Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/48/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201917 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201917.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána L. N. F., W. A. W. W., W. A. W. W., W. W., W. D. G. W. narodeného X.X.XXXX, X.. X.X.XXXX, X.. X.X.XXXX, X.. X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, štátneho príslušníka S. X. (Ď. P. S.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy ulica W. XX, W., S., naposledy s miestom pobytu na Slovensku: Z. J. A. Ú. A. K. S. X. X., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou Z. B. L., Z. Okresného S. I. U., Y. XX, I. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 6.12.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-31-24/DS-Ž-2011 zo dňa 24.11.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-31-24/DS-Ž-2011 zo dňa 24.11.2011 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-31-24/DS-Ž-2011 zo dňa 24.11.2011 odporca podľa § 11 ods. 1 písm. c/, ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako neprípustnú a súčasne rozhodol, že na konanie je príslušná Talianska republika. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po odobratí daktyloskopických odtlačkov navrhovateľovi bolo zistené, že tento sa v minulosti pokúsil získať medzinárodnú ochranu v Taliansku (následne aj v Holandsku a Rakúsku), pričom Taliansko 27.10.2011 súhlasilo s jeho prevzatím na svoje územie. V ďalšom reagoval na stanovisko navrhovateľa, podané jeho zástupkyňou pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 6.12.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci, ako aj jeho nezrozumiteľnosť. V ďalšom poukázal na nepriaznivé podmienky navrátilcov v Taliansku a v tej súvislosti na neuplatnenie doložky suverenity, obsiahnutej v ust. Kapitoly II, článku 3 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z 18.2.2003 (ďalej len Dublinské nariadenie). Opravný prostriedok bol podaný a podpísaný pani JUDr. Dašou Knoškovou na základe plnomocenstva, udeleného jej navrhovateľom dňa 3.11.2011 na jeho zastupovanie v azylovom konaní pred odporcom, ako aj na podanie opravných prostriedkov proti rozhodnutiu odporcu v zmysle zákona o azyle, resp. zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 11.1.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. V krátkosti opísal zistený stav veci a poukázal na skutočnosť, že Taliansko je riadnym členským štátom Európskej únie a o. i. aj uplatňovateľom Dublinského nariadenia, pričom doposiaľ z dôvodov navrhovateľom namietaných neboli voči nemu prijaté žiadne opatrenia vo vzťahu k namietanému zlyhaniu azylového systému. Súd opätovne poznamenáva, že navrhovateľom udelené plnomocenstvo pani JUDr. Daši Knoškovej nebolo udelené na jeho zastupovanie v konaní pred súdom, ale iba (vo vzťahu k súdu) na podanie prípadného opravného prostriedku voči rozhodnutiu odporcu. V priebehu prípravy pojednávania súd zistil, že navrhovateľ 24.11.2011 bez povolenia odporcu a zanechania adresy svojho pobytu opustil azylové zariadenie odporcu a jeho pobyt nie je známy a preto bol 1.12.2011 vyradený z evidencie žiadateľov o azyl. Tento stav pretrvával aj v čase prejednania veci. Preto mu súd uznesením č. k.: 9Saz/48/2011-38 zo dňa 16.1.2012 ustanovil opatrovníčku pre konanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) písomne poučil oboch účastníkov konania o možnosti vec rozhodnúť bez pojednávania v prípade, ak s tým súhlasia a súčasne ich poučil, že v prípade, ak sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy v tejto veci nevyjadria, súd bude predpokladať, že nemajú námietok (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.). V prípade navrhovateľa bola predmetná výzva doručená dňa 17.1.2011 opatrovníčke navrhovateľa. Navrhovateľ v stanovenej lehote a ani do dňa rozhodnutia, t.j. do 22.2.2012 na túto nereagoval. Platí preto zákonná domnienka, že proti takémuto postupu súdu nemá námietok. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že súhlasí s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Súd preto za použitia vyššie citovaného zákonného ustanovenia ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-31/DS-Ž-2011 (MU-386/PO-Ž-2011 z obsahu ktorého zistil, že po nelegálnom vstupe na slovenské územie navrhovateľ ako L. N. F., E.. X.X.XXXX, S. Š. Z. 15.9.2011 požiadal o azyl z ekonomických dôvodov a z obavy o svoj život, nakoľko v jeho krajine sú vojnové konflikty. 22.9.2011 bolo v jeho veci začaté konanie podľa Dublinského nariadenia. V jeho priebehu bolo zistené, že po prvý raz požiadal o azyl v roku 2008 v Taliansku, že 28.5.2009 požiadal ako A. W. W., E.. X.X.XXXX o azyl v Holandsku, dňa 23.7.2011 ako G. W. D., E.. X.X.XXXX v Rakúsku, pričom v obidvoch prípadoch mal byť v rámci Dublinského nariadenia vrátený do Talianska. Príslušný taliansky úrad listom z 27.10.2011 súhlasil s transferom a prevzatím navrhovateľa na svoje územie. V priebehu vstupného pohovoru konaného 21.10.2011 navrhovateľ o. i. uviedol, že v roku 2008 požiadal o azyl v Taliansku, následne v roku 2009 v Holandsku, odkiaľ bol poslaný späť do Talianska. Z Talianska opätovne vycestoval a to do Nemecka, odkiaľ bol poslaný späť do Talianska. Následne z Talianska vycestoval do Rakúska, odkiaľ ho 2x poslali späť do Talianska. Uviedol, že v žiadnom zo štátov EU nemá príbuzných, že dôvodom jeho žiadosti o azyl je skutočnosť, že v Somálsku nie je bezpečný život, že nemá kam ísť, že je ochotný v prípade neudelenia azylu vrátiť sa do Somálska. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát. Podľa ods. 3, veta druhá citovaného zákonného ustanovenia ministerstvo vo výroku rozhodnutia podľa odseku 1 písm. c) uvedie aj štát, ktorý je príslušný na konanie o udelenie azylu. Podľa ust. Kapitoly II, Článku 3 ods. 1 Dublinského nariadenia členské štáty posúdia žiadosť každého príslušníka tretej krajiny, ktorý podá žiadosť na hranici alebo na ich území ktorémukoľvek z nich. Žiadosť posúdi jeden členský štát, a to ten, ktorý je podľa kritérií stanovených v kapitole II označený ako zodpovedný. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia bez ohľadu na ods. 1 môže každý členský štát posúdiť žiadosť o azyl, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny, dokonca aj keď mu podľa kritérií stanovených v tomto nariadení neprislúcha zodpovednosť za takéto posúdenie. V takomto prípade sa tento členský štát stane zodpovedným členským štátom v zmysle tohto nariadenia a prevezme záväzky súvisiace s takouto zodpovednosťou. Keď to je potrebné, informuje predtým zodpovedný členský štát, členský štát, ktorý vedie konanie na určenie zodpovedného členského štátu alebo členský štát, ktorý bol dožiadaný, aby prevzal žiadateľa, alebo ho vrátil. Podľa Kapitoly III, Článku 5 ods. 2 Dublinského nariadenia členský štát zodpovedný podľa týchto kritérií sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, ak žiadateľ o azyl po prvýkrát podal svoju žiadosť o azyl v členskom štáte. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia, odporca zamietol navrhovateľovu žiadosť ako neprípustnú preto, lebo na jej posúdenie je príslušný iný členský štát EU - Taliansko. Ako to o. i. vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca v predmetnom azylovom konaní zistil, že navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyl v Taliansku. Toto zistenie, ktoré je podložené aj obsahom navrhovateľovej výpovede urobenej v priebehu jeho vstupného pohovoru, zodpovedá skutočnosti a je potvrdené aj príslušným talianskym imigračným orgánom, ktorý oznámením zo dňa 27.10.2011 akceptoval prevzatie navrhovateľa na svoje územie. Skutočnosť o prvej navrhovateľovej žiadosti o azyl podanej v Taliansku potvrdil aj sám navrhovateľ vo vyjadrení zo 16.11.2011. Podľa názoru súdu odporca teda zistil stav veci tak, ako ho opísal v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom rozsah jeho zistenia zodpovedá skutočnosti a je dostatočným pre posúdenie, ktorý členský štát EU je za posúdenie aktuálnej navrhovateľovej žiadosti o azyl zodpovedný. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatko dôvodov: Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Z výrokov napadnutého rozhodnutia je jednoznačne zjavné ako a na základe ktorých zákonných ustanovení odporca rozhodol tak, ako to uviedol v enunciáte rozhodnutia. Podobne je z jeho odôvodnenia zrejmé, že tak rozhodol preto, lebo navrhovateľ, ako to bolo v priebehu konania preukázané, po prvý raz požiadal o azyl v Taliansku, ktoré tiež vyslovilo svoj písomný súhlas s prevzatím navrhovateľa na svoje územie. Žiadna časť napadnutého rozhodnutia si navzájom neodporuje a to ani v logických súvislostiach. Pokiaľ navrhovateľ vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ako nezrozumiteľné, pre takýto jeho postoj podľa názoru súdu niet opodstatnenia a podľa názoru súdu je účelovým. Navrhovateľ ďalej namietal nedostatok dôvodov rozhodnutia, zjavne vo vzťahu k návrhu podanému jeho zástupkyňou ktorá navrhla odporcovi postup podľa Článku 3 ods. 2 Dublinského nariadenia. Odporca sa týmto návrhom zaoberal, avšak mu nevyhovel a teda neprevzal zodpovednosť za posúdenie aktuálnej navrhovateľovej žiadosti o azyl, pričom svoje stanovisko (správnu úvahu) aj odôvodnil. Odporca vo svojej argumentácii nevylúčil sťažené podmienky azylového konania v Taliansku, je však potrebné prisvedčiť jeho argumentácii, že pokiaľ by tieto podmienky boli svojim rozsahom či závažnosťou skutočne takými, žeby ich bolo potrebné považovať za porušovanie prijatých medzinárodných dohovorov, príslušné orgány EU by prijali náležité rozhodnutia či usmernenia. K takejto situácii však nedošlo, čo nepriamo potvrdil aj navrhovateľ obsahom podaného vyjadrenia zo 16.11.2011. Pretože sa súd nestotožnil s námietkami, podanými navrhovateľom voči napadnutému rozhodnutiu odporcu, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správné a zákonné. Nad rámec tohto odôvodnenia si dovoľuje súd poznamenať, že navrhovateľ nemá pravdepodobne skutočný záujem na azyle, pretože nevyčkal na skončenie konania o ním podanom opravnom prostriedku voči rozhodnutiu odporcu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).