Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/185/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201855 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201855.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: JUDr. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, U., zastúpený: AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., IČO: 36 854 930, Pluhová 78, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ Mgr. Tomáš Zahradník, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného v súvislosti s rozhodnutiami o povinnostiach žalobcu súvisiacich s poistným na sociálne poistenie a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne - pobočky Bratislava č. 700-0214726610-GC04/10 zo dňa 22.10.2010 a č. 700-0215591110-GC04/10 zo dňa 01.12.2010, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou na súde dňa 25.11.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu žalovaného v súvislosti s odvolaniami žalobcu proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 700-0215591110-GC04/10 zo dňa 01.12.2010 a č. 700-0214726610-GC04/10 zo dňa 22.10.2010, pričom tieto prvostupňové rozhodnutia pobočky žalovaného žiadal zrušiť. Uviedol, že prvostupňové rozhodnutia skutočne prevzal a preto nie je dôvodné uplatnenie fikcie doručenia napadnutých prvostupňových rozhodnutí, z ktorej žalovaný vyvodil záver o zmeškaní lehoty žalobcom na podanie odvolaní voči prvostupňovým rozhodnutiam. Žalovaný mu doručil dva dokumenty zo dňa 14.09.2011 (vyjadrenie k výzve z 02.09.2011), ktorými reagoval na odvolania žalobcu ako aj na jeho výzvy na dodržanie zákonom stanoveného postupu v odvolacom konaní, pričom tieto dve listiny nemajú zákonom stanovené náležitosti rozhodnutia o odvolaniach žalobcu. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že pri obidvoch odvolaniach zmeškal lehotu na ich podanie, pričom žalovaný dôvodí s poukazom na § 212 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj len zákon o sociálnom poistení). Žalobca naopak poukázal na znenie § 212 ods. 7 veta prvá citovaného zákona, podľa ktorého je rozhodnutie doručené, len čo ho účastník konania prevezme... Žalobca je názoru, že príslušná právna úprava obsahuje fikciu doručenia z dôvodu zabezpečenia priebehu konania, avšak s prihliadnutím na zabezpečenie procesných práv jeho účastníkov. Fikcia, teda stav vytvorený právnou normou vedome v rozpore so skutočnosťou skutočnosť len nahrádza, a to len v presne vymedzených prípadoch a za presne stanovených podmienok. S prihliadnutím na ústavou garantované právo na spravodlivý proces nemôže mať ani zákonná fikcia prednosť pred realitou. Žalobca totiž obidve prvostupňové rozhodnutia skutočne prevzal, čím mu tieto boli doručené v súlade s § 212 ods. 7 zákona o sociálnom poistení a preto nenastal základný predpoklad aplikácie fikcie doručenia, a to je neprevzatie uloženej zásielky jej adresátom. Žalovaný pritom neskúmal, či nastali podmienky takejto prípadnej aplikácie - neskúmal, či sa žalobca ako adresát zásielky v mieste doručenia zdržiaval a či bol vhodným spôsobom poučený o doručovaní a uložení zásielky. Poukázal na znenie § 209 ods. 2, § 172 ods. 5, § 179 ods. 2 písm. b/, § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení s tým, že žalovaný napriek výzve k dodržaniu zákonom stanoveného postupu žiadnym spôsobom o podaných odvolaniach nerozhodol. Žalobca tiež považuje za nesprávne aj
prvostupňové rozhodnutia a v žalobe uviedol aj obsah odvolaní proti týmto prvostupňovým rozhodnutiam pobočky žalovaného. V prvom prípade žalobca zvýraznil, že jeho vôľa stať sa účastníkom dobrovoľného nemocenského a dobrovoľného dôchodkového poistenia vznikla práve z dôvodu zániku účasti žalobcu na povinnom sociálnom poistení zánikom jeho oprávnenia na samostatný výkon advokácie a stratou statusu SZČO pre potreby sociálneho zabezpečenia. Žalobca nemal vôľu byť účastníkom dobrovoľného sociálneho poistenia za podmienok, kedy žalovaný v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami odmietol akceptovať zánik jeho povinného poistenia SZČO ku dňu 12.01.2005. K druhému rozhodnutiu pobočky žalovaného zo dňa 01.12.2010 uviedol, že dňa 03.01.2005 vznikla zápisom do obchodného registra obchodná spoločnosť AK Šimko Legal, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalobca. Z uvedeného podľa žalobcu vyplynulo, že mu ako fyzickej osobe zanikla účasť na poistení zo zákonných dôvodov. Poukázal na jedno rozhodnutie NS SR zo dňa 30.03.2010 sp. zn. 1Sžso 7/2009. Napokon poukázal na § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a žiadal, aby súd zrušil všetky rozhodnutia, ktoré majú formálne náležitosti rozhodnutia, čiže prvostupňové rozhodnutia pobočky žalovaného. S poukazom na § 250v ods. 1 O.s.p. vyslovil tiež názor, že žalovaný dokumentmi, ktoré nemajú náležitosti rozhodnutia podľa zákona o sociálnom poistení zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu, pričom takýto zásah zo strany žalovaného trvá.
Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol konanie zastaviť. Uviedol, že obidve prvostupňové rozhodnutia boli žalobcovi zaslané do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu. Poukázal na § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení so zvýraznením, že ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 3 dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Fikcia simuluje určitý fakt ako právnu skutočnosť. Účinky doručenia teda nastanú na tretí deň od uloženia písomnosti na pošte bez ohľadu na skutočnosť, či si adresát uloženú písomnosť vyzdvihne po uplynutí troch dní od uloženia alebo nie. Zákon neukladá žalovanému v rámci odvolacieho konania povinnosť preskúmať i oneskorené odvolanie a rozhodnúť o tomto odvolaní formou rozhodnutia. Z právneho hľadiska oneskorené odvolanie nemôže kvalifikovať ako odvolanie a z toho dôvodu odvolací orgán nemôže takéto podanie vybaviť postupom, ktorý je určený pre preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí. Ak odvolací orgán zistí, že odvolanie bolo podané po zákonom stanovenej lehote, vyrozumie o tejto skutočnosti účastníka konania listom. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca v odvolaniach nespochybnil správnosť náhradného doručenia, ani neuviedol žiadnu inú adresu, na ktorej by sa v čase doručovania zdržiaval, ale uviedol adresu trvalého bydliska, na ktorú boli rozhodnutia aj zasielané. Záverom uviedol, že obidva listy označené ako „Vyjadrenie k odvolaniu...“ nepodliehajú súdnemu preskúmavaniu, keďže nespĺňajú atribúty rozhodnutia a nemožno ich teda ani považovať za rozhodnutie. Vychádzajúc z § 247 ods. 2 O.s.p. prvostupňové rozhodnutia pobočky žalovaného ako aj postup správneho orgánu pri vydaní týchto prvostupňových rozhodnutí, nemôže byť predmetom preskúmavania súdom.
Na pojednávaní dňa 29.02.2012 žalobca uviedol, že v každom prípade mal žalovaný vo veci vydať meritórne rozhodnutia, a ak by neuznal argumenty žalobcu, mal odvolania zamietnuť a prvostupňové rozhodnutia potvrdiť.
Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že konanie je potrebné podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť, nakoľko žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti takých rozhodnutí správneho orgánu, ktoré nepodliehajú súdnemu prieskumu.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutím číslo: 700-0214726610-GC04/10 zo dňa 22.10.2010, predpísala žalobcovi ako dobrovoľne poistenej fyzickej osobe, poistné na nemocenské poistenie v sume 329,64 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1.346,17 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 448,65 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 355,39 eur, za obdobie júl 2006 až november 2008; spolu v sume 2.479,85 eur. Neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia tvorila príloha.
Rozhodnutím č. 700-0215591110-GC04/10 zo dňa 01.12.2010, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, predpísala žalobcovi ako SZČO, poistné na nemocenské poistenie v sume 275,00 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1.123,35 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 374,61 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 296,54 eur, za
obdobie január 2005 až jún 2006; spolu v sume 2.069,50 eur. Neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia tvorila príloha.
Proti predmetným rozhodnutiam podal žalobca odvolania, avšak po zákonom ustanovenej lehote.
Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, listom zo dňa 12.07.2011, označeným ako „Vyjadrenie k odvolaniu z 28.02.2011“, č. 42575-2/2011-BA, ktorý sa vzťahuje k prvostupňovému rozhodnutiu číslo: 700-0214726610-GC04/10 a listom zo dňa 12.07.2011 označeným ako „Vyjadrenie k odvolaniu z 19.01.2011“, č. 42579-2/2011-BA, ktorý sa vzťahuje k rozhodnutiu prvostupňového orgánu číslo: 700-0215591110-GC04/10, oznámila žalobcovi, že odvolanie je možné podať v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia, o čom bol žalobca riadne poučený.
Za deň doručenia prvostupňového rozhodnutia číslo: 700-0214726610-GC04/10, sa v súlade s § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení považoval 17.01.2011. Lehota na podanie odvolania uplynula dňa 16.02.2011, kedy toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Odvolanie proti rozhodnutiu číslo: 700-0214726610-GC04/10 bolo doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, 28.02.2011, t.j. až po zákonom ustanovenej lehote.
Za deň doručenia prvostupňového rozhodnutia číslo: 700-0215591110-GC04/10 sa v súlade s § 212 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. považoval 10.12.2010. Lehota na podanie odvolania uplynula 10.01.2011, kedy toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava 20.01.2011, t.j. tiež až po zákonom ustanovenej lehote.
Obidve prvostupňové rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava boli žalobcovi zaslané do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu: X. X, XXX XX U..
Podľa čl. 142 ods. 1, veta za bodkočiarkou, Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 veta prvá O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Napokon podľa § 247 ods. 3 O.s.p. predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 248 O.s.p. súdy nepreskúmavajú
a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania,
b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,
d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.
Prvou podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môžu byť preskúmavané v správnom súdnictve na základe žalôb, že musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Druhou podmienkou je, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Treťou podmienkou je, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu (§ 247 ods. 2 a 3 O.s.p.). To znamená, že predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby pri rozhodnutí orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.) alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sa stalo právoplatným aj v dôsledku toho, že proti nemu príslušná procesná norma (obsiahnutá hoci v hmotnoprávnom predpise správneho práva) nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení správneho rozhodnutia poslednému účastníkovi správneho konania, ak zákon neustanovuje inak (§ 247 ods. 3 O.s.p.).
Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, že nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené podľa § 248 O.s.p.. Okrem toho ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 O.s.p. vyžaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy (správneho orgánu), ktoré mu bolo príslušným spôsobom predložené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách.
V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p.). Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne.
V prípade pochybností nie je vadou konania, ak súd reštriktívnym výkladom ustanovenia § 248 písm. a/ O.s.p. poskytol účastníkovi súdnu ochranu v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1,2 Ústavy Slovenskej republiky (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf/56/2008).
Podľa ustálenej judikatúry - nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (nálezy sp. zn. I. ÚS 37/95, II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III. ÚS 183/2003: PL ÚS 21/08, I. ÚS 354/08) a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf/29/2010, ZSP 5/2011, či uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy.
Súčasťou súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je aj prieskum postupu, ktorý predchádzal rozhodnutiu (§ 244 ods. 1,2 O.s.p.).
Za postup správneho orgánu preskúmateľný v správnom súdnictve sa predovšetkým považuje jeho činnosť, ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Pod činnosťou sa rozumie spravidla aktívny postup podľa procesných i hmotnoprávnych noriem, ktoré správny orgán oprávňujú a zaväzujú na úkony v priebehu konania. Postup správneho orgánu je zákonný vtedy, ak nevybočuje z medzí týchto noriem, najmä hypotéz a dispozícií.
Podľa § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
V citovanom ustanovení zákonodarca vyjadril právnu skutočnosť fiktívneho doručenia písomnosti do vlastných rúk adresáta. Fikcia simuluje určitý fakt ako právnu skutočnosť,
Vychádzajúc z uvedeného, účinky doručenia podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nastanú na tretí deň od uloženia písomnosti na pošte bez ohľadu na skutočnosť, či si adresát uloženú písomnosť vyzdvihne po uplynutí troch dní od uloženia alebo nie. Náhradné doručenie je možné použiť len za predpokladu, ak sa adresát písomnosti v mieste doručenia zdržiava, ale nebol doručovateľom zastihnutý. Za zdržiavanie sa v mieste doručenia treba považovať to, že adresát sa spravidla vracia do tohto bytu.
Z doručenky, ktorou bolo rozhodnutie číslo: 700-0214726610-GC04/10 zaslané do vlastných rúk žalobcu vyplýva, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie sa uskutočnil dňa 13.01.2011. Opakované doručenie sa uskutočnilo 14.01.2011 a deň uloženia zásielky je 14.01.2011. Vychádzajúc z § 212 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. sa za deň doručenia zásielky považuje 17.01.2011 (tretí deň od uloženia). Sociálna poisťovňa správne neakceptovala prevzatie písomnosti v lehote podľa Poštového poriadku (všeobecná 18-dňová úložná lehota), keďže na účely sociálneho poistenia platí v prípade náhradného doručovania zásadne lehota stanovená zákonom o sociálnom poistení. Nebolo preto možné akceptovať, že žalobca prevzal písomnosť až 31.01.2011, t.j. po uplynutí 3-dňovej lehoty na uloženie.
Z doručenky, ktorou bolo žalobcovi zaslané rozhodnutie číslo: 700-0215591110-GC04/10 vyplýva, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenia sa uskutočnil dňa 06.12.2010. Opakované doručenie sa uskutočnilo 07.12.2010. Deň uloženia zásielky je 07.12.2010. Vychádzajúc
z § 212 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. sa za deň doručenia zásielky považuje 10.12.2010. Z vyššie uvedených dôvodov Sociálna poisťovňa postupovala správne, keď nevychádzala z toho, že žalobca skutočne prevzal zásielku až dňa 23.12.2010, t.j. po uplynutí 3- dňovej lehoty na uloženie.
Po márnom uplynutí 30-dňovej lehoty na podanie odvolania rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, číslo: 700-0214726610-GC04/10 nadobudlo právoplatnosť dňa 16.02.2011 a rozhodnutie číslo: 700-0215591110-GC04/10 dňa 10.01.2011. Táto skutočnosť bola žalobcovi oznámená listami č. 42575-2/2011-BA a č. 42579-2/2011-BA zo dňa 12.07.2011 ako reakcia na odvolania žalobcu, ktoré podal po uplynutí zákonnej lehoty.
Tieto skutočnosti žalovaný oznámil žalobcovi listami č. 42575-4/2011-BA a č. 42579-4/2011-BA zo dňa 09.08.2011, ako reakcia na jeho podanie zo dňa 29.07.2011 a listami č. 42575-6/2011-BA a č. 42579-6/2011 zo dňa 14.09.2011 ako reakcia na výzvu žalobcu zo dňa 02.09.2011.
Zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje okrem iného aj konanie vo veciach sociálneho poistenia, neukladá Sociálnej poisťovni, ústredie v rámci odvolacieho konania (§ 214 a nasl.) povinnosť preskúmať i oneskorené odvolanie a rozhodnúť o tomto odvolaní formou rozhodnutia. Oneskorené odvolanie nemožno kvalifikovať ako odvolanie a z toho dôvodu odvolací orgán nemôže takéto podanie vybaviť postupom, ktorý je určený pre preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí (§ 218). Ak odvolací orgán zistí, že odvolanie bolo podané po zákonom ustanovenej lehote, vyrozumie o tejto skutočnosti účastníka konania, ktorý podal oneskorené odvolanie listom.
V danom prípade má súd zato, že postup žalovaného ako odvolacieho orgánu bol v súlade so zákonom, keďže zákon o sociálnom poistení mu neukladá v rámci odvolacieho konania povinnosť preskúmať i oneskorené odvolanie a rozhodnúť o tomto odvolaní formou rozhodnutia, ktoré by malo všetky zákonné náležitosti. Správne postupoval žalovaný ako odvolací orgán, keď zistil, že odvolania žalobcu boli podané po zákonom stanovenej lehote a zákonným spôsobom vyrozumel o tejto skutočnosti žalobcu. Postup žalovaného, ktorý rozhodné skutočnosti opakovane oznamoval žalobcovi listami zo dňa 09.08.2011 a zo dňa 14.09.2011 bol správny.
Žalobca poukázal na znenie § 212 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je rozhodnutie doručené, len čo ho účastník konania prevezme... pričom vychádzajúc z toho, že obidve prvostupňové rozhodnutia skutočne prevzal, bol názoru, že nebolo možné uplatniť úpravu obsahujúcu fikciu doručenia podľa § 212 ods. 4 cit. zákona. Súd sa s týmto názorom nestotožnil, keďže ustanovenie § 212 ods. 7 v žiadnom prípade nevylučuje postup podľa § 212 ods. 4 cit. zákona. Je nesporné, že prvostupňové rozhodnutia boli žalobcovi doručované na adresu jeho trvalého pobytu, teda bydliska, kde sa zdržiava, čo napokon žalobca nespochybnil ani v odvolaniach a ani v podanej žalobe neuviedol, že by sa v mieste doručovania v relevantnom čase nezdržiaval a keďže je nesporne preukázané, že si ako adresát nevyzdvihol písomnosti do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. V spise založené doručenky predstavujú verejné listiny a vierohodným spôsobom odzrkadľujú skutočnosti o zachovaní zákonného postupu pri doručovaní písomností žalobcovi. V danom prípade teda žalobca podal proti prvostupňovým rozhodnutiam odvolania až po zákonom stanovenej lehote a preto nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré boli prípustné (odvolania mohli byť podané v lehote do 30 dní odo dňa doručenia) a preto nie je splnená podmienka, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu (§ 247 ods. 2 a 3 O.s.p.), po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú. Ako už súd vyššie uviedol, stotožnil sa s postupom žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý listami oznámil žalobcovi svoje vyjadrenie k podaným odvolaniam. Tieto listy by za istých predpokladov boli spôsobilým predmetom súdneho prieskumu tak, ako to už súd vyššie uviedol, avšak žalobca sa výslovne preskúmania zákonnosti týchto „rozhodnutí“ nedomáhal a preto nebol dôvod na zamietnutie žaloby ale z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné konanie zastaviť.
Pre úplnosť sa k poukazu žalobcu na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžso 7/2009 zo dňa 30.03.2010 žiada uviesť, že išlo skutočne o jediný prípad rozhodnutia, ktoré vyjadrilo názor, že ak je advokát konateľom spoločnosti s ručením obmedzením, nie je splnená zákonná podmienka, aby bol považovaný za SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Naopak, existuje množstvo rozhodnutí tak všeobecných
ako aj Ústavného súdu SR ohľadne zániku účasti advokáta na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení z titulu funkcie štatutárneho orgánu advokátskej spoločnosti. Napríklad Ústavný súd SR svojim uznesením sp. zn. I ÚS 290/2010-8 odmietol sťažnosť sťažovateľky JUDr. M.K. vo veci namietaného porušenia jej základných práv rozsudkom NS SR sp. zn. 4Sžso 37/2009 zo dňa 16.02.2010, pričom tento rozsudok sa týkal obdobnej veci, ako je vec žalobcu s tým, že súdy jeho argumentáciu vo vzťahu k zániku povinného poistenia označili za nedôvodnú (podobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso 44/2009 zo dňa 26.11.2009).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.