Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/235/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201886 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201886.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: W. R., nar. XX.X.XXXX, T. C. 3, D., zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Sartorisova 10, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-200/2011 zo dňa 22.11.2011, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.11.2011 č.p.: SLV-PS-PK-200/2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 314,18 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu AK Ivan Syrový, s.r.o. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.12.2011 a doplnenou dňa 06.12.2011, sa žalobca postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministerstva vnútra č. SLV-PS-PK-200/2011 zo dňa 22.11.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. p.: KRP-PP-Š-7/2011 zo dňa 06.09.2011. Týmto prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnuté, že žalobca zodpovedá podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len zákon o štátnej službe príslušníkov PZ) v plnom rozsahu za škodu, ktorú spôsobil Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby a je povinný uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 2. 940,- Eur. Žalobca má za to, že pri plnení služobných povinností postupoval v zmysle zákona, keďže v čase vykonávania zásahu existovalo dôvodné podozrenie z páchania protizákonnej činnosti zo strany sledovanej osoby. Má za to, že pri výkone služobného zákroku neboli porušené ani všeobecne záväzné právne, predpisy ani interné predpisy a v uvedenom prípade neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie povinnosti žalobcu ako príslušníka policajného zboru konať, a potom priame sledovanie podozrivého motorového vozidla bolo dôvodné a pri úkone boli dodržané všetky služobné povinnosti. Má za to, že tu neboli naplnené predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu, a to ani minimálne porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti a tiež zavinenie. Zároveň žalobca poukazuje na to, že pri výkone služobného zákroku priebežne informoval o svojom postupe operačné stredisko. Má tiež za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukazoval na skutočnosť, že ku vzniku škody došlo pri výkone a plnení služobných úloh za súčasného priebežného informovania operačného dôstojníka o priebehu zákroku bez pokynu k ukončeniu vykonávaného zákroku z dôvodu zmeny povrchu trasy prenasledovaného vozidla, avšak žalovaný sa s týmito argumentmi v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevysporiadal. Tvrdí ďalej, že takýmto štandardizovaním postupu žalovaného by došlo k neprimeranému obmedzeniu príslušníkov Policajného zboru v riadnom výkone ich služobných povinností z obavy pred hrozbou uloženia sankcie alebo povinnosti nahradiť škodu zo strany služobného úradu. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhuje žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 02.03.2012 žalovaný uvádza, že skutočnosť, že žalobca pri vykonávaní služobného zákroku priebežne informoval o svojom postupe operačné stredisko, pričom pri informovaní, že v prenasledovaní sa pokračuje po poli neobdržal pokyn na ukončenie akcie, nezbavuje žalobcu povinnosti, aby pri prenasledovaní motorového vozidla postupoval a konal tak, aby nedošlo k poškodeniu služobného cestného vozidla (ďalej len „SCV“ ) a tým k vzniku škody. SCV je určené len na prevádzku v cestnej premávke a nie na prenasledovanie vozidla, t.j. na jazdu v teréne, mimo cestnej premávky, čo vyplýva aj z konštrukcie vozidla, pričom žalobca musel vedieť, že jazdou po poli môže dôjsť k poškodeniu SCV. Stanovisko poisťovne, že policajt nemôže zodpovedať za škodu, ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu štátnej služby, a preto podľa jej názoru nie je služobný úrad oprávnený požadovať od žalobcu náhradu škody, nie je možné považovať za dôkaz, vyvracajúci tvrdenia žalovaného, keďže za riadny výkon štátnej služby nie je možné považovať konanie žalobcu, ktorý poruší povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 159 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Žalovaný má za to, že bolo dostatočne preukázané, že žalobca riadne nevykonával štátnu službu, keď na SCV, o ktorom vedel, že nie je technicky vybavené na jazdu po poli, spôsobil škodu. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že podanej žalobe ako dôvodnej je treba priznať úspech, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúci postup neboli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách §244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca dňa 26.3.2010 v čase o 23.47 hod. vykonával kontrolu motorových vozidiel na ul. Dvojkrížna v Bratislave pri železničnej stanici Podunajské Biskupice. Keďže cez železničné priecestie veľkou rýchlosťou prešlo motorové vozidlo zn. Škoda Favorit zelenej farby, evidenčné č. DS-XXXAT a žalobca mal vedomosť, že na tomto vozidle mala jazdiť osoba, ktorá má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, chcel zastaviť a skontrolovať vodiča motorového vozidla, ktorý však zvýšil rýchlosť a snažil sa ujsť pred policajnou hliadkou. Táto ho začala prenasledovať na I. zn. VW Golf Variant evidenčné č. BA-092UB, B-74180. Žalobca pri prenasledovaní vošiel so SCV do vyoranej brázdy, následkom čoho došlo k poškodeniu SCV. Hliadka Fórum 502 po cca. 10 minútach našla v poli havarované motorové vozidlo Škoda Favorit zelenej farby e.č.DS-XXXAT, avšak vo vozidle sa nenachádzali žiadne osoby a pri prehliadke motorového vozidla bol nájdený preukaz osoby, ktorá užíva metadon na meno Q. D., pričom bolo lustráciou zistené, že menovaný má uložený zákaz činnosti. Vo veci bolo vykonané šetrenie za účelom preukázania spáchania trestného činu, avšak toto nebolo preukázané. Uvedené vyplýva zo záznamu zo dňa 27.3.2010 a z hlásenia o poškodení služobného motorového vozidla. Výška spôsobenej škody na SCV bola určená znaleckým posudkom č. 63/2010, vypracovaným Ing. Jozefom Ježom. Rozhodnutím č. KRP-PP-Š-7/2011 zo dňa 06.09.2011 riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave rozhodol, že žalobca zodpovedá podľa § 160 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ v 100% rozsahu za škodu vo výške 2 940,- Eur, ktorú spôsobil služobnému úradu KR PZ v Bratislave zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby tým, že uvedeným spôsobom počas prenasledovania motorového vozidla mimo cestnú komunikáciu na poli medzi Podunajskými Biskupicami a Mostom pri Bratislave so SCV vošiel vo veľkej rýchlosti do vyoranej brázdy, kde došlo k poškodeniu SCV a je povinný uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 2 940,- Eur v lehote 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal, dôvodiac, okrem iného, povinnosťou policajta v službe vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo ak je dôvodné podozrenie z ich páchania. Zároveň nejde v žalobcovom prípade o žiaden z prípadov stanovených § 10 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, kedy policajt nie je povinný služobný zákrok vykonať. Neboli teda porušené právne predpisy a nemôže dôjsť k vzniku zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu podľa § 160 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Rozhodnutím č.p.: SLV-PS-PK-200/2011 zo dňa 22.11.2011 žalovaný zamietol žalobcovo odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Toto bolo odôvodnené odkazom na piaty oddiel zákona o Policajnom zbore a vyjadrením, že žalobca by mal v dostatočnom rozsahu ovládať oprávnenosť a podmienky použitia donucovacích prostriedkov, aby pri plnení služobných úloh a vykonávaní služobných zákrokov konal tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Stotožňuje sa s tvrdením prvostupňového orgánu, že žalobca musel vedieť, že jazdou po poli môže dôjsť k poškodeniu SCV. Podľa § 159 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, policajt je povinný konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť nadriadeného. Ak na odvrátenie hroziacej škody treba neodkladne vykonať služobný zákrok, policajt je povinný zakročiť podľa osobitných predpisov. Podľa § 160 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ (1) Policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165. (2) Predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je a) vznik škody, b) porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, d) zavinenie, e) právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby. Podľa § 163 písm. a/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, policajt nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu štátnej služby. Podľa § 164 zákona o štátnej službe PZ (1) Ak služobný úrad písomne zverí policajtovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. (2) Policajt sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia. (3) Ak je policajt prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, preložený na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, služobný úrad písomne prevezme hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať služobnému úradu. (4) Zoznam funkcií a činností, pre ktoré sa vyžaduje písomné zverenie hotovosti, cenín, tovarov, zásob materiálu alebo iných hodnôt, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, a podrobnosti o vykonávaní inventúr ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podľa § 165 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, policajt zodpovedá za stratu služobnej rovnošaty a jej súčastí, výzbroje a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia. Tejto zodpovednosti sa policajt zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil. Podľa § 2 ods. 1 zákona o policajnom zbore Policajný zbor plní tieto úlohy: a) spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, b) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, c) spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, d) vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch, e) vedie boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, f) zaisťuje osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerô") a ďalších osôb určených zákonom alebo vládou (ďalej len „určená osoba"), g) zaisťuje ochranu diplomatických misií a ďalších objektov určených zákonom alebo vládou (ďalej len „určený objekt“) a spolupôsobí pri fyzickej ochrane jadrových zariadení, h) zabezpečuje ochranu štátnej hranice, ak osobitný predpis neustanovuje inak, i) spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku; ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie, j) dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení, k) odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje 2) a prejednáva, l) vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach, m) poskytuje ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, 2a) n) vykonáva kriminalisticko-expertíznu a znaleckú činnosť, o) spolupôsobí pri zabezpečovaní ochrany civilného letectva, 2b) p) oznamuje obci porušenie zákazu požitia alkoholických nápojov a iných návykových látok osobou maloletou do 15 rokov alebo mladistvou do 18 rokov, q) dohliada na bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy v obvode železničných dráh, r) podieľa sa na zisťovaní a objasňovaní príčin ohrozovania bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy v obvode železničných dráh, s) spolupôsobí pri zabezpečovaní bezpečnosti železničnej prepravy jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení v súčinnosti s prepravcom a dopravcom. Podľa § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Podľa § 10 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, policajt nie je povinný vykonať služobný zákrok, ak a) jeho zdravotný stav a vplyv liekov alebo iných látok podstatne znižuje jeho schopnosť konať, b) na jeho vykonanie nebol odborne vyškolený alebo vycvičený a ak povaha služobného zákroku také odborné vyškolenie alebo vycvičenie vyžaduje, c) tomu bráni dôležitý záujem služby, d) vzhľadom na konkrétnu situáciu nie je predpoklad, že zákrok bude úspešne vykonaný. Podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci alebo ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Vychádzajúc zo zistení súdu, tak ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného v konaní na prvom ako i druhom stupni bolo zistené, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Zákon o štátnej službe príslušníkov PZ jasne definuje okolnosti, za ktorých bude policajt zodpovedný za vzniknutú škodu služobnému úradu. Ide o päť predpokladov, t.j. vznik škody, porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, zavinenie a právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby. Pričom pre vznik zodpovednosti policajta je potrebné kumulatívne splnenie všetkých týchto predpokladov, samotná existencia škody ako dôvod jej vzniku nepostačuje. Súd tiež považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že dôkazné bremeno pri každom z nich nesie žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán. V žalobcovom prípade je bez akýchkoľvek pochybností dokázaná existencia škody na SCV. Podľa tvrdení žalovaného protiprávnym konaním žalobcu bolo porušenie povinnosti konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku. Žalovaný tvrdí, že žalobca by mal v dostatočnom rozsahu ovládať oprávnenosť a podmienky použitia donucovacích prostriedkov, aby pri plnení služobných úloh a vykonávaní služobných zákrokov konal tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Zo skutočnosti, že škoda vznikla však nemožno automaticky dovodiť, že bola porušená žalobcova povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Je to zjavné okrem iného aj zo systémového zaradenia protiprávneho konania ako samostatného predpokladu na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu a existencie § 163 písm. a/ zákona o štátnej službe. Pokiaľ by priamo z existencie škody vyplývalo aj porušenie povinnosti konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku, nebolo by potrebné ustanoviť protiprávne konanie ako samostatný predpoklad zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu. Výklad žalovaného je tak možno považovať za príklad neprípustnej kruhovej argumentácie. Keďže však zákonodarca zjavne počítal so situáciami, kedy napriek riadnemu výkonu štátnej služby policajt spôsobí škodu, je potrebné vykonať riadne dokazovanie, či okrem vzniku škody boli naplnené aj ostatné zákonné predpoklady, t.j. protiprávne konanie policajta, príčinná súvislosť medzi týmto protiprávnym konaním a škodou a tiež zavinenie (okrem prípadov uvedených v § 164 a § 165 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ), k čomu v žalobcovom prípade nedošlo. Žalovaný nijakým spôsobom neodôvodnil nezákonnosť žalobcovho konania vo vzťahu k povinnosti policajta v službe vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám nemožno absolutizovať, predovšetkým ju nemožno nadradiť plneniu úloh Policajného zboru a zákonných povinností s ním súvisiacich. Žalovaný bol takisto povinný posúdiť konanie žalobcu vo vzťahu k úlohám Policajného zboru, predovšetkým vo vzťahu k ochrane základných práv a slobôd, najmä ochrane života, zdravia a bezpečnosti osôb pri snahe zastaviť rýchlo jazdiace vozidlo, ktorého vodič mal byť podozrivý z páchania trestného činu a mohol teda ohrozovať uvedené hodnoty. Tento sa však s otázkou vzniku škody, ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu štátnej služby nevysporiadal. Rovnako sa (v prípade, ak by bolo riadne dokázané protiprávne konanie žalobcu) nevysporiadal s otázkou zavinenia a vplyvom skutočnosti, že žalobca pri výkone služobného zákroku priebežne informoval o svojom postupe operačné stredisko. Tvrdenie žalovaného, že táto skutočnosť nezbavuje žalobcu povinnosti konať pri prenasledovaní vozidla tak, aby nedochádzalo ku škode na majetku je síce pravdivé, avšak ide o skutočnosť, ktorá môže mať vplyv na existenciu zavinenia, t.j. jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu. Keďže na skutočnosť, že nedošlo ku kumulatívnemu splneniu všetkých zákonom stanovených podmienok vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu služobnému úradu, upozorňoval už žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak žalovaný sa s touto skutočnosťou nijak nevysporiadal, považuje súd napadnuté rozhodnutie aj za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že vecne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania predstavovanú náhradou trov právneho zastúpenia, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) - 123,50 Eur, podanie žaloby podľa § 11 ods. 4 v spojení s §14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky - 123,50 Eur), režijný paušál (2x 7,41 Eur) a DPH (52,36 Eur), spolu 314,18 Eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.