Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/183/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201844 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201844.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne: EURO-BUILDING, a.s., Družstevná 2, Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Cimrák, s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, JUDr. Miloš Cimrák, advokát, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, za účasti: Obec Horné Srnie, Družstevná 430/1, Horné Srnie, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p. 824-6000/2011-ON/291 zo dňa 14.11.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 821-6000/2011-ON/291 zo dňa 14.11.2011, ktorým žalovaný podľa § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZVO) zamietol námietky žalobcu proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch v podlimitnej zákazke „Rekonštrukcia a nadstavba pavilónu MŠ na 16 b.j. Horné Srnie“ vyhlásenej verejným obstarávateľom - Obcou Horné Srnie vo Vestníku verejného obstarávania č. 161/2011 zo dňa 18.08.2011, pod značkou 06351-MSP. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom, pretože jeho odôvodnenie neobsahuje nič zo zákonom stanovených povinných náležitostí (§ 145 ods. 1, 3 ZVO). Podľa názoru žalobcu v ňom absentujú úvahy správneho orgánu, týkajúce sa hodnotenia dôkazov, závery, ktoré z dôkazov vyvodil a zdôvodnenie, prečo z dôkazov nebol vyvodený záver tvrdený žalobcom. Žalobca zdôraznil, že citácia z obsahu spisu bez náležitého logického priradenia k zákonným ustanoveniam má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože nie je možné zistiť, akými úvahami sa žalovaný riadil, resp. aké právne predpisy použil. Žalobca namietal bod 5.2 článku V. časti B súťažných podkladov, podľa ktorého „v prípade, že zhotoviteľ časť predmetu zmluvy bude realizovať poddodávateľmi, je povinný v termíne do 20 dní po zaplatení faktúry objednávateľom preukázať písomným potvrdením poddodávateľa, že si splnil finančné záväzky voči nemu v rozsahu vykonaných prác a že nemá voči nemu žiadne záväzky. V prípade, že túto skutočnosť nepreukáže, objednávateľ pozastaví vyplácanie až do objektívneho zistenia stavu veci. Na základe zistenia bude zo strany objednávateľa zvolený postup podľa platnej právnej úpravy“. Tento systém podľa žalobcu nerešpektuje základné fakty bežných obchodných vzťahov, ktoré sú uzatvárané na základe zmluvnej voľnosti. Žalobca uviedol, že žalovaný si túto zmluvnú voľnosť vysvetlil tak, že žalobca ako zhotoviteľ má doslova donútiť svojich subdodávateľov na upravenie splatnosti svojich faktúr tak, ako to vyžaduje verejný obstarávateľ. Žalovaný podľa žalobcu vôbec nebral ohľad na to, že takéto obchodné podmienky zasahujú do vzťahu žalobcu s tretími osobami, ktoré nie sú účastníkmi verejného obstarávania. Predmetné ustanovenie obchodných podmienok (zmluvy o dielo) je tiež podľa žalobcu nevykonateľné a to z dôvodu, že žalobca ako zhotoviteľ má uzatvorené rámcové zmluvy s dodávateľmi a nie vždy je možné v súhrnnej faktúre, ktorá sa týka viacerých stavieb, zistiť, čo bolo predmetom dodávky na stavbu v obci (u verejného obstarávateľa), ďalej z dôvodu, že splatnosť spomenutých dodávok je dohadovaná vopred a nie je možné ju meniť, nakoľko tieto záväzky už v súčasnosti prebiehajú a napokon, že obec (verejný obstarávateľ) ani žalovaný nebrali do úvahy skutočnosť, že žalobca môže so svojimi subdodávateľmi dohodnúť splatnosť záväzkov až po odovzdaní celého diela. Podľa žalobcu vyvstáva otázka, ako by mal zhotoviteľ dokladovať zaplatenie záväzkov, ktoré budú splatné až v budúcnosti po odovzdaní diela (žalobca poukázal aj na úpravu tzv. „zádržného“, ktoré býva splatné až po odovzdaní diela alebo aj neskôr). Žalobca v žalobe uviedol, že podstatný zásah predmetného ustanovenia spočíva v možnosti jeho diskriminácie, pokiaľ si nevyberie toho „správneho“ subdodávateľa, ktorého „odporučí“ obec. Žalovaný podľa názoru žalobcu v tomto smere odobril návod na korupčné správanie, kedy si miestny subdodávateľ v spolupráci s obcou urobí zo žalobcu „dojnú kravu“. Žalobca tvrdil, že na základe takto nastaveného systému bude ako zhotoviteľ niesť zodpovednosť za vady, ale subdodávateľ bude mať zaplatené aj to, čo možno nevykonal, inak by žalobca v prípade sporu so subdodávateľom riskoval, že nedostane zaplatené za zvyšok diela. Takýto postup by bol podľa jeho názoru v rozpore s § 560 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu nie sú riešené napríklad situácie, kedy si subdodávateľ vyfakturuje práce, ktoré nevykonal a následne po ich zaplatení odmietne vydať žalobcovi potvrdenie o splnení záväzkov. Nie je tiež podľa žalobcu zrejmé, čo sa stane, ak subdodávateľ bude fakturovať v rozpore so zmluvou, ktorú má so žalobcom. Žalobca uviedol, že nebola spomenutá ani problematika obchodného tajomstva, ak sa žalobca a jeho subdodávateľ dohodnú, že cena a splatnosť budú podliehať utajeniu, nakoľko nie je v ich záujme, aby konkurencia poznala ich ceny. Uvedené prípady by mali podľa žalobcu za následok vznik sporov, ktoré by mohli zapríčiniť úplné zastavenie stavby. Takto nastavené podmienky podľa žalobcu odporujú zákazu diskriminácie uchádzačov vo verejnom obstarávaní, keď dávajú obci ako obstarávateľovi nejasne zadefinované právomoci, ktoré umožňujú postihovať nevhodných úspešných uchádzačov, až kým nevyhrá ten, ktorý bude obci najviac „vyhovovať“. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že koncepcia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti ustanovené v § 145 ods. ZVO, nakoľko odôvodnenie obsahuje tvrdenia účastníkov konania, ďalej skutočnosti zistené na základe preskúmania dokumentácie obstarávateľa, špecifikáciu dokumentov, ktoré žalovaný v konaní o námietkach posudzoval, obsahuje tiež správnu úvahu žalovaného a dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o neopodstatnenosti žalobcom podaných námietok. V odôvodnení sú tiež uvedené ustanovenia ZVO, na základe ktorých žalovaný v predmetnej veci rozhodol. K ďalším žalobným dôvodom žalovaný uviedol, že obchodné podmienky sú v zmysle § 34 ods. 10 ZVO štandardnou súčasťou súťažných podkladov v rámci postupu zadávania zákazky, majú v zásade podobu návrhu zmluvy, ktorú zadávateľ zákazky uzatvára vo finálnom štádiu procesu verejného obstarávania s jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi, a to na základe pravidiel záväzkového práva, predovšetkým normatívnej úpravy Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Prostredníctvom obchodných podmienok si teda zadávateľ zákazky v podstate vymieňuje náležitosti zmluvy, ktorej uzavretie má byť výsledkom procesu verejného obstarávania. Podľa žalovaného je nemožné, aby zadávateľ zákazky prispôsoboval koncepciu svojich obchodných podmienok obchodným podmienkam záujemcov, ktorí majú záujem sa zúčastniť vo verejnom obstarávaní. Zmluvné, resp. obchodné podmienky, ktoré má žalobca kontrahované so svojimi zmluvnými partnermi, preto nemôžu byť v žiadnom prípade kritériom pre posudzovanie primeranosti, resp. diskriminačnosti obchodných podmienok stanovených zadávateľmi zákazky. Pokiaľ obchodné podmienky v predmetnom verejnom obstarávaní žalobcovi nevyhovovali, nemožno to považovať za dôkaz o neprimeranosti alebo diskriminačnosti obchodných podmienok, pretože obstarávateľ stanovil zmluvné podmienky pre všetkých potenciálnych záujemcov rovnako. Je podľa žalovaného výlučne na aktivite konkrétneho záujemcu, aby si v prípade uzavretia zmluvy so zadávateľom zákazky „zladil“ svoje obchodné podmienky, resp. svoju zmluvnú prax, takým spôsobom, aby bol schopný riadne plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalovaný zastal názor, že z pohľadu ZVO je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný nastaviť obchodné podmienky pre všetkých záujemcov, resp. uchádzačov v súlade s princípom nediskriminácie rovnako a je rovnako povinný u všetkých uchádzačov splnenie týchto podmienok rovnakým spôsobom hodnotiť. Do kontraktačnej voľnosti obstarávateľa žalovaný nemôže zasahovať a nemôže ani nahrádzať funkcie súdu, ktorý má kompetenciu riešiť prípadné spory vzniknuté z obchodno-právnych vzťahov. V konaní o námietkach žalovaný nie je oprávnený posudzovať realizáciu zmluvného vzťahu a nemôže v rámci výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním posudzovať hypotetické eventuality, ktoré môžu nastať pri plnení zmluvného vzťahu. Takéto tvrdenia žalobcu, napr. že subdodávateľ vyfakturuje práce, ktoré nevykonal a následne po ich nezaplatení odmietne vydať potvrdenie o splnení záväzkov, považoval žalovaný v súvislosti s posúdením zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia za právne i skutkovo irelevantné. Žalobcom namietané ustanovenie bodu 5.2 článku V. „Platobné podmienky, fakturácia“ obchodných podmienok označil žalovaný za absolútne legitímne a primerané, nakoľko jeho účelom je predovšetkým ochrana objednávateľa - zadávateľa zákazky, ktorý sa takýmto zmluvným ustanovením v podstate chráni pred situáciou, že zhotoviteľovi, ktorý realizoval časť plnenia prostredníctvom subdodávateľa, za toto plnenie na základe vystavenej faktúry zaplatil, avšak zhotoviteľ by následne nezaplatil za toto plnenie subdodávateľovi. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na bod 32 preambuly smernice č. 2005/18/ES, ktorá bola transponovaná do ZVO, podľa ktorého jedným z cieľov uvedenej smernice bolo podporovať účasť malých a stredných podnikov na trhu verejného obstarávania, pričom tento cieľ je možné okrem iného zabezpečiť aj zmluvným dojednaním v rámci zmluvy uzavretej medzi zadávateľom zákazky a úspešným uchádzačom, ktoré chráni subdodávateľov úspešného uchádzača a tým v konečnom dôsledku aj samotného zadávateľa zákazky. Žalovaný poukázal na to, že z úpravy zmluvných podmienok v žiadnom prípade nevyplýva zmluvné dojednanie, cez ktoré by obstarávateľ určoval zhotoviteľovi okruh subdodávateľov, resp. konkrétneho subdodávateľa, naopak z úpravy zmluvných podmienok je podľa žalovaného zrejmé, že je v absolútnej autonómii zhotoviteľa, či sa rozhodne realizovať predmet zmluvy prostredníctvom subdodávateľov alebo bude predmet zmluvy realizovať vlastnými kapacitami. Žalovaný ďalej uviedol, že zodpovednosť zhotoviteľa diela za vady aj v prípade, ak časti diela zrealizoval prostredníctvom subdodávateľa, predstavuje štandardný zmluvný prvok pre zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku (napr. § 538, § 580 ods. 2 Obchodného zákonníka). Žalovaný vyslovil názor, že ak by sa zhotoviteľ rozhodol realizovať časť predmetu zmluvy prostredníctvom subdodávateľa, je v jeho moci, aby si upravil zmluvné vzťahy s týmto subdodávateľom takým spôsobom, aby nedochádzalo k situáciám, na ktoré žalobca v žalobe poukazuje. V súvislosti so žalobcom namietanou problematikou obchodného tajomstva žalovaný uviedol, že pre zhotoviteľa nevyplýva z navrhnutých zmluvných dojednaní povinnosť oznamovať objednávateľovi výšku zmluvnej ceny, ktorú zhotoviteľ uhradil subdodávateľovi. Ak by aj takéto informácie poskytol v rámci zmluvného plnenia žalobca objednávateľovi, neboli by poskytované konkurencii, ako to uvádza žalobca v žalobe. Za absurdné označil žalovaný tvrdenie žalobcu, že zmluvné podmienky dávajú obstarávateľovi nejasne definované právomoci, umožňujúce postihovať nevhodných úspešných uchádzačov, až kým nevyhrá ten, ktorý bude obci najviac vyhovovať. Uviedol, že účelom obchodných podmienok nie je výber konkrétneho uchádzača. Obstarávateľ v procese verejného obstarávania hodnotí a vyberá úspešného uchádzača výlučne na základe vyhodnotenia hodnotiacich kritérií. Úspešným uchádzačom, s ktorým obstarávateľ uzavrie zmluvu, sa v predmetnom postupe zadávania zákazky môže stať výlučne uchádzač, ktorý preukáže splnenie podmienok účasti, požiadaviek na predmet zákazky a ktorého ponuka bude na základe hodnotiacich kritérií vyhodnotená ako úspešná. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 28.11.2012. Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že vo verejnej súťaži vyhlásenej verejným obstarávateľom - Obcou Horné Srnie na predmet zákazky „Rekonštrukcia a nadstavba pavilónu MŠ na 16 b.j. Horné Srnie“, podal žalobca listom zo dňa 31.08.2011 verejnému obstarávateľovi žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch, pričom namietal bod 5.2 článku V. časti B obchodných podmienok návrhu budúcej zmluvy o dielo s úspešným uchádzačom tvrdiac, že ide o ustanovenie nezvyčajné a neprimerane zasahujúce do jeho obchodných vzťahov s prípadnými poddodávateľmi. Verejný obstarávateľ žiadosť žalobcu o nápravu v zákonnej lehote zamietol, s odôvodnením, že nie je v jeho záujme uzatvárať zmluvné vzťahy so subjektami, ktoré si neplnia finančné záväzky voči svojim poddodávateľom, následkom čoho dochádza k prípadom, kedy si poddodávateľ príde demontovať napr. časť technológie alebo neodovzdá potrebnú dokumentáciu ku kolaudácii z dôvodu, že jeho pohľadávky neboli uhradené napriek tomu, že verejný obstarávateľ faktúru zhotoviteľovi uhradil. K formulácii predmetného bodu návrhu zmluvy o dielo, verejný obstarávateľ pristúpil preto, aby predišiel k podobnému špekulatívnemu správaniu. Žalobca následne podal žalovanému námietky, navrhol žalovanému nariadiť verejnému obstarávateľovi zrušiť bod 5.2 článku V. obchodných podmienok. Žalovaný rozhodnutím č. 824-6000/2011-ON/291 zo dňa 14.11.2011 námietky žalobcu podľa § 139 ods. 4 ZVO zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetná požiadavka verejného obstarávateľa sa nepreukázala ako neprimeraná, nakoľko v zmysle zásady zmluvnej voľnosti si zmluvné strany môžu vzájomné vzťahy upraviť dohodou tak, ako to zodpovedá ich záujmom a potrebám. Poukázal na to, že povinnosť dokladovať splnenie záväzkov voči poddodávateľom bude mať zhotoviteľ v prípade, ak by bola časť zákazky realizovaná poddodávateľmi, a to akýmkoľvek písomným potvrdením vystaveným od poddodávateľa. Žalovaný konštatoval, že verejný obstarávateľ konal v súlade s § 34 ods. 10 ZVO, keď k súťažným podkladom priložil obchodné podmienky, ktoré sú zrozumiteľné a jasne stanovené, pričom dôvodom úpravou bodu 5.2 návrhu zmluvy o dielo sa verejný obstarávateľ len snažil ochraňovať pre prípadným vznikom škôd, ktoré by mu mohli nastať v budúcnosti, a to formou súdnych sporov vo veci vlastníckych práv. Povinnosť preukazovania splnenia finančných záväzkov voči subdodávateľom nie je podľa žalovaného v rozpore so ZVO a princípmi verejného obstarávania stanovenými v § 9 ods. 4 ZVO. Uvedeným zadaním platobných podmienok nedošlo k diskriminácii potencionálnych uchádzačov v predmetnej verejnej súťaži. Nakoľko verejný obstarávateľ sa zmluvou o dielo zaväzuje uhradiť uvedenú zmluvnú cenu, nie je možné hovoriť o právnej neistote víťazného uchádzača. Žalovaný poukázal na to, že predmetná požiadavka je v súlade s princípom transparentnosti, nakoľko verejný obstarávateľ vopred všetkých potenciálnych uchádzačov upozornil, akým spôsobom hodlá uskutočňovať uhrádzanie dohodnutej zmluvnej ceny za predmet zákazky. Nakoľko nebolo zistené porušenie ZVO, na ktoré poukazoval žalobca v podaných námietkach, vyhodnotila komisia žalovaného námietky ako nedôvodné. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 9 ods. 4 ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Podľa § 34 ods. 10 ZVO súťažné podklady ďalej obsahujú dokumentáciu, plány, modely, vzorky, fotografie, ak sú potrebné na vypracovanie ponuky, obchodné podmienky, kritériá na vyhodnotenie ponúk, pravidlá ich uplatnenia a pokyny na vypracovanie ponúk. Časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Ďalej sa uvedie, ktoré časti súťažných podkladov musia byť súčasťou zmluvy. V súťažných podkladoch môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ požadovať od uchádzačov alebo záujemcov, aby v ponuke uviedli podiel zákazky, ktorý majú v úmysle zadať tretím osobám, ako aj navrhovaných subdodávateľov; tým nie je dotknutá zodpovednosť úspešného uchádzača alebo uchádzačov za plnenie zmluvy. Podľa § 139 ods. 4 ZVO ak úrad v konaní o námietkach nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré by mohlo zásadne ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, námietky zamietne. Podľa § 145 ods. 1 ZVO rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie. Podľa ods. 3 v odôvodnení rozhodnutia úrad uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a na základe akých listinných dôkazov rozhodol. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť správnosť právneho posúdenia otázky prípustnosti žalobcom namietaného bodu 5.2 v článku V. obchodných podmienok, tvoriacich súčasť súťažných podkladov v predmetnej verejnej súťaži, a to najmä v súvislosti s namietanými zásahmi do práv a záväzkov žalobcu a tretích osôb a tvrdenou diskrimináciou žalobcu uplatňovaním vyššie uvedenej požiadavky obstarávateľa. Súd konštatoval, že obchodné podmienky sú konštantnou súčasťou súťažných podkladov, v ktorých verejný obstarávateľ formuluje svoj návrh uzavretia zmluvy s víťazným uchádzačom. Žalovaný je v rámci svojich kompetencií oprávnený zasahovať do zmluvných podmienok verejného obstarávateľa, ktoré sa obvykle spravujú režimom súkromného práva (najmä obchodného a občianskeho), len do tej miery, či nie sú v rozpore so ZVO a najmä princípmi verejného obstarávania. Z týchto hľadísk žalovaný posudzoval námietky žalobcu a jeho závery sú podľa názoru súdu v súlade so zákonom a pre potreby súdneho prieskumu sú aj dostatočne odôvodnené. Hoci je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia stručné, vyplýva z neho, aké skutočnosti žalovaný posudzoval, aké právne predpisy aplikoval a napokon aj k akým záverom a z akých dôvodov dospel. Súd preto považoval námietku žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov za neopodstatnenú. Pokiaľ ide o vecnú stránku námietok žalobcu, je treba zdôrazniť, že podmienka formulovaná v bode 5.2 článku V. obchodných podmienok platí rovnako pre všetkých uchádzačov v súťaži, ktorí hodlajú v prípade úspechu v súťaži realizovať predmet zmluvy poddodávateľmi. Transparentným spôsobom stanovuje požiadavku verejného obstarávateľa, aby za tie časti predmetu zmluvy, ktoré prevzal od zhotoviteľa a zaplatil za ne, mali včas zaplatené aj tí, ktorí predmetné práce a dodávky skutočne realizovali (poddodávatelia zhotoviteľa). Súd v zhode so žalovaným nevidí v uvedenej požiadavke žiadny priestor pre diskrimináciu uchádzačov či nerovnaké zaobchádzanie s nimi, naopak, plne sa stotožňuje so zámerom verejného obstarávateľa nedať v procese realizácie zákazky priestor pre špekulantov a rôznych „pseudopodnikateľov“, ktorí majú svoj podnikateľský plán postavený na včasnom neplnení záväzkov voči svojim zmluvným partnerom, prípadne zadržiavaním platieb od obstarávateľov pod rôznymi zámienkami. Zmluvná voľnosť, na ktorú sa žalobca odvolával, neznamená, že úspešný uchádzač v súťaži musí dostať len také zmluvné podmienky, ktoré mu vyhovujú a presne zapadajú do jeho zmluvných záväzkov s tretími osobami. Zmluvná povinnosť dokladovať uhradenie záväzkov zhotoviteľa voči poddodávateľom v lehote 20 dní po uhradení faktúry verejným obstarávateľom podľa názoru súdu nemôže zasiahnuť do žiadnych zmluvných vzťahov, ktoré má žalobca s tretími osobami. Iba pre prípad, že by žalobca uspel v predmetnej súťaži a realizoval by aspoň časť predmetu zmluvy prostredníctvom poddodávateľov, platilo by, že plynulé uhrádzanie dohodnutej ceny za realizáciu predmetu zmluvy zhotoviteľovi by bolo podmienené preukázaním splnenia jeho záväzkov voči poddodávateľom, avšak len v tom rozsahu, v akom verejný obstarávateľ za stavebné práce a dodávky zaplatil zhotoviteľovi. Žalobcom namietané ustanovenie obchodných podmienok teda neoprávňuje verejného obstarávateľa pozastaviť financovanie realizácie stavby, ak by zhotoviteľ nemal s poddodávateľom vysporiadané iné záväzky ako tie, ktoré zodpovedajú rozsahu vykonaných a verejným obstarávateľom zaplatených stavebných prác. Ak by si vyhovenie tejto súťažnej požiadavke vyžiadalo korekciu zmluvných vzťahov, ktoré má žalobca uzavreté s tretími osobami (poddodávateľmi), išlo by o prispôsobenie celkom legitímne a vyvolané len záujmom žalobcu o účasť v predmetnej súťaži. Pokiaľ by sa žalobcovi zdal takýto zásah do jeho zmluvných vzťahov neprimeraný, nemusí sa samozrejme súťaže zúčastniť. V takom prípade by však išlo o jeho slobodné rozhodnutie, nie o prejav diskriminácie. Súd celkom neporozumel argumentácii žalobcu ohľadom možnosti obce (verejného obstarávateľa) diskriminovať žalobcu, pokiaľ si nevyberie „správneho“ subdodávateľa, či robiť si z neho „dojnú kravu“. Faktom zostáva, že zodpovednosť za vady diela štandardne nesie voči verejnému obstarávateľovi zhotoviteľ. V danom prípade však zhotoviteľ nebude mať povinnosť preukázať zaplatenie pohľadávok poddodávateľa za realizáciu tých prác, ktoré verejný obstarávateľ z titulu vád neprevzal a nezaplatil. Takto nastaveným systémom preto nevzniká nerovnováha medzi právami a povinnosťami verejného obstarávateľa, zhotoviteľa a jeho poddodávateľov, zamedzuje sa len zhotoviteľovi (použijúc slovník žalobcu) robiť si „dojnú kravu“ zo svojho poddodávateľa a nakoniec aj z verejného obstarávateľa, ktorý by mohol byť spôsobom, ktorý sám naznačil v oznámení o zamietnutí žiadosti žalobcu o nápravu, ohrozený na svojich právach objednávateľa diela. Uvedený zmluvný systém tiež predpokladá, že zhotoviteľ oddelí verejným obstarávateľom prevzaté a zaplatené časti predmetu zmluvy od ostatných dodávok, ktoré má so subdodávateľmi nevysporiadané. V súvislosti s posudzovanou požiadavkou kladenou na zhotoviteľa podľa názoru súdu nevznikajú verejnému obstarávateľovi žiadne neprimerané právomoci, ako to naznačoval žalobca v žalobe, a to ani v súvislosti s výberom subdodávateľov zo strany zhotoviteľa, ani v súvislosti s financovaním stavby. K námietkam žalobcu týkajúcich sa možného narušenia obchodného tajomstva súd uvádza, že bod 5.2 článku V. obchodných podmienok nenúti žalobcu zverejňovať ceny, ktoré si dohodol s poddodávateľmi, ani ich splatnosť. Jeho obavy, že by sa pri realizácii zmluvy dozvedela tieto informácie konkurencia, sú preto neopodstatnené. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že žiadna zo žalobcových námietok neodôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal, pribratému účastníkovi žiadne trovy v konaní nevznikli a žalovanému právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.