Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/216/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201959 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201959.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Ing. P. W., nar.: XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX-XX, J. W., zastúpený: JUDr. JURKOVEC ADVOKÁT DK, s.r.o., IČO: 36 832 103, M.R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-119/2011 zo dňa 17.10.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 16.12.2011, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-119/2011 zo dňa 17.10.2011, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č. PPZ-209-13/HCP-BB-2007 zo dňa 30.03.2007 tak, že žalobca, v čase vzniku škody zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii riaditeľ Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Trstená (ďalej OHK PZ Trstená), Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica (ďalej RHCP Banská Bystrica), zodpovedá podľa § 164 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon) za škodu vzniknutú stratou prideleného materiálu komoditných skupín 01, 04, 13 a 20 tak, ako je uvedené v zápise z mimoriadnej inventúry materiálu na OHK PZ Trstená vedeného pod č.p. PPZ-23/HCP-BB/2006 a je povinný v súlade s § 166 ods. 1 zákona uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 16.658 Sk (552,93 Eur) v lehote do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že pôvodné rozhodnutie žalovaného vo veci, ktoré bolo vydané dňa 06.10.2009 pod č. SLV-105/PK/2009, bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/247/2009-39 zo dňa 11.02.2011, potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/16/2011 zo dňa 03.05.2011, zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Podľa žalobcu je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, pretože z neho nie je možné overiť správnosť záverov žalovaného o stanovení výšky škody. Poukázal pritom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca namietal úvahu žalovaného uvedenú na str. 6 žalobou napadnutého rozhodnutia o tom, že predmetné nabíjačky boli v užívaní 85 mesiacov (od 31.12.1998 do zistenia škody mimoriadnou inventarizáciou k 01.02.2006), pričom doba ich životnosti je 144 mesiacov. Žalovaný následne vychádzal z pokynu generálneho riaditeľa všeobecnej sekcie žalovaného č. 8 zo dňa 07.09.1999 o určení výšky skutočnej škody na majetku štátu v konaní o náhrade škody. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalovaný konštatoval užívanie nabíjačiek Alcotest od 31.12.1998 bez opory v obstarávacom doklade a zároveň žalovaný konštatoval životnosť nabíjačiek 144 mesiacov, opätovne bez zdôvodnenia takto určenej doby životnosti. Z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, na základe čoho žalovaný postupoval pri určení doby životnosti nabíjačiek Alcotest 144 mesiacov. Žalovaný zároveň tvrdil, že nabíjačky boli použiteľné, avšak toto podľa žalobcu uvádzal bez toho, aby táto skutočnosť mala podklad v nejakom dôkaze. Žalobca namietal žalovaným prezentovaný spôsob výpočtu výšky škody. Pri ňom žalovaný poukázal na čl. 3 ods. 2 písm. c/ pokynu generálneho riaditeľa všeobecnej sekcie žalovaného, v zmysle ktorého sa výška škody rovná 50 % z ceny materiálu. Následne žalovaný vypočítal, že výška spôsobenej škody bola určená na 670,- Sk za kus. Podľa žalobcu z takto odôvodnenej výšky škody nie je možné zistiť, na základe akých úvah a na základe čoho žalovaný ustálil takúto výšku škody za jeden kus nabíjačky. Je pravdou, že v zmysle pokynu generálneho riaditeľa všeobecnej sekcie žalovaného sa výška škody rovná 50 % z ceny materiálu, nie je však uvedené, či ide o obstarávaciu cenu materiálu, resp. inú cenu materiálu. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, na základe čoho stanovil žalovaný cenu nabíjačky na sumu 670,- Sk za jeden kus. Žalobca podotkol, že i v pôvodnom rozhodnutí, ktoré bolo zrušené rozhodnutím súdu, vychádzal žalovaný pri určení výšky škody z pokynu generálneho riaditeľa všeobecnej sekcie žalovaného, avšak pri predchádzajúcich rozhodnutiach vychádzal z kategórie reprodukčná cena (z ceny majetku, za ktorú by sa tento obstaral v čase odcudzenia alebo straty). V žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný takisto vychádzal z pokynu generálneho riaditeľa všeobecnej sekcie žalovaného, avšak použil iný spôsob určenia výšky škody. Žalobca sa domnieval, že takýto postup pri určovaní výšky škody zo strany žalovaného je zmätočný, nakoľko by pri vyčísľovaní výšky škody spôsobenej na majetku v konaní o náhrade škody mal správny orgán postupovať vždy jedným spôsobom tak, aby tento spôsob bol evidentný, jasný a bez akýchkoľvek pochybností. Žalobca sa domnieval, že opísaným konaním žalovaného bolo žalobcovi odňaté právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, bola mu odňatá možnosť posúdiť, akými úvahami sa žalovaný pri vydávaní svojho rozhodnutia spravoval, ako vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a zároveň sa domnieval, že bolo porušené jeho právo na predvídateľnosť práva. Preto žiadal, aby bolo rozhodnutie žalovaného zrušené a aby mu bola vec vrátená na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne podaním doručeným súdu dňa 20.04.2012, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že pokiaľ ide o osobitnú zodpovednosť policajta, z § 164 a 165 zákona vyplýva dôkazné bremeno pre policajta na zbavenie sa zodpovednosti za schodok alebo stratu služobným úradom zverených hodnôt, ktoré je povinný vyúčtovať, prípadne ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia. V súlade s § 164 ods. 4 zákona a § 9 písm. a/ Výnosu Ministerstva vnútra SR č. 42/1998, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona, medzi funkcie a činnosti, pre ktoré sa vyžaduje písomné zverenie podľa § 164 ods. 4 zákona, je funkcia riaditeľa, ak mu boli zverené hodnoty, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať. Žalobca v danom čase zastával funkciu riaditeľa OHK PZ Trstená. Písomné zverenie spísané v súlade s § 164 ods. 1 zákona sa nachádza v personálnom spise žalobcu a žalobca túto skutočnosť ani nespochybnil. Z dôvodu zrušenia OHK PZ Trstená bola vykonaná inventúra materiálu, pričom boli zistené inventarizačné rozdiely. Následne bola v dobe od 25.01.2006 do 01.02.2006 vykonaná mimoriadna inventarizácia majetku, z výsledku ktorej bolo zrejmé, že chýba materiál komoditnej skupiny 01, 04, 13 a 20 v celkovej sume (hodnote) 20.144,50 Sk. Po vrátení spisového materiálu žalovanému, po zrušení jeho pôvodného rozhodnutia súdom, bol žalobca písomne poučený o právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú z príslušných ustanovení zákona. Žalobca navrhol v rámci odvolacieho konania zadovážiť nadobúdacie doklady k dvom kusom nabíjačiek Alcotest Dräger, ktoré by preukazovali, že tieto boli zakúpené osobitne a kedy boli dodané na OHK PZ Trstená. Písomnosťou č.p.: SLV PS PK 119/2011 zo dňa 26.09.2011, ktorú žalobca prevzal dňa 04.10.2011, mu bolo umožnené, aby sa v lehote 7 dní od doručenia tejto písomnosti oboznámil s kompletným písomným materiálom a uplatnil tak práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení zákona. Žalobca svoje právo nevyužil, pričom zaslal žalovanému list zo dňa 06.10.2011, v ktorom poukázal na ustanovenie § 256 ods. 3 a § 254 ods. 1 zákona pojednávajúce o premlčaní nároku na náhradu škody. Po opätovnom preskúmaní v rámci odvolacieho konania vedenom u žalovaného bolo prvostupňové rozhodnutie RHCP Banská Bystrica č. PPZ-209-13/HCP-BB-2007 zo dňa 20.03.2007 opätovne v celom rozsahu preskúmané v intenciách právnych názorov vyplývajúcich z rozsudkov Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 247/2009-39 zo dňa 11.02.2011 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/16/2011 zo dňa 03.05.2011, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál a na základe zistených skutočností žalovaný po vykonaní dokazovania v súlade s § 243 ods. 4 zákona zmenil výrokovú časť tohto rozhodnutia tak, že celková suma, ktorú bol žalobca povinný uhradiť, predstavovala 16.658,- Sk (552,93 Eur). Pokiaľ žalobca poukázal v žalobe na § 47 ods. 3 Správneho poriadku, žalovaný k tomu uviedol, že sa na predmetné konanie všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje. Konanie v predmetnej veci bolo vedené v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a podľa názoru žalovaného žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky požadované náležitosti. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, na základe čoho žalovaný postupoval pri určení doby životnosti nabíjačiek na 144 mesiacov, že boli dané do užívania 31.12.1998 a že boli v rozhodnom čase použiteľné. Taktiež nesúhlasil s námietkou, že nie je možné zistiť, na základe čoho bola stanovená cena za jeden kus nabíjačky na sumu 670,- Sk. Poukázal pritom na odôvodnenie svojho rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že pokiaľ ide o nabíjačku Alcotest, z preúčtovacieho dokladu drobného hmotného majetku č. PVD: 129/2005/20 jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca dňa 19.09.2005 v rámci delimitácie majetku prevzal nabíjačku Alcotest v celkovom počte 3 kusy v obstarávacej cene 1340,- Sk/kus. V rámci opätovne vykonaného odvolacieho konania bol správca majetku štátu - Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, požiadaný o vyčíslenie výšky spôsobenej škody stratou dvoch kusov nabíjačky Alcotest s poukázaním na právny názor vyplývajúci z rozsudkov súdov. Z písomnosti č.p.: KRPZ-BB-EO3-177-002/2011 zo dňa 05.09.2011 vyplynulo, že predmetné nabíjačky boli v užívaní 85 mesiacov (od 31.12.1998 do zistenia škody mimoriadnou inventarizáciou k 01.02.2006), pričom doba ich životnosti je 144 mesiacov. Podľa čl. 3 ods. 1 pokynu generálneho riaditeľa všeobecnej sekcie žalovaného č. 8 zo dňa 07.09.1999 o určení výšky škody na majetku štátu v konaní o náhrade škody, uvedený materiál bol použiteľný a uplynula viac ako polovica z určenej doby jeho životnosti. Podľa čl. 3 ods. 2 písm. c/ predmetného pokynu sa výška škody rovná 50 % z ceny materiálu. Na základe uvedených skutočností výška spôsobenej škody bola správcom majetku štátu, Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici, určená na 670,- Sk. Celková výška spôsobenej škody za stratu predmetných nabíjačiek bola určená na 1 340,- Sk za dva kusy. Z uvedeného bolo podľa žalovaného dostatočne preukázané, že predmetné nabíjačky boli správcom majetku štátu dané do užívania dňa 31.12.1998, pričom správca majetku štátu ich životnosť stanovil na dobu 144 mesiacov. Pokiaľ ide o stanovenie ceny jednej nabíjačky na 670,- Sk, žalovaný tiež poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku sp. zn. 3Sžo/16/2011 zo dňa 03.05.2011. V rozsudku sa uvádza, že v zmysle preúčtovacieho dokladu drobného hmotného majetku mal žalobca prevziať dňa 19.09.2005 po zrušení Oddelenia hraničnej a cudzineckej polície Žilina tri kusy nabíjačiek Alcotest v obstarávacej cene 1 340,- Sk/kus. Napriek takto určenej hodnote nabíjačiek a konštatovaniu, že chýbajúce nabíjačky sú v užívaní od 31.12.1998, správny orgán pri určení výšky škody vychádzal z obstarávacej hodnoty podľa faktúry č. 5648 zo dňa 30.12.2005 v sume 4826,64 Sk/kus. V zápise knihy škôd nebolo uvedené inventárne číslo chýbajúcich položiek materiálu zistených pri mimoriadnej inventarizácii. Na základe uvedeného nie je možné zistiť, či v inventári chýbajú nabíjačky špecifikované v preúčtovacom doklade zo dňa 19.05.2005 v obstarávacej hodnote 1 340,- Sk/kus v užívaní od 31.12.1998 alebo nabíjačky v obstarávacej hodnote 4 826,64 Sk/kus zakúpené dňa 30.12.2005. V rámci opätovne vykonaného odvolacieho konania v súlade s uvedeným právnym názorom bolo preto ustálené, že v inventári chýbajú nabíjačky špecifikované v preúčtovacom doklade zo dňa 19.09.2005 v obstarávacej hodnote 1 340,- Sk/kus v užívaní od 31.12.1998. Pokiaľ ide o spôsob výpočtov spôsobenej škody, žalovaný uviedol, že tento bol v celom konaní vedenom u žalovaného realizovaný v súlade s pokynom generálneho riaditeľa všeobecnej sekcie žalovaného č. 8 zo dňa 07.09.1999. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca ako bývalý príslušník PZ bol žalobou napadnutým rozhodnutím ako aj jemu predchádzajúcimi rozhodnutiami označený za zodpovednú osobu za škodu, ktorá vznikla stratou prideleného materiálu komoditných skupín 01, 04, 13 a 20 v čase, keď bol zaradený do funkcie riaditeľa OHK PZ Trstená. Zároveň bol zaviazaný na úhradu škody služobnému úradu. Pôvodne bolo vo veci rozhodnuté žalovaným rozhodnutím č. KM-101/PK-2007 zo dňa 20.11.2007. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu a Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S 7/2008-35 zo dňa 25.06.2009 rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. Po vrátení spisového materiálu žalovanému tento opätovne rozhodol dňa 06.10.2009 rozhodnutím č. SLV-105/PK-2009. Proti tomuto rozhodnutiu opäť podal žalobca žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4S 247/2009-39 zo dňa 11.02.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžo/16/2011 zo dňa 03.05.2011. Rozhodnutie žalovaného č. SLV-105/ PK-2009 zo dňa 06.10.2009 bolo súdom zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Po vrátení spisového materiálu žalovanému tento opätovne vec preskúmal a vo veci rozhodol dňa 17.10.2011 žalobou napadnutým rozhodnutím. Svoje odôvodnenie v časti, ktorá sa týka žalobných námietok, žalovaný odôvodnil obdobne ako vyjadrenie k žalobe. V administratívnom spise sa tiež nachádza stanovisko Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici č. KRPZ-BB-EO3-177-002/2011 zo dňa 05.09.2011, z ktorého vyplýva, že okrem iného materiálu boli predmetom vyčíslenia výšky škody spôsobenej stratou materiálu bývalej materiálovej triedy 20 aj nabíjačky Alcotest v počte 2 kusy. Predmetné nabíjačky boli do zistenia škody mimoriadnou inventarizáciou k 01.02.2006 v používaní 85 mesiacov, pričom doba ich životnosti je 144 mesiacov. Podľa preúčtovacieho delimitačného dokladu č. 129/2005/20 zo dňa 19.09.2005 bola ich účtovná hodnota 1 340,- Sk/kus (44,48 Eur). Nakoľko podľa čl. 3 ods. 1 písm. c/ zbierky pokynov, materiál bol použiteľný a uplynula viac ako polovica z určenej doby jeho životnosti a podľa čl. 3 ods. 2 písm. c/ sa výška škody rovná 50 % z ceny materiálu, bola určená výška spôsobenej škody na 22,24 Eur (670,- Sk) za kus. Celková výška spôsobenej škody tejto materiálovej komodity predstavuje čiastku 1 340,- Sk (44,48 Eur). V administratívnom spise sa tiež nachádza preúčtovací doklad hmotného dlhodobého majetku podpísaný dňa 19.09.2005 žalobcom ako zodpovedným pracovníkom, z ktorého vyplýva prevzatie troch kusov nabíjačiek Alcotest. V preúčtovacom doklade je obstarávacia cena uvedených nabíjačiek stanovená na sumu 1 340,- Sk. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165. Podľa § 164 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. ak služobný úrad písomne zverí policajtovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Podľa § 165 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt zodpovedá za stratu služobnej rovnošaty a jej súčastí, výzbroje a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia. Tejto zodpovednosti sa policajt zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Pojmovými znakmi všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 160 ods. 1 zákona, pri určení zodpovednosti policajta služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním, sú vznik škody, porušenie povinnosti pri plnení výkonu služby a plnení služobných úloh, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou, zavinenie a právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom služby. Všetky tieto zákonné pojmové znaky boli v danom prípade naplnené a medzi účastníkmi nebolo sporným, že žalobca zodpovedá za vzniknutú stratu prideleného materiálu komoditných skupín 01, 04, 13 a 20, ako sú uvedené v zápise z mimoriadnej inventúry materiálu na OHK PZ Trstená pod č.p. PZ-223/ HCP-PB/2006. Spornou medzi účastníkmi bola výška náhrady za škodu spôsobenú stratou materiálu komoditnej skupiny 20 - 2 ks nabíjačky Alcotest. Policajt zodpovedá za stratu služobnej rovnošaty a jej súčastí, výzbroje a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia. Tejto zodpovednosti sa policajt zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil. Naopak, dôkazné bremeno o existencii škody a jej výšky, je na strane nadriadeného policajta, resp. žalovaného. Žalobca vo svojej žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, na základe čoho žalovaný postupoval pri určení doby životnosti nabíjačiek, pričom ich životnosť bez akéhokoľvek podkladu určil na 144 mesiacov. Taktiež žalobca sporoval záver žalovaného o tom, že predmetné nabíjačky boli použiteľné a že dané do užívania dňa 31.12.1998. Z toho vyplynula aj ďalšia námietka žalobcu - že nie je možné zistiť, na základe čoho bola žalovaným stanovená cena (náhrada škody) za jeden kus nabíjačky vo výške 670,- Sk. Žalobca tvrdil, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je možné overiť správnosť jeho záverov o stanovení výšky škody a poukázal pritom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože. Súd poznamenáva, že rozhodnutie žalovaného podľa § 164 ods. 1 a § 166 ods. 1 zákona nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní a Správny poriadok sa na uvedený postup nevzťahuje. Zároveň je však potrebné konštatovať, že perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania, resp. náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakciu na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníkov konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci konania o určení zodpovednosti za škodu vzniknutú stratou prideleného materiálu a o určení výšky náhrady služobnému úradu, ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je v súlade s § 245 ods. 2 O.s.p. rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Z uvedených hľadísk sa súd zaoberal rozhodnutím žalovaného, toto podrobne preskúmal; oboznámil sa tiež so spisovým materiálom, ktorého obsah porovnal s údajmi a právnymi úvahami žalovaného uvedenými v preskúmavanom rozhodnutí a dospel k nasledovným záverom: Pokiaľ ide o dobu životnosti nabíjačiek Alcotest, podľa názoru súdu sa žalovaný touto otázkou zaoberal dostatočne a z jeho odôvodnenia vyplýva, ako dospel k svojmu záveru o tom, že ich životnosť bola 144 mesiacov. Životnosť nabíjačiek Alcotest bola určená správcom majetku štátu a oznámená žalovanému v rámci doplnenia administratívneho spisu v odvolacom konaní listom (písomnosťou) zo dňa 05.09.2011 pod č.p. KRPZ-BB-EO3-177-002/2011. V administratívnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz spochybňujúci tento záver a v konaní žalobca tiež nepredložil žiaden dôkaz o opaku. Doba životnosti nabíjačky Alcotest vyplýva tiež z inventárnej karty stroja vydanej Krajským riaditeľstvom PZ v Žiline dňa 30.06.2005, v ktorom je taktiež uvedená životnosť 144 mesiacov. Pokiaľ žalobca spochybnil záver žalovaného o tom, že predmetné nabíjačky boli v užívaní 85 mesiacov, podľa názoru súdu mal žalovaný z administratívneho spisu dostatočne preukázané, že predmetné nabíjačky boli dané do užívania dňa 31.12.1998. Uvedený dátum vyplýva zo správy Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline zo dňa 07.03.2006 pod č.p. KRP-141/EO-M/2006 a z faktúry č. 56483 dodávateľa Dräger Slovensko, s.r.o. zo dňa 30.12.2005. Ďalej z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca prevzal nabíjačky zápisnične v preúčtovacom doklade drobného hmotného majetku dňa 19.09.2005, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. V roku 2005 došlo na Riaditeľstve hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica k organizačným zmenám, čoho dôsledkom bolo zrušenie OHK PZ Trstená. Z uvedeného dôvodu bola vykonaná inventúra materiálu uvedeného oddelenia, z ktorej zápis bol vedený pod č.p. PPZ-962/HCP-BB- OHK/2005. Zo záverov inventarizácie vyplynulo, že boli zistené inventarizačné rozdiely a okrem iného materiálu chýbali aj dva kusy nabíjačiek Alcotest. Inventarizácia bola vykonaná v dňoch 25.01.2006 až 01.02.2006. Z uvedeného vyplýva a vo svojom rozhodnutí to zhrnul i žalovaný, že predmetné nabíjačky, ktoré boli žalobcovi zverené a ktoré bol povinný vyúčtovať, boli v užívaní od 31.12.1998 do zistenia škody mimoriadnou inventarizáciou ku dňu 01.02.2006. Predmetné nabíjačky teda boli v užívaní 85 mesiacov. Podľa čl. 3 ods. 1 pokynu generálneho riaditeľa všeobecnej sekcie žalovaného č. 8 zo dňa 07.09.1999 o určení výšky skutočnej škody na majetku štátu v konaní o náhrade škody bol predmetný materiál použiteľný a uplynula viac ako polovica z určenej doby jeho životnosti. Podľa čl. 3 ods. 2 písm. c/ tohto pokynu sa výška škody rovná 50 % z ceny materiálu. Ako ďalej nepochybne vyplýva z administratívneho spisu, obstarávacia cena predmetného materiálu bola 1 340,- Sk za kus. Je to zrejmé z preúčtovacieho dokladu drobného hmotného majetku č. PVD: 129/2005/20, ktorým žalobca dňa 19.09.2005 v rámci delimitácie majetku prevzal 3 kusy nabíjačiek Alcotest v obstarávacej cene 1 340,- Sk/kus. Správny orgán v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi vypočítal 50 % zo sumy 1 340,- Sk, čo sa rovná sume 670,- Sk. Preto výška spôsobenej škody za stratu dvoch nabíjačiek bola určená na 1 340,- Sk. Takéto odôvodnenie rozhodnutia žalovaného podľa názoru súdu nie je rozporné s právom na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia a dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, na základe akých skutočností a úvah dospel žalovaný k právnemu záveru uvedenom vo svojom rozhodnutí, toto je dostatočne zrozumiteľné, určité a dáva dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní, nepriznal mu právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.