Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/294/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011897210 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011897210.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členiek senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v právnej veci navrhovateľa: S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, A., proti odporcovi: W. T. D. Z. A. N., U. X, N., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Júliou Gombošovou, advokátkou v Bratislave, Líščie Nivy 23, o návrhu na opravu pracovného posudku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12. apríla 2010 č.k. 16Cpr 49/2002-200, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 77,29 Eur, na účet jeho právnej zástupkyne, do troch dní.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal toho, aby odporca upravil obsah jeho pracovného posudku zo dňa 27.12.2001 tak, že jeho 3., 4., 5. a 6. odsek bude znieť nasledovne: „Na základe žiadosti menovaného o preradenie bol dohodou o zmene pracovnej zmluvy preradený na dobu určitú od 01.11.1999 do 30.11.1999 v rámci prevádzkovo - technického úseku na funkciu samostatný odborný referent A.. V uvedenej funkcii preukázal svoju zodpovednosť a precíznosť pri plnení zverených úloh. Z uvedeného dôvodu bol zaradený na oddelenie materiálno - technického zásobovania, prevádzkovo - technický úsek ako skladník, kde prevzal spoločnú hmotnú zodpovednosť za tovar v hodnote 2.747.930,28 Sk. Dňa 04.01.2000 nastúpil na základnú vojenskú službu. Dňa 03.04.2000 opäť zastúpil do skladov O.. Dňa 27.10.2010, na kladné odporúčanie vedúceho O., žiadal o preradenie do funkcie zodpovedajúcej jeho vzdelaniu. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ nemal voľné pracovné miesto zodpovedajúce jeho kvalifikácii, ostal naďalej pracovať v skladoch O., kde svoju prácu vykonával veľmi zodpovedne a s plným pracovným nasadením. Počas celého jeho pôsobenia na oddelení O. neboli pri pravidelných a mimoriadnych inventarizáciách zistené žiadne inventarizačné rozdiely. Za tento zodpovedný a precízny prístup k práci a dlhodobo dosahované kvalitné výsledky vykonanej práce mu bol poskytovaný osobný príplatok v maximálnej výške. Dňa 01.07.2001 bol S. B. zaradený na úsek vnútro - areálovej dopravy z dôvodu členstva v O. Z..“ Návrh posudzoval podľa ustanovenia § 60 ods. 1 zák.č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce, účinného k 27.12.2001 (ďalej len „Zák. práce“), ktoré upravovalo povinnosť zamestnávateľa podať inému zamestnávateľovi, u ktorého sa zamestnanec uchádza o zamestnanie, ako aj zamestnancovi, ak o to požiada, posudok o pracovnej činnosti zamestnanca a aj obsah posudku. Vychádzal z toho, že predpokladom úspechu žaloby podľa ustanovenia § 60 ods. 4 Zák. práce je, že pracovný posudok obsahuje nesprávne údaje a nepravdivé informácie o pracovnej činnosti zamestnanca. Na základe vykonaného dokazovania, zo znenia predmetného pracovného posudku z 27.12.2001 zistil, že tento obsahoval informácie o pracovných zaradeniach navrhovateľa u odporcu. K vykonávaniu práce navrhovateľom v období
od 01.11.1999 do 30.11.1999 vo funkcii samostatného odborného referenta odporca v treťom odseku posudku uviedol, že „navrhovateľ sa v tejto funkcii neosvedčil“, v štvrtom odseku posudku k zaradeniu navrhovateľa znova do skladov O. uviedol, že „navrhovateľ neprejavil záujem osvojiť si pracovnú náplň patriacu do zastávanej funkcie“, v piatom odseku k práci v skladoch O. po 27.10.2000 uviedol, že „navrhovateľ svoju prácu vykonával s nedostatkami, na základe čoho mu bol na obdobie od 01.06.2001 do 30.08.2001 odobratý osobný príplatok zamestnanca“ a v poslednom odseku posudku uviedol, že z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny bol s navrhovateľom zrušený pracovný pomer podľa ustanovenia § 53 ods. 1 písm. b/ Zák. práce k 21.08.2001. Hodnotenie práce navrhovateľa odporcom súd preveroval výpoveďou jeho priamej nadriadenej a porovnaním s obsahom súdneho spisu vedeného Okresným súdom Bratislava III sp.zn. 33C 90/01 o návrhu navrhovateľa na vyslovenie neplatnosti okamžitého zrušenia jeho pracovného pomeru s odporcom pre neplnenie pracovných povinností, ktorý bol súdmi zamietnutý. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že odporca v pracovnom posudku z 27.12.2001 uviedol skutočnosti objektívneho charakteru o jeho pracovnom zaradení a že negatívne hodnotenie jeho práce zodpovedalo skutočnosti. Mal za to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že si plnil svoje pracovné povinnosti riadne a ani to, že mu bol osobný príplatok odobraný pre jeho členstvo v O. Z.. Z uvedeného vyvodil, že návrh je nedôvodný, pretože navrhovateľ nepreukázal, že obsah pracovného posudku z 27.12.2001 nezodpovedá skutočnosti, a preto je potrebné opraviť ho navrhnutým spôsobom prostredníctvom súdneho rozhodnutia. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenie § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov 218,45 Eur podľa vyčíslenia právnou zástupkyňou.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Súdu prvého stupňa vytkol, že nenariadil opravu predmetného pracovného posudku, i keď mal preukázané, že na základnú vojenskú službu nastúpil 04.01.2000 a nie 01.01.2000, ako je v posudku uvedené. Namietal dôveryhodnosť svedkyne P. T., na výpovedi ktorej súd založil svoje rozhodnutie, ktorá vo výpovedi 20.10.2008 uviedla, že sa na neho hnevá a je voči nemu zaujatá, ako aj to, že súd túto výpoveď akceptoval. Podľa neho súd prvého stupňa nepostupoval správne aj tým, že odmietol vypočuť M. S., ktorý vypracoval pracovný posudok a tým, že nebral do úvahy skutočnosti potvrdené v konaní tohto súdu sp.zn. 33C 90/01 o tom, že na pracovisku neboli zistené počas jeho pôsobenia žiadne inventarizačné rozdiely, bolo mu vyplácané najvyššie osobné ohodnotenie, že mal podpísanú hmotnú zodpovednosť za tovar v hodnote 2.747.930,28 Sk, že bol preradený na určitú dobu na úsek A. a mnohé ďalšie. Mal za to, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa dostatočne nevyporiadal ani s jeho námietkou, že pracovný posudok vypracoval vedúci iného oddelenia, a teda neoprávnená osoba.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol o návrhu v súlade s právnymi predpismi, vykonal vo veci dôsledné dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že pracovný posudok bol vypracovaný v súlade s ustanoveniami Zák. práce a zodpovedal skutkovému stavu. Podľa neho navrhovateľ v odvolaní opakuje a vytrháva z kontextu skutočnosti, ktoré už boli preukázane, avšak v jeho neprospech.
Odvolací súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu uvádzanom v odvolaní navrhovateľa a podľa uplatnených dôvodov bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Zistil, že súd prvého stupňa na zistenie skutkového stavu vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, z preukázaného vyvodil správne závery a tieto aj posúdil podľa prislúchajúcich právnych noriem. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením tohto rozhodnutia, na ktoré poukazuje. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný podať inému zamestnávateľovi, u ktorého sa zamestnanec uchádza o zamestnanie, na jeho žiadosť v lehote 15 dní posudok o pracovnej činnosti zamestnanca (pracovný posudok). To isté platí, ak o vydanie pracovného posudku požiada zamestnanec; zamestnávateľ však nie je povinný vydať mu ho skôr ako dva mesiace pred skončením jeho pracovného pomeru. Pracovným posudkom sú všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce.
Podľa § 60 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnanec s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o zamestnaní nesúhlasí, môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, na súde, aby sa zamestnávateľovi uložilo primerane ich upraviť.
Posudok o pracovnej činnosti (pracovný posudok) by mal predovšetkým obsahovať hodnotenie dosiahnutej kvalifikácie zamestnanca, informácie o práci, ktorú vykonával, o funkciách, ktoré zastával, o jeho celkovom vzťahu k práci, ktorú vykonával, o jeho celkovom vzťahu k práci a k pracovnému kolektívu. Z osobných vlastností majú byť hodnotené tie, ktoré majú bezprostredný vzťah k výkonu práce alebo funkcie, napr. plnenie pracovných povinností, schopnosť riadiť organizovať prácu, ako aj hodnotenie celkového vzťahu zamestnanca k spolupracovníkom a k práci, ako aj hodnotenie tých jeho ďalších osobných vlastností, ktoré majú bezprostredný vzťah k výkonu jeho práce ako je svedomitosť, iniciatívnosť, dodržovanie pracovnej disciplíny a pod. Zamestnávateľ môže v pracovnom posudku hodnotiť, že sa zamestnanec v určitej funkcii osvedčil, nemôže však doporučovať budúcemu zamestnávateľovi zaradenie na určitú funkciu. Predpokladom úspechu ochrany zamestnanca je skutočnosť, že posudok o pracovnej činnosti bol nesprávny.
Súd prvého stupňa v danej veci zameral dokazovanie na skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu a to, či posudok v časti, ktorou odporca hodnotil jeho pracovné schopnosti (konkrétne v treťom odseku pracovného posudku, v ktorom uviedol, že navrhovateľ sa vo funkcii samostatného odborného referenta v období od 01.11.1999 do 30.11.1999 neosvedčil, v štvrtom odseku, že neprejavil záujem osvojiť si pracovnú náplň pracovnej funkcie v skladoch O., v piatom odseku, v ktorom uviedol, že po 27.10.2000 navrhovateľ svoju prácu vykonával s nedostatkami, na základe čoho mu bolo v období pod 1.6. do 31.08.2001 odobratý osobný príplatok a v poslednom odseku, v ktorom uviedol, že z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny bol s ním zrušený pracovný pomer v zmysle ust. § 53 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce dňom 21.08.2001), obsahuje informácie zodpovedajúce realite. Odvolací súd na podporu skutkových záverov súdu prvého stupňa, ktoré navrhovateľ napáda uvádza, že tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a hodnotenie vykonaných dôkazov je v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadne ku všetkému, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Napadnúť hodnotenie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa z hľadiska ich závažnosti a významu, do rámca ktorého treba zahrnúť aj rozhodnutie nevykonať všetky navrhované dôkazy (§ 120 ods. 1 druhá veta O.s.p.) a posudzovanie vierohodnosti výpovedi svedkov a vyjadrení účastníkov konania - s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov - možno len pre spôsob, akým súd k nemu dospel. Ak nemožno súdu v tomto smere nič vytknúť, nemožno ani polemizovať s jeho závermi. V danej veci odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa pri vyvodzovaní týchto záverov o skutkovom stave veci z výpovedi účastníkov konania a svedkyne T., predložených listín a oznámení a obsahu spisu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 33C 90/2001, na ktorých založil svoje rozhodnutie vo veci samej.
K námietke, že súd prvého stupňa nevypočul M. S. odvolací súd poukazuje na vysvetlenie súdu prvého stupňa v odôvodnení, že tento dôkaz nemohol vykonať po svojom uznesení z 27.11.2008, ktorým bolo dokazovanie vo veci skončené (§ 120 ods. 4 O.s.p.) a to aj v tej súvislosti, že navrhovateľ v podaní doručenom súdu prvého stupňa 09.04.2010, v ktorom navrhoval vypočutie Z. S. po skončení dokazovania súdom prvého stupňa síce poukazoval na to, že súd tu nové skutočnosti, o ktorých sa dozvedel dňa 29.03.2010, ale ani v tomto podaní a dokonca ani v podanom odvolaní tieto nové skutočnosti nijakým spôsobom neuviedol a ani nepreukázal a preto tento dôkaz (pretože nešlo o prípad predpokladaný ustanovením § 120 ods. 4 O.s.p.) správne súd prvého stupňa nevykonal a nemohol ich v odvolacom konaní vykonať ani odvolací súd (§ 205a ods. 1 O.s.p.). Rovnako nebolo možné prihliadnuť na námietku navrhovateľa, ktorý namietal oprávnenie jeho nadriadeného M. S. na vypracovanie predmetného pracovného posudku navrhovateľa. V danej veci bol tento riadne podpísaný O.. F. S. ako riaditeľom odporcu a preto, že až jeho podpisom ako štatutárneho orgánu došlo ku konaniu odporcu ako zamestnávateľa bez ohľadu na to, kto mu pripravoval podklady pre vykonanie toho právneho úkonu.
Oprava pracovného posudku rozsudkom súdu v konaní vedenom podľa ustanovenia § 60 ods. 4 Zák. práce len pre nesprávne uvedený deň nástupu na základnú vojenskú službu (01.01.2001 namiesto 04.01.201) neprichádzala do úvahy, keďže nešlo o nesprávne uvedenú informáciu týkajúcu sa
pracovnej činnosti navrhovateľa u odporcu a jej hodnotenie, navyše, ak táto informácia nemala žiaden význam vo veci.
K námietke navrhovateľa, že súd nebral do úvahy skutočnosť potvrdenú v konaní súdu sp.zn. 33C 90/2001, že na pracovisku neboli zistené počas jeho pôsobenia žiadne inventarizačné rozdiely, bolo mu vyplácané najvyššie osobné ohodnotenie, že mal podpísanú hmotnú zodpovednosť za tovar v hodnote 2.747.930,28 Sk a ďalšie, odvolací súd poukazuje na záver súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, že v konaní nepreukázal, že by si plnil svoje pracovné povinnosti riadne a ani to, že mu bol osobný príplatok odobratý pre členstvo v O. Z.. Tu treba uviesť, že účelom ochrany zamestnanca postupom podľa ustanovenia § 60 ods. 4 Zák. práce nie je nariadiť zamestnávateľovi aký posudok o pracovnej činnosti má zamestnancovi vystaviť, ale odstrániť jeho nesprávnosti v uvedených hodnoteniach zamestnanca, ktoré možno preukázať zisteniami, z ktorých možno vyvodiť iný záver ako ten čo je obsiahnutý v hodnotení. Ak navrhovateľ k popieraniu hodnotenia uvedených skutočností v predmetnom pracovnom posudku nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, nemožno súdu prvého stupňa vytýkať, ak pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov získaných oboznámením sa s listinami predloženými odporcom a z výpovede ním navrhnutej svedkyne, ktoré potvrdzovali skutočnosti o pracovnom zaradení navrhovateľa a negatívne hodnotenie jeho práce, uvedené v pracovnom posudku.
Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa nerozhodol o jeho odvolaní proti uzneseniu z 13.04.2004 č.k. 16C 49/2001-10, ktorým ho vyzval na odstránenie nedostatkov jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia doručeného súdu 08.04.2002, odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie je v ohľadom na následné prejavy navrhovateľa a priebeh ďalšieho konanie bez významu. Navrhovateľ na túto výzvu listom z 29.05.2004 (č.l. 15) súdu oznámil, že predbežné opatrenie už nie je vo veci aktuálne, právna zástupkyňa navrhovateľa podaním z 01.04.2005 (č.l. 34) návrh na nariadenie predbežného opatrenia výslovne zobrala späť a súd prvého stupňa v tejto súvislosti uznesením z 25.05.2005 č.k. 16Cpr 49/2002-54 pripustil navrhovanú zmenu žaloby.
Odvolací súd potom, čo nezistil pochybeniu súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vykonaných v konaní, napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 224 a § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby advokáta (vyjadrenie k odvolaniu z 16.9.2011), vo výške tarifnej odmeny 57,- Eur (§ 11 ods.1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z.), režijného paušálu 7,41 Eur (§ 16 ods. 3 vyhl.) a DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.), spolu 77,29 Eur.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.