstva spravodlivosti SR č. 1787/2007-31/POK zo dňa 26.10.2007 vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu odvolaním a ktorým bola vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní vedúci služobného úradu žalovaného opätovne potvrdil prvostupňové rozhodnutie služobného úradu a odvolanie žalobcu zamietol, pričom sa znovu nezaoberal žalobcovými námietkami, že napriek možnosti neobmedzeného prístupu v sieti Wi-Fi, samotná privátna sieť súdu (LAN) obsahujúca verejne neprístupné informácie bola v rozhodnom čase riadne zabezpečená a to v súlade s metodickými pokynmi Ministerstva spravodlivosti SR a z uvedeného dôvodu k akémukoľvek získaniu informácie z tejto siete by bolo potrebné vlastniť platné prístupové oprávnenie, ktoré majú len príslušní pracovníci súdu. Žalobca zdôraznil, že akákoľvek neoprávnená osoba pripájajúca sa do informačnej siete Krajského súdu v Banskej Bystrici by musela poznať prístupové meno a heslo niektorého z pracovníkov súdu, ktorým je umožnené daným spôsobom do predmetnej siete sa prihlasovať. Bez náležitej spolupráce niektorého z pracovníkov súdu by bolo podľa žalobcu značne problematické preniknúť do databázy informácií, ktoré sa v sieti súdu nachádzajú. Primárne nebezpečenstvo teda v zmysle uvedeného nespočíva podľa žalobcu v tom, ako sa do siete neoprávnená osoba pripája, ale skutočnosť, že takáto osoba pozná prihlasovacie meno a heslo niektorého z pracovníkov súdu. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na krátky dosah siete Wi-Fi a umiestnenie budovy Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozhodnom čase, keď sa v dosahu prístupu k sieti Wi-Fi nenachádzali žiadne budovy, v priestoroch ktorých by sa potencionálne neoprávnená osoba mohla nerušeným spôsobom pokúšať o prienik do privátnej siete dotknutého súdu - pre vznik hrozby a prípadného útoku by sa takáto osoba aj s adekvátnym vybavením musela nachádzať buď priamo v priestoroch súdu a aj to len v blízkosti Wi-Fi alebo na niektorých miestach pred budovou súdu, pričom by tam musela stráviť značne dlhú dobu, čo by určite nezostalo bez povšimnutia. Žalobca vytýkal žalovanému, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že vo všeobecne záväzných právnych predpisoch ani v interných predpisoch žalovaného v rozhodnom čase nebol určený a schválený postup pri inštalácii a spôsob zabezpečenia Wi-Fi zariadení, pričom argumentáciu žalovaného možnosti, resp. povinnosti žalobcu požiadať o vypracovanie takej smernice a jej predloženie na schválenie považoval žalobca za účelovú. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je založené výlučne na hypotetických úvahách žalovaného bez toho, aby sa žalovaný v rámci svojej rozhodovacej činnosti zaoberal mierou rizika možných hrozieb a aby svoje úvahy a tvrdenia preukázal akýmkoľvek relevantným spôsobom, napr. znaleckým dokazovaním, ktorým by sa preukázalo, že v dôsledku konania, nekonania alebo opomenutia konania žalobcu vznikla reálna hrozba neautorizovaného pripojenia sa do privátnej siete súdu. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu opätovne nevysporiadal s tvrdením o nedostatočnom personálnom obsadení odboru informatiky na Krajskom súde v Banskej Bystrici v rozhodnom období, pričom tento závažný nedostatok mal podľa žalobcu za následok, že žalobca ako riadiaci pracovník bol nútený vyhodnotiť, plnenie ktorých úloh bolo na zabezpečenie riadnej prevádzky informačného systému krajského súdu prioritné. Žalobca poukázal na to, že zákon č. 312/2001 Z.z. nešpecifikuje, aké konanie, opomenutie konania alebo iné porušenie služobnej disciplíny a v akej intenzite je možné kvalifikovať ako závažné a zároveň nemal vedomosť o tom, že by v rámci rezortu Ministerstva spravodlivosti SR existoval interný normatívny právny akt, ktorý by zadefinoval obsah a rozsah pojmu „závažné porušenie služobnej disciplíny“. Bez ohľadu na uvedené však žalobca tvrdil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, nakoľko jednoznačným relevantným spôsobom nepreukázal, že konaním alebo nekonaním žalobcu bolo možné preniknúť do privátnej siete Krajského súdu v Banskej Bystrici, čo považoval za rozhodujúce. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu nebol skončený z dôvodu nedostatočného zabezpečenie privátnej siete súdu LAN. Pokynom k inštalácii Wi- Fi zariadenia, ktoré sa inštaláciou stalo súčasťou informačnej počítačovej siete (IPS) Krajského súdu v Banskej Bystrici, bez potrebného zabezpečenia, teda bez špecifikácie autentizačného protokolu alebo špecifikácie potreby oddelenia Wi-Fi siete kamier od vnútornej LAN siete súdu, bol umožnený priamy prístup k počítačovej sieti súdu a teda nebola zabezpečená ochrana informačných systémov na sieťovej úrovni. Inštaláciou Wi-Fi zariadenia, na ktorú dal žalobca pokyn, bez šifrovania, sa sieť súdu, ktorej bolo Wi-Fi zariadenie súčasťou, stala vonkajšou sieťou, pretože ktokoľvek sa mohol do siete súdu pripojiť, pričom takto vytvorená vonkajšia sieť bola priamo pripojená do vnútornej LAN siete súdu. Jednoduchým spôsobom (prostredníctvom bežne dostupného notebooku, prípadne iného zariadenia s Wi-Fi rozhraním) tak ktokoľvek získal cez nezabezpečenú vonkajšiu sieť priamo pripojenú na internú sieť súdu prístup a pripojenie k internej LAN sieti súdu, ktorá bola vystavená viacerým možnostiam nežiaduceho vonkajšieho zásahu, uvádzaným v napadnutom rozhodnutí - zavedenie vírusu, odchytenie prístupových údajov k prostriedkom IPS a pod. Práve uvedená možnosť odchytenia prístupových údajov k prostriedkom IPS vyvracia podľa názoru žalovaného i námietku žalobcu vo vzťahu ku skutočnosti, že postačovalo zabezpečenie samotnej vnútornej LAN siete. Svojim konaním tak žalobca porušil viacero ustanovení normatívnych a pre žalobcu záväzných predpisov predovšetkým, bol však zásadne porušený výnos Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 1706/M-2006 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy, v zmysle ktorého povinnou požiadavkou v rámci minimálnych technických bezpečnostných štandardov pre informačné systémy verejnej správy je zabezpečenie ochrany vonkajšieho a vnútorného prostredia prostredníctvom firewallu. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že na základe kontroly vykonanej dňa 13.08.2007 generálnym riaditeľom sekcie justičnej informatiky a štatistiky na odbore informatiky Krajského súdu v Banskej Bystrici vydal služobný úrad žalovaného rozhodnutie č. 14/2007-45/30 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu vo funkcii hlavný štátny radca - predstavený, riaditeľ odboru informatiky na Krajskom súde v Banskej Bystrici, sekcie justičnej informatiky a štatistiky, v odbore štátnej služby 1.05 informatika (sociálno-ekonomické informácie a štátny informačný systém), odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. c/ zákona č. 312/2001 Z.z.. Dôvodom vydania rozhodnutia bolo zistenie, že žalobca nainštaloval na Krajskom súde v Banskej Bystrici zariadenie na bezdrôtový prenos Wi-Fi, pričom uvedené zariadenie nebolo zabezpečené na oprávnené pripájanie sa či už autorizovanými MAC adresami, kľúčovaním alebo heslami a pripojenie nebolo ani šifrované. Uvedeným konaním žalobca závažne porušil služobnú disciplínu, pretože ako riadiaci zamestnanec konal nezodpovedne, v dôsledku jeho neodbornej inštalácie vznikla možnosť neautorizovane sa pripojiť do privátnej siete súdu a získať tak neoprávnene informácie. Škodlivosť konania žalobcu považoval služobný úrad za zvýšenú, nakoľko vznikla nielen možnosť nebezpečenstva úniku a neoprávneného získania informácií, ale i možnosť ich zneužitia, čo je v prípade inštitúcie ako je súd obzvlášť nebezpečné. Na základe uvedeného dospel služobný úrad k záveru, že žalobca závažným spôsobom porušil služobnú disciplínu. Odvolanie žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu vedúci služobného úradu žalovaného rozhodnutím č. 1787/2007-31/POK3 zo dňa 26.10.2007 zamietol a rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu zo dňa 14.08.2007 potvrdil. Na základe žaloby podanej žalobcom Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S 76/2008-40 zo dňa 30.03.2011 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1787/2007-31/POK3 zo dňa 26.10.2007 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko žalovaný v rozhodnutí neuviedol, v čom by mohla spočívať závažnosť porušenia služobnej disciplíny zo strany žalobcu, nevysporiadal sa s námietkou, že napriek možnosti neobmedzeného prístupu k sieti Wi-Fi samotná privátna sieť súdu obsahujúca verejne neprístupné informácie bola riadne zabezpečená v súlade s metodickými pokynmi Ministerstva spravodlivosti SR. V ďalšom konaní vedúci služobného úradu žalovaného rozhodnutím č. 23528/2011-30 zo dňa 31.03.2011 opätovne zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 14.08.2007 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že úlohou žalobcu ako riaditeľa odboru informatiky na Krajskom súde v Banskej Bystrici bolo v súlade s Organizačným poriadkom MS SR a opisom jeho štátnozamestnaneckého miesta zabezpečenie ochrany informačných systémov prevádzkovaných na súde. Pokynom k inštalácii k Wi-Fi zariadenia bez potrebného zabezpečenia sa umožnil priamy prístup k počítačovej siete a tak ochrana informačných systémov na sieťovej úrovni zabezpečená nebola. Poukázal na čl. 3 ods. 6 inštrukcie č. 7/2006 MS SR zo dňa 18.04.2006 o používaní informačnej počítačovej siete (IPS), podľa ktorého v IPS môžu byť prevádzkované len technické a programové prostriedky, ktoré schválila sekcia justičnej informatiky a štatistiky MS SR. Žalovaný uviedol, že sekcia justičnej informatiky a štatistiky nemala predložené na schválenie používanie Wi-Fi zariadení v lokálnych sieťach súdov. Podľa služobného úradu je posúdenie závažnosti konania štátneho zamestnanca vo vzťahu k intenzite porušenia služobnej disciplíny ponechané na úvahe služobného úradu príslušného rozhodnúť o skončení štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, pričom určujúce sú konkrétne skutkové okolnosti prípadu, teda spôsob, akým k porušeniu služobnej disciplíny došlo, zavinenie štátneho zamestnanca, následky, ktoré porušenie povinnosti spôsobilo, resp. mohlo spôsobiť, ako aj ďalšie skutočnosti osobitného charakteru, vyplývajúce z povahy odvetvia štátnej služby, pri výkone ktorej malo dôjsť k porušeniu služobnej disciplíny. Zabezpečenie informačného systému súdu pred neoprávneným vniknutím je možné podľa žalovaného považovať za jednu zo základných podmienok efektívneho výkonu nezávislého a nestranného súdnictva. V tomto systéme sa nachádza množstvo citlivých osobných údajov, nielen o zamestnancoch súdu vrátane sudcov, ktorých únik je spôsobilý ohroziť ich nestrannosť a nezávislosť, no najmä o fyzických a právnických osobách v postavení účastníkov súdnych konaní, osôb zúčastnených na konaniach a ďalších. Umožniť nekontrolovaný prístup k takýmto informáciám vlastným iniciatívnym konaním, hoci aj bez priameho úmyslu spôsobiť takýto stav, je podľa žalovaného nepochybne porušením § 53 zák. č. 312/2001 Z.z. V kontexte možných následkov takéhoto pochybenia ako i skutočnosti, že osoba v postavení vedúceho zamestnanca priamo zodpovedného za ochranu bezpečnosti informačného systému súdu si musí byť týchto následkov svojho konania vedomá, je možné takéto konanie označiť za závažné porušenie služobnej disciplíny, ktoré je dôvodom na skončenie služobného pomeru. Zvyšná časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa zhoduje s vyššie opísaným vyjadrením žalovaného k žalobe. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 40 ods. 2 písm. c/ zákona č. 312/2001 Z.z. v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu, že štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu. Podľa § 53 ods. 1 písm. c/ zákona č. 312/2001 Z.z. štátny zamestnanec je povinný plniť služobné úlohy osobne, zodpovedne, riadne a včas. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Štátny zamestnanec je povinný riadiť sa pri výkone štátnej služby všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými normami príslušného orgánu štátnej správy, ktoré sa dotýkajú výkonu jeho činnosti, ako aj pokynmi nadriadených štátnych zamestnancov. Nesplnením tejto povinnosti pri výkone štátnej služby sa štátny zamestnanec dopúšťa porušenia služobnej disciplíny. V konaní bolo preukázané, že žalobca ako riaditeľ odboru informatiky na Krajskom súde v Banskej Bystrici vydal pokyn na inštaláciu Wi-Fi zariadenia, čím porušil čl. 3 ods. 6 inštrukcie MS SR č. 7/2006 o používaní informačnej počítačovej siete, pretože sprevádzkoval toto zariadenie bez schválenia sekciou justičnej informatiky a štatistiky MS SR. Tým, že Wi-Fi zariadenie bolo inštalované bez potrebného zabezpečenia predpísaného výnosom Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 14.07.2006 č. 1706/M-2006 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy, bol porušený § 25 ods. 1 uvedeného výnosu a zároveň aj čl. 4 ods. 11 inštrukcie MS SR č. 7/2006, pretože žalobca porušil povinnosť neumožniť cudzej osobe prístup do informačnej počítačovej siete. Súd nemal pochybnosti o tom, že inštaláciou Wi-Fi zariadenia bez potrebného šifrovania sa vytvorila možnosť pripojenia sa do siete súdu, z ktorého mohla vzniknúť hrozba zavírenia systému, odchytenia prístupových údajov k prostriedkom informačnej počítačovej siete, prípadne pozmenenia alebo vymazania údajov informačnej počítačovej siete súdu, tak ako to žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na to, že podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta žalobcu zodpovedal žalobca v rámci pôsobnosti krajského súdu za prevádzku a ochranu informačných systémov a za ich bezpečnosť, považoval súd za zákonný a správny záver žalovaného o tom, že umožnením priameho prístupu do siete pokynom k inštalácii nezabezpečeného Wi-Fi zariadenia žalobca vystavil sieť možnosti priameho útoku a tým porušil všeobecne záväzné právne predpisy, interné predpisy i povinnosti uložené mu v opise štátnozamestnaneckého miesta. Žalobca svojim konaním porušil zákonnú povinnosť plniť služobné úlohy zodpovedne a riadne, čím porušil služobnú disciplínu. Pokiaľ ide o otázku, či žalobca porušil služobnú disciplínu závažným spôsobom, čo je podmienkou pre postup podľa § 40 ods. 2 písm. c/ zák. č. 312/2001 Z.z., je súd toho názoru, že posúdenie závažnosti porušenia služobnej disciplíne je na úvahe služobného úradu, ktorý posudzuje intenzitu porušenia služobnej disciplíny s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. V danom prípade vedúci služobného úradu odôvodnil správne uváženie tým, že osoba v postavení vedúceho zamestnanca priamo zodpovedného za ochranu a bezpečnosť informačného systému súdu si musí byť vedomá svojho konania a jeho následkov a preto umožnenie nekontrolovaného prístupu k citlivým informáciám nachádzajúcim sa v informačnom počítačovom systéme súdu vlastným iniciatívnym konaním, hoci aj bez priameho úmyslu spôsobiť takýto stav, je závažným porušením služobnej disciplíny odôvodňujúcim skončenie služobného pomeru. Súd je toho názoru, že toto správne uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom a preto súdu nepatrí zasahovať do uvedenej diskrečnej právomoci služobného orgánu. Námietky žalobcu týkajúce sa iba hypotetických možností preniknúť prostredníctvom Wi-Fi zariadenia do siete krajského súdu považoval súd za neopodstatnené, nakoľko namietané skutočnosti nemajú vplyv na záver o porušení vyššie uvedených interných právnych noriem a nezbavujú žalobcu zodpovednosti za umožnenie vzniku hrozby neoprávneného prístupu k údajom v informačnom systéme súdu. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že v relevantnom čase nebol Ministerstvom spravodlivosti SR schválený postup pri inštalácii a zabezpečení Wi-Fi zariadení. Za nesúvisiacu so závažným porušením služobnej disciplíny považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného personálneho obsadenia Krajského súdu v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav, tento po právnej stránke správne posúdil a svoje závery v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca v konaní úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov konania o preskúmaní zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.