Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/226/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011202008 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011202008.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: A-TEAM detectiv, a.s., IČO 36 787 141, Miletičova 23, Bratislava, zastúpený: Consilior Iuris s.r.o., IČO: 47 231 157, Miletičova 23, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-B-2607-004/2011 zo dňa 21.10.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 27.12.2011, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-B-2607-004/2011 zo dňa 21.10.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Odboru súkromných bezpečnostných služieb, č.p.: Lic-28-38/2007 zo dňa 18.08.2011, ktorým bola žalobcovi ako prevádzkovateľovi bezpečnostnej služby podľa § 91 ods. 2 zák. č. 473/2005 Z.z. o súkromnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o súkromnej bezpečnosti) uložená pokuta 1.500 eur za porušenie § 59 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti, § 50 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti a § 58 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o súkromnej bezpečnosti, čím sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. e/ zákona o súkromnej bezpečnosti. Ku skutkovým okolnostiam žalobca uviedol, že správneho deliktu sa mal dopustiť plnením zmluvy č. D0035 o poskytovaní bezpečnostnej služby, ktorá bola uzavretá dňa 15.11.2010 medzi objednávateľkou F. J. a žalobcom a uskutočnená dňa XX.XX.XXXX. Žalobca počas plnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy prostredníctvom svojich zamestnancov vyhotovoval obrazové snímky fyzickej osoby, ktorá bola predmetom jeho záujmu, čo bolo zistené pri kontrole, ktorú dňa 11.01.2011 podľa § 84 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti vykonal prvostupňový správny orgán. Týmto spôsobom žalobca vykonával detektívnu službu tak, že zasiahol do osobnostných práv sledovanej osoby. Ďalej sa správneho deliktu žalobca mal dopustiť tým, že porušil § 50 ods. 1 a § 58 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o súkromnej bezpečnosti, keď svojim zamestnancom R.. K. A. a F. F. uložil úlohu, resp. dal príkaz na sledovanie a vyhotovovanie obrazových snímok osoby C.. F. Y., i keď na to nemal jej súhlas v zmysle § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom nedbal na ochranu osobnosti tejto osoby, čo nebolo v súlade so zákonom o súkromnej bezpečnosti alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca namietal, že správne orgány oboch stupňov posudzovali vec spôsobom, na ktorý nemajú zákonom danú kompetenciu, keď konštatovali, že došlo k zásahu do práv upravených v § 12 Občianskeho zákonníka, pričom správne orgány toto ustanovenie vykladali mimo rámec svojej pôsobnosti. Pokiaľ sa v § 4 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti uvádza, že prevádzkovateľ bezpečnostnej služby môže vykonávať detektívnu službu, pri ktorej získava informácie, avšak zákon explicitne neuvádza akým spôsobom možno získavať informácie, nevylučuje sa podľa názoru možnosť pri získavaní informácií vyhotovovať obrazové snímky, ktoré majú charakter informácie s určitou výpovednou hodnotou v podobe dôkazu použiteľnom v súdnom alebo správnom konaní. Zákon podľa žalobcu výslovne nezakazuje získavať informácie takouto formou. Žalobca poukázal na znenie § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové záznamy na úradné účely na základe zákona. Zákon o súkromnej bezpečnosti nestanovuje, akým spôsobom sa preukazuje úradný účel (ústnym prehlásením objednávateľa služby o tom, že získané dôkazy budú použité v súdnom, správnom alebo inom úradnom konaní, alebo úradný účel musí byť dokladovaný napríklad podanou žalobou na súd a podobne). Vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o ústne prehlásenie objednávateľa služby o tom, že získané dôkazy budú po ich získaní použité na podanie oznámenia o porušovaní pracovnej disciplíny nadriadenému záujmovej osoby, žalobca nemohol preukázať úradný účel inak ako prehlásením. Podľa názoru žalobcu, ak zákon výslovne a jednoznačne nezakazuje vyhotovovať obrazové snímky záujmovej osoby, žalobca pri plnení predmetu zmluvy mohol v rámci získania informácií o činnosti osoby vyhotoviť fotografie záujmovej osoby a to aj vzhľadom k tomu, že získané informácie majúce charakter dôkazu, môžu byť následne použité v súdnom alebo správnom konaní, alebo na iný úradný účel. Žalobca mal teda zato, že získané dôkazy pri plnení zmluvy mohli byť následne použité objednávateľkou na podanie podnetu kontrolnému orgánu alebo služobne nadriadenému záujmovej osoby za účelom postihu za neplnenie si svojich pracovných povinností a nedodržanie pracovnej doby. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán neprihliadol na písomné pripomienky žalobcu, ktoré síce boli doručené 8 dní po lehote stanovenej správnym orgánom. avšak žalobca zastáva názor, že správny orgán mal napriek tomu vyhodnotiť, zohľadniť a prihliadať na pripomienky ešte pred vydaním rozhodnutia. Pokiaľ ide o druhostupňové rozhodnutie, žalobca namietal, že z rozhodnutia nie je možné zistiť, ako žalovaný dospel k záveru, že žalobca vydal svojim zamestnancom R.. K. A. a F. F. pokyn na sledovanie C.. F. Y. a vyhotovovanie obrazových snímok, čím im uložil úlohy, ktoré nie sú v súlade so zákonom, alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Takéto tvrdenie podľa žalobcu nemalo totiž oporu v zistenom skutkovom stave. Od žalobcu obaja zamestnanci dostali len pokyn na získavanie informácií o konaní záujmovej osoby so zameraním sa predovšetkým na čas jej príchodov do zamestnania a odchodov zo zamestnania. Zamestnanec žalobcu F. F., ktorý sa osobne podieľal na plnení predmetnej zmluvy, obrazové snímky záujmovej osoby nevyhotovoval. Žalobca ku právnemu hodnoteniu zisteného skutkového stavu žalovaným uviedol, že § 59 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti umožnil prevádzkovateľovi detektívnej služby pátrať po zdravotnom stave osoby, jej sexuálnych stykoch a sklonoch v prípade, ak ide o skutočnosti, ktoré by mohli viesť k rozvodu manželstva. Takáto zákonná výnimka je pomerne širokým zásahom do osobnostných práv. V danom prípade je preto podľa názoru žalobcu potrebné vykladať zákon extenzívne a to tým spôsobom, že pokiaľ je možné v prípade získavania údajov, ktoré by mohli viesť k rozvodu manželstva, pátrať dokonca po zdravotnom stave, sexuálnych stykoch a sklonoch fyzickej osoby, potom je možné aj bez súhlasu záujmovej osoby vyhodnotiť jej obrazové snímky na verejnom priestranstve. Súkromný detektív konajúci na základe vydanej licencie po uzavretí zmluvy o poskytovaní detektívnej služby podľa § 4 ods. 1 písm. d/, e/ zákona o súkromnej bezpečnosti je oprávnený získavať údaje, ktoré mu môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom alebo správnym orgánom. Pri tejto činnosti je potrebné dokumentovať miesto, čas a dej, teda je potrebné a nevyhnutné získavať a uchovať údaje formou vykonania obrazového záznamu, aby dokumentácia nadobudla charakter informácie o dôkazoch použiteľných v konaní pred súdom alebo správnym orgánom. Samotné tvrdenie detektíva pred súdom alebo správnym orgánom, že sledovaná osoba vykonávala takú alebo onakú činnosť a stretla sa s tou alebo onou osobou, ktorá je pre detektíva neznámou osobou, je ľahko vyvrátiteľné, nakoľko v prípade popretia danej skutočnosti zo strany sledovanej osoby, ide o tvrdenie proti tvrdeniu. Preto je nevyhnutné poskytnúť dôkaz vo forme fotografie. V mnohých prípadoch sa pozorovanie sledovanej osoby vykonáva z väčšej vzdialenosti, aby nedošlo k odhaleniu detektíva. Pozorovaním voľným okom nemusí detektív postrehnúť, či sledovaná osoba napríklad niečo odovzdala, alebo prevzala od inej osoby. Okrem toho je vyhotovenie fotografie osoby v detektívnej činnosti nevyhnutné aj pre ďalšiu identifikáciu osôb, s ktorými sa sledovaná osoba stretla, vykonala určitú činnosť a podobne. Získanie fotografie ako dôkazného prostriedku o určitej činnosti osoby je žiadaným cieľom detektívnej služby. Objednávateľ služby bez možnosti získania takéhoto dôkazu v mnohých prípadoch by nemal záujem o poskytnutie detektívnej služby, pretože samotné konštatovanie detektíva, že sledovanú osobu videl pri nejakej činnosti na určitom mieste je nedostačujúce. V prípade existencie fotografie nemusí dochádzať ku konfrontácii sledovanej osoby a detektíva, čoho výsledkom by v mnohých prípadoch bolo len tvrdenie jednej strany voči tvrdeniu strany druhej a teda samotné vyjadrenie detektíva by bolo v súdnom alebo správnom konaní nepostačujúce. Pokiaľ ide o sledovanú osobu, žalobca uviedol, že C.. F. Y. bola zamestnaná v Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Bratislava a detektívna činnosť žalobcu v tomto prípade bola orientovaná na zdokumentovanie jej odchodov z práce, stretnutia a styky. Z uvedeného je zrejmé, že objednávateľ služby mal podozrenie, že dotknutá osoba prichádza na svoje pracovisko oneskorene a taktiež, že zo svojho pracoviska odchádza skôr, ako by v zmysle pracovnej zmluvy mala. Z toho vyplýva, že objednávateľ služby mal záujem získať takýto dôkaz, je však na ňom, či ho použije v súdnom, správnom konaní alebo na iný účel. Fotografie pozorovanej osoby, ktoré boli vyhotovované na miestach verejnosti prístupných v rámci vykonávania tejto detektívnej služby, ktoré zároveň tvorili prílohu záverečnej správy o poskytnutí detektívnej služby k zmluve D 0035, môžu preukázať porušenie pracovnej zmluvy alebo pracovnej disciplíny zo strany záujmovej osoby, teda boli vyhotovované pre účely ich možného použitia objednávateľom služby v súdnom alebo správnom konaní alebo na iný úradný účel. Je absurdné, ak detektív, ktorý v zmysle uzavretej zmluvy o poskytnutí detektívnej služby získava údaje vrátane vyhotovovania fotografií sledovanej osoby, ktoré môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom, správnym orgánom alebo v inom úradnom konaní a získava informácie o konaní záujmovej osoby, ktorá napríklad vykonáva nezákonnú činnosť (kradne, ubližuje na zdraví, porušuje ustanovenia Občianskeho zákonníka, Zákonníka práce alebo iných zákonov), aby si od tejto osoby vopred vyžiadal súhlas na vyhotovenie obrazovej snímky dokazujúcej jeho protispoločenskú činnosť. Žalobca obhajoval zákonnosť svojho postupu aj tým, že v minulosti boli už u neho vykonané kontroly dodržiavania zákona (09.04.2009 a 11.01.2011), pri ktorých však nebolo zistené porušenie zákona napriek tomu, že na základe zmlúv o poskytnutí bezpečnostnej služby alebo detektívnej služby postupoval obdobne ako v tomto prípade. Žalobca tiež namietal nesprávnu formuláciu poučenia prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo v rozpore s § 54 ods. 2 Správneho poriadku. Na základe uvedených skutočností žiadal žalobca rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave sp. zn. Lic-28-38/2007 zo dňa 18.08.2011 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne podaním doručeným súdu dňa 19.03.2012. Zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Svoje rozhodnutie považoval za správne a vydané v súlade so zákonom o súkromnej bezpečnosti. K tvrdeniu žalobcu, že správny orgán neprihliadol k jeho námietkam zaslaným po lehote, žalovaný uviedol, že lehotu na vyjadrenie si stanovil žalobca sám. Vedel, že ak nestihne termín na vyjadrenie sa k záznamu z výkonu kontroly do 24.01.2011, môže požiadať o posunutie tejto lehoty spolu s uvedením závažných dôvodov nestihnutia lehoty. Správny orgán spísaním dodatku záznamu z výkonu kontroly zo dňa 17.02.2011 postupoval v zmysle § 86 ods. 3 písm. c/ zákona o súkromnej bezpečnosti. Pokiaľ žalobca namietal nesprávny úradný postup zo strany správneho orgánu spočívajúci v tom, že mal vyzvať žalobcu na vyjadrenie sa ku kontrole ešte pred spísaním záznamu o kontrole, žalovaný uviedol, že postup správneho orgánu je stanovený v § 86 zákona o súkromnej bezpečnosti a dáva žalobcovi dostatočný priestor na to, aby sa bránil a aby namietal akékoľvek skutočnosti, ktoré vyjdú najavo počas kontroly a počas samotného správneho konania. Žalovaný nepovažoval za potrebné podrobne sa v konaní venovať skutočnosti, kto vyhotovoval alebo nevyhotovoval obrazové snímky. Túto skutočnosť mal preukázanú a konkrétnym pracovníkom žalobcu bola v samostatnom správnom konaní uložená za porušenie zákona o súkromnej bezpečnosti pokuta vo výške 50 eur. Pri vydávaní predmetného rozhodnutia žalovaný vychádzal z podkladu rozhodnutia, ktorým bola Záverečná správa o poskytnutí detektívnej služby, v ktorej sa uvádzajú ako osoby poskytujúce detektívnu službu R.. K. A. a F. F.. Žalovaný sa vyjadril tiež k námietke žalobcu, že zákonodarca umožnil prevádzkovateľovi detektívnej služby pátrať po zdravotnom stave osoby, jej sexuálnych stykoch a sklonoch v prípade, ak ide o skutočnosti, ktoré by mohli viesť k rozvodu manželstva, čo žalobca chápal ako pomerne široký zásah do osobnostných práv a v danom prípade je podľa neho potrebné vykladať zákon extenzívne a potom je možné bez súhlasu záujmovej osoby vyhotovovať aj obrazové snímky na verejnom priestranstve. K tomuto žalovaný uviedol, že záujmová osoba (C.. Beáta Múčková) je zamestnaná v Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že obrazové snímky majú slúžiť na úradný účel - v konaní pred súdom alebo správnym orgánom. Objednávateľom na vyhotovovanie obrazových snímok bola Božena Gašparíková, teda súkromná osoba. Táto osoba nemala žiaden pracovno-právny vzťah k záujmovej osobe. Zamestnávateľ záujmovej osoby nemal o vyhotovovaní obrazových snímok vedomosť. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že dodržiavanie pracovného času nie je len záležitosťou služobného úradu záujmovej osoby, ale vecou každého občana. Podľa žalovaného posudzovanie, či má byť zamestnanec na pracovisku v pracovnej dobe alebo nie, je vecou výhradne zamestnávateľa. Žalovaný zdôraznil, že podľa Zákonníka práce aj zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami zamestnanca a údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával. Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činnosti zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca tým, že ho sleduje bez toho, aby bol na to upozornený. V žiadnom prípade nie je pracovník bezpečnostnej služby postavený nad zákon. Zákonné podmienky zásahu zo strany žalobcu neboli splnené a to nezávisle na tom, či je alebo nie je Slovenská inšpekcia životného prostredia služobným úradom. Neexistujú žiadne výnimky zo zasahovania do osobnostných práv v súvislosti s tým, či niekto pracuje v súkromnej firme, štátnej firme a podobne. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal žiaden úradný účel plnenia predmetnej zmluvy o detektívnej činnosti. K argumentu žalobcu, že v minulosti boli u neho vykonané kontroly zmlúv s obdobným obsahom, pričom neboli konštatované porušenia zákona, žalovaný uviedol, že v daných prípadoch sa kontrolovali len vyhotovenia zmlúv a ich obligatórne náležitosti. Žiadne dodatky k zmluvám, ani plnenia zmlúv, neboli v tom čase predmetom kontroly a nebolo možné zo strany správneho orgánu vysloviť záver, že aj v takýchto prípadoch došlo k porušeniu zákona o súkromnej bezpečnosti. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 11.01.2011 vykonal prvostupňový správny orgán, Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, kontrolu v sídle žalobcu. Predmetom kontroly bola zmluva č. D0035 o poskytovaní bezpečnostnej služby uzatvorená dňa 15.11.2010 medzi objednávateľkou F. Gašparíkovou a žalobcom. Na základe tejto zmluvy žalobca vyhotovoval obrazové snímky sledovanej osoby prostredníctvom svojich zamestnancov (R.. K. A. a F. F.) uvedených v záverečnej správe. Obrazové snímky, ako vyplýva zo záverečnej správy a jej obrazovej prílohy, zachytávajú motorové vozidlo sledovanej osoby, sledovanú osobu pri svojom motorovom vozidle pred budovou pracoviska na Karloveskej ulici č. 2 v Bratislave, pred obchodným domom Billa, Segnerova v Bratislave, v mieste bydliska sledovanej osoby na Šándorovej ulici v Bratislave, ďalej je sledovaná osoba zachytená na Bartoškovej ulici v Bratislave, v predajni Billa pri nakupovaní a viackrát je zachytená ako šoféruje svoje motorové vozidlo v blízkosti budovy zamestnávateľa sama alebo s ďalšou osobou (Y.. K. T.). O výsledku kontroly bol spísaný záznam konštatujúci porušenie § 59 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti tým, že žalobca vyhotovoval obrazové snímky sledovanej osoby prostredníctvom svojich zamestnancov, čím vykonával detektívnu službu spôsobom, ktorým zasiahol do osobnostných práv sledovanej osoby. V tomto zázname (č. Lic 28-25/2007 zo dňa 11.01.2011) žalobca vlastnoručne pripísal, že k záznamu sa vyjadrí písomne v lehote 7 dní, resp. do 24.01.2011. Vyjadrenie k záznamu o kontrole doručil žalobca prvostupňovému správnemu orgánu dňa 01.02.2011. K záznamu o výsledku kontroly bol prvostupňovým správnym orgánom spísaný dodatok č. Lic-28-27/2007 zo dňa 01.02.2011, v ktorom sa konštatuje, že žalobca zaslal vyjadrenie k záznamu o výsledku kontroly po určenej lehote a preto na neho nebude správny orgán prihliadať. Dňa 21.07.2011 správny orgán upovedomil žalobcu o začatí správneho konania, ktorého podnetom boli zistenia počas kontroly u žalobcu dňa 11.01.2011. Dňa 18.08.2011 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. Lic-28-38/2007, ktorým žalobcovi uložil za porušenie § 59 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti pokutu vo výške 1500 eur. Žalobca sa porušenia zákona dopustil tým, že v dňoch od 23.11.2010 do 30.11.2010 pri plnení zmluvy č. D 0035 o poskytovaní bezpečnostnej služby uzavretej dňa 15.11.2010 medzi žalobcom a F. J. vyhotovoval obrazové snímky fyzickej osoby, ktorá bola predmetom jeho záujmu. Obrazové snímky tvoria prílohu záverečnej správy o poskytnutí detektívnej služby. Žalobca takýmto spôsobom vykonával detektívnu službu spôsobom, ktorým zasiahol do osobnostných práv sledovanej osoby. Ďalej sa mal žalobca dopustiť porušenia § 50 ods. 1 a § 58 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o súkromnej bezpečnosti, pretože svojim zamestnancom R.. K. Zorgovskému a F. F. uložil úlohu, resp. dal príkaz na sledovanie a vyhotovovanie obrazových snímok sledovanej osoby, i keď na to nemal jej súhlas v zmysle § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca pritom nedbal na ochranu osobnosti tejto osoby, čo nie je v súlade so zákonom o súkromnej bezpečnosti a týmto konaním sa dopustil správneho deliktu na úseku súkromnej bezpečnosti podľa § 91 ods. 1 písm. e/ zákona, za čo sa mu podľa § 46 Správneho poriadku a § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti uložila pokuta. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PPZ-B-2607-004/2011 zo dňa 21.10.2011 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 18.08.2011 potvrdil. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa konštatuje, že zamestnanci žalobcu vyhotovili obrazové snímky sledovanej osoby na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcom a objednávateľom F. J.. Zamestnanci žalobcu plnili jeho úlohy, čo potvrdil žalobca aj vo svojich vyjadreniach. Žalobca je zodpovedný za dodržiavanie povinnosti vykonávať prácu v súlade so zákonom o súkromnej bezpečnosti a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ďalej sa v rozhodnutí uvádza, že tvrdenie žalobcu, že niekedy v budúcnosti budú obrazové snímky použité na konanie pred súdom alebo správnym orgánom, prípadne pre orgány činné v trestnom konaní a posudzovanie efektívnosti použitia dôkazov sa považuje za nepostačujúce na to, aby mohol zasahovať do osobnostných práv osoby. Vyhotovovanie obrazových snímok osoby a získavanie informácií o nej, je zásah, ktorého vykonanie neumožňuje žiadne ustanovenie zákona o súkromnej bezpečnosti. Aj orgán činný v trestnom konaní môže vykonať sledovanie osoby iba na základe písomného príkazu, ktorý v trestnom konaní vydáva predseda senátu, alebo pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor. Snímky, ktoré vyhotovoval žalobca, je možné vyhotovovať len so súhlasom sledovanej osoby v zmysle § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Bez jej súhlasu je to možné len na úradné účely, ktorý žalobca neosvedčil. Vyhotovovanie obrazových snímok nebolo vykonávané pre úradný účel, nakoľko sledovanie príchodov a odchodov zo zamestnania a vyvodenie dôsledkov je záležitosťou zamestnávateľa a nie súkromnej osoby (objednávateľa). K otázke výšky sankcie sa v žalobe napadnutom rozhodnutí uvádza, že za správny delikt podľa § 91 ods. 1 písm. e/ zákona o súkromnej bezpečnosti možno uložiť v zmysle § 91 ods. 2 zákona pokutu do 3 319 eur. Nakoľko uvedeným konaním žalobca zasahoval do osobnostných práv, čím boli porušené aj základné práva stanovené Ústavou SR, došlo k závažnému porušeniu zákona o súkromnej bezpečnosti, mohol správny orgán zvážiť aj odňatie licencie podľa § 33 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti, k čomu však nepristúpil. Pri ukladaní pokuty za správny delikt prihliadol žalovaný na závažnosť, spôsob, dĺžku trvania, následky protiprávneho konania, ako aj na to, že konaním boli porušené viaceré povinnosti zákona o súkromnej bezpečnosti a taktiež prihliada na to, že žalobca nebol do súčasnosti postihnutý za správny delikt. Podľa § 50 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti prevádzkovateľ nesmie osobe poverenej výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva ukladať plnenie úloh, ktoré nie sú v súlade s týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ zákona o súkromnej bezpečnosti prevádzkovateľ detektívnej služby je povinný plniť povinnosti ustanovené týmto zákonom, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo uložené rozhodnutiami a opatreniami ministerstva alebo krajského riaditeľstva. Podľa § 59 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti detektívnu službu nemožno vykonávať spôsobom, ktorým sa zasahuje do osobnostných alebo iných práv chránených zákonom. Podľa § 9 ods. 1 písm. e/ zákona o súkromnej bezpečnosti ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorý nesplní inú povinnosť, ako je uvedená v písmenách a/ až d/, ustanovenú týmto zákonom alebo nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím ministerstva alebo krajského riaditeľstva vydaným na základe tohto zákona. Podľa § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti za správny delikt podľa odseku písm. a/ možno uložiť pokutu od 3319 eur do 66 387 eur, za správny delikt podľa odseku 1 písm. b/ pokutu od 1659 eur do 33 193 eur, za správny delikt podľa odseku 1 písm. c/ pokutu od 331 eur do 33 193 eur, za správny delikt podľa odseku 1 písm. d/ pokutu od 331 eur do 16 596 eur a za správny delikt podľa odseku 1 písm. e/ pokutu do 3319 eur; zákaz činnosti do piatich rokov možno uložiť za správny delikt podľa odseku 1 písm. a/ a b/ a do troch rokov za správny delikt podľa odseku 1 písm. d/. Podľa § 12 ods. 1 OZ písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Podľa § 12 ods. 2 OZ privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. Zákon o súkromnej bezpečnosti upravuje poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a výkon štátneho dozoru v tejto oblasti. Súkromná bezpečnosť sa prevádzkuje ako súkromná bezpečnostná služba alebo ako technická služba na ochranu majetku a osoby. Medzi bezpečnostné služby patrí aj detektívna služba, ktorou je hľadanie osoby, hľadanie majetku, monitorovanie činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste, získavanie údajov, ktoré môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom alebo správnym orgánom, získavanie údajov o osobnom stave fyzickej osoby a získavanie informácií o konaní fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo o ich majetkových pomeroch, získavanie informácií v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, alebo získavanie údajov o protiprávnom konaní ohrozujúcom obchodné tajomstvo. Rozhodnutie správnych orgánov kládlo žalobcovi za vinu, že vyhotovoval obrazové snímky fyzickej osoby, ktorá bola predmetom jeho záujmu, bez jej súhlasu, čím konal v rozpore s § 12 ods. 1 OZ, pričom nedbal na ochranu osobnosti sledovanej osoby. Žalobca vykonával detektívnu službu spôsobom, ktorým zasiahol do osobnostných práv sledovanej osoby, čím porušil § 59 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti. Zároveň týmto konaním žalobca porušil § 50 ods. 1, pretože svojim zamestnancom uložil plnenie úloh, ktoré nie sú v súlade s týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa žalovaného žalobca ako prevádzkovateľ povinnej služby neplnil povinnosti ustanovené týmto zákonom, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a nedbal na ochranu osobnosti, ako bolo vyššie uvedené. Žalobca v rozsiahlej žalobe argumentoval nemožnosťou vykonávať kvalitne detektívnu službu v prípade, ak by nebolo umožnené vyhotovovať obrazové záznamy (fotografie) záujmových osôb, ktoré sa často dopúšťajú protispoločenského, prípadne protizákonného konania. Poukázal na znenie § 59 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti, ktorým je umožnené pátrať dokonca po zdravotnom stave osoby, jej sexuálnych stykoch a sklonoch v prípade, ak ide o skutočnosti, ktoré by mohli viesť k rozvodu manželstva, čo považuje za výnimku s pomerne širokým zásahom do osobnostných práv a preto v prípade vyhotovovania fotografií sledovanej osoby bez jej súhlasu a na verejnom priestranstve možno toto extenzívnym výkladom zákona považovať za súladné s právnymi predpismi. Základnou spornou otázkou v konaní bolo, či zákon o súkromnej bezpečnosti umožňuje pri detektívnej činnosti subjektu súkromného práva vyhotovovať fotografie fyzickej osoby aj bez jej súhlasu. Zákon o súkromnej bezpečnosti priamo ukladá prevádzkovateľovi detektívnej služby, aby dbal na ochranu osobnosti v zmysle osobitného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa podobizne, resp. obrazové snímky týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Výnimočne toto privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovujú alebo použijú obrazové snímky na úradné účely na základe zákona. Za úradný účel možno považovať zámer alebo cieľ typický pre úrad, ktorý sa vyžaduje v administratíve, verejných organizáciách, zariadeniach a podobne. Tento účel musí byť úradom potvrdený, zverejnený, zoficiálnený a v súlade s procesnými ustanoveniami zákona. Úradný (oficiálny, administratívny, služobný) účel (cieľ, zámer) je determinovaný formálnym postupom na základe zákonného poverenia a v intenciách procesných postupov určených zákonom, prípadne inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, podlieha prísnym kritériám posúdenia jeho správnosti a zákonnosti a tiež je viazaný na úrad, resp. orgán verejnej moci, ktorého vznik, inštitucionalizácia do právneho systému SR, pôsobnosť a kompetencia je určená zákonom. Úradný účel je daný nielen obsahovou stránkou, to znamená, aký účel sa ním sleduje, ale aj formálnou stránkou spočívajúcou v právnymi predpismi štandardizovanej procesnej podobe a v konaní orgánu so zákonnou kompetenciou vo veci úradnej konať. Žalobca nie je orgánom verejnej moci a nebol ani žiadnym orgánom, prípadne právnym predpisom osobitne poverený na vyhotovovanie obrazových snímok fyzickej osoby bez jej súhlasu. Žalobca vyhotovoval obrazové snímky sledovanej osoby na základe požiadavky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby č. D0035 uzavretej so súkromnou osobou, ktorá so sledovanou osobou nemala žiadny oficiálny vzťah. Pokiaľ žalobca namietal, že zhotovené fotografie mohli byť použité v konaní pred súdom, v správnom konaní, resp. mohli byť poskytnuté zamestnávateľovi sledovanej osoby, je potrebné zdôrazniť, že obrazový záznam vyhotovený bez súhlasu dotknutej osoby je zaťažený porušením osobnostných práv dotknutej osoby, chránený na úrovni zákonných noriem (Občiansky zákonník), ako aj Ústavy SR a medzinárodných dohovorov (Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Je neprípustné, aby si súkromná osoba utajeným spôsobom vyhotovila obrazový záznam inej osoby cielene iba za tým účelom, aby ho mohla v budúcnosti potenciálne použiť ako dôkaz v trestnom, civilnom, či správnom konaní. Podozrenie z nezákonného konania nie je možné preukazovať dôkazmi získanými z iného nezákonného konania. Nie je možné pripustiť, aby správny orgán, alebo súd z dôvodu záujmu spoločnosti na odhaľovaní podozrenia z protiprávnej činnosti ospravedlňoval iné protiprávne konanie, ktorým došlo k porušeniu práv iných osôb. Ani verejný záujem na nájdení materiálnej pravdy nemôže konvalidovať protiprávnosť konania, ktorým je od počiatku nezákonne získaný dôkaz poznačený. V správnom ako aj v konaní súdnom, možno za dôkaz považovať všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci, avšak takýto dôkaz musí byť vykonaný v súlade so zákonom a musí byť zákonný. Dôkaz získaný v rozpore s § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno považovať za získaný v súlade so zákonom a preto nemožno takýto dôkaz použiť v správnom či súdnom konaní. Súd pripúšťa, že za určitých extrémnych okolností dôkaz získaný nezákonne možno použiť ako dôkaz. Prípustnosť takéhoto dôkazu je však vždy nevyhnutné posudzovať v pomere k záujmu na ochrane spoločnosti pred nežiaducim zásahom do garantovaných práv. Pripustiť nezákonne získaný dôkaz možno napríklad v prípade, keď je potrebné ochrániť spoločnosť pred závažnou trestnou činnosťou (terorizmus), kedy dôkaz dokumentujúci nezákonné konanie za určitých okolností možno prijať ako dôkaz usvedčujúci, avšak nesmie to byť dôkaz osamotený a konajúci orgán musí mať skutkový stav spoľahlivo zistený aj z ďalších dôkazov, ktoré nezákonne získanému dôkazu neodporujú. V danom prípade však takáto extrémna okolnosť nenastala, preto súd dospel k záveru, že získané obrazové záznamy sledovanej osoby nemohli byť použité ako dôkaz a teda v žiadnom prípade nemohli slúžiť úradnému účelu ani v budúcnosti. K tomuto súd dodáva, že na vyhotovovanie obrazových záznamov bez súhlasu dotknutej osoby nemajú oprávnenie ani orgány verejnej moci (OČTK) a pristúpiť k narušeniu súkromia fyzických osôb môžu len so súhlasom súdu alebo prokurátora v zmysle osobitných právnych predpisov. Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán neprihliadol na jeho vyjadrenie ku zisteniam z kontroly, pretože ho zaslal po určenej lehote, súd poznamenáva, že tento postup nemožno považovať za súladný s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a dať mu vždy príležitosť, aby svoje práva a záujmy účinne obhajoval, najmä sa vyjadril k podkladom rozhodnutia a uplatnil svoje návrhy. Je pravdou, že stanovisko k výsledkom kontroly zaslal žalobca po určenej lehote, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci a preto podľa názoru súdu mal správny orgán prvého stupňa na vyjadrenie prihliadať. Na druhej strane žalobca mal možnosť sa k veci vyjadriť a to v odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré obsahovalo aj námietky uvedené vo vyjadrení k výsledkom kontroly. K odvolaniu žalovaný následne zaujal stanovisko vo svojom rozhodnutí a vyjadril sa ku všetkým tvrdeniam a vzneseným námietkam žalobcu. Nedošlo preto k porušeniu žalobcových práv na spravodlivý proces a pochybenie prvostupňového správneho orgánu nie je takou vadou konania, ktorá by v konečnom dôsledku znamenala alebo mohla znamenať nezákonnosť žalobou preskúmavaného rozhodnutia. Súd neprisvedčil ani námietke žalobcu, keď uviedol, že svojim zamestnancom (R.. K. A. a F. F.) nevydal pokyn na vyhotovovanie obrazových snímok. Túto skutočnosť mal správny orgán riadne zistenú a zdokumentovanú, pretože vyplýva zo záverečnej správy o poskytnutí detektívnej služby (príloha k zmluve o poskytnutí detektívnej služby č. D0035) vypracovanej žalobcom dňa 02.12.2010. Za právne relevantnú nepovažoval súd ani námietku žalobcu, že v iných prípadoch kontrolný orgán - Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, nezistilo pri obdobných prípadoch porušenie zákona. Skutočnosť, že pri iných kontrolách správny orgán nezistí pochybenie nie je dôkazom, ktorý vylučuje možnosť protiprávneho konania v tom či onom prípade a nie je dôkazom, ktorý vyviňuje žalobcu z obvinení, ktoré boli preskúmavané v tomto konaní. Súdu nie sú známe okolnosti žalobcom uvádzaných prípadov a preto sa nebude vyjadrovať k zákonnosti postupu a rozhodnutí správneho orgánu v týchto veciach. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.