KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava29. 10. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3S/215/2011 z 29. 10. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2012, sp. zn. 3S/215/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1011201782.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/215/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201782
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201782.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Energetické Centrum a.s., Sartorisova 10, Bratislava,
IČO: 35 905 972, zastúpený Capitol Legal Group, s.r.o., Kollárovo nám. 20, 811 06 Bratislava, proti
žalovanému: ZSE Distribúcia, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.11.2011 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutia žalovaného,
ktorými žalovaný ukončil proces zmeny dodávateľa elektriny od 01.10.2011 pre účastníkov trhu s
elektrinou, ktorých odmerné miesto je pripojené do sústavy žalovaného a ktorí uzavreli zmluvy o dodávke
elektriny so žalobcom, na základe storna zmeny dodávateľa elektriny bez toho, aby o storno zmeny
dodávateľa elektriny požiadal žalobca a to pri nasledujúcich odberateľoch elektriny pripojených do
distribučnej sústavy žalovaného: 1. A. I.; 2. O. M.; 3. K. O.; 4. X. X.; 5. C. G.; 6. J. L.; 7. B. D. a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca touto žalobou napáda rozhodnutia žalovaného, ktorými žalovaný ukončil proces zmeny
dodávateľa k 01.10.2011 na základe storna zmeny dodávateľa elektriny bez toho, aby o storno požiadal
žalobca. Dôvodom napadnutia predmetných rozhodnutí žalovaného je pritom nezákonnosť postupu
žalovaného v procese zmeny dodávateľa uskutočňovaného v zmysle prílohy č. 2 Nariadenia vlády
č. 317/2007 Z.z.. Žalobca predmetné rozhodnutia žalovaného napáda z dôvodov, pretože došlo k
ukončeniu zmeny procesu dodávateľa elektriny pre účastníkov trhu s elektrinou, ktorých odberné miesto
je pripojené do sústavy žalovaného a ktorí uzavreli zmluvy o dodávke elektriny so žalobcom, na základe
storna zmeny dodávateľa elektriny bez toho, aby o storno zmeny dodávateľa elektriny požiadal žalobca,
ale tiež samotný postup žalovaného v procese zmeny dodávateľa elektriny, ktorý predchádzal vydaniu
predmetných rozhodnutí o ukončení procesu zmeny dodávateľa na základe zmeny dodávateľa.

Žalobca v žalobe poukazuje na čl. 46 ods. 2 Ústavy SR s tým, že žiada v prvom rade posúdiť či
žalovaný je v postavení správneho orgánu voči, ktorému je možné konať podľa ust. § 247 O.s.p.
V tejto časti žaloby podrobne rozpracúva svoj právny názor, kto je správnym orgán a na základe
akých skutočností dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú rozhodnutiami orgánov štátnej správy.
Poukazuje na to, že súdnemu prieskumu v rámci konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku podlieha tiež postup správneho orgánu, teda aj konanie žalovaného v procese zmeny
dodávateľa elektriny. Postupom sa pri tom rozumie „...činnosť, ktorou správny orgán realizuje svoju
právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Pod činnosťou rozumieme spravidla aktívny postup podľa



procesných a hmotnoprávnych noriem, ktoré správny orgán oprávňuje a zaväzuje na úkony ( aj čiastkové
rozhodnutia ) v priebehu konania. Postup správneho orgánu je zákonný, ak nevybočuje z medzí týchto
noriem, najmä ich hypotéz a dispozícií“ (Števček M., Ficová S. s kol., Občiansky súdny poriadok -
komentár, Praha: C. H. Beck, 2009, str. 718).

Žalobca uvádza, že je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa dodávkou elektriny, pričom k
podnikaniu v tomto obore je oprávnený na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 2009E 0381 zo dňa 22.12.2009. Príslušným všeobecne záväzným právnym predpisom upravujúcim
podnikanie v elektroenergetike je zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 656/2004 Z.z.), pričom v zmysle ust. § 2 písm. b/ bodu
18 a 19 zák. č. 656/2004 Z.z. sa dodávkou elektriny rozumie „predaj elektriny“ a dodávateľom elektriny
„fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má povolenie na dodávku elektriny“.

Žalovaný je obchodnou spoločnosťou zaoberajúceho sa prevádzkou distribučnej sústavy, pričom k
podnikaniu v tomto obore je oprávnený na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 2007E 0258 zo dňa 01.07.2007. V zmysle § 2 písm. b/ bodu 7 a 9 zák. č. 656/2004 Z.z. sa
distribúciou elektriny rozumie „preprava elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia“
a prevádzkovateľom distribučnej sústavy „právnická osoba, ktorá má povolenie na distribúciu elektriny
na časti vymedzeného územia“.

Žalobca v rámci tohto konania považuje za zásadné posúdenie predbežnej otázky, či napadnutý postup
žalovaného možno považovať za postup, ktorý je preskúmateľný v rámci konania podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. alebo v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
podľa § 250v O.s.p. a teda či rozhodnutie, ktorým bol postup žalovaného zavŕšený má charakter
rozhodnutia alebo zásahu, ktorý nie je rozhodnutím. Žalobca pritom poukazuje súdu na svoj návrh zo
dňa 12.10.2001, ktorým sa domáha zákazu pokračovať v porušovaní práva žalobcu v zmysle § 250v ods.
4 O.s.p. a v ktorom sa koná pred týmto súdom v konaní pod sp. zn. 1S 201/2011. Žalobca podáva túto
žalobu z dôvodu opatrnosti a právnej istoty pre prípad, že súd zamietne predmetný návrh žalobcu zo dňa
12.10.2011 ako neprípustný, najmä z dôvodu, že by súd nevyhodnotil napadnutý postup žalovaného ako
nezákonný zásah, voči ktorému sa možno domáhaťochrany len v súlade s § 250v O.s.p. V rámci tohto
konania preto prichádza do úvahy prerušenie tohto konania z dôvodu, že súčasne prebieha konanie v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu (§ 109 ods. 2 písm. c O.s.p.).

Podľa názoru žalobcu v zmysle prílohy č. 2 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z. v spojitosti s ust. §
14 ods. 7 Nariadenia je žalovaný v postavení prevádzkovateľa (distribučnej) sústavy uskutočňujúceho
proces zmeny dodávateľa elektriny vo vzťahu k tým odberateľom elektriny (účastníkom trhu s elektrinou),
ktorých odberné miesta sú pripojené do sústavy tohto prevádzkovateľa. Týmto procesom sa v zmyse
prílohy č. 2 Nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z. zabezpečuje právo odberateľa na zmenu dodávateľa
elektriny, ktoré im náleží v zmysle § 20 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. a v zmysle § 29 ods. 1 písm. a/ tohto
zákona. Nariadenie vlády v prílohe č. 2 používa na označenie odberateľov aj termín „účastník trhu s
elektrinou“, ktorý je všeobecnejší. Z hľadiska praktického však rozlišovanie medzi týmito termínmi nemá
väčší význam.

Nariadenie vlády č. 317/2007 Z.z. je pritom všeobecne záväzným právnym predpisom vykonávajúcim
ustanovenia nie len zák. č. 656/2004 Z.z. ale tiež zák. č. 276/2001 Z.z., ktorý obsahuje v ust. § 12a
ods. 1 až 5 priame splnomocnenie Vlády SR vydať ku konkretizácii právnych vzťahov obsiahnutých v
zákone č. 656/2004 Z.z. a v zákone č. 276/2001 Z.z. podzákonný predpis. Zmenu dodávateľa elektriny
z pôvodného dodávateľa na nového dodávateľa možno podľa prílohy č. 2 Nariadenia vlády č. 317/2007
Z.z. uskutočniť len raz štvrťročne vždy k prvému dňu štvrťroka, ak odberné miesto od odberateľa nie je
vybavené priebehovým meraním. Podmienkou zmeny dodávateľa je ďalej „ukončenie zmluvy o dodávke
elektriny uzatvorenej s doterajším dodávateľom elektriny najneskôr ku dňu vykonania zmeny dodávateľa
elektriny a uzatvoreniu zmluvy o dodávke elektriny s novým dodávateľom elektriny s účinnosťou ku dňu
vykonania zmeny dodávateľa elektriny“.



Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že namieta nedostatok svoje pasívnej legitimácie v predmetnom
konaní, nakoľko nie je orgánom verejnej správy, nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie
žaloby, ako aj vecnú príslušnosť krajského súdu konať v tejto veci, keďže podľa jeho názoru nejde o vec,
ktorá by podliehala súdnemu prieskumu v správnom súdnictve podľa ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p.
Žalobca poukazuje na znenie uvedeného ust. § 244 ods. 1 a 2 ako aj na ust. § 1 ods. 2 Správneho
poriadku.

Medzi zákony regulujúce osobitnú oblasť právnych vzťahov, ktoré vznikajú v odvetví elektroenergetiky,
patria v právnom poriadku Slovenskej republiky nasledujúce zákony: zák. č. 656/2004, zák. č.
276/2001 Z.z. a zák. č. 309/2009 Z.z. Žiaden z vyššie uvedených zákonov nezveruje žalovanému ako
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej siete rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a
právnických osôb v oblasti verejnej správy. Tiež žalovaný okrem toho, že nie je ani orgánom štátnej
správy, ani záujmovej alebo územnej samosprávy, nie je a nikdy nebol inou právnickou osobou s
pôsobnosťou, ktorá rozhoduje o právach a povinnostiach iných fyzických a právnických osôb v rozsahu
ustanovenom zákonom, a/alebo ktorej bolo zákonom zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Žalobca uvádza, že žalovaný nemôže zásadne
súhlasiť s tvrdením žalobcu, že ak je Nariadenie vlády SR č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá
pre fungovanie trhu s elektrinou, v ktorom je upravený proces zmeny dodávateľa elektriny vykonávacím
právnym predpisom k Zákonu o regulácii, možno z tohto logicky dovodiť, že túto predmetnú právomoc
zveril žalovanému zákon. Uvedený záver by bol v priamom rozpore s princípom zvrchovanosti ústavy a
zákona, ktorý je imanentnou súčasťou princípu právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a podľa
ktorého v právnom poriadku právneho štátu musia byť právne predpisy vertikálne usporiadané podľa
stupňa právnej sily.

V tejto časti svojho vyjadrenia poukazuje na čl. 86, čl. 120 a 123, 125, 68, 71 ods. 2 Ústavy SR.
Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Preto tento právny názor žalobcu je
potrebné odmietnuť ako nesprávny a neprípustný. Žalovaný uvádza, že v predmetnej právnej veci nie
je pasívne legitimovaným subjektom a nespĺňa podmienky definície orgánov verejnej správy podľa ust.
§ 244 ods. 2 O.s.p. a § 1ods. 2 Správneho poriadku.

Žalobca uvádza, že je nepochybné, že v tejto veci ide o súkromnoprávny spor medzi žalovaným ako
prevádzkovateľom distribučnej sústavy a žalobcom ako dodávateľom týkajúcim sa zmeny dodávateľa
elektriny, t.j. administratívneho priradenia určitých odberných miest do bilančnej skupiny žalobcu bez
akéhokoľvek rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej
správy.

Zo žaloby vyplýva, že v predmetnej veci mala byť splnená podmienka v zmysle ust. § 247 ods. 2 O.s.p.,
keďže podľa názoru žalobcu Pravidlá trhu ako osobitný autonómny procesný predpis nepripúšťa žiadny
opravný prostriedok proti rozhodnutiu o ukončení procesu zmeny dodávateľa z dôvodu storna. Ak by
sa len hypoteticky pripustilo, že v danom prípade ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané v
správnom konaní, podľa názoru žalovaného žalobca ani nevyčerpal všetky riadené opravné prostriedky
pred podaním žaloby v zmysle ust. § 247 a nasl. O.s.p.

Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že správny poriadok platí sa vzťahuje na
konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitne zákon neustanovuje inak.
Vychádzajúc zo zákonov upravujúcich oblasť elektro- energetiky ako ich vymedzili žalobca vyššie, ako aj
samotných Pravidiel trhu je zrejmé, že v prípade procesu zmeny dodávateľa elektriny nejde o autonómnu
právnu úpravu, pri ktorej by sa princíp subsidiarity Správneho poriadku neuplatňoval, ako je to napríklad
v prípade zák. č. 563/2009 Z.z., ak by sme teoreticky predpokladali, že proces zmeny dodávateľa je
správnym konaním, keďže



1/ proces zmeny dodávateľa nemá komplexne upravenú problematiku konania ( konkrétne napr. nie
sú výslovne vylúčené opravné prostriedky proti ukončeniu procesu zmeny dodávateľa alebo tieto nie
sú upravené osobitne) a

2/ tiež z ich dikcie nevyplýva, že by sa na tento proces ustanovenia Správneho poriadku vôbec
nevzťahovali.

Podľa názoru žalobcu má právo stornovať požiadavku na zmenu dodávateľa elektriny výlučne nový
dodávateľ elektriny, t.j. v tomto prípade žalobca. Uvedený záver žalobcu, o ktorý opiera údajnú
nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného pri zmene dodávateľa, je nesprávny a v rozpore so
záväznou úpravou procesu zmeny dodávateľa elektriny. Žalovaný uvádza, že k stornovaniu procesu
zmeny dodávateľa elektriny v jednotlivých prípadoch namietaných žalobcom došlo výlučne a len na
základe požiadavky jednotlivých odberateľov elektriny na príslušných odberných miestach na storno
uvedeného procesu adresovaný žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do ktorej sú
tieto odmerné miesta pripojené.

Podľa prílohy č. 2 časť C „Postup pri zmene dodávateľa“ ods. 6 Pravidiel trhu účinných k 14.09.2011
podrobný proces zmeny dodávateľa elektriny je uvedený v Prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa
sústavy.

Žalovaný stornoval proces zmeny dodávateľa elektriny na základe žiadosti dotknutých odberateľov, ktorí
ho požiadali o storno tohto procesu v súlade s procesom tejto zmeny podľa Prevádzkového poriadku
ako záväzného dokumentu, je zrejmé, že nepostupoval ani nemohol postupovať nezákonne a zasiahnuť
do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalovaný na záver svojho vyjadrenia uvádza, že nie
je orgánom verejnej správy a v prípade skutočnosti namietaných žalobcom v žalobe, nejde o vec alebo
o správne konanie, v ktorom by bol žalovaný vedený akýkoľvek administratívny spis, vrátane dokladov
o doručení rozhodnutia (v danej veci nejde o rozhodnutie správneho orgánu). Žalovaný si dovoľuje
informovať súd, že nemôže vyhovieť jeho výzve na predloženie spisu týkajúcej sa tejto veci a preto žiada
súd, aby žalobu žalobcu zamietol.

V správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, súdy
preskúmavajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Správne súdnictvo je nedeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým je Slovenská republika (čl. 1 Ústavy
SR). Správnym súdnictvo sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany
práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sú predmetom správneho súdnictva
právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, ktorými sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo
právnických osôb. Správny súd preskúmava aj zákonnosť rozhodnutia, proti ktorému zákon nepripúšťa
odvolanie. Pokiaľ ide o konanie a rozhodovanie o žalobách je správne súdnictvo založené na princípe
generálnej klauzuly v zmysle čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods. 2 Ústavy SR,
podľa ktorej súdy v zásade môžu a musia preskúmavať všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy.

Rozsah právomoci súdov pri preskúmavaní správnych rozhodnutí je obmedzený negatívnou
enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú (§ 248 O.s.p.). Ide o nasledovné
rozhodnutia:

a/ rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia
konania,



b/ rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického
stavu veci, ak samy o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo
podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,

c/ rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým
osobám, ak samy o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,

d/ rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmavanie vylučujú osobitné zákony.

Súd uvádza, že na strane žalovaného ide o subjekt súkromného práva, akciovú spoločnosť, založenú
zakladateľskou listinou v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka vo forme notárskej
zápisnice a založenou v zbierke listín č. N 137/2006, Nz 15077/2006 Obchodného registra Okresného
súdu Bratislava I. Podľa výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmet podnikania žalovaného tvorí
viacero rozličných činností. Za významnú však súd považoval skutočnosť, že hlavným predmetom
činnosti žalovaného je distribúcia energie. Zatiaľ čo dodávateľov elektriny je v rámci Slovenska
niekoľko, distribúciu elektriny na západnom Slovensku a oblasť Bratislavy zabezpečuje len odporca.
Z listinných dôkazov zabezpečených súdom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I ,
ktoré sú zároveň verejne prístupné na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR, súd zistil,
že jediným akcionárom žalovaného je Západoslovenská energetika, a.s.,. Je to materská spoločnosť
žalovaného, ktorej akcionárom je Fond národného majetku Slovenskej republiky. Z toho jednoznačne
vyplýva nepriama majetková účasť štátu.

Podľa názoru súdu nie je splnená podmienka, aby bolo možné hovoriť o orgáne verejnej správy, chýba
faktická právomoc konať v oblasti verejnej správy. V prípade, že subjekt vykonáva činnosť sledujúcu
verejný cieľ, nastáva predpoklad, že v danom prípade nevykonáva správu súkromnú, ale verejnú.
V pochybnostiach treba skúmať, či činnosť má aspoň zmiešanú verejnoprávnu a súkromnoprávnu
povahu. Proces zmeny dodávateľa, podľa názoru súdu, sleduje jednak súkromnoprávny účel - t.j.
obchodnoprávne záujmy dodávateľov elektriny (orientácia akciovej spoločnosti na zisk) a zároveň
sleduje aj dosiahnutie verejných cieľov - ochrana spotrebiteľských záujmov odberateľov elektriny, t.j.
právo na zmenu dodávateľa.

Podľa názoru súdu samotný proces zmeny dodávateľa elektriny - teda faktická právomoc konať, je
materiálna činnosť v oblasti verejnej správy, avšak pri posúdení otázky, či je žalovaný orgánom verejnej
správy alebo nie je, je nutné nazerať na žalovaného vo svetle postavenia žalobcu a toho, aký cieľ je
žalobcom sledovaný. V prípade, ak bude konkrétna činnosť určitého subjektu posúdená ako činnosť
v oblasti verejnej správy a na základe toho mu bude priznaný charakter orgánu verejnej správy, a
keďže činnosť žalovaného je zmiešanej povahy - t.j. sleduje nielen verejnoprávne ciele, ale zahrňuje aj
súkromnoprávny aspekt, tak nie je podľa názoru súdu možné v správnom súdnictve poskytnúť ochranu
tomu subjektu, ktorý práve tieto súkromnoprávne ciele sleduje. Vo vzťahu k nemu žalovaný nevystupuje
ako orgán verejnej správy. Žalobca v konaní vystupoval ako akciová spoločnosť domáhajúca sa ochrany
svojich obchodnoprávnych záujmov cestou správneho súdnictva. Súd by priznaním postavenia orgánu
verejnej správy akciovej spoločnosti (žalovanému), vo vzťahu k inej akciovej spoločnosti (žalobcovi),
ktorá v súdnom prípade sleduje súkromnoprávny záujem, neprimerane zaťažil žalovaného, čím by
porušil princíp deľby moci. Podľa názoru súdu nie je tento stav, kedy proces zmeny dodávateľa
uskutočňuje dcérska spoločnosť jedného z dodávateľov vyhovujúci a preto v prípade, že by sa ochrany
v správnom súdnictve domáhal konečný spotrebiteľ, by bolo nutné poskytnúť ochranu spotrebiteľom v
rámci subsidiarity správneho súdnictva.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak je
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť
(§250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.



Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho
orgánu").

Žalovaný, ZSE Distribúcia, a.s., je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 3879/B. Jediným akcionárom odporcu je
Západoslovenská energetika, a.s., ktorej 51 % akcií vlastní Fond národného majetku Slovenskej
republiky. Podľa výpisu z obchodného registra je predmetom činnosti žalovaného aj distribúcia elektriny.
K podnikaniu v uvedenom rozsahu je žalovaný oprávnený na základe povolenia Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví č. 2009E 0381 zo dňa 22.12.2009.

V zmysle § 14 ods. 7 a prílohy č. 2 nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z. odporca vykonáva zmenu
dodávateľa elektriny ako prevádzkovateľ sústavy, ku ktorému je odberné miesto účastníka trhu s
elektrinou pripojené. Týmto procesom sa zabezpečuje právo odberateľov elektriny na zmenu dodávateľa
elektriny, ktoré im garantuje § 20 ods. 6 zákona č. 656/2004 Z.z. Úlohou žalovaného v procese zmeny
dodávateľa elektriny je teda v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. a nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z.
vykonať zmenu dodávateľa elektriny účastníkovi trhu s elektrinou, ktorého odberné miesto je pripojené
k žalovanému ako prevádzkovateľovi sústavy.

Právnická osoba, ktorá nie je orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy alebo orgánom
záujmovej samosprávy, je správnym orgánom iba pokiaľ jej zákon zveril rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedeného vyplýva, že pre
zistenie toho, či právnická osoba je na účely správneho súdnictva správnym orgánom, je rozhodujúce
posúdenie toho, či jej zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb
v oblasti verejnej správy.

Nakoľko žalobca podal žalobu proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom
a žalovaný nie je právnickou osobou podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku, preto súd konanie zastavil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v spojitosti s § 246c ods. 1 O.s.p.
tak, že žiaden s účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu k Najvyššiemu súdu SR v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1011201782)

  1. 29. 10. 2012Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3S/215/2011 z 29. 10. 2012 (toto rozhodnutie)
  2. 20. 8. 2014Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/18/2013 z 20. 8. 2014
  3. 23. 2. 2015Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3S/215/2011 z 23. 2. 2015