Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/49/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201918 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201918.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána H. Y., narodeného X.XX.XXXX, bez dokladov totožnosti, evidenčné číslo: G. XXXXXX, štátneho príslušníka G. Z. N. (ďalej len G.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy X. - Č. X. X., G., aktuálne s miestom pobytu R. W. J. Ú. J. T. Y. N. N., zastúpeného pani Mgr. Vierou Orichovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 7.11.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-61-29/PO-Ž-2011 zo dňa 26.10.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-61-29/PO-Ž-2011 zo dňa 26.10.2011 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-61-29/PO-Ž-2011 zo dňa 26.10.2011 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti o azyl. Uviedol, že navrhovateľ je národnosťou Bayat, že od ním označeného incidentu s Talibanom, ktorý mal v roku 2002 - 2003 zabiť jeho otca a brata, neprišiel do žiadneho kontaktu s touto organizáciou. Konštatoval účelovosť navrhovateľovej výpovede a to s poukazom na obsah výpovedí v predchádzajúcich azylových konaniach a na z toho vyplývajúce nie zanedbateľné rozpory v nich, osobitne sa týkajúce údajov o svojej osobe. Tiež zdôraznil, že zlá bezpečnostná situácia v krajine nemôže byť sama o sebe dôvodom k udeleniu azylu. Neposkytnutie doplnkovej ochrany odôvodnil tým, že pre jej udelenie neboli v jeho prípade splnené zákonné predpoklady. Osobitne sa venoval posúdeniu bezpečnostnej situácie v provincii X. v ktorej navrhovateľ žil. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 7.11.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a to z dôvodov § 250j ods. 2 písm. a) - d) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Uviedol v ňom, že jeho domovom je E., kde má korene celá jeho rodina, že nevie kde sa narodil, že v prípade návratu by sa musel presídliť do Kábulu, kde nemá žiadne rodinné zväzky a ktoré mesto naviac nie je bezpečným. Poukázal tiež na skutočnosť, že odporca nedôvodne vylúčil možnosť, žeby dôvodom smrti jeho rodinných príslušníkov bola ich príslušnosť k náboženskej menšine šiitom a že v spise sa nenachádzajú dostatočné informácie o Bayatoch. V závere poukázal na zlú bezpečnostnú situáciu v provincii Ghazni. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 5.1.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, pričom opätovne poukázal na dôvody, uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec za prítomnosti zástupkyne navrhovateľa a odporcu ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-61/PO-Ž-2011, ako aj s predchádzajúcimi azylovými spismi navrhovateľa ČAS: MU-14/PO-Ž-2010, MU-4/DS-Ž-2010 a MU-7/ DS-Ž-2011. Zo spisu ČAS: MU-4/DS-Ž-2010 (MU-14/PO-Ž-2010) súd zistil, že navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyl 7.1.2010 z dôvodu, že v G. je vojna a preto sa tam nedá žiť. V priebehu vstupného pohovoru (6.4.2010) uviedol, že sa narodil 1.1.1980 v X. - časť Khushal Khan, provincia X., ktoré miesto bolo jeho posledným miestom pobytu, že je šiít, azarskej národnosti, že otec zomrel pred šiestimi rokmi (t. j. v roku 2004), že jeden z jeho troch bratov zomrel pred desiatimi rokmi (t. j. v roku 2000). Z G. vycestoval asi v októbri 2009. Nebol nikdy trestne stíhaný, nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. Jediným dôvodom jeho odchodu z G. bolo to, že je tam vojna. Iný dôvod svojho odchodu či žiadosti o azyl neuviedol. O tejto prvej navrhovateľovej žiadosti odporca rozhodol 8.4.2010 tak, že žiadosť zamietol ako neprípustnú s tým, že príslušným na konanie o nej je príslušné Grécko. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.1.2011. Transfer navrhovateľa do Grécka sa neuskutočnil, pretože navrhovateľ počas neho z letiska Ruzyne v Prahe ušiel. Zo spisu ČAS: MU-61/PO-Ž-2011 (MU-7/DS-Ž-2011) súd zistil, že po návrate navrhovateľa na Slovensko, tento dňa 14.2.2011 požiadal opätovne o azyl z totožného dôvodu, ako v prípade jeho prvej žiadosti o azyl. V priebehu vstupného pohovoru (25.2.2011) uviedol, že sa narodil 1.1.1979 v E. G. U. T. X. - Č. X. X., že otec zomrel pred šiestimi rokmi (t. j. v roku 2004), že jeden z jeho troch bratov zomrel pred desiatimi rokmi (t. j. v roku 2000). Vyhlásil, že jeho národnosť nie je azarská, ako to predtým uvádzal, ale že je Bayat. Nebol nikdy trestne stíhaný, nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že v G. je vojna, že jeho rodina bola prenasledovaná kvôli tomu, že oni sú šiíti a talibanci suniti. Iné dôvody neuviedol. Odporca vo veci vydal dňa 7.3.2011 rozhodnutie, ktorým zamietol navrhovateľovu žiadosť ako neprípustnú s tým, že na jej preskúmanie je príslušné Grécko. O podanom opravnom prostriedku rozhodol tunajší súd rozsudkom č. k.: 9Saz/14/2011-72 z 8.11.2011 tak že rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu existujúcich problémov v Grécku, týkajúcich sa zaobchádzania s dublinskými navrátilcami. 7.9.2011 sa uskutočnil s navrhovateľom doplňujúci pohovor, v ktorom uviedol, že sa narodil v X., ktorú skutočnosť opakovane potvrdil, pričom dodal, že v X. chodil aj do školy, ale že občiansky preukaz mu bol vydaný v E. (R. E.). Najviac sa zdržiaval v X., osobitne v rokoch 2002 - 2009, kedy z G. vycestoval. Uviedol, že jeho rodina bola prenasledovaná Talibanom zato, že sú šiíti a dodal, že niekedy v rokoch 2002-2003 prišli k nim domov (T. X.) neznámi muži oblečení ako príslušníci Talibanu, začali ničiť ich majetok, zabili otca a brata, pričom on sa s matkou ukryli v inej izbe ich domu. Následne sa rodina presťahovala na iné miesto v X., pretože sa nemali kam presťahovať. Okrem tohto incidentu neprišiel do styku s talibancami, nemal žiadne problémy. Na otázku, prečo o náboženskom prenasledovaní nehovoril v predchádzajúcich pohovoroch odpovedal, že sa hanbil. V spise sa ďalej nachádzajú odporcom vyhľadané správy o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v G., T. X. G. T. E., na postavenie hazarskej a bayatskej národnosti, ako aj na prípadné problémy šiítov vo vzťahu k hnutiu Taliban. Z ich obsahu je zjavné, že bezpečnostná situácia v G. nie je dobrá, je nestabilná a má vo všeobecnosti nepriaznivý vývoj, pričom však toto konštatovanie sa netýka celého územia G.. Najviac incidentov je geograficky umiestnených v juho-východnej a severo-západnej časti krajiny. Časť severnej časti, centrálna a juho-západná časť krajiny sa však považuje za relatívne bezpečné územia. Medzi provincie, v ktorých došlo v roku 2011 z zvýšeniu počtu útokov, resp. v ktorých je počet útokov najvyšší, možno bezpochyby zaradiť provincie Paktya, Helmand, Uruzgan, Ghazni, Paktika, Khost, Kandahar. V ostatných provinciách nedošlo k výraznejšiemu počtu útokov, resp. ich počet nie je veľký alebo je zanedbateľný, alebo došlo k opätovnému zníženiu ich počtu (napr. Parwan, Badakhshan, Kapisa, Daykundi, Nuristan, Samangan, Bamyan, Takhar, Kabul, Nimroz, Ghor, Baglan). Pokiaľ ide o hazarskú národnosť, jej aktuálne postavenie (po páde Talibanu) sa výrazne zlepšilo a to tak v ekonomickej oblasti, ako aj v ich podiele na verejnom živote. V oblastiach nachádzajúcich sa pod vplyvom hnutia Taliban však i naďalej pretrváva pocit ohrozenia Hazarov pred Talibanom. Pokiaľ ide o národnosť "Bayat", o tejto v podstate neexistujú žiadne informácie okrem konštatovania jej existencie v provincii Ghazni. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a), b) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie je v obidvoch jeho výrokoch správné a vydané v súlade so zákonom. V úvode vyhodnotenia navrhovateľom vznesených námietok voči napadnutému rozhodnutiu odporcu súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že ich samotné definovanie v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d) O.s.p. je účelovým. Ak totižto navrhovateľ namieta, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, resp. že rozhodnutie trpí vadou nedostatočne zisteného stavu veci, logicky nie je možné súčasne poukázať na nesprávne právne posúdenie veci. K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporcom uvedené výroky rozhodnutia netrpia vytýkanými nedostatkami, podobne ako ani odôvodnenie rozhodnutia. Odporca v ňom opísal priebeh tak predchádzajúceho, ako aj aktuálneho azylového konania, obsah navrhovateľových výpovedí uskutočnených v priebehu pohovorov. S poukazom na ich obsah vyhodnotil osobu navrhovateľa z pohľadu azylového konania, zaoberal sa jednotlivými časťami navrhovateľových tvrdení, tieto posúdil aj s poukazom na informácie o krajine pôvodu navrhovateľa. Svoj myšlienkový pochod pri aplikovanej správnej úvahe riadnym a zrozumiteľným spôsobom aj odôvodnil. Podľa názoru súdu je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia celkom jednoznačne zrejmé, na základe čoho a prečo rozhodol tak, ako to uviedol v enunciáte napadnutého rozhodnutia. K námietke, že zistenie stavu veci je nedostatočné na posúdenie veci: Ani túto námietku súd nepokladal za dôvodnú. Odporca zákonným spôsobom zistil stav veci, vychádzal pritom z obsahu s navrhovateľom vykonaných pohovorov, ako aj zo správ o krajine jeho pôvodu, ktoré boli zamerané práve na dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl. V tejto súvislosti vyhľadal predovšetkým informácie o bezpečnostnej situácii v G. a to tak všeobecnej, ako aj zameranej na oblasť X. G. E. o ktorých lokalitách sa navrhovateľ v priebehu konania zmieňoval. Podobne vyhľadal a do spisu založil informácie o národnostnej skupine Hazarov, resp. k náboženskej vetve šiítov vo vzťahu k Talibanu v období jeho vlády, ako aj po jej páde. Pokiaľ ide o národnosť Bayatov je skutočnosťou, že informácie o nej sú iba strohé, ktorá skutočnosť však nie je dôsledkom nerešpekotavania povinnosti odporcu náležitým spôsobom zistiť stav veci ale je dôsledkom toho, že o tejto národnostnej menšine niet iných informácii. Túto skutočnosť potvrdzuje nepriamo aj navrhovateľ, ktorý tak isto o tejto národnostnej menšine nedisponuje žiadnymi informáciami. Ak by tomu tak bolo, celkom určite by na takéto informácie poukázal v podanom opravnom prostriedku. K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu: Podobne ako predchádzajúce, ani túto námietku súd nepokladal za preukázanú a teda dôvodnú. Na tomto mieste však súd poukazuje na skutočnosť, že je potrebné rozlišovať medzi zisteným stavom veci (na základe dôkazných prostriedkov v priebehu konania vykonaných) a medzi právnym posúdením takto zisteného stavu veci. Odporca na žiadnom mieste odôvodnenia svojho rozhodnutia nezamlčuje negatívne stránky zisteného stavu veci - osobitne ani nie vo vzťahu k bezpečnostnej situácii v G. v čase odchodu navrhovateľa z tejto krajiny a ani nie k aktuálnej bezpečnostnej situácii. Pokiaľ však odporca na základe takto zisteného stavu veci dospel k právnym záverom, ktoré sú odlišnými od právneho hodnotenia prezentovaného navrhovateľom, takýto stav nie je podľa názoru súdu možné považovať za rozpor rozhodnutia s obsahom spisu. Všetky navrhovateľom vznesené námietky sa v kontexte podaného opravného prostriedku kumulovali do (podľa názoru navrhovateľa) nesprávneho právneho posúdenia veci: Tak ako to odporca konštatoval v jednotlivých častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia, aj súd pokladá za povinnosť poukázať na základné fakty, ktoré sú zrejmé tak z aktuálneho, ako aj z predchádzajúceho azylového konania navrhovateľa a ktoré sú obsahom jeho jednotlivých výpovedí počas vykonaných pohovorov pred odporcom (súd poznamenáva, že tento výpočet nie je vyhodnotením ich pravdivosti): - navrhovateľ vycestoval z G. v roku 2009 - navrhovateľ ako miesto svojho narodenia uvádzal opakovane X., jeden raz E., - navrhovateľ ako miesto svojho pobytu vždy uvádzal X. (osobitne aj v období rokov 21002 - 2009), iba raz uviedol to, že býval aj v obci H. v provincii E., - navrhovateľ uvádzal že je moslim - šiít, - navrhovateľ uvádzal že národnosťou je Hazar (1x), neskôr opakovane ako svoju národnosť identifikoval národnosť bayatskú, - navrhovateľ opakovane uvádzal, že jeho otec zomrel v roku 2004, brat v roku 2000, neskôr ako rok ich smrti uviedol jedinú udalosť, ku ktorej malo dôjsť v roku 2002, resp. v roku 2003 a to v dôsledku ich zastrelenia v X., - navrhovateľ uviedol, že po udalosti pri ktorej mali byť zastrelení jeho otec a brat sa presťahovali na iné miesto v X.Á., lebo sa nemali kam presťahovať, - navrhovateľ nemal nikdy s nikým žiadne problémy, okrem udalosti pri ktorej mali byť zastrelení jeho otec a brat, nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia, - navrhovateľ tak v roku 2010 (prvé azylové konanie), ako dôvod žiadosti o azyl uviedol vojnu v G.e, v roku 2011 (druhé - aktuálne konanie) aj prenasledovanie Talibanom, lebo celá jeho rodina je šiítskeho vierovyznania. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na účelovosť niektorých tvrdení navrhovateľa a v podstate aj na nehodnovernosť navrhovateľa, práve s poukazom na tieto tvrdenia (okolnosti smrti otca a brata navrhovateľa, dátumy a miesto narodenia navrhovateľa, národnostnú príslušnosť). Súd sa s takýmto vyhodnotením osoby navrhovateľ stotožňuje. Naozaj nie je možné akceptovať navrhovateľovo vysvetlenie, že napr. o okolnostiach ku ktorým malo dôjsť k smrti jeho príbuzných sa hanbil hovoriť. Takáto udalosť totižto nie je udalosťou, ktorej opísanie by mohlo spôsobiť v očiach slovenských štátnych orgánov, rozhodujúcich o poskytnutí medzinárodnej ochrany navrhovateľovi odsúdenie, poníženie či dehonestáciu navrhovateľovej osoby. Naviac navrhovateľ spočiatku smrť otca a brata označil ako úmrtie a nie ako zastrelenie, či zabitie, pričom je výrazne odlišné aj označenie časového obdobia, kedy k nej malo dôjsť. Navrhovateľ od vstupu do azylovej procedúry tvrdil, že otec zomrel v roku 2004 a brat v roku 2000. Následne - po jeho prezentovaní že boli zastrelení obaja v jeden deň - uvádzal ako rok ich zastrelenia rok 2002, resp. 2003. Navrhovateľ ďalej v opravnom prostriedku tvrdí, že vlastne nevie kde sa narodil. Ak by tomu tak skutočne bolo, tento fakt by celkom pochopiteľne uviedol pred odporcom. Počas pohovorov však uvádzal konkrétne miesto (či miesta) svojho narodenia: X. - E.. Teda aj toto navrhovateľovo tvrdenie, uvedené v opravnom prostriedku sa javí ako účelové s cieľom dodatočne konvalidovať svoje rozporné tvrdenia. Podobne tvrdí, že jeho rodina má korene v Ghazni, kde mu bol vydaný občiansky preukaz. Tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázal, pričom jeho výpoveď, že po útoku na jeho rodinu v X. (rok 2002 - 2003) sa presťahovali do inej časti X., pretože sa nemali kam presťahovať svedčí o opaku - ak by korene rodiny boli v E., možno dôvodne očakávať, že by sa do tohto regiónu rodina vrátila. O účelovosti navrhovateľových tvrdení, resp. o nehodnovernosti jeho osoby (osobitne aj v spojitosti s dôvodom žiadosti o azyl - prenasledovanie z náboženských dôvodov) svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľ v prvom azylovom konaní z roku 2010 uviedol jediný dôvod a to vojnu v Afganistane. Ak by dôvodom jeho odchodu bolo prenasledovanie z náboženských dôvodov, vyvstáva otázka, prečo sa o tak dôležitom dôvode svojho odchodu navrhovateľ ani len nezmienil tak pred odporcom ani pred iným slovenským štátnym orgánom. Súd nachádza odpoveď iba v tom, že navrhovateľ si dôvody žiadosti o azyl, resp. opis okolností rozhodných pre posúdenie svojej žiadosti o azyl upravil tak, aby svedčili v jeho prospech. Súd tiež poukazuje na účelovosť (a nehodnovernosť) tvrdenia navrhovateľa, podľa ktorého počas opísaného ataku v roku 2002 - 2003 neznámi muži ničili majetok ich rodiny, zastrelili otca a brata, pričom navrhovateľ sa s matkou ušiel do inej izby a preto sa im nič nestalo. Toto tvrdenie navrhovateľa nevyznieva vierohodne. Ak by totižto cieľom tohto opísaného útoku bola rodina navrhovateľa a to z dôvodu ich náboženskej príslušnosti k šiítom, pri navrhovateľovom opise tejto udalosti by zjavne prehľadali neznámi muži celý dom pri ktorom konaní by nepochybne zničili aj majetok nachádzajúci sa v izbe kde sa navrhovateľ s matkou ukryli, pričom by ich v izbe našli. K tomu však nedošlo. I keby súd hypoteticky pripustil, že okolnosti súvisiace so smrťou navrhovateľovho otca a brata sa odohrali tak, ako ich navrhovateľ naposledy opísal, tieto by nemohli byť dôvodom k udeleniu azylu. Predpokladom jeho udelenia je preukázanie opodstatnenosti obáv navrhovateľa z prenasledovania z dôvodov, jeho rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov či príslušnosti k určitej sociálnej skupine (§ 8 zákona o azyle). Opodstatnenosť obáv však neznamená iba prípadné preukázanie konania tretieho subjektu vo vzťahu k žiadateľovi o azyl. Medzi takýmto konaním a následným odchodom žiadateľa o azyl z krajiny jeho pôvodu, cieľom ktorého je vyhľadanie medzinárodnej ochrany, musí existovať priama časová následnosť či postupnosť. Navrhovateľ aktuálne tvrdil, že niekedy v rokoch 2002 až 2003 bola jeho rodina atakovaná neznámymi mužmi (ako to bez ďalšieho zdôvodnil náboženským prenasledovaním), pričom malo dôjsť k smrti jeho otca a brata. Od tohto konfliktu tak jeho rodina a ani sám navrhovateľ nemali žiadne problémy a to ani s hnutím Taliban, pričom s týmto hnutím neprišiel ani navrhovateľ a ani jeho rodina do žiadneho kontaktu. Pretože navrhovateľ odišiel z Afganistanu až v roku 2009 (a o azyl požiadal v roku 2010), teda minimálne 6 rokov po udalosti, ktorú označil ako jeden z dôvodov svojej žiadosti o azyl, táto udalosť i keby sa stala, nemôže byť dôvodom udelenia azylu. Súd tiež poznamenáva že aj prípadná všeobecne nepriaznivá vnútroštátna situácia v krajine pôvodu žiadateľa o azyl nemôže byť bez ďalšieho dôvodom k udeleniu azylu. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil s poukazom na nenaplnenie predpokladov § 8 zákona o azyle, pričom jeho správnu úvahu týkajúcu sa jeho neudelenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj prezentoval a s ktorou sa súd stotožňuje, jeho rozhodnutie je zákonné, vychádzajúce z dostatočne zisteného stavu veci. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany, aj tento výrok napadnutého rozhodnutia súd pokladá za dôvodný, ktorý je v súlade so zákonom. Predpoklady jej poskytnutia sú taxatívne vymenované v cit. ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle. Navrhovateľ nebol nikdy v krajine svojho pôvodu trestne stíhaný, nebol mu uložený a ani mu nehrozí uloženie trestu smrti. Ako to sám navrhovateľ uviedol, minimálne 6 rokov nebol on a ani jeho rodina objektom žiadneho zaobchádzania, ktoré by bolo možné charakterizovať ako neľudské či ponižujúce. Zo správ o krajine pôvodu nevyplýva, žeby sa navrhovateľ v prípade jeho návratu do Afganistanu ako neúspešného žiadateľa o azyl musel obávať zlého zaobchádzania. Teda neboli naplnené predpoklady § 2 písm. f/ bod 1., 2. zákona o azyle. Súd dodáva, že navrhovateľova argumentácia v podanom opravnom prostriedku, vzťahujúca sa na hazarskú národnosť je irelevantná, nakoľko navrhovateľ je, ako to opakovane uviedol, národnosťou Bayat. Pokiaľ ide i bezpečnostné riziká jeho návratu v zmysle bodu 3. § 2 písm. f/ zákona o azyle, súd pokladá neposkytnutie doplnkovej ochrany za dôvodné a odôvodnenie týkajúce sa tejto problematiky za správné. Odporca správne vyhodnotil bezpečnostnú situáciu v Afganistane. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že (ako to vyplýva aj zo správ založených v spise odporcu), bezpečnostná situácia v G. je rozdielna v jeho jednotlivých oblastiach - provinciách. Skutočnosť, že v niektorých z nich je nedostatočná, resp. že má zhoršujúcu sa tendenciu neznamená, že je tomu tak aj v ostatných provinciách. Ako to je zrejmé zo správ o G. založených v spise odporcu - osobitne z tam sa nachádzajúcich grafov a tabuliek (č.l. 148-150 spisu odporcu), v cca polovici G. provincií je situácia v celku uspokojivá. Toto konštatovanie sa o. i. týka aj provincie X., odkiaľ navrhovateľ s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza, nakoľko táto úvaha vyplýva predovšetkým z jeho jednotlivých prednesov. Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, ktorý zrozumiteľným a logickým spôsobom opísal v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom jeho myšlienkový pochod a úvahy sú z tohto odôvodnenia zrejmé, pretože rozdielnosť takto vyjadreného právneho názoru odporcu s právnym názorom navrhovateľa neznamená rozpor s obsahom spisu, pretože s poukazom na zistený stav veci odporca správne vyhodnotil navrhovateľove tvrdenia v aktuálnom konaní za účelové a teda jeho osobu v podstate za nedôveryhodnú, pričom navrhovateľ objektívne nepreukázal naplnenie podmienok, ktoré sú predpokladom poskytnutia medzinárodnej ochrany v jeho prípade, súd námietky navrhovateľa neuznal ako dôvodné a napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil v celom jeho rozsahu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).