Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/200/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201915 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201915.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Nory Majerníkovej, v právnej veci žalobcu: A.. G. C., D. 9, C., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Prezídia Policajného zboru, odboru poriadkovej polície č.: PPZ- OPP-1065/2011 zo dňa 31.10.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Prezídia Policajného zboru, odboru poriadkovej polície č.: PPZ-OPP-1065/2011 zo dňa 31.10.2011, ktorým tento orgán, predstavujúci jednu zo sekcií MV SR s poukazom na čl. 5 písm. a/ nariadenia MV SR č. 57/2007 o organizačnom poriadku MV SR v platnom znení, rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave o nepovolení obnovy konania č.: KRP-PP-475-014/2011 zo dňa 05.09.2011 zamietol a toto prvostupňové rozhodnutie zároveň potvrdil. Žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie je nezákonné najmä z dôvodov popísaných v odvolaní a v podnete, ktorý k žalobe priložil. V tomto podnete na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania alebo na nariadenie obnovy konaní žalobca uviedol, že vo veciach jeho údajných priestupkov konal Obvodný úrad Bratislava, pričom sa preukázalo, že údajné nadávky policajtom nie sú priestupkom a to, že neuposlúchol výzvu, sa nepreukázalo. Dôvodom by mali byť aj skutočnosti a písomnosti uvedené v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu KR PZ v Bratislave č.: KRP-PP-475-014/2011 zo dňa 05.09.2011, ktoré bolo zamietnuté napadnutým rozhodnutím. Žalobca žiadal, aby sa týmto podnetom nezaoberal riaditeľ odboru poriadkovej polície PPZ a jemu podriadení zamestnanci, nakoľko možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti pre jeho pomer k veci. Uviedol tvrdenia plk. JUDr. A. E. v odôvodnení rozhodnutia PPZ-OPP-1065/2011. Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol konanie zastaviť, resp. žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca žalobu nijako bližšie nekonkretizoval, citoval § 249 ods. 2 O.s.p. s tým, že so zreteľom na § 247 ods. 1 O.s.p. je potrebné považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak bude môcť súd v konaní posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu. Citoval tiež judikatúru týkajúcu sa dispozičnej zásady (R 64/1998, R 58/2001) ako aj § 104 ods. 2 O.s.p. a navrhol konanie podľa tohto ustanovenia zastaviť. Ďalej poukázal na § 7 ods. 1, 2, 3 O.s.p., § 103 ako aj § 248 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Vyslovil názor, že rozhodnutie, ktorým sa povoľuje (resp. nariaďuje) alebo zamieta návrh na obnovu konania, má povahu procesného rozhodnutia a preto neprichádza do úvahy jeho preskúmanie súdom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Vrchného súdu v Prahe č.k. 6A 74/94-4 zo dňa 13.06.1994 ako aj judikatúru NS SR R 33/2000 a R 67/2002. Keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania s poukazom na skutočnosť, že takéto rozhodnutie o obnove, ktoré má povahu procesného rozhodnutia, nespadá do právomoci súdov, mal by súd konanie podľa § 104 O.s.p. zastaviť. Žalobca podal návrh na obnovu konania voči právoplatným rozhodnutiam KR PZ v Bratislave č.: KRP-PP-199/008/2010 zo dňa 17.08.2010 a č.: KRP-PP-205-009/2010 zo dňa 23.08.2011. Žalobca napadol tieto právoplatné rozhodnutia správnou žalobou na Krajskom súde v Bratislave, pričom konanie sa vedie pod sp. zn. 4S 280/2010. Žalovaný poukázal na obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu s tým, že odvolanie bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené. Zdôraznil, že rozhodnutie o priestupku podľa zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a rozhodnutie o zaistení osoby podľa zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore sú dve samostatné, od seba nezávislé konania a preto nie je možné tieto dva procesy akokoľvek spájať, či prepojovať. Rozhodnutie o priestupku podľa zákona o priestupkoch nie je vo vzťahu k rozhodnutiu o zaistení osoby podľa zákona o Policajnom zbore rozhodnutím o predbežnej otázke. Predmetom návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania nebola skutočnosť, či žalobca spáchal priestupok podľa priestupkového zákona, ale skutočnosť, či v konaniach o zaistení jeho osoby bol na jeho zaistenie zákonný dôvod. Napokon poukázal na znenie § 245 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to kompetencie), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že bol ukrátený na práve na súdnu a inú právnu ochranu, keďže bolo napadnutým rozhodnutím v rozpore so Správnym poriadkom potvrdené zamietnutie obnovy konania. Poukázal na obsah odvolania a obsah podnetu a doplnil žalobu poukazom na § 62 ods. 1 písm. a/, b/ Správneho poriadku, § 1 ods. 1 písm. b/ zák. č. 171/1993 Z.z. Orgán rozhodujúci o zaistení osoby je príslušník Policajného zboru a opreto mal a mohol predpokladať, ako rozhodne v konaní o priestupku správny orgán. Bolo by v rozpore s princípmi právneho štátu, ak by orgán, ktorého úlohou je odhaľovať priestupky, považoval za priestupky iné skutky ako orgán, ktorý o nich rozhoduje. Skutočnosť, že žalobca nebol osobou pristihnutou pri páchaní priestupku, existovala už počas konania o odvolaniach proti zaisteniu. V konaniach o odvolaniach proti rozhodnutiam o zaistení osoby tvrdili policajti, že im žalobca počas kontroly nadával, čo však poprel. Odvolací orgán nebol príslušným orgánom rozhodujúcim o týchto údajných skutkoch žalobcu. Jednalo sa teda o predbežnú otázku, o ktorej podľa § 40 Správneho poriadku odvolací orgán usúdil, že sa skutky stali a skutky sú priestupkom. Následne tak dospel k záveru, že na zaistenie žalobcu podľa § 19 ods. 1 písm. b/ bol zákonný dôvod, lebo žalobca bol pristihnutý pri páchaní priestupku. Obvodný úrad v Bratislave však dňa 15.04.2011 rozhodol tak, že údajné nadávky neboli priestupkom a to, že žalobca neuposlúchol výzvu, sa nepreukázalo. Príslušný orgán teda rozhodol o predbežnej otázke inak, ako odvolací orgán a z jeho rozhodnutia vyplýva, že žalobca nemohol byť pristihnutý pri páchaní priestupku. Žalobca bol v poučení rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučený o tom, že rozhodnutie možno preskúmať súdom. Záverom apeloval na súd, aby s prihliadnutím na § 1 O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného ako zmätočný mocenský akt, ktorý nemá miesto v právnom štáte. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal návrh na obnovu konania voči právoplatným rozhodnutiam Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č.: KRP-PP-199-008/2010 zo dňa 17.08.2010 vo veci zamietnutia odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I č. DU-1757/1-SMv-2010 zo dňa 07.07.2010 a č.: KRP-PP-205-009/2010 zo dňa 23.08.2011 vo veci zamietnutia odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I č. DU- SMZ:1157/2010 zo dňa 25.06.2010. Rozhodnutia sa týkali zaistenia žalobcu podľa zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Proti uvedeným právoplatným rozhodnutiam podal žalobca žalobu na Krajský súd v Bratislave, pričom konanie sa vedie pod sp.zn. 4S 280/2010. V správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Žalovaný správne poukázal na § 249 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Zo žaloby teda musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie preskúmať. Nestačí, ak žalobca iba všeobecne tvrdí, že zákon bol porušený, alebo že bolo konanie vadné a tiež nepostačuje, ak v žalobe žalobca len odkáže na listiny alebo podania, ktoré sú alebo aj nie sú obsahom administratívneho spisu. Žalovaný trefne poukázal aj na judikatúru NS SR R 64/1998 a R 58/2001, ktorá bližšie objasňuje dispozičnú zásadu, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi s tým, že súd nevyhľadáva za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom. Súd pri posúdení otázky aktívnej legitimácie žalobcu vychádzal zo súčasných právnych názorov, podľa ktorých je neudržateľná taká interpretácia zákona, ktorá obmedzuje prístup k súdu tým, že striktne vyžaduje v každom jednotlivom prípade hľadanie porušeného subjektívneho hmotného, či procesného práva, ako aj úkonu, ktorý subjektívne právo založil, zmenil, zrušil či záväzne určil. Vyskytujú sa totiž pomerne často situácie, keď sa správny úkon dotýka právnej sféry žalobcu, a napriek tomu žiadne právo striktne vzato nezaložil, nezmenil alebo záväzne neurčil. Rovnako nemožno vždy legitimáciu podmieňovať ukrátením na hmotných subjektívnych právach, keďže jednak sa určité rozhodnutia hmotnoprávnej sféry žalobcu vôbec nedotýkajú a jednak je takáto požiadavka spochybniteľná už z toho dôvodu, že predmetom súdneho konania nie je hmotné právo žalobcu, ale ním uplatnený procesný nárok. Žalobná legitimácia by mala byť daná pre všetky prípady, keď je dotknutá právna sféra žalobcu, t.j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, záväzne a autoritatívne dotýka ich právnej sféry. Nejde teda o to, či úkon správneho orgánu založil, zmenil, či zrušil alebo záväzne určil práva a povinnosti žalobcu, ale o to, či sa - podľa tvrdenia žalobcu v žalobe - negatívne prejavil v jeho právnej sfére. Aj keď podľa názoru súdu mohla byť napadnutým rozhodnutím dotknutá právna sféra žalobcu, musel súd riadiac sa dispozičnou a koncentračnou zásadou žalobu zamietnuť, keďže na doplnenie žaloby podanom na súd dňa 02.10.2012 už prihliadať nemohol. Žalovaný správne poukázal na to, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť poškodenou, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že rozhodnutie, ktorým sa povoľuje alebo zamieta návrh na obnovu konania má povahu procesného rozhodnutia, avšak nestotožňuje sa s tým, že by takéto rozhodnutie bolo vylúčené z preskúmavacej právomoci súdu v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Nemožno mať totiž pochybnosti o tom, že v danom prípade sa napadnuté rozhodnutie netýka vedenia konania a preto, napriek tomu, že ide o procesné rozhodnutie, je preskúmateľné v správnom súdnictve. Judikatúra uvedená žalovaným (R 33/2000 a R 67/2002 ako aj uznesenie Vrchného súdu v Prahe) totiž riešia úplne iné situácie a najmä vychádzajú z úplne inej legislatívnej úpravy. Súčasná právna úprava § 248 O.s.p. sa totiž absolútne nezhoduje s právnou úpravou platnou v dobe, ktorej sa spomínané judikáty týkali. Platné znenie § 248 písm. a/ O.s.p. totiž vylučuje zo súdneho prieskumu jednak rozhodnutie predbežnej povahy a pri procesnom rozhodnutí len také, ktoré sa týka vedenia konania. Žalovaný inak správne uviedol, že v rámci konania o povolení obnovy sa skúma, či existujú zákonné dôvody na obnovu konania, či bol návrh uplatnený včas a oprávneným subjektom a výsledkom tohto skúmania je rozhodnutie, ktorým sa obnova konania buď povolí alebo sa návrh zamietne. V tomto štádiu ešte nedochádza k rozhodnutiu vo veci. Prvé štádium obnovy konania sa končí rozhodnutím, ktorým sa obnova konania buď povolí (resp. nariadi), alebo sa obnova konania zamietne a v takom prípade už druhé štádium (meritórne rozhodnutie vo veci) nenastupuje. V danom prípade došlo k právoplatnému zamietnutiu návrhu na obnovu konania, keďže odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného o existencii prekážky litispendencie z dôvodu, že o rozhodnutiach, ktorými by mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, už prebieha konanie na súde pod sp. zn. 4S 280/2010. Podľa názoru súdu je zrejmé, že tieto konania spolu síce súvisia, ale sú jednoznačne rôzne a cieľom týchto konaní je ochrana iných práv žalobcu. Keďže je súd viazaný pri preskúmavaní rozhodnutia rozsahom a dôvodmi žaloby a nejedná sa o prípad, kedy by týmto rozsahom a dôvodmi nebol viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p.), musel žalobu zamietnuť, keď vychádzal aj z premisy, že obnova konania je prípustná iba vo výnimočných prípadoch, ktoré sú taxatívne vymedzené Správnym poriadkom, pričom v danom prípade správne orgány riadne zistili skutkový stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona. Súd nezistil žiadne také vady, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom preskúmavané rozhodnutia majú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku a nevykazujú ani žiadne formálne, či logické nedostatky. Napokon treba uviesť, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní vrátane tvrdenia žalobcu o predbežnej otázke a o tom, že výsledok konania správneho orgánu o priestupku podľa zákona o priestupkoch je dôvodom na obnovu konania vo veci zaistenia osoby podľa zákona o Policajnom zbore. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.