Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/10/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201976 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201976.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S. E., bytom T. XX, XXX XX D. R. I., Česká republika, právne zastúpený: Mgr. Anna Orthová, advokátka, so sídlom Lermontovova 3, 811 05 Bratislava proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Bratislava, so sídlom Trenčianska 55, 821 09 Bratislava proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.12.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby Krajský súd v Bratislave začal konanie proti nečinnosti odporcu a žiadal, aby odporcovi bola uložená povinnosť vo veci konať a rozhodnúť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania vo výške 376,93 €. Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, že právny predchodca navrhovateľa - zosnulý S. E. si u žalovaného dňa 30.12.1992 uplatnil reštitučný nárok podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku. Podľa vedomostí navrhovateľa konanie v tejto veci bolo za posledných 6 rokov pridelené 5 zamestnancom odporcu. Dňa 14.10.2009 a 15.12.2009 boli odporcovi doručené elektronické žiadosti navrhovateľa o odstránenie prieťahov v konaní. Navrhovateľ poukazuje na tú skutočnosť, že za posledných 6 rokov neboli v konaní sp.zn. 1720/92 týkajúceho sa reštitučného nároku žiadne úkony. Následne si navrhovateľ podal na Krajskom pozemkovom úrade dňa 18.5.2011 sťažnosť na prieťahy v konaní s tým, že Krajský pozemkový úrad zaslal k tejto žiadosti Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti č. 972/11/132/11/MSO, v ktorom bolo rozhodnuté, že sťažnosť je opodstatnená. Zároveň Krajský pozemkový úrad v Bratislave uložil odporcovi povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o sťažnostiach, ktoré mali byť splnené do 2.8.2011. Odporca do dnešného dňa vo veci nerozhodol a odvoláva sa na nedostatok zamestnancov. Predmetné reštitučné konanie trvá od 30.12.1993 a podľa navrhovateľa dochádza k prieťahom, ktoré sú v rozpore s čl. 48. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň je konanie v rozpore s ustanovením § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Odporca vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave uviedol, že nie je objektívne možné rozhodnúť v lehote určenej Správnym poriadkom a ani riešiť všetky reštitučné spisy súčasne, ale iba postupne. Reštitučná agenda je časovo náročná. Odporca už niekoľko rokov upozorňuje Krajský pozemkový úrad ako aj príslušné ministerstvo na neudržateľný personálny stav u odporcu. Následkom stavu spôsobeného nedostatočným počtom pracovníkov dochádza k zvýšenej fluktuácii a následnému prerozdeľovaniu reštitučnej agendy. Zároveň vznikla situácia, že pracovníci primárne riešia sťažovateľov na úkor reštituentov, ktorí poctivo čakajú. Na jedného referenta pripadá cca 900 spisov a teda nie je možné dodržiavať lehoty v zmysle Správneho poriadku. U odporcu dňom 31.12.2010 bolo zrušené jedno štátnozamestnanecké miesto a viac ako 500 reštitučných spisov je nepridelených. Medzi týmito spismi je aj navrhovateľov spis. V danom prípade podľa odporcu stav na obvodnom pozemkovom úrade je spôsobený vážnymi a objektívnymi dôvodmi trvajúcimi dlhodobo, ktoré odporca nie je schopný riešiť, nakoľko nie je služobným úradom a ani nerozhoduje o finančných prostriedkoch pridelených na mzdy zamestnanom. Zároveň odporca poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňujú osobitné predpisy ako napr. § 28 a § 29 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Vzhľadom na vyššie skutočnosti považuje odporca podaný návrh za podaný predčasne, nakoľko neboli navrhovateľom vyčerpané všetky opravné prostriedky a z toho titulu navrhuje konanie zastaviť a účastníkom konania trovy nepriznať. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 30.12.1992 bol O. E., S. E. a T. E. uplatnený reštitučný nárok na bývalom Pozemkovom úrade Bratislave - mesto v katastrálnom území A. R. C.. Po zániku pozemkových úradov v roku 1996 bol spis pridelený Okresnému úradu Bratislava IV, ktorý schválil dohodu rozhodnutím č. 97/00322 medzi žiadateľmi a Družstvom podielnikov Devín Bratislava - Záhorská Bystrica na vydanie nehnuteľností PK nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. R. C.. Dňa 17.5.1999 Okresný úrad vydal rozhodnutie č. 1720/92 zn.662/99-10/J07 s nadobudnutím právoplatnosti dňa 7.7.1999 s tým, že týmto rozhodnutím bolo rozhodnuté o častiach pôvodných PK parciel v katastrálnom území A. R. C.. Dňa 23.5.2003 rozhodnutím č. 1720/92 zn. 601/03-10/J07 Okresný úrad povolil obnovu konania vo veci rozhodnutia č. 97/00322. Pozemkové úrady boli opätovne zriadené v roku 2004 a teda spis bol delimitovaný na Obvodný pozemkový úrad. Od roku 2005 až do 7.12.2011 prebiehala medzi navrhovateľom a odporcom písomná korešpondencia týkajúca sa predmetu konania. Dňa 18.5.2011 podal navrhovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní, nakoľko podľa jeho názoru nebolo za posledných 5 rokov vykonané žiadne úkony. Prešetrením tejto sťažnosti bolo zo strany odporcu zistené, že v čase prešetrovania sťažnosti nie je vec právoplatne skončená, čím došlo zo strany odporcu k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 3 a § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a v závere odporca vyhodnotil sťažnosť navrhovateľa za opodstatnenú. Z oznámenia odporcu Krajskému pozemkovému úradu v Bratislave dňa 1.8.2011 súd zistil, že odporca v prijatých opatreniach ku sťažnosti navrhovateľa uviedol, že vec je nevybavená v dôsledku nízkeho personálneho stavu. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 O.s.p. návrh na začatie konania o nečinnosti orgánu verejnej správy a dospel k záveru, že návrh je nedôvodný a preto ho podľa § 250d ods. 4 veta štvrtá O.s.p. zamietol. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína podaním žaloby, ktorá musí obsahovať tvrdenie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (napr. vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. Povinnosťou navrhovateľa, ktorú musí v návrhu uviesť, je odôvodnenie jeho tvrdenia, prečo by mal orgán verejnej správy konať, tzn. z ktorého ustanovenia slovenského právneho poriadku vyplýva tomuto orgánu verejnej správy takáto pôsobnosť a právomoc, prípadne vecná a miestna príslušnosť pre vybavenie danej veci a následne aj povinnosť vykonať požadovanú činnosť, a prečo sa navrhovateľ domnieva, že mu svedčí právo požadovať takéto konanie od orgánu verejnej správy, resp. prečo činnosť, ktorú doteraz orgán verejnej správy vykonal, možno kvalifikovane označiť ako nečinnosť. Všetky uvedené závery sú významovo obsiahnuté vo výklade rozsahu slovného spojenia „nekonanie bez vážneho dôvodu“ spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR 5Sžnč 1/2011: „Súd, ktorý je príslušný rozhodovať o návrhu proti nečinnosti správneho orgánu musí splnenie podmienok podľa § 250t ods. 1 OSP posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní.“ Účelom zákona č. 229/1991 Zb. v platnom znení je zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd z obdobia rokov 1948 až 1990, obnovenie pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a úprava niektorých vlastníckych vzťahov v uvedených súvislostiach. Pri výklade ustanovenia § 1 citovaného zákona o rozsahu pôsobnosti tohto zákona, je potrebné mať na zreteli záujem oprávnených osôb, pokiaľ uplatnili výzvou nárok na vydanie veci, pôdy, budov a stavieb patriacich k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, ak sa obrátili na organizácie, o ktorých podľa objektívnych hľadísk boli presvedčené, že ich majetok držia a to v lehotách uvedených v zákone č. 229/1991 Zb.. Krajský súd v Bratislave k interpretácii zákona č. 229/1991 Zb. uvádza, že aj v tomto prípade sa jedná o reštitučný zákon, ktorým sa demokratická spoločnosť snaží aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány ako aj obce sú teda povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad vychádza zo skutočnosti, že zmyslom všetkých reštitučných zákonov bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý, že odstránenie všetkých krívd nie je reálne a že sa musí uspokojiť len s nápravou krívd niektorých. V zmysle uznesenia NS SR sp.zn. 5Sžnč/1/2011 súd danú vec posúdil individuálne podľa okolností prípadu a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Navrhovateľ má nárok na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov v súlade s čl. 48 Ústavy SR, avšak tieto prieťahy nespôsobil odporca. Odporca počas celého správneho konania bol činný a s navrhovateľom komunikoval prostredníctvom korešpondencie. Pri reštitučných nárokoch ide o značne rozsiahlu agendu, ktorá je zložitá a časovo náročná a vzhľadom na počet zamestnancov (4), nie je objektívne možné rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote tak, ako to ustanovuje Správny poriadok, nakoľko na jedného zamestnanca pripadá cca 900 spisov. V predmetnom konaní nejde o svojvôľu správneho orgánu. Táto situácia je spôsobená vážnymi a objektívnymi dlhotrvajúcimi dôvodmi (nízky počet zamestnancov), ktorých riešenie (navýšenie počtu zamestnancov) nespadá pod právomoc odporcu. S poukazom na uvedené dospel senát Krajského súdu v Bratislave k záveru, že návrh nie je dôvodný, a preto ho podľa § 250t ods. 4 veta štvrtá O.s.p. zamietol. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). O trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože návrhu nebolo vyhovené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie (§ 250t ods. 7 O.s.p.)