Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/52/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011202018 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011202018.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Z. M., narodeného XX.XX.XXXX, evidenčné číslo: Q. XXXXXX, štátneho príslušníka Q. P. (Ď. L. Q.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy Jerevan, Č.Q. J., F. L. X, Q., aktuálne na základe dlhodobej priepustky Y. XXX, A., zastúpeného pani JUDr. Miroslavou Mittelmannovou, advokátkou so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 27.12.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-179-61/PO-Ž-2010 zo dňa 14.11.2011 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-179-61/PO-Ž-2010 zo dňa 14.11.2011 p o t v r d z u j e.
Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-179-61/PO-Ž-2010 zo dňa 14.11.2011 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva a zo zákona o azyle. Ďalej opísal dôvody odchodu navrhovateľa z Q., doterajší priebeh pobytu navrhovateľa na Slovensku, ako aj priebeh celého azylového konania a uviedol dôvody, pre ktoré navrhovateľovi neudelil azyl ani z humanitárnych dôvodov. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi, tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 27.12.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nesprávne právne posúdenie veci odporcom, že zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Dôvodil, že v krajine svojho pôvodu bol obeťou domáceho násilia, v ktorej súvislosti poukázal na závery v konaní pred odporcom vykonaného znaleckého dokazovania. V podstate namietal, že odporca mu na základe tohto znaleckého posudku neudelil medzinárodnú ochranu, pričom v prípade návratu by mu hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie tým, že by nemal k dispozícii ochranu a psychologickú starostlivosť.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 15.2.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že i napriek záveru obsiahnutého v znaleckom posudku, kedy bola znalcom u navrhovateľa konštatovaná prítomnosť miernej až strednej posttraumatickej poruchy, sa táto počas jeho pobytu na Slovenska ničím neprejavovala a keďže nezistil v konaní ani žiadne iné dôvody, ktoré by mali či mohli viesť k udeleniu azylu z humanitárnych dôvodov, tento navrhovateľovi neudelil. Odporca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) písomne poučil navrhovateľa o možnosti vec rozhodnúť bez pojednávania v prípade, ak s tým súhlasí a súčasne ho poučil, že v prípade, ak sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy v tejto veci nevyjadrí, súd bude predpokladať, že nemá námietok voči takémuto postupu súdu (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.). V prípade navrhovateľa bola predmetná výzva doručená jeho právnej zástupkyni dňa 9.1.2012. Navrhovateľ v stanovenej lehote a ani do dňa rozhodnutia, t.j. do 21.3.2012 na túto nereagoval. Platí preto zákonná domnienka, že proti takémuto postupu súdu nemá námietok. Súd preto za použitia vyššie citovaného zákonného ustanovenia ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a že námietky, ktoré vzniesol v podanom návrhu nie sú spôsobilé k tomu, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-179/PO-Ž-2010 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ vyhlásením zo dňa 15.4.2010 požiadal o azyl z dôvodu, že z Q. odišiel kvôli domácemu násiliu, pričom mu nebola (Z. Q.) poskytnutá ochrana, ďalej preto, lebo v Q. nikoho nemá a preto, lebo na Slovensku má mamu a brata. Z obsahu vstupného pohovoru, uskutočneného 22.4.2010 súd zistil, že navrhovateľ vycestoval z Q. v roku 2006 s matkou. Následne legálne pricestoval na Slovensko. Po vypršaní víza a povolenia na pobyt mu bolo udelené povolenie k tolerovanému pobytu, následne zrušené rozhodnutím zo dňa 22.3.2010. Navrhovateľ uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia, že nebol trestne stíhaný a že nemal žiadne problémy so štátnou mocou či tretími subjektmi. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že Q. opustil (aj s matkou) preto, lebo bol týraný zo strany svojho otca, ktorý pil. Keď bol otec opitý, tak "im" nadával a bil jeho mamu, brata a navrhovateľa. V dôsledku bitky musela jeho mama opakovane vyhľadať lekárske ošetrenie. Po odsťahovaní sa matky s navrhovateľom a jeho brata od otca tento opätovne bil matku a robil im zle. Preto sa matka rozhodla, že aj s deťmi odídu z Q. - najprv do Moskvy a potom na Slovensko. V konaní pred odporcom bola ako svedkyňa vypočutá matka navrhovateľa pani W. M., ktorá uviedla, že z Q. odišla pre problémy, ktoré mala so svojím bývalým manželom, ktorý keď bol opitý bol agresívny. V roku 1998 požiadala o rozvod, ktorú však zobrala späť. Následne sa odsťahovala od manžela, avšak v roku 2000 bola opätovne zbitá manželom. Po prepustení z nemocnice podala na manžela trestné oznámenie, ktoré však následne zobrala späť, po tomto incidente už k fyzickému napádaniu nedošlo. V roku 2004 bolo ich manželstvo rozvedené, pričom bývalému manželovi bolo zakázané chodiť k nim. Stále však žila v strachu a preto z Q. vycestovala. K žiadosti navrhovateľa o azyl uviedla, že o tento požiadal preto, lebo nový cestovný doklad by si mohol vybaviť iba po návrate do Q., čo by bolo pre neho nebezpečné, nakoľko jeho otec stále žije v Q.. Ona sama má platné povolenie k pobytu na Slovensku za účelom zamestnania. Navrhovateľ je registrovaným boxerom v Slovenskej asociácii boxerov amatérov (SABA), pravidelne trénuje a zúčastňuje sa súťaží, je členom reprezentačného výberu SR v boxe v kategórii mužov (potvrdenia SABA z 15.4.2010, potvrdenie Boxing Club Galanta z 21.9.2009). Odporca v konaní vydal 13.7.2010 rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu, voči ktorému podal navrhovateľ opravný prostriedok. O tomto tunajší súd rozhodol rozsudkom č. k.: 9Saz/45/201-31 z 10.11.2010, ktorým toto rozhodnutie potvrdil, pretože odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci, pretože svoje rozhodnutie náležitým, logickým a zrozumiteľným spôsobom aj odôvodnil, pretože skutočnosť, že bol ako dieťa objektom zlého zaobchádzania zo strany svojho otca nie je dôvodom na udelenie azylu a konečne pretože v prípade jeho návratu do Q. mu nehrozí žiadne bezpečnostné riziko. O podanom odvolaní voči tomuto rozsudku rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 10Sža9/2011 zo 16.3.2011, ktorým zmenil napadnutý rozsudok tunajšieho súdu tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu z 13.7.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozsudku konštatoval správnosť konštatovania odporcu
(ako aj tunajšieho súdu), že v prípade navrhovateľa nie sú dané dôvody udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle, ako aj neposkytnutia doplnkovej ochrany. Rozhodnutiu odporcu vyčítal, že náležitým spôsobom neodôvodnil neudelenie azylu z dôvodu § 9 zákona o azyle (z humanitárnych dôvodov). Upravil odporcu, aby sa v ďalšom konaní zameral na skutočnosti, ktoré by odôvodňovali či neodôvodňovali udelenie azylu postupom podľa § 9 zákona o azyle. Následne odporca doplnil dokazovanie správami o krajine pôvodu navrhovateľa, reláciou súkromnej strednej odbornej školy v Sládkovičove a znaleckým posudkom znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality. Na položené otázky znalec odpovedal tak, že u navrhovateľa sa zistila prítomnosť miernej až strednej posttraumatickej stresovej poruchy, keď navrhovateľ prekonal posttraumatický vývoj v súvislosti s udalosťami v rodine rozchodom rodičov, ale aj v súvislosti s následným presťahovaním do cudziny, kde najmä v prvých mesiacoch bol vystavený opakovaným útokom. Znalec konštatoval, že navrhovateľ má strach z možného odchodu zo Slovenska, že má vysoké ambície, ktoré nemusia zodpovedať jeho reálnym možnostiam. Uviedol, že navrhovateľ je citovo naviazaný na matku a že zistené skutočnosti mohli byť spôsobené udalosťami ním udávanými, pričom neboli zistené sklony k nadmernému klamstvu. V posudku ďalej uviedol, že navrhovateľov zdravotný stav vykazuje normálny nález, že neabsolvoval žiadnu psychiatrickú či psychologickú liečbu alebo vyšetrenie, že je vo svojej triede vrcholovým športovcom (box), že sa javí ako dobre adaptovaný, psychicky dostatočne odolný. Z relácie riaditeľa súkromnej strednej odbornej školy v Sládkovičove vyplýva, že počas štúdia na škole s ním neboli žiadne problémy, je priateľskej povahy, so spolužiakmi má dobrý a nekonfliktný vzťah.
Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10.
Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.
§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.
Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.
Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.
Podľa ust. Článku 11 ods. 1 Nariadenia ministra vnútra SR z 11.1.2007 v platnom znení o postupe Migračného úradu MVSR a útvarov Policajného zboru pri vykonávaní zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle za humanitné dôvody, na základe ktorých môže migračný úrad udeliť azyl , ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť.
Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:
K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia opísal zistený stav veci a podľa názoru súdu podrobne uviedol dôvody svojho rozhodnutia a to tak vo vzťahu k neudeleniu azylu podľa § 8 zákona o azyle, k neposkytnutiu doplnkovej ochrany, pričom sa tiež podrobne venoval odôvodneniu neudelenia azylu podľa § 9 zákona o azyle. Jeho odôvodnenie v týchto okruhoch je zrozumiteľné, dostatočne podrobné a je z neho zrejmá správna úvaha, ktorú pri vydaní napadnutého rozhodnutia použil.
K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu:
Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Pri zistení skutkového stavu veci vychádzal odporca z výsledkov zákonne vykonaného dokazovania - z obsahu vstupného pohovoru s navrhovateľom, z výsluchu svedkyne - matky navrhovateľa, z obsahu správ o krajine pôvodu navrhovateľa, z referencií o navrhovateľovi podaných vedením školy ktorú navrhovateľ navštevuje, resp. športového klubu ktorého je členom, ako aj z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania. Pokiaľ na základe záverov podaného znaleckého posudku nedospel k názoru, zhodného s právnym názorom navrhovateľa, že totižto existujú dôvody pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, takýto právny názor odporcu neznamená rozpor skutkových zistení s obsahom spisu.
K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré vidí navrhovateľ v tom, že vzhľadom k záverom znaleckého posudku mu nebol udelený azyl z humanitárnych dôvodov:
Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú:
Vyjadrujúc sa k neudeleniu azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle je potrebné poznamenať, že ako to súd uviedol už vo svojom rozsudku č. k.: 9Saz/45/201-31 z 10.11.2010 predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je preukázanie opodstatnených obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Všetky predpoklady tohto zákonného ustanovenia musia byť splnené súčasne. Súd nemôže vylúčiť navrhovateľove obavy, nakoľko obava ako taká je výsostne subjektívnym pocitom. Avšak iba existencia obavy nie je dostatočným faktorom pre udelenie azylu. V prípade navrhovateľa absentuje jej odôvodnenosť, perzekúcia, ako aj jej dôvod (národnosť, rasa, náboženstvo, zastávanie politických názorov či príslušnosť k sociálnej skupine). Pokiaľ bol navrhovateľ v mladosti objektom zlého zaobchádzania zo strany jeho otca (alkoholika), takéto správanie sa otca navrhovateľa nie je perzekúciou v zmysle zákona o azyle. Podľa názoru súdu prvok exekúcie v sebe obsahuje jeden z podstatných predpokladov výkladu tohto termínu, ktorým je skutočnosť, že ide o záporný vzťah určitého okruhu ľudí k objektu prenasledovania. V prípade navrhovateľa však tento bol objektom správania sa iba jediného subjektu - navrhovateľovho otca. V navrhovateľom opísanom správaní sa jeho otca k samotnému navrhovateľovi však absentuje skutočnosť, že takéto správanie sa otca bolo podnietené rasou, národnosťou, náboženstvom či politickými názormi navrhovateľa. V prípade navrhovateľa nie je možné hovoriť ani o tom, že správanie sa otca k navrhovateľovi bolo spôsobené príslušnosťou navrhovateľa k určitej sociálnej skupine. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil s odôvodnením, že nenaplnil predpoklady § 8 zákona o azyle, takéto vyhodnotenie zisteného stavu veci je správne a zákonné. Nad rámec takého odôvodnenia súd poznamenáva, že štátne orgány Q. boli schopné a aj ochotné zabrániť zlému zaobchádzaniu otca navrhovateľa voči jeho deťom (t.j. aj voči navrhovateľovi) a aj voči matke navrhovateľa, ako to vyplýva z obsahu výpovede svedkyne - matky navrhovateľa (táto podala na svojho manžela trestné oznámenie, avšak pred súdnym konaní toto zobrala späť). Navrhovateľ sa tiež mohol (aj s matkou a súrodencom) presídliť do iného mesta či regiónu Q. a tak sa vyhnúť kontaktu s jeho otcom.
Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany súd poukazuje zhodne s právnym názorom odporcu na skutočnosť, že navrhovateľ po svojom prípadnom návrate do Q. nečelí žiadnemu trestnému stíhaniu či výkonu trestu. V Q. niet medzinárodného či vnútroštátneho konfliktu v dôsledku ktorého by bola osobná integrita navrhovateľa ohrozená. Ako to vyplýva zo správ, založených v spise odporcu, arménski navrátilci sa pri svojich návratoch nestretávajú so žiadnym zlým zaobchádzaním. Podľa názoru súdu v prípade návratu navrhovateľa tomuto nehrozí žiadne ponižujúce či kruté alebo neľudské zaobchádzanie. A to ani zo strany štátnych orgánov a ani zo strany jeho otca. Hlavným problémom, ktorému navrhovateľ ako maloletý v období rokov cca 1995 - 2000 čelil bolo správanie sa jeho otca - alkoholika, ktorý (žiaľ) aj fyzicky napádal navrhovateľovu matku a súčasne aj navrhovateľa a jeho brata. (uvedený časový údaj súd vydedukoval z výpovede navrhovateľa a jeho matky ako svedkyne) Je však potrebné poznamenať, že vo vzťahu k navrhovateľovi sa tak stávalo v období od detstva navrhovateľa do približne deviatich - desiatich rokov jeho veku - do roku 2000. V súčasnosti je navrhovateľ mladým mužom (má 20 rokov), je aktívnym a podľa relácií jeho športového klubu ktorého je členom vrcholovým boxerom. Zo strany jeho otca mu teda nemôže hroziť žiadne riziko zaobchádzania, aké má na mysli ust. § 2 písm. f/ bod 2 zákona o azyle. Naviac je potrebné súhlasiť aj s konštatovaním odporcu, že je nanajvýš nepravdepodobné, aby sa v hlavnom meste Q. B. (ktorého počet obyvateľov je cca 1,3 milióna) vôbec stretol s otcom, ktorý by ho zjavne ani nemohol spoznať, nakoľko cca 10 rokov s ním neprišiel do kontaktu. Navrhovateľ tiež namietal, že by v prípade návratu nemal k dispozícii psychologickú starostlivosť, ktorá v Q. podľa jeho vyjadrenia nie je dostupná. Na potvrdenie tohto tvrdenia navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz, pričom zo správ založených v spise odporcu nevyplýva, žeby Q. nezabezpečovalo zdravotnú starostlivosť pre svojich občanov. K jej skutočnej potrebe sa súd vyjadrí následne.
Pokiaľ ide o neudelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle, aj súd dospel k záveru, že pre aplikáciu uvedeného ustanovenia niet dôvodu a to i napriek záverom v konaní vykonaného znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia. Súd nemá dôvod pochybovať o správnosti záverov znalca, teda ani o tom, že u navrhovateľa bola zistená prítomnosť miernej až strednej posttraumatickej stresovej poruchy, ktorej prítomnosť bola zistená až na základe vykonaných psychodiagnostických techník, opísaných v znaleckom posudku. Toto konštatovanie je dôležitým preto, lebo prítomnosť označenej stresovej poruchy sa v priebehu pobytu navrhovateľa na Slovensku nikdy a nijakým spôsobom
neprejavila. Teda ak by navrhovateľ nebol vyšetrený v rámci nariadeného znaleckého dokazovania, ani by nemal vedomosť o jej prítomnosti. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ sa podľa zisteného stavu veci bez problémov integroval do kolektívu spolužiakov školy ktorú navštevuje, je aktívnym športovcom - boxerom v kategórii mužov a počas celého 6-ročného pobytu na Slovensku nepotreboval a preto ani nevyhľadal psychologickú a ani psychiatrickú lekársku pomoc. Z uvedeného je zrejmé, že nejde o osobu, ktorú by bolo možné, resp. nutné zaradiť do skupiny traumatizovaných osôb, ako to má na mysli Článku 11 ods. 1 Nariadenia ministra vnútra SR z 11.1.2007. V ostatnom sa súd stotožnil s dôvodmi, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu. Tieto dôvody sú podľa názoru súdu dostatočným a logickými k tomu, aby odporca na ich základe dospel k záveru, že pre udelenie azylu navrhovateľovi z dôvodov § 9 zákona o azyle niet opodstatnenia.
Pretože odporca v dostatočnej miere a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože odôvodnenie výrokov napadnutého rozhodnutia je jasné a zrozumiteľné a nie je v rozpore s obsahom spisu, pričom neboli naplnené predpoklady poskytnutia medzinárodnej ochrany a pretože neudelenie azylu z humanitných dôvodov (na ktorý nie je právny nárok) odporca odôvodnil tak, že z tohto odôvodnenia je zjavná správna úvaha ktorú použil, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.
Nad rámec tohto odôvodnenia si dovoľuje súd poznamenať, že vzhľadom na okolnosti podania žiadosti o azyl navrhovateľom, keď tento požiadal o azyl zjavne z dôvodu legalizácie svojho pobytu na Slovensku, možno podanú žiadosť o azyl hodnotiť ako výsostne účelovú.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania.
Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).