Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/223/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201999 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201999.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Moniky Valašikovej, v právnej veci žalobcu: JKP, spoločnosť s ručením obmedzeným Malý Kamenec, 076 36 Veľký Kamenec 325, IČO: 36196002, zastúpený: JUDr. Peter Pandy, advokát, L. Kossutha 99, Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra zdravotníctva SR č.: S05039/2011 zo dňa 09.09.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.12.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra zdravotníctva SR č. S05039/2011 zo dňa 09.09.2011, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. Z61248/2010 zo dňa 15.03.2011 o uložení pokuty žalobcovi v sume 15.000 eur za porušenie povinností uvedených v § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 v spojení s § 67 ods. 10 zákona č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 140/1998 Z.z.). Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný voči nemu začal správne konanie na základe oznámenia spoločnosti UNION zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej len zdravotná poisťovňa) o zisteniach z kontroly vykonanej u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Z.Z. Harmónia, s.r.o., IČO: 36 667 935, ktoré indikovali dôvodné podozrenie z nedovoleného zaobchádzania s liekmi zo strany žalobcu. V konaní vydané rozhodnutia žalovaného i ministra zdravotníctva SR navrhoval žalobca zrušiť pre ich rozpor so zákonom č. 140/1998 Z.z., ako aj so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok). Žalobca tvrdil, že žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal iba z tvrdení zdravotnej poisťovne a zo zápisnice o výsluchu svedka pochádzajúcej z neukončeného trestného konania, ktorú získal nezákonným spôsobom, pretože právo na poskytnutie kópie zápisnice v rámci trestného konania má len obvinený. Ak ju získala zdravotná poisťovňa, bolo to podľa žalobcu nezákonným spôsobom, čo robí takýto dôkaz nepoužiteľným v správnom konaní. Tvrdenia, ktoré správny orgán zo zápisnice použil, sú na viac podľa žalobcu vytrhnuté z kontextu výpovede svedka. Žalobca nepopieral, že zmluvy, na základe ktorých došlo k nepovolenému zaobchádzaniu s liekmi a zdravotníckymi pomôckami, boli uzavreté, avšak táto skutočnosť bola podľa žalobcu vyhodnotená účelovo, pričom správny orgán sa nevysporiadal s tým, z akého dôvodu boli zmluvy uzavreté, či dochádzalo na ich základe k plneniu zo strany žalobcu a k akému plneniu dochádzalo, ako ani so skutočnosťou, že zmluvné strany považovali predmetné zmluvy vzhľadom na zmenené legislatívne podmienky za právne irelevantné a z tohto dôvodu ani nedošlo k ich realizácii. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán mu neoznámil, na základe akých skutočností mu má byť pokuta uložená a v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku mu nedal reálnu možnosť vyjadriť sa k predmetu konania a účinne obhajovať svoje práva a záujmy, vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy v konaní. Poukázal na čestné vyhlásenie, ktoré doložil v priebehu konania, pričom toto žalovaný bezdôvodne a bez ďalšieho zisťovania vyhodnotil ako účelové. Zdôraznil, že ako jediný dôkaz použil žalovaný nezákonne získanú zápisnicu o výsluchu svedka z neukončeného trestného konania, aj keď mal sám možnosť v rámci správneho konania vykonať výsluch tohto svedka. Žalobca tvrdil, že sa nedopustil spáchania správneho deliktu, že nákup liekov realizoval C.. V. G. (štatutárny zástupca žalobcu) ako fyzická osoba (nie ako podnikateľ) na základe objednávky, ktorú vystavila obchodná spoločnosť Z.Z. Harmónia, s.r.o., teda nákup liekov de iure realizovala táto spoločnosť. Žalobca mal za to, že nákup liekov na základe objednávky vystavenej spoločnosťou, ktorá má právo zabezpečovať lieky, nemôže zakladať protiprávne konanie. Právoplatným povolením na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami disponovala spoločnosť Z.Z. Harmónia, s.r.o., ktorá vystavila objednávky na lieky, pričom skutočnosť, že tieto lieky mal zabezpečiť žalobca, nemôže zakladať jeho protiprávne konanie. Žalobca vytýkal správnym orgánom, že pokiaľ považovali za preukázanú skutočnosť, že žalobca nemal vedomosť o pôvode nadobúdaných liekov, potom vychádzali z neúplne zisteného skutkového stavu. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, či osoba, ktorá mala žalobcovi predávať lieky, mala alebo nemala povolenie na zaobchádzanie s liekmi a zdravotníckymi pomôckami. Vychádzal preto len z domnienky, že žalobca mal zadovažovať lieky nelegálnym spôsobom. Žalobca tvrdil, že ak zabezpečoval lieky cez tretiu osobu, tak len na základe objednávky, ktorú vystavila spoločnosť Z.Z. Harmónia, s.r.o., pričom lieky mohli byť zabezpečované len od osoby, ktorá má povolenie na zaobchádzanie s liekmi. Žalobca ďalej poukázal na to, že predmetom zmlúv malo byť iba dodanie liekov a zdravotníckeho materiálu a nie ich uschovávanie a preto aj keby žalobca plnil na základe zmluvy, nemal dôvod riešiť otázku zabezpečenia správneho uschovávania liekov. Žalobca tvrdil, že sa nemohol dopustiť porušenia zákona spočívajúceho v nemožnosti zabezpečenia správneho uschovávania liekov, najmä s poukazom na skutočnosť, že k realizácii predmetných zmlúv nikdy nedošlo, nakoľko ich účastníci považovali vzhľadom na zmenené legislatívne podmienky za právne irelevantné. Žalobca namietal tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, jednak preto, že rozhodnutie neobsahuje presnú špecifikáciu žalobcu (napr. IČO, rodné číslo, zápis v živnostenskom registri) a jeho odôvodnenie nepodáva relevantné zdôvodnenie výrokovej časti rozhodnutia. Uviedol, že ak žalovaný použil ako podklad pre rozhodnutie zápisnicu o výsluchu svedka, mal začať správne konanie voči fyzickej osobe, nakoľko žalobca lieky a zdravotnícky materiál uhradil zo svojich súkromných prostriedkov. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že v oznámení o začatí správneho konania boli uvedené skutočnosti, na základe ktorých sa konanie začína. Prečo správny orgán rozhodol o uložení pokuty, bolo zdôvodnené v prvostupňovom rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí ministra zdravotníctva SR. Žalovaný poukázal na to, že vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania zo dňa 22.10.2010 ani v čestnom prehlásení žalobca nenamietal, že by mu nebolo známe, na základe akých skutočností sa začalo konanie vo veci uloženia pokuty. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že nenavrhol žiadny dôkaz na potvrdenie svojho stanoviska, že sa zmluvy o dielo nerealizovali. Protirečivo namietal, že zmluvu o dielo uvedenú v oznámení o začatí konania neeviduje, v čestnom prehlásení však nepoprel, že zmluvy boli uzavreté. K námietke o protiprávnosti získaného dôkazu - kópie zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 04.08.2010 žalovaný uviedol, že zdravotná poisťovňa ako poškodená strana v trestnom konaní má právo nahliadať do spisu a právo urobiť si z neho kópie. Uviedol ďalej, že z oznámenia zdravotnej poisťovne, vyjadrenia žalobcu k oznámeniu o začatí konania a kópie zápisnice o výsluchu svedka, ako aj kópií zmlúv a dodacích listov k týmto zmluvám, mal za preukázané, že žalobca podpísal štyri zmluvy o dielo a dodacie listy k týmto zmluvám so zhotoviteľom Z.Z. Harmónia. s.r.o. Dochádzalo teda k plneniu týchto zmlúv a k nedovolenému zaobchádzaniu s liekmi a zdravotníckymi pomôckami a to minimálne v období od 03.04.2008 do 05.01.2009. Zmluvy boli podpisované s rôznymi dátumami, čo podľa žalovaného svedčí o účelovosti tvrdenia žalobcu, že k realizácii zmlúv nedochádzalo vzhľadom na zmenené legislatívne podmienky. Žalobca pritom neuviedol, aké sú to zmenené legislatívne podmienky. Podľa žalovaného nie je na mieste skúmať dôvod uzavretia zmlúv o dielo, pretože predmetom správneho konania bolo plnenie zo zmlúv, ktoré napĺňalo znaky správneho deliktu. Žalobca nepreukázal, že mal vydané povolenie na zaobchádzanie s liekmi a že je priestorovo a materiálne vybavený na zaobchádzanie s liekmi. Zákon č. 140/1998 Z.z. jasne vyžaduje povolenie na zaobchádzanie s liekmi a žiadne výnimky nepripúšťa. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že kópia zápisnice bol jediný dôkaz v predmetnom správnom konaní. Pokiaľ ide o tvrdenie, že nákup liekov realizoval konateľ žalobcu ako fyzická osoba na základe objednávky vystavenej spoločnosťou Z.Z. Harmónia, s.r.o., ktorá má právo zabezpečovať lieky, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je irelevantné, nakoľko predmetné zmluvy o dielo so spoločnosťou Z.Z. Harmónia, s.r.o. uzatvoril žalobca ako obchodná spoločnosť. Ako obchodná spoločnosť je uvedený aj na dodacích listoch, pričom vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania, ako aj rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu, podal žalobca ako obchodná spoločnosť. Uhrádzanie prostriedkov za lieky a zdravotnícky materiál zo súkromných zdrojov fyzickej osoby konateľa je taktiež podľa žalovaného irelevantné pre zodpovednosť žalobcu za disponovanie s liekmi a zdravotníckym materiálom bez potrebného povolenia, práve naopak to potvrdzuje, že sa zmluvy o dielo realizovali. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 28.11.2012. Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že na základe oznámenia zdravotnej poisťovne o podozrení na nepovolené zaobchádzanie s liekmi, ku ktorým bol pripojený protokol o kontrole vykonanej v spoločnosti Z.Z. Harmónia, s.r.o. spolu s prílohami a fotokópia zápisnice o výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu ako svedka v trestnom konaní, bolo žalobcovi listom zo dňa 10.12.2010 oznámené začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 67 ods. 10, zákona č. 140/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že na základe dodacích listov k uzavretým zmluvám o dielo dodával lieky a zdravotnícke pomôcky bez povolenia spoločnosti Z.Z. Harmónia, s.r.o. a bola mu daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhnúť dôkazy a ich doplnenie. Vo vyjadrení k začatému konaniu žalobca potvrdil uzavretie zmlúv, avšak poprel dodanie liekov alebo zdravotníckych pomôcok pre spoločnosť Z.Z. Harmónia, s.r.o. Uviedol, že uzavreté zmluvy neboli realizované, pretože zmluvné strany ich považovali za právne irelevantné. K vyjadreniu žalobca pripojil čestné prehlásenie, v ktorom tak žalobca, ako aj spoločnosť Z.Z. Harmónia, s.r.o., prehlasujú, že vzhľadom na zmenené legislatívne podmienky pôvodne uzavreté štyri zmluvy o dielo neboli realizované, pretože ich považovali za právne irelevantné. Rozhodnutím č. Z61248/2010 zo dňa 15.03.2011 žalovaný uložil podľa § 67 ods. 10 zák. č. 140/1998 Z.z. žalobcovi pokutu vo výške 15.000 eur za to, že na základe uzavretých zmlúv o dielo dodával poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti Z.Z. Harmónia, s.r.o. lieky bez povolenia a nedovolene zaobchádzal s liekmi, čím porušil § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 uvedeného zákona. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v rámci vykonávanej kontroly poskytovateľ zdravotnej starostlivosti predložil kontrolnej skupine zdravotnej poisťovne štyri zmluvy dielo a dodacie listy k týmto zmluvám, podľa ktorých nadobudol lieky a tieto následne aplikoval svojim pacientom od žalobcu, pričom predmetom zmlúv o dielo bolo poskytovanie služieb a výkonov pracovnej zdravotnej služby za odmenu, ktorou bolo dodanie liekov a zdravotníckeho materiálu. Správny orgán poukázal na výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu C. v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave II, kde žalobca potvrdil, že zmluvy o dielo dané mu k nahliadnutiu sú pravé a ním podpísané a uviedol, že išlo o dohodu medzi ním a MUDr. J., že za poskytnuté zdravotné výkony bude tomuto lekárovi platiť formou dodávok liekov a zdravotníckych potrieb. Lieky a zdravotnícky materiál žalobca C.. J. dodával podľa jeho požiadaviek, menovaný mu prevzatie podpísal na dodacom liste. Finančné prostriedky, ktoré žalobca za nákup vynaložil, nie sú evidované v jeho účtovníctve. Na základe zisteného skutkového stavu žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca plnil dohodnutý predmet zmlúv o dielo minimálne v období od 03.04.2008 do 05.01.2010, pričom nedisponoval povolením príslušného orgánu na zaobchádzanie s liekmi a zdravotníckymi pomôckami. Pri stanovení výšky pokuty prihliadol najmä na neznalosť pôvodu liekov a s tým súvisiace vysoké riziko možného poškodenia zdravia osôb, ktorým sa tieto lieky následne podávali, nemožnosť zabezpečenia správneho uskladnenia liekov vzhľadom na činnosti realizované žalobcom a dobu trvania porušovania zákona. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý minister zdravotníctva SR rozhodnutím č. S05039/2011 zo dňa 09.09.2011 zamietol a rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.03.2011 potvrdil z dôvodov opísaných v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z.z. fyzické osoby a právnické osoby môžu na základe povolenia zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z.z. podmienkou na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je aj materiálne, priestorové a personálne vybavenie na požadovaný druh a rozsah činnosti. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 140/1998 Z.z. zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je výroba liekov, príprava transfúznych liekov, príprava liekov na inovatívnu liečbu, veľkodistribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok a poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Podľa ods. 3 nedovolené zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami iným spôsobom, ako ustanovuje tento zákon. Podľa ods. 4 veľkodistribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok je dovoz, vývoz, skladovanie, uchovávanie, preprava a zásobovanie liekmi, liečivami, pomocnými látkami a zdravotníckymi pomôckami uvedenými v osobitných predpisoch. Podľa § 67 ods. 10 zákona č. 140/1998 Z.z. za vykonávanie činnosti bez povolenia ukladá pokutu ten orgán štátnej správy na úseku farmácie, ktorý takú skutočnosť zistí, a to fyzickým osobám až do 3 319 eur a právnickým osobám až do 16 596 eur. Podľa ods. 12 pri ukladaní pokút sa prihliada najmä na ohrozenie zdravia ľudí alebo zvierat, na závažnosť a následky protiprávneho konania. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či žalovaný dostatočným a zákonným spôsobom zistil skutkový stav veci, či umožnil žalobcovi realizovať všetky procesné práva, ktoré mu vyplývajú z právneho poriadku, ďalej či zistený skutkový stav správne právne posúdil a či svoje názory náležite odôvodnil. Na všetky uvedené otázky súd odpovedal kladne. Na podklade obsahu administratívneho spisu možno vysloviť jednoznačný skutkový záver, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti Z.Z. Harmónia, s.r.o. (C.. I. J.) si zabezpečoval lieky od rôznych subjektov, ktoré nemali povolenie na zaobchádzanie s liekmi podľa zákona č. 140/1998 Z.z., pričom jedným z týchto subjektov bol aj žalobca. Bolo jednoznačne preukázané, že minimálne v období od 03.04.2008 do 05.01.2009 uzavrel žalobca s vyššie uvedeným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti štyri zmluvy o dielo, na základe ktorých mu dodal lieky a zdravotnícke pomôcky uvedené v dodacích listoch, ktoré potvrdil pečiatkou i podpisom tak dodávateľ (žalobca) ako aj odberateľ (Z.Z. Harmónia, s.r.o.). Keďže žalobca dodal lieky a zdravotnícke pomôcky spoločnosti Z.Z. Harmónia, s.r.o., nepochybne zaobchádzal s týmto zdravotníckym materiálom. Zákon v citovaných ustanoveniach jednoznačne stanovuje, že zaobchádzať s liekmi a zdravotníckymi pomôckami možno len na základe povolenia, pričom podmienkou na takéto zaobchádzanie je aj materiálno-priestorové a personálne vybavenie na požadovaný druh a rozsah činnosti. Z vyššie opísaných listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že predmetné zmluvy žalobca uzavrel a aj ich plnil ako obchodná spoločnosť, čo vyplýva z potvrdenia realizácie dodávky na dodacích listoch. Z hľadiska zodpovednosti žalobcu za spáchaný správny delikt je bez právneho významu, či jeho odberateľom liekov a zdravotníckych pomôcok bol subjekt, ktorý je držiteľom povolenia na zaobchádzanie s týmto materiálom a či k dodávke zdravotníckeho materiálu zo strany žalobcu došlo na základe jeho objednávky. Plnenie z uzavretých zmlúv o dielo, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu, vyplynulo nielen zo zhromaždených listinných dôkazov (zmlúv, dodacích listov), ale aj zo záverov kontroly zdravotnej poisťovne a z výpovede samotného konateľa žalobcu pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pred ktorými vypovedal ako svedok. Zápisnica o jeho výsluchu je zákonným a plnohodnotným podkladom rozhodnutia, nakoľko žalovaný získal túto zápisnicu od zdravotnej poisťovne ako poškodeného v trestnom konaní, ktorý si ju zabezpečil legálnou cestou zo spisu, do ktorého má právo nahliadať a robiť si z neho kópie. Tvrdenia žalobcu, že zmluvné strany uzavreté zmluvy o dielo neplnili a považovali ich za právne irelevantné, považoval súd v zhode so žalovaným za účelové a nepravdivé, nakoľko ich vyvracajú vyššie uvedené listinné dôkazy, ako aj obsah výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Keďže žalobca v čase dodávok zdravotníckeho materiálu nedisponoval povolením žalovaného na zaobchádzanie s liekmi a zdravotníckymi pomôckami, porušil § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 zák. č. 140/1998 Z.z., za čo mu bolo možné podľa § 67 ods. 10 uvedeného zákona uložiť ako právnickej osobe pokutu až do výšky 16.596 eur. Pri určení výšky pokuty na hornej hranici zákonnej sadzby žalovaný postupoval v medziach zákona, náležite vyhodnotil zákonné kritériá pri ukladaní sankcie a svoju správnu úvahu logicky zdôvodnil. Nakoľko správne uváženie pri rozhodovaní o výške sankcie nevybočilo z medzí zákona a žalobca ani výšku uloženej sankcie v žalobe nenamietal, súd sa ňou pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia osobitne nezaoberal. Pokiaľ ide o namietané porušenie procesných práv žalobcu, zaujal súd názor, že skutkové vymedzenie protiprávneho konania, pre ktoré sa začalo správne konanie, bolo žalobcovi riadne oznámené a bol mu vytvorený priestor pre vyjadrenie sa k veci a navrhnutie dôkazov na preukázanie jeho tvrdení. Žalobca v priebehu správneho konania žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali skutkové zistenia vyplývajúce predovšetkým z kontroly zdravotnej poisťovne, nepredložil ani nenavrhol. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie ministra zdravotníctva SR i prvostupňové rozhodnutie žalovaného vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý po právnej stránke konajúce orgány posúdili správne a svoje závery dostatočne odôvodnili. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov konania o preskúmanie zákonnosti ním vydaného rozhodnutia nepatrí. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.