Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/232/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201910 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Puchelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201910.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci navrhovateľa: DRUDOP, stavebné a opravárenské družstvo, IČO: 00 168 017, Bajkalská cesta 31, Bratislava, zastúpený: JUDr. Jana Vojáčková, advokátka, Ovručská 9, Bratislava, proti odporcovi: Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, Ružová dolina 27, Bratislava o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom v konaní vedenom u odporcu pod sp. zn. V-25366/2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave zakazuje odporcovi pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa a to zápisom plomby v prospech M. G., XXXX R., M., na základe podania Z. na liste vlastníctva č. XXX pre okres Bratislava II., obec MČ Bratislava-Ružinov, katastrálne územie Nivy, k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „.“ parcelné číslo XXXXX/X - výmera XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria XXXXX/X - výmera XXX m2, zastavané plochy a nádvoria XXXXX/X - výmera XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria XXXXX/X - výmera XX m2, zastavané plochy a nádvoria XXXXX/XX - výmera XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria XXXXX/X - výmera XX m2, zastavané plochy a nádvoria a ukladá mu uvedený zápis (plombu) z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Nivy, MČ Bratislava- Ružinov, odstrániť do 10-ich dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 436,03 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. o d ô v o d n e n i e : Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 06.12.2011 uplatneným podľa ustanovení piatej hlavy piatej časti O.s.p. sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zakázal odporcovi pokračovať v porušovaní jeho práv a to zápisom plomby v prospech M. G. na základe podania V-XXXXX/XXXX na liste vlastníctva č. XXX pre okres Bratislava II., obec MČ Bratislava-Ružinov, k.ú. Nivy, k nehnuteľnostiam vedeným na tomto liste vlastníctva ako pozemok registra „R.“ parc. č.: XXXXX/X, X, X, X, XX a XXXXX/ X a uložil odporcovi uvedený zápis (plombu) z predmetného listu vlastníctva odstrániť do troch dní od doručenia rozsudku. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom pre okres Bratislava II., obec MČ Bratislava-Ružinov, k.ú. Nivy, na LV č. XXX, ako pozemok registra „R.“, evidovaný na katastrálnej mape, parc. č.: XXXXX/X - výmera XXXX m2, XXXXX/X - výmera XXX m2, XXXXX/X - výmera XXXX m2, XXXXX/X - výmera XX m2, XXXXX/XX - výmera XXXX mX a XXXXX/X - výmera XX m2, všetko druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Navrhovateľ bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a bol proti navrhovateľovi priamo vykonaný zápisom plomby vo forme zápisu V-25366/2011 zo dňa 11.10.2011 na vyššie uvedených nehnuteľnostiach. Navrhovateľ sa dňa 09.11.2011 z katastrálneho portálu dozvedel, že na LV č. XXX je vyznačená plomba a to z dôvodu, že M. G. ako predávajúci podal dňa 11.10.2011 návrh na vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2011, v ktorej uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom v 1-ine k nehnuteľnostiam vedeným v pozemkovej knihe pre k.ú. Bratislava, vo vložke č. XXXX Q., m.č. XXXXX-roľa o výmere XXXX m2, m.č. XXXXX - lúka o výmere X ha XXXX m2, m.č. XXXXX - roľa o výmere XXXX m2, m.č. XXXXX - roľa o výmere XXXX m2, m.č. XXXXX - dom + dvor o výmere XX m2 pod K. a toto svoje vlastnícke právo odvodil od dedičského rozhodnutia č.k. D-538/58-14 zo dňa 24.04.1959 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č. NcG 131/02 z 12.08.2002 a sp.zn. D-358/58 zo dňa 30.08.2006. Uvedená kúpna zmluva bola podkladom pre podanie návrhu na zápis vlastníckeho práva, na základe ktorého správa katastra vyznačila plombu v prospech predávajúceho G. na LV č. XXX znejúcom výlučne na navrhovateľa ako vlastníka tam zapísaných nehnuteľností. Napriek tomu, že predávajúci nedoložil žiadny právne záväzný doklad požadovaný katastrálnym zákonom, ktorý by osvedčil jeho právny nárok k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, odporca namiesto toho, aby návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech nevlastníka zamietol, konanie len prerušil. Odporca tak urobil v rozpore so stanoviskami, podľa ktorých uvedené dedičské rozhodnutia nie sú listinami spôsobilými na zápis do katastra nehnuteľností, čo potvrdil aj jeho nadriadený orgán - Katastrálny úrad v Bratislave v liste č. 2-264/08/Kr z 12.03.2009 a tiež v rozpore s tvrdením vo svojom liste zo dňa 30.08.2010. Navrhovateľ na konanie odporcu reagoval listom zo dňa 15.11.2011, keďže odporca navrhovateľovi nepriznal postavenie účastníka konania. Navrhovateľ poukázal na judikát č. R 96/1994 a preukázal, že nezákonný zásah stále trvá. Popísal tiež definičné znaky konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánom verejnej správy a uviedol, že je právnická osoba, ktorá bola dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch s tým, že je výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností - pozemkov, na ktorých sú postavené stavby taktiež vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa zapísané na LV č. XXXX. Vyznačením plomby na celé parcely odporca obmedzil vlastnícke práva navrhovateľa a znemožnil mu vykonávať oprávnenia, ktoré tvoria obsah tohto absolútneho práva. Postupom odporcu bol navrhovateľ poškodený a tento postup nie je v súlade s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. Nezákonnosť zásahu odporcu navrhovateľ vidí v tom, že odporca konal v rozpore s § 36a katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len katastrálny zákon)... ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na LV a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu, alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti, ako aj v rozpore s § 42 katastrálneho zákona, keď neposudzoval kúpnu zmluvu a podklady k nej v rozsahu stanovenom zákonom, najmä ich súlad s údajmi katastra, z ktorých mal právny úkon vychádzať. Zásah bol zameraný priamo proti navrhovateľovi, ktorý je výlučným vlastníkom dotknutých nehnuteľností a vyznačením plomby odporca zablokoval nielen označené parcely nad rámec návrhu tretej osoby, ale aj celý list vlastníctva na veľmi dlhú dobu. Predávajúci nevlastník tiež podľa kúpnej zmluvy nenavrhuje zapísať ideálny spoluvlastnícky podiel k existujúcim parcelám, ale žiada zapísať svoje výlučné vlastníctvo k reálne odčleneným samostatným parcelám. Navrhovateľ sa o zásahu dozvedel dňa 09.11.2011. Zdôraznil, že listiny predávajúceho pripojené k návrhu na zápis vlastníckeho práva nemôžu preukazovať spoluvlastnícke právo predávajúceho nevlastníka k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. K zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa došlo bez jeho vedomia, t.j. nebol o tom informovaný a o zásahu sa dozvedel až po jeho vykonaní (zápisom plomby) a následným nahliadnutím do administratívneho spisu. Záverom poukázal na článok 2 a článok 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Vo vyjadrení k obsahu návrhu odporca potvrdil tvrdenie navrhovateľa, že dňa 11.10.2011 mu bol doručený návrh na vklad pod č. V-25366/11, prílohou ktorého bola kúpna zmluva medzi M. G. ako predávajúcim a M.. Z. U. ako kupujúcim, týkajúca sa vyššie uvedených nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1-ina z celku. Pozemky prevádzané kúpnou zmluvou mali byť vytvorené geometrickými plánmi č. XXXX/XX a č. XXXX/XX. Citoval ustanovenie § 44 ods. 1 katastrálneho zákona s tým, že odporca postupoval v súlade s týmto zákonným ustanovením, keď vyznačil plombu o zmene práva k nehnuteľnosti k dotknutým nehnuteľnostiam. Citoval tiež § 36a katastrálneho zákona, ktorý sa vzťahuje na záznamové listiny, avšak v danom prípade išlo o konanie o povolení vkladu, kde správa katastra postupuje podľa§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorého znenie odporca taktiež citoval. Odporca po preskúmaní návrhu na vklad ako aj jeho príloh zistil, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nie je evidované v prospech predávajúceho, ale v prospech iného vlastníka, avšak predávajúci predložil k návrhu na vklad verejnú listinu a na súde prebieha súdne konanie o určenie vlastníckeho práva, a preto správa katastra prerušila konanie až do právoplatného skončenia súdneho sporu. V replike na vyjadrenie odporcu navrhovateľ uviedol, že namieta nezákonný postup odporcu, ktorý dĺžku trvania vyznačenej plomby na LV č. XXX stanovil na neprimeranú dobu v rozpore so zákonom, keďže katastrálny zákon vychádza z predpokladu, že o návrhu na vklad sa rozhodne v lehotách podľa § 32 katastrálneho zákona a teda plomba - ako obmedzenie vlastníka v práve disponovať so svojim vlastníctvom bude vyznačená len na dobu nevyhnutne potrebnú na to, aby si správa katastra v zákonom stanovených lehotách splnila svoju zákonnú povinnosť - preskúmať návrh z hľadiska jeho súladu s údajmi katastra a so zákonom a podľa výsledkov tohto zistenia rozhodla vo veci samej. Správa katastra bola povinná postupovať podľa § 31 katastrálneho zákona a vklad mohla len povoliť, alebo zamietnuť. Povoliť ho však nemohla, nakoľko ani zmluva ani jej príloha, nie sú v súlade s údajmi katastra. Správa katastra bola povinná návrh na vklad zamietnuť, odkázať predávajúceho na podanie nového návrhu, ktorý bude v súlade s právoplatným rozsudkom súdu vo veci samej a do tej doby ponechať v platnosti teraz zapísaný právny a skutkový stav podľa údajov katastra a neobmedzovať navrhovateľa ako vlastníka v jeho ústavou chránených vlastníckych právach. Prebiehajúce súdne konanie nie je taxatívne uvedené ako dôvod na prerušenie konania podľa § 31a katastrálneho zákona, predmetom súdneho konania nie je obsah predloženej verejnej listiny, ale určenie vlastníctva k ideálnemu spoluvlastníckemu podielu, v informatívnej poznámke o predmete prebiehajúceho súdneho konania nie je uvedená ani jedna parcela tvoriaca predmet kúpnej zmluvy, kúpna zmluva nie je určitá a zrozumiteľná, nehnuteľnosti uvádzané v kúpnej zmluve nevznikli reálnym rozdelením existujúcich pozemkov a až právoplatný rozsudok súdu stanoví, či predávajúci osvedčí nárok na ideálny spoluvlastnícky podiel a ku ktorým parcelám. Správa katastra neprihliadla na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a konala tiež v rozpore s vlastným poznaním, že v rokoch 2002-2009 prebiehali opakované pokusy predávajúceho o záznamové konania podľa návrhov na základe tej istej verejnej listiny ako teraz, ktoré návrhy správa katastra vždy opakovane odmietala. Odporca svojim nezákonným zásahom poskytuje ochranu nevlastníkovi na úkor vlastníka a už teraz do budúcnosti chráni v súčasnosti neexistujúce práva nevlastníka s predpokladom, že mu raz možno niekedy vzniknú a bude to v rozsahu teraz podaného návrhu na vklad. Tým, že odporca konanie len prerušil a návrh na vklad nezamietol, znemožnil navrhovateľovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti disponovať svojim vlastníctvom a nerušene realizovať svoje ústavou chránené vlastnícke práva v plnom rozsahu. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal postup odporcu a to v rozsahu dôvodov uvedených v návrhu s poukazom na § 250v ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť podľa § 250v ods. 4 O.s.p., pretože navrhovateľ bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy - odporcu. Podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je aj správne súdnictvo. Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy SR súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v intenciách článku 46 ods. 2 Ústavy SR sa uskutočňuje podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti OSP. Podľa § 244 ods. 5 prvá veta OSP súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava piatej časti OSP zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah, alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené,sa má prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby sa fyzická alebo právnická osoba domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to z historicky daného a v SR ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich kontroly nezávislou súdnou mocou. Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti OSP na rozdiel od konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých druhov konaní. To platí aj pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP, keďže v odseku 8 citovaného ustanovenia je ustanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. V prípade návrhu podľa § 250v OSP musia byť splnené všeobecné podmienky na strane účastníkov konania, t.j. spôsobilosť byť účastníkom konania, procesná spôsobilosť a ďalej podľa cit. ustanovenia musí byť splnená aj povinnosť tvrdenia navrhovateľa, že bol priamo ukrátený na svojich právach nezákonným zásahom orgánu verejnej moci. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že navrhovateľ bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Na základe toho pristúpil k posudzovaniu otázky, či došlo k zásahu v intenciách zakotvených v ustanovení § 250v OSP. Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa ods. 2 orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený. Podľa ods. 3 návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa ods. 6 súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie a zároveň rozhodne o trovách konania. Podľa ods. 7 proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Podľa ods. 8 na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v pojem "zásah" nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v OSP je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami. Súd v danej veci posudzoval, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 250v OSP vymedzený: Musí ísť o návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch a, že - ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy, - zásah nie je rozhodnutím, -zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti nim vykonaný, - dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, - navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, - návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Z citovaného ustanovenia vyplýva aj negatívne vymedzenie, že návrh nie je úspešný, ak sa navrhovateľ domáha iba určovacieho výroku, že zásah je, alebo bol nezákonný. Právne posúdenie splnenia definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 250v OSP vymedzený, predstavuje rozhodovanie vo veci samej, t.j. v merite veci. Krajský súd posúdil návrh navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený v ustanovení § 250v OSP a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX s konkrétnou špecifikáciou uvedenou vyššie. Z poznámky zapísanej na liste vlastníctve č. XXX vyplýva informácia o začatí súdneho konania podľa § 44a O.s.p., v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnosti alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby - žaloba o určenie vlastníckeho práva k pozemkom vedená na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 45C 58/2008. Dňa 11.10. 2011 bol odporcovi doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podaný účastníkmi kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.09.2011 medzi M. G. ako predávajúcim a V.. M.. Z. U., R.. ako kupujúcim. Podľa uvedenej kúpnej zmluvy mal predávajúci nadobudnúť titulom dedičstva spoluvlastnícky podiel 1-inu k nehnuteľnostiam vedeným v pozemkovej knihe, pričom z týchto nehnuteľností boli vytvorené iné pozemky na základe geometrického plánu č. XXXX/XX zo dňa 08.04.2010 a pozemky vytvorené geometrickým plánom č. XXXX/XX zo dňa 16.03.2010. Je evidentné, že kúpnu zmluvu a rovnako aj návrh na vklad uzavrel a podpísal nevlastník, ktorému vlastnícke právo nevyplýva zo záväzných údajov katastra nehnuteľností. Keďže prílohu k návrhu na vklad tvorili geometrické plány, správa katastra vyznačila plombu podľa § 44 ods. 1 katastrálneho zákona o zmene práva k tým nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom evidencie katastra nehnuteľností a boli uvedené v geometrických plánoch v časti výkazu výmer v doterajšom stave. Dňa 08.11.2011 odporca konanie (po vyznačení plomby o zmene práva k nehnuteľnostiam) podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona prerušil (podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia bolo konanie prerušené až do právoplatného rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva k pozemkom). Z odôvodnenia tohto rozhodnutia tiež vyplýva, že podľa aktuálnych údajov katastra nehnuteľností predávajúci nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a aby bolo možné pokračovať v konaní o návrhu na vklad, je potrebné k návrhu na vklad predložiť právoplatný rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Listom zo dňa 15.11.2011, doručeným odporcovi dňa 16.11.2011, navrhovateľ protestoval (sťažoval sa) proti postupu správy katastra a žiadal zrušiť vyznačenú plombu na LV č. XXX. Odporca tejto sťažnosti navrhovateľovi nevyhovel. Vyznačením plomby v súlade s § 44 ods. 1 katastrálneho zákona v súvislosti s rozhodnutím odporcu o prerušení konania došlo k zápisu plomby na LV č. XXX na vyslovene neprimeranú dobu, počas ktorej je (a bol by) navrhovateľ dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch (aktívna legitimácia), pretože vyznačením plomby na celé parcely vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa odporca obmedzil vlastnícke právo navrhovateľa a tomuto znemožnil vykonávať oprávnenia, ktoré tvoria obsah tohto absolútneho práva. Postupom odporcu bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach, keďže postup odporcu nie je v súlade s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. Správne navrhovateľ uviedol, že katastrálny zákon vychádza z predpokladu, že správa katastra rozhodne o návrhu v zákonných lehotách podľa § 32 zákona a teda plomba, ako obmedzenie vlastníka v práve disponovať so svojim vlastníctvom, bude vyznačená len na dobu nevyhnutne potrebnú na to, aby mohla správa katastra preskúmať predložený návrh na vklad z hľadiska jeho súladu s údajmi katastra a so zákonom a podľa výsledkov tohto zistenia ďalej vo veci rozhodla. Navrhovateľ správne poukázal na judikát NS SR R96/1994 v tej súvislosti, že zápis plomby nemožno považovať za rozhodnutie a k tomuto je potrebné dodať, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžo 9/2011 zo dňa 05.04.2011 opätovne potvrdil, že zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra záznamom nie je rozhodnutím správy katastra s konštitutívnymi účinkami, ale iba úkonom správy katastra s deklaratórnymi účinkami. Nie je preto spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti vo forme rozhodnutia, ale vo forme nezákonného zásahu. V danom prípade je teda nesporné, že nejde o rozhodnutie ale o nezákonný zásah. Jedným zo základným materiálnych znakov zásahu je dlhotrvajúca zmena právnej pozície navrhovateľa alebo hrozba trvalej zmeny spočívajúca v tom, že v dôsledku zásahu odporcu ako orgánu verejnej správy dochádza k ukráteniu navrhovateľa na jeho právach, prípadne právom chránených záujmoch. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. V danom prípade odporca správne zistil, že vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam nie je evidované v prospech predávajúceho, ale v prospech iného vlastníka, avšak nesprávne vyhodnotil všetky skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na ne vôbec neprihliadol a konanie prerušil len na základe toho, že predávajúci k návrhu na vklad predložil verejnú listinu, ktorá však v žiadnom prípade relevantne nepreukazuje spoluvlastnícke právo predávajúceho nevlastníka k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa zapísaným na LV č. XXX a v spojitosti s prebiehajúcim súdnym konaním o určenie vlastníckeho práva. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že citované dedičské rozhodnutia nie sú a neboli listinami spôsobilými na zápis do katastra nehnuteľností ani v minulosti, čo potvrdili správne orgány (Katastrálny úrad v Bratislave v liste č. 2-264/08-Kr z 12.03.2009 a správa katastra v liste zn. Sk 5551/10 Kr z 30.08.2010 ...). Správa katastra mala podľa názoru súdu rozhodnúť o návrhu na vklad. S poukazom na skutočnosť, že predávajúci nie je zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností a doteraz žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal svoje vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam, nebolo možné vklad povoliť a v tom prípade mala správa katastra návrh na vklad zamietnuť s tým, že po právoplatnom rozhodnutí okresného súdu v konaní o určenie vlastníckeho práva predávajúci podá nový návrh, ktorý bude v súlade s právoplatným rozsudkom súdu. Odporca však svojim konaním v súvislosti s vyznačením plomby v spojení s prerušením konania na celkom zrejme neprimerane dlhý čas (keďže súdne konanie môže trvať ešte dlhší čas), nezákonným spôsobom obmedzil navrhovateľaako výlučného vlastníka nehnuteľností v jeho ústavou garantovaných a chránených vlastníckych právach. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že odporca neprihliadol na skutkové a právne skutočnosti majúce vplyv na povolenie vkladu, keď je evidentné, že v rokoch 2002-2009 prebiehali opakované pokusy predávajúceho o záznamové konania podľa návrhov predávajúceho na základe tej istej verejnej listiny ako teraz, ktoré návrhy však správa katastra celkom správne opakovane odmietala, pretože neboli splnené skutkové a právne skutočnosti stanovené zákonom na zápis vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú už dlhodobo zapísané v prospech iných vlastníkov. Odporca teda tú istú verejnú listinu opakovane neuznával ako spôsobilú na vykonanie záznamu, až napokon v tomto konaní celkom nepochopiteľne uznal akúsi jej relevantnosť v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním a prerušením konania po vyznačení plomby na liste vlastníctva obmedzil nezákonným spôsobom navrhovateľa v jeho právach. Absurdne vyznieva situácia, že nevlastník vedúci súdne konanie o určenie vlastníckeho práva pred jeho právoplatným skončením nezmyselne uzatvorí kúpnu zmluvu a podá návrh na vklad a odporca svojim nezákonným zásahom poskytne ochranu tomuto nevlastníkovi na úkor právoplatného vlastníka a znemožní tak v podstate vlastníkovi disponovať svojim vlastníctvom a nerušene realizovať všetky svoje ústavou chránené vlastnícke práva v celom rozsahu. Správa katastra teda celkom dôvodne dlhodobo odmietala pokusy predávajúceho o záznam vyššie uvedenej verejnej listiny, až napokon na základe návrhu na vklad, ktorý nezamietla, spôsobila vznik stavu, ktorý nie je v súlade so zákonom, pričom tento zásah bol zameraný priamo proti navrhovateľovi a dôsledky tohto zásahu stále trvajú, keďže odporca mienil ponechať plombu na liste vlastníctva až do právoplatného rozhodnutia súdu v určovacom spore. Pre úplnosť treba uviesť, že v informatívnej poznámke o predmete prebiehajúceho súdneho konania na liste vlastníctva nie sú uvedené parcely tvoriace predmet kúpnej zmluvy. Súd sa zaoberal aj otázkou, či sa navrhovateľ pred podaním návrhu na súdprioritne domáhal ochrany svojich práv na správnom orgáne, keďže ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Až potom, keď nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby sa domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. V danom prípade navrhovateľ preukázal (vyplýva to aj z obsahu správneho spisu), že listom zo dňa 15.11.2011, doručeným správe katastra dňa 16.11.2011, protestoval - sťažoval sa na postup správy katastra v súvislosti s vyznačenou plombou, ktorú žiadal odstrániť bez zbytočného odkladu. Je evidentné, že k náprave a ochrane navrhovateľa zo strany odporcu nedošlo, keďže tento v liste zo dňa 25.11.2011 zotrval na svojom názore a sťažnosti navrhovateľa nevyhovel. Napokon súd skúmal aj zachovanie lehôt, t.j. či bol návrh podaný včas - do 30-ich dní odo dňa, keď sa o ňom navrhovateľ dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo a dospel k záveru, že tak objektívna ako aj subjektívna lehota v danom prípade boli dodržané, keďže navrhovateľ sa o nezákonnom zásahu dozvedel až dňa 09.11.2011, keď si z katastrálneho portálu stiahol list vlastníctva č. XXX. Jednou zo zásad vyjadrených v článku 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je, že vlastníctvo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Z uvedenej zásady aj v danom prípade vyplýva, že nestačí vec posudzovať z čisto formálneho hľadiska, ale je potrebné vychádzať z podstaty veci. Správny orgán má prioritne chrániť vlastníctvo subjektu, ktorému také právo prislúcha, v danom prípade navrhovateľa a to tým skôr, keď v zásade predávajúci spolu s návrhom na vklad predložil opätovne tie isté listiny, ktoré samotný odporca viackrát považoval za nedostatočné a k záznamu v minulosti nespôsobilé a napriek tomu návrh na vklad v zákonom stanovenej lehote nezamietol, ale nepochopiteľne konanie prerušil, čím vyznačená plomba na liste vlastníctve navrhovateľa nadobudla rozmer dlhodobého nezákonného obmedzenia práv navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu vyhovel a v súlade s § 250v ods. 4 O.s.p. zakázal odporcovi pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa zápisom plomby v prospech predávajúceho M. G. na základe jeho podania V-25366/2011 na liste vlastníctva č. XXX a zároveň uložil (prikázal) odporcovi obnoviť stav pred zásahom, t.j. odstrániť zápis plomby z listu vlastníctva č. XXX do 10-ich dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa § 250v ods. 5 O.s.p. má navrhovateľ právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. V danom prípade je konanie vo veci ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy oslobodené od súdnych poplatkov, a preto do úvahy pripadajú len trovy právneho zastúpenia navrhovateľa advokátkou a to za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, účasť na pojednávaní a účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok), 2-krát 123,50 € plus 2-krát režijný paušál 7,41 €, za pojednávanie dňa 03.05.2012 prislúcha odmena 127,16 € a režijný paušál 7,63 € a za pojednávanie dňa 10.05.2012prislúcha odmena 31,79 € a režijný paušál 7,63 €,t.j. spolu suma 436,03 €, ktorú je odporca povinný podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/,c/, ods. 5 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.