Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/219/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201822 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201822.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: H.. Q. O., Y. XX, XXX XX W., právne zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomírom Kaščákom, Horná 35, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ 18-14/2011 zo dňa 14.9.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.11.2011 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OÚ 18-14/2011 zo dňa 14.9.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl SR č. ŠbPo-147/2-24/2011 zo dňa 4.5.2011. V žalobe žalobca uviedol, že vykonával štátnu službu profesionálneho vojaka ozbrojených síl v hodnosti kapitán služobne zaradený vo Vojenskom útvare 4977 Sliač. Personálny úrad Bratislava mu listom zo dňa 3.3.2008 oznámil ukončenie služobného pomeru podľa ust. § 196 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov s tým, že sa služobný pomer, ktorý vznikol podľa predchádzajúceho právneho predpisu zmenil odo dňa účinnosti zákona na dočasnú štátnu službu. Na základe doterajšieho priebehu služobného pomeru bolo žalobcovi oznámené, že služobný pomer sa zmenil na dočasnú štátnu službu do uplynutia doby výsluhy v hodnosti do 30.4.2008. V nadväznosti na uvedené sa služobný pomer žalobcu ako profesionálneho vojaka skončí dňa 30.4.2008. Žalobca listom zo dňa 30.4.2008 oznámil žalovanému, že oznámenie o skončení služobného pomeru zo dňa 3.3.2008 nepovažuje za rozhodnutie a žiadal, aby personálny úrad postupoval v súlade so zákonom a vydal personálny rozkaz o skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka. Riaditeľ Personálneho úradu v Bratislave žalobcovi listom zo dňa 15.5.2008 oznámil, že oznámenie o skončení služobného pomeru je v súlade s ust. § 196 ods. 2 písm. a) zákona, nakoľko služobný pomer zo zákona skončí uplynutím lehoty, a preto nie je potrebné vydávať rozhodnutie podľa § 80 ods. 2 citovaného zákona. Následne žalobca podal na Vojenskú súčasť Generálnej prokuratúry SR, Špitálska 2, Bratislava podnet na preskúmanie zákonnosti postupu riaditeľa Personálneho úradu v Bratislave. Prokurátor Generálnej prokuratúry SR dňa 28.2.2011 podal protest sp.zn. Hd 53/10-18. O proteste prokurátora bolo rozhodnuté náčelníkom generálneho štábu ozbrojených síl tak, že protestu vyhovené nebolo. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol minister obrany SR č. OÚ 18-14/2011 zo dňa 14.9.2011 tak, že podľa ust. § 59 zákona č. 71/1967 Zb. odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl ŠbPO-147/2-24/2011 zo dňa 4.5. potvrdil. Žalobca zastáva právny názor, že zákon v ust. § 196 ods. 2 písm. b) bod 2, ktoré ustanovenie je v systematike zákona zaradené medzi ustanovenia spoločné, prechodné a záverečné a tvoria 5.časť zákona, neupravuje procesný postup o skončení služobného pomeru. Ustanovenia upravujúce procesný postup sú zaradené v tretej hlave zákona, ktorá je označená ako „skončenie služobného pomeru“. Oznámenie o skončení služobného pomeru nie je rozhodnutie, ktoré by založilo účinky skončenia štátnej služby. V zákone upravený inštitút dočasnej služby, ktorú vykonáva profesionálny vojak nezávisle na tom, či tento charakter služby vznikol po skončení prípravnej služby, alebo vznikol na základe prechodných a záverečných ustanovení zákona tak, ako na ne poukazuje vo svojich vyjadreniach žalovaný. V ust. § 2 ods. 2 zákona je upravený pojem štátnej služby, ktorá sa vykonáva v služobnom pomere v prípravnej štátnej službe, alebo v dočasnej štátnej službe. Ustanovenie § 20 ods. 1 zákona upravuje, že dočasná štátna služba je štátna služba, ktorú profesionálny vojak vykonáva po dobu ustanovenú týmto zákonom, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Podľa ust. § 21 ods. 3 zákona, dočasná štátna služba, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, trvá do uplynutia doby výsluhy v hodnosti. Z týchto ustanovení podľa názoru žalobcu vyplýva, že zákon upravuje dočasnú službu, ktorá trvá po dobu výsluhy v hodnosti, čo v prípade žalobcu bolo 30.4.2008. Zákon ďalej aj vo vyššie uvedených ustanoveniach pojednávajúcich o skončení služobného pomeru, právne vymedzuje spôsob ukončenia na základe rozhodnutia o prepustení profesionálneho vojaka služobného pomeru. Z obsahu zákona podľa názoru žalobcu nevyplýva, že by zákonodarca umožnil iný spôsob ukončenia služobného pomeru, ako vydaním rozhodnutia. Prípady, kedy zákonodarca spája zánik služobného pomeru, sú upravené v ust. § 74 a 75 zákona a tieto sú viazané na právne skutočnosti, ktorými je úmrtie profesionálneho vojaka, jeho vyhlásenie za mŕtveho alebo právoplatnosť rozsudku, ktorým súd profesionálnemu vojakovi uložil trest straty vojenskej hodnosti podľa osobitného predpisu. Na všetky predchádzajúce prípady sa vzťahujú ustanovenia o skončení služobného pomeru podľa § 69 a 73 zákona. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona, služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak mu podľa písmena j) uplynula doba výsluhy v hodnosti a nebol zaradený do programu udržiavania. Zákon v citovanom ustanovení uvádza pojem prepustenie, ktorý je použitý v celej tretej hlave zákona, upravujúcej skončenie služobného pomeru. Konkrétne v ust. § 72 ods. 1 písm. b) je výslovne uvedené o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. i) - l) vedúci služobného úradu rozhodne počas tretieho mesiaca pred splnením dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru. Podľa názoru žalobcu z dikcie vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že vedúci služobného úradu vydá rozhodnutie, ktorého náležitosti sú upravené v § 82 citovaného zákona. Podľa názoru žalobcu vedúci služobného úradu je teda povinný vydať rozhodnutie vo forme personálneho rozkazu, ktoré rozhodnutie musí rešpektovať zákonom stanovené lehoty a rozhodnutie o prepustení profesionálneho vojaka sa musí tomuto doručiť, inak je neplatné. V predmetnej veci Personálny úrad v Bratislave nekonal v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, nevydal personálny rozkaz o skončení služobného pomeru a z tohto dôvodu mu ani nebol doručený, čím neboli dodržané zákonom stanovené lehoty. Žalobca uviedol, že takýmto postupom bol ukrátený na svojich právach, čo v konečnom dôsledku znamená neplatné skončenie služobného pomeru v zmysle ust. § 72 ods. 2 zákona. Žalobca sa preto domáha, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OÚ 18/14/2011 zo dňa 14.9.2011 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zákon č. 346/2005 Z.z. vo svojej piatej časti v § 196 ods. 2 písm. a) na rozdiel od § 70 zákona č. 346/2005 Z.z. stanovil osobitné dôvody skončenia (trvania) dočasnej štátnej služby. Ide o dôvod skončenia (trvania) služobného pomeru, ktorý vznikol profesionálnemu vojakovi podľa predchádzajúceho právneho predpisu a ktorý zákon zmenil odo dňa svojej účinnosti na dočasnú štátnu službu. Takto transformovaný služobný pomer na dočasnú štátnu službu trvá do uplynutia doby výsluhy v hodnosti, ak táto doba profesionálnemu vojakovi uplynie po 1.7.2006. Služobný pomer žalobcu sa skončil 30.4.2008 práve na základe ust. § 196 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z., podľa ktorého služobný pomer, ktorý vznikol profesionálnemu vojakovi podľa predchádzajúceho právneho predpisu sa mení odo dňa účinnosti tohto zákona na dočasnú štátnu službu podľa tohto zákona do uplynutia doby výsluhy v hodnosti, ak táto uplynie profesionálnemu vojakovi po 1.7.2006 najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby služby, alebo dosiahnutia 55. roku veku. Z uvedeného ustanovenia podľa názoru žalovaného vyplývajú 2 možnosti skončenia služobného pomeru a to priamo zo zákona uplynutím doby výsluhy v hodnosti alebo prepustením profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa ust. § 70 ods. 1 písm. j) citovaného zákona. V zákone č. 346/2005 Z.z. v rozhodnom čase boli uvedené 2 rozdielne doby výsluhy hodnosti a to podľa § 195 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z., ktoré sa vzťahujú práve na ust. § 196 ods. 2 zákona a to v prílohe č. 1, ktoré sa vzťahujú na § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 346/2005 Z.z. V prípade skončenia služobného pomeru prepustením z dôvodu uplynutia doby výsluhy v hodnosti podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona, sa musí vychádzať z dĺžky doby výsluhy v hodnosti podľa prílohy č. 1 citovaného zákona. V prípade skončenia služobného pomeru podľa § 196 ods. 2 písm. a) zákona sa musí vychádzať z dĺžky doby výsluhy v hodnosti podľa § 195 ods. 1 zákona. Dĺžka doby výsluhy v hodnosti podľa prílohy č. 1 zákona však nekorešponduje vždy s dĺžkou doby výsluhy v hodnosti podľa § 195 ods. 1 citovaného zákona. Iba v prípade hodnosti desiatnik, nadpráporčík a podplukovník sú doby výsluhy hodnosti podľa obidvoch ustanovení rovnaké. Ust. § 81 zákona č. 346/2005 Z.z. sa podľa názoru žalovaného nemohlo aplikovať na posudzovaný prípad, to znamená, že nemohol byť v danej veci vydaný personálny rozkaz, pretože nešlo o rozhodovanie v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v ust. § 82 ods. 3 citovaného zákona. Príslušný vedúci služobného úradu rešpektujúc zákonnú úpravu zaslal profesionálnemu vojakovi, na ktorého sa vzťahoval § 196 ods. 2 písm. a) citovaného zákona oznámenie, v ktorom ho len informoval o tom, čo pre neho vyplýva zo zákona. Oznámenie teda malo výlučne len deklaratórny charakter a na základe neho nevznikli žiadne konštitutívne účinky vo vzťahu k skončeniu služobného pomeru. Aj bez zaslania uvedeného oznámenia by profesionálnemu vojakovi služobný pomer skončil podľa ust. § 196 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. V tomto prípade príslušný vedúci služobného úradu zaslal oznámenie, ktoré nebolo v žiadnom prípade rozhodnutím o skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka, pretože neobsahuje znaky správneho konania. V posudzovanom prípade sa služobný pomer žalobcu skončil na základe prechodného ustanovenia § 196 ods. 2 písm. a) zo zákona, ktoré možno považovať za osobitnú formu skončenia služobného pomeru. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby krajský súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. III. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 a 2 OSP podľa ustanovení druhej hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (ods. 1). Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní, je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Úlohou súdu v preskúmavanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia Ministerstva obrany SR zo dňa 14.9.2011 č. OÚ 18/14/2011, ktorým Ministerstvo obrany SR, Hlavný služobný úrad v Bratislave, ako správny orgán vecne príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona o správnom konaní v spojení s § 26 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl SR č. ŠbPO-147/2/24/2011 zo dňa 4.5.2011 nebolo vyhovené protestu prokurátora. Jednou z podmienok postupu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP, t.j. preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov je, že žalobou napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu došlo k ukráteniu právach tej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá takúto žalobu podáva (§ 247 ods. 1 OSP) ako aj, že ide o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení, alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 OSP). Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení, rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovie protestu prokurátora nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení, alebo zrušuje právo, alebo povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ani sa priamo ich práv, alebo právom chránených záujmov alebo povinností nedotýka, preto ust. § 250b ods. 5 OSP dáva prokurátorovi v prípadoch neúspešného konania právo domôcť sa preskúmavania rozhodnutia správneho orgánu podaním žaloby pri splnení uvedenej podmienky a v určenej lehote. Súdna ochrana fyzickým a právnickým osobám aj v rámci správneho súdnictva môže byť poskytnutá spôsobom a za podmienok stanovených zákonom. Takto určenému spôsobu a podmienkam súdnej ochrany proti rozhodnutiam orgánu verejnej správy nezodpovedá podanie žaloby fyzickou alebo právnickou osobou proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora, s nevyhovením ktorého sa prokurátor uspokojil. V právnej norme § 250 ods. 5 OSP je ustanovená aktívna legitimácia prokurátora pre podanie žaloby proti rozhodnutiu, ktorým nebolo vyhovené jeho protestu. Podľa ust. § 250b ods. 5 OSP prokurátor môže podať žalobu do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu, najneskôr však do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. Z textu ustanovenia § 244 ods. 3 OSP vyplýva záver, že žalobou v správnom súdnictve možno napadnúť len rozhodnutia správnych orgánov, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Takýmto rozhodnutím nie je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora, lebo samo o sebe nezakladá, nemení ani nezrušuje oprávnenia fyzických osôb, právnických osôb. Rozhodnutie správneho orgánu, ktorým nevyhovel protestu prokurátora je rozhodnutím procesnej povahy, a preto podľa ust. § 248 ods. 2 písm. e) OSP nepodlieha súdnemu prieskumu. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že prokurátor takúto žaloba však nepodal a žalobca takéto právo v zmysle uvedených právnych noriem nemal. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že žalobu v danej veci podala neoprávnená osoba, v dôsledku čoho boli splnené zákonné podmienky na zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 OSP. Žalobca v tomto prípade nie je aktívne procesne legitimovaný na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. Aktívna procesná legitimácia na podanie žaloby patrí iba prokurátorovi. Podľa ust. § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a, alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2 OSP). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd podľa vyššie citovaného ustanovenia § 250d ods. 3 OSP tak, že konanie v predmetnej veci zastavil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že súd žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Žalobca vo veci nezaplatil súdny poplatok, nakoľko je v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. k) oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.