Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/46/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201892 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201892.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána D. R., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka G. L. (Ď. Y. G.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy L. X I. XXXX, K. M., G., aktuálne s miestom pobytu B. G. W. Ú. W. O. M. L. L. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 30.11.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-310-17/PO-Ž-2011 zo dňa 27.10.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-310-17/PO-Ž-2011 zo dňa 27.10.2011 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-310-17/PO-Ž-2011 zo dňa 27.10.2011 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že dôvodom, prečo navrhovateľ požiadal o azyl bola skutočnosť, že sa mu včas nepodarilo predĺžiť si svoj pobyt na Slovensku, pričom dôvodom jeho vycestovania z Tuniska v roku 2010 bolo získanie zamestnania na Slovensku. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 30.11.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že na Slovensku mal povolený pobyt, ktorý sa mu však v dôsledku úrazu, ktorý utrpel počas pracovnej cesty v Francúzsku, nepodarilo včas predĺžiť. Uviedol tiež, že jedného z jeho bratov (K.) začiatkom marca 2011 uniesli, pričom tak tento brat ako aj on boli stúpencami strany Al Nahdha. Tiež uviedol že v minulosti bol dva razy z dôvodu príslušnosti k tejto strane predvolaný na políciu. Namietal tiež, že v Tunisku je vyhlásený výnimočný stav. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odporcu a nedostatočné zistenie stavu veci. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 2.1.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodu hroziaceho vyhostenia zo slovenského územia. V ostatnom sa v podstate stotožnil s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) písomne poučil oboch účastníkov konania o možnosti vec rozhodnúť bez pojednávania v prípade, ak s tým súhlasia a súčasne ich poučil, že v prípade, ak sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy v tejto veci nevyjadria, súd bude predpokladať, že nemajú námietok (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.). V prípade navrhovateľa bola predmetná výzva (v jazyku arabskom ako aj slovenskom) riadne doručená dňa 21.12.2011. Navrhovateľ v stanovenej lehote a ani do dňa rozhodnutia, t.j. do 7.3.2012 na túto nereagoval. Platí preto zákonná domnienka, že proti takémuto postupu súdu nemá námietok. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že súhlasí s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Súd preto za použitia vyššie citovaného zákonného ustanovenia ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-310/PO-Ž-2011 z obsahu ktorého zistil, že 11.2.2010 vycestoval z Tuniska na Slovensko na základe víza, platného do 30.7.2011. Pracoval vo firme N. G., M..L..T.., ktorej majiteľom je jeho vzdialený príbuzný. Z dôvodu že si nestihol včas podať žiadosť o predĺženie víza hodlal vycestovať cez Paríž do Egypta, kde chcel požiadať o slovenské vízum, avšak nakoľko nemal egyptské vízum, z Paríža sa vrátil na Slovensko, kde 1.8.2011 požiadal o azyl z obavy o život. V priebehu vstupného pohovoru (4.8.2011) o. i. uviedol, že bol sympatizantom politickej strany Al Nahdha, ktorá v čase jeho pobytu v Tunisku bola ilegálnou stranou, ktorá však aktuálne je stranou legálnou, jej členovia ktorí utiekli do zahraničia sa medzičasom do Tuniska vrátili a strana normálne vyvíja činnosť. Uviedol, že voči nemu nebolo vedené žiadne trestné stíhanie. K dôvodom svojej žiadosti opakovane uviedol okolnosti, ktoré súviseli s vybavovaním predĺženie jeho slovenského víza a tiež uviedol, že z telefonického rozhovoru s jeho rodinou sa dozvedel, že v marci (2011) bol jeho brat Hafedh mal byť unesený a že jeho zmiznutie malo súvisieť s jeho členstvom v strane Al Nahdha. Sám navrhovateľ problémy nemal, okrem toho, že v roku 2008 a 2009 bol na výsluchu na polícii. V spise odporcu sa nachádzajú relevantné správny o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Tunisku, na postavenie a ciele strany Al Nahdha, na prípadnú existenciu únosov jej členov, ako aj na prípadné bezpečnostné riziká návratov tuniských repatriantov, včítane neúspešných žiadateľov o azyl. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci a že rozhodnutie nie je náležite odôvodnené: Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z obsahu podrobného pohovoru, vykonaného s navrhovateľom, zameraného tak na dôvody jeho odchodu z Tuniska, ako aj na dôvod podanej žiadosti o azyl. Odporca vyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, zamerané tak na aktuálnu situáciu v Tunisku, ako aj na otázky, súvisiace s pôsobením a postavením strany Al Nahdha v roku 2011, podobne aj na prípadnú perzekúciu jej členov. Z týchto správ jednoznačne vyplýva, že táto strana bola od marca roku 2011 zlegalizovaná, že niet správ o perzekúcii jej členov a ani o únosoch jej členov v roku 2011, osobitne ani po zvrhnutí režimu prezidenta Bena Aliho. Z uvedeného vyplýva, že odporca sa zákonným a náležitým spôsobom vysporiadal so zistením stavu veci, potrebného pre vydanie rozhodnutia vo veci navrhovateľovej žiadosti o azyl. Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia rozhodnutia, svoje zistenia aj opísal a zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoju správnu úvahu, teda jasne formuloval z akých dôvodov navrhovateľovi neposkytol medzinárodnú ochranu - azyl či doplnkovú ochranu. K námietke, že odporca vec nesprávne posúdil po právnej stránke: Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. navrhovateľ opustil krajinu svojho pôvodu v roku 2010 výlučne z ekonomických dôvodov, keď získal slovenské vízum za účelom zamestnania sa vo firme jeho vzdialeného príbuzného. Pri jeho odchode z Tuniska absentoval akýkoľvek prvok prenasledovania, ktorý má na mysli ust. § 8 zákona o azyle. Jeho údajné dva výsluchy na polícii v roku 2008 a 2009 nemajú na toto konštatovanie žiaden vplyv, nakoľko k nim došlo v značnom časovom predstihu, naviac tiež preto, lebo v dôsledku ich uskutočnenia nemal navrhovateľ žiadne problémy. Ako to je zrejmé z obsahu výpovede navrhovateľa, jediným skutočným dôvodom ním podanej žiadosti o azyl bola skutočnosť, že sa mu nepodarilo včas predĺžiť si slovenské vízum a teda svoj pobyt na Slovensku sa rozhodol zlegalizovať podaním žiadosti o azyl. Navrhovateľ vo vyhlásení, ako aj v priebehu vstupného pohovoru uviedol, že o azyl žiada z dôvodu obavy o svoj živor, nakoľko v júli roku 2011 sa mal od svojej rodiny dozvedieť, že jeho brat K. v marci zmizol. Táto navrhovateľom prezentovaná skutočnosť by svedčila pre jeho ev. postavenia ako žiadateľa o azyl na mieste (sur place). Je však potrebné poznamenať, že táto skutočnosť (zmiznutie brata), ako aj jej dôvod (únos?) nebola v konaní preukázaná a naviac je aj nanajvýš nepravdepodobná, nakoľko v marci došlo v Tunisku k legalizácii strany Al Nahdha, ktorá sa tak stala najväčšou a najlepšie organizovanou politickou stranou, pričom (ako to tiež vyplýva zo správ o Tunisku, založených v spise odporcu) súčasne došlo k zrušeniu kontroverznej tajnej polície. V konaní teda nebola preukázaná opodstatnenosť navrhovateľom prezentovanej obavy z prenasledovania, podobne ani jej dôvod. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho rozhodnutie je zákonné. Navrhovateľ nebol v minulosti trestne stíhaný a preto mu nehrozí uloženie či výkon trestu smrti. Nikdy tiež nebol objektom akéhokoľvek neľudského zaobchádzania, ktoré má na mysli ust. § 2 písm. f) bod. 2. zákona o azyle. podobne v Tunisku neprebieha medzinárodný či vnútroštátny ozbrojený konflikt v dôsledku ktorého by v prípade návratu navrhovateľa bola ohrozená jeho osobná integrita. Existencia výnimočného stavu nie je dôvodom k tomu, aby bol tento stav kvalifikovaný ako vnútroštátny ozbrojený konflikt. Zo správ o Tunisku vyplýva, že tuniskí navrátilci sa pri svojich návratoch nestretávajú zo zlým zaobchádzaním. Ak teda odporca navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu, toto jeho rozhodnutie nie je v rozpore so zákonom. Navrhovateľ nepožiadal o azyl z dôvodu zlúčenia rodiny s rodinou azylanta či osoby, ktorej by bola poskytnutá doplnková ochrana. Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože svoje rozhodnutie zrozumiteľným spôsobom aj odôvodnil, pričom objektívne neboli preukázané skutočnosti, ktoré by svedčili v prospech poskytnutia akejkoľvek formy medzinárodnej ochrany súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. Súd naviac poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodu legalizácie svojho pobytu na Slovensku, nakoľko v určenej lehote nepožiadal o predĺženie predtým mu udeleného povolenia na pobyt. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).