Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/150/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011898310 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011898310.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľov: 1/ H. K., A. M. A., S. XX, X/ K. K.C., A. C., D.. H. K., A. M. A., S. XX proti odporcom: X/ Z. A., A. M. A., W. X, X/ M. Y., A. M. A.P., D. X, X/ Q. A., A. M. A., B. X, X/ J.. J. B., A. M. A., W. X, X/ V. V., A. M. A., Č. XX, (odporcovia 1 až 5 - právni nástupcovia po nebohej odporkyni Anne Slávikovej, zomrelej 11.9.2008), zastúpení JUDr. Petrom Arendackým, advokátom v Bratislave, Čapkova 2, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľov 1, 2 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 22. októbra 2011 č. k. 4C 160/2002 - 193 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov na určenie, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Lamač, zapísanej na R. Č.. XX/ X ako pozemok parc. Č.. XXXX o výmere 272 m2 v časti 2/14 v pomere k celku. Rozhodol tak s odôvodnením, že navrhovatelia nepreukázali splnenie podmienok na vydržanie a tým nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovatelia sporný pozemok užívali s vedomosťou, že tento im vlastnícky nepatrí, nakoľko nebol predmetom notárskej zápisnice N. XX/XX T.. XX.X.XXXX. V zmysle uvedenej notárskej zápisnice navrhovatelia sporný pozemok nekúpili. Kúpnou zmluvou zo dňa 27.3.1980 nadobudli od manželov Slávikovcov (právnych predchodcov odporcov) výlučne len záhradu o výmere 407 m2 za 6.105 Kčs (15 Kčs za m2). Skutočnosť, že by súčasne nadobudli aj ďalšiu tvrdenú nehnuteľnosť rozhodne nevyplýva ani z kúpnej zmluvy ani z notárskej zápisnice. Súd prvého stupňa poukázal na to, že keď sa niekto správa spôsobom zodpovedajúcim obsahu vecného t.j. vlastníckeho práva (napr. vec užíva) neznamená to, že je nositeľom vecného práva. Na to, aby navrhovatelia mohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, musela by byť ich držba po celú dobu 10 rokov oprávnená. Sama skutočnosť dlhodobej držby bez presvedčenia držiteľa, že mu vec patrí, na vydržanie nepostačuje. O trovách si súd prvého stupňa vymienil rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia. Žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a ich návrhu na určenie vlastníctva vyhovieť tvrdiac, že cestu súčasne so záhradou nekúpili len v dôsledku hrubej nedbalosti notárky, ktorá túto druhú nehnuteľnosť neuviedla v notárskej zápisnici a dodatočne tak odmietla vykonať. Rovnako ako ona aj nebohá odporkyňa odmietala túto situáciu doriešiť. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že kúpnou zmluvou zo dňa 27.3.1980 navrhovatelia nadobudli od manželov Slávikovcov (právnych predchodcov odporcov) výlučne len záhradu o výmere 407 m2 za 6 105 Kčs (15 Kčs za m2), že by súčasne nadobudli aj vlastníctvo (bezpodielové spoluvlastníctvo) k spornej parcele nevyplýva zo žiadnych navrhovateľmi predložených listín. Naviac z obsahu spisu je zrejmé, že vlastníkom sporného pozemku (dnes parcela č. XXXX/XXX o výmere 417 m2 - zast. plocha a nádvorie vedenej na R. Č.. XXXX k.ú. Dúbravka) sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.9.2002 s účinkami od 17.2.2003 stala Národná diaľničná spoločnosť, a.s. a teda vlastníkmi nie sú žalovaní dedičia pôvodnej odporkyne. V súlade s dispozičnou zásadou je na navrhovateľovi, aby určil, kto bude v konaní odporcom, prípadne aby i niesol za toto určenie (okruhu účastníkov) procesnú zodpovednosť. Potiaľ ako odporca označí osobu, ktorej z hľadiska uplatneného nároku nesvedčí tzv. pasívna legitimácia podľa hmotného práva ( a naopak svedčí inej osobe), ponesie dôsledky procesného neúspechu, ktorý sa prejaví tým, že jeho žalobu súd zamietne. Keďže nedostatok pasívnej legitimácie na strane označeného odporcu tu bol už v čase začatia konania a v jeho priebehu nedošlo k odstráneniu tohto nedostatku, nezostalo odvolaciemu súdu než zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny z uvedeného dôvodu potvrdiť. Len na doplnenie treba uviesť, že odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o dobromyseľnosť držby na strane navrhovateľa. Vydržanie je špecifický spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a jeho účinky nastanú po splnení zákonom stanovených podmienok. Jednou z nich je aj predpoklad, že držiteľ musí byť v dobrej viere, že mu vec patrí. Z okolností prípadu však vyplýva opak, navrhovateľ si uvedomoval, že predmetná parcela nebola predmetom kúpy a predaja, preto niekoľko krát navštívil notárku, aby chybu v notárskej zápisnici opravila a žiadal o to aj právnu predchodkyňu odporcov, ktorá to odmietla. Vzhľadom na všetky okolnosti tohto prípadu nemohol byť dobromyseľný, že mu vec patrí. Navrhovateľ 1/ podal odvolanie aj voči uzneseniu zo dňa 14. marca 2011 č.k. 4C 160/2002 - 193, ktorým mu súd prvého stupňa nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov za odvolanie proti tomuto rozsudku. Dôvodil tým, že už má 79 rokov, spolu s navrhovateľkou 2/ sú chorí, užívajú lieky a na ďalšie poplatky nemajú prostriedky. Treba poukázať na skutočnosť, že pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodení od súdnych poplatkov sa musí dôsledne dbať na preukázanie oboch kumulatívnych podmienok, ktoré vyžaduje zákon (§ 138 O.s.p.), ktorými sú pomery účastníkov a súčasne nesmie ísť o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. V prejednávanej veci, pokiaľ by navrhovatelia aj spĺňali prvú z uvedených podmienok, odvolací súd musí konštatovať, že v ich prípade ide o evidentne bezúspešné uplatňovanie práva, keď odporcovia už v čase začatia konania o určenie vlastníckeho práva neboli vlastníkmi predmetnej spornej nehnuteľnosti, neboli z hľadiska hmotného práva nositeľmi vecnej pasívnej legitimácie. Za daného stavu veci nezostalo odvolaciemu súdu než napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. O trovách celého konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p .). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.