Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/102/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011898549 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011898549.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľov : 1/ W. O., M. M., A. X, 2/ A. A., M. M., A. X, zastúpená Mgr. Vladimírom Grauzelom, Bratislava, Heyrovského 13, proti odporcom : 1/ Slovenská republika zastúpená Krajským úradom v Bratislave, Bratislava, Staromestská 6, 2/ O. P., M. M., A. X, zastúpená JUDr. Petrom Šmeringaiom, advokátom, AK Consulta, v.o.s., Bratislava, Šafárikovo nám. 4, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, na odvolanie navrhovateliek 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6. 10. 2010 č.k. 22C 142/1999 - 284, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľky 1/, 2/ sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni 2/ náhradu trov odvolacieho konania 333,54 € na účet AK Consulta v.o.s. v Bratislave do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateliek 1/, 2/, ktorým sa tieto voči odporcom domáhali určenia neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti - obytnom dome V..Č.. XXXXXX, na A. X W. M., nachádzajúcom sa na pozemku parc.č. XXXX, H. Č.. XXX, Z.. Ú.. M. - V. X., ktorá zmluva bola uzavretá dňa 21. 7. 1998 a ktorej vklad do katastra bol povolený rozhodnutím úradu katastra Bratislava I pod č. W. XXXXX/XX zo dňa 27. 7. 1998. Návrh navrhovateľky 1/, 2/ odôvodňovali tým, že odporca 1/ ako vtedajší spoluvlastník označenej nehnuteľnosti previedol svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 12/96-ín predmetnou zmluvou zo dňa 21. 7. 1998 na odporkyňu 2/, pričom opomenul predkupné právo ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti ( v tom čase E.. Q. L. P. F., X. V., Q.. V. L. Z. X., J. L. A. A., X.. L. Š., U. O. L. U.. R. X. ). Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. § 34, § 35 ods. 2, 3, § 37 ods. 1, § 40a, § 140 ods. 1, § 603 ods. 3 Obč.zák. V odôvodnení svojho rozsudku poukázal na to, že v konaní nebolo sporné, že všetci pôvodní navrhovatelia ( t.j. X/ U. Y., X/ E.. Q. F., X/ E.. P. F., X/ X. V., X/ A. A., X/ X.. L. Š., X/ R. X. ) boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi odporcami 1/ a 2/ podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností. Rovnako nebolo sporné, že odporcovia 1/, 2/ dňa 21. 7. 1998 uzavreli kúpnu zmluvu Č.. XXX/XX, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel 12/96-ín, predstavujúci na základe dohody podielových spoluvlastníkov 4,5 izbový byt č. 12/III. poschodie v nehnuteľnosti - obytnom dome W. M., A. X, V..Č.. XXXXX a podiel 12/96-ín na pozemkoch parc.č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 345 m2, parc.č. XXXX/X záhrada o výmere 323 m2, parc.č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 20 m2, parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 19 m2, parc.č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 20 m2, zapísané na LV Č.. XXX, Z.. Ú.. M. - V. X.. Sporná nebola ani skutočnosť, že odporkyňa 2/ bola nájomcom predmetného bytu po dobu 20 rokov pred prevodom spoluvlastníckeho podielu. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa ďalej za preukázané, že všetci podieloví spoluvlastníci s výnimkou E. V., M. W. M. ( ktorá však žalobu nepodala, pričom z dôvodu jej smrti jej podiel prešiel na rodinu X. ) podpísali dňa 19. 6. 1998 prehlásenie, v ktorom prejavili súhlas, aby byt na III. poschodí napravo od schodov, a teda 1/8 podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV Č.. XXX, Z.. Ú.. M. - V. X., v reále : dom s dvorom a záhradou na A. Y.. X W. M. odkúpila odporkyňa 2/, t.j. užívateľka predmetného bytu. Medzi účastníkmi však zostalo sporné právne posúdenie, či prehlásenie podielových spoluvlastníkov o ich súhlase s prevodom spoluvlastníckeho podielu na odporkyňu 2/ možno považovať za úkon smerujúci ku vzdaniu sa predkupného práva týchto podielových spoluvlastníkov. Keďže navrhovatelia W. O. L. A. A. spochybnili pravosť podpisov nebohého U. Y., A. A., J. A. na predmetnom prehlásení, preto súd prvého stupňa v konaní nariadil dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. Zo záverov znaleckého posudku znalca X.. X. Z. vyplýva, že prehlásenie zo dňa 19. 6. 1998 podpísali nebohý U. O., A. A. L. J. A.. Závery znaleckého posudku však navrhovatelia 1/, 2/ spochybňovali, s poukazom na to, že na origináli prehlásenia o súhlase s odpredajom bytu zo dňa 19. 6. 1998, pevne spojenom s kúpnou zmluvou zo dňa 21. 7. 1998, ktoré boli uložené v archíve mesta Bratislavy, sa na prehlásení nachádza navyše aj podpis X.. Š., ktorá sa sama v konaní pred súdom vyjadrila, že podobné prehlásenie nepodpisovala. Navrhovateľky ďalej spochybňovali závery znalca argumentom, že J. A. bol od mája 1998 hospitalizovaný na oddelení paliatívnej starostlivosti vo Vojenskej nemocnici Bratislava a 16. 7. 1998 aj zomrel; je preto otázne, či bol schopný sa v tom čase podpisovať. Spochybňovanie záverov znaleckého posudku vyhodnotil súd prvého stupňa ako účelové. Pokiaľ ide o podpis X.. Š., táto v predmetnom dome dlhodobo nebývala, býval tam jej otec. X.. Š. prostredníctvom svojho otca vyjadrila súhlas s týmto prevodom, pričom X.. Š. podpisovala už kópiu prehlásenia, na ktorej boli predtým originálne podpisy ostatných podielových spoluvlastníkov. X.. Š., pôvodná navrhovateľka 6/, svojím postojom k predmetu sporu - späťvzatím návrhu - potvrdila, že s predmetným prevodom súhlasila, čo vyjadrila vo svojom písomnom späťvzatí žalobného návrhu, v ktorom čestne prehlásila, že vyjadrila písomný súhlas k prevodu spoluvlastníckeho podielu 12/96-ín na nehnuteľnostiach na odporkyňu 2/ a tiež, že týmto mala v úmysle vzdať sa svojho predkupného práva; prvostupňový súd v tejto súvislosti dodal, že zákon nevyžaduje, aby bol súhlas, resp. prejav vôle daný vopred, alebo povedané inak, Občiansky zákonník nevylučuje, aby bol prejav vôle - vzdanie sa predkupného práva - učinený až dodatočne, po vykonaní prevodu spoluvlastníckeho podielu. V spore je podstatné, že všetky podpisy podielových spoluvlastníkov - vrátane dodatočného podpisu X.. Š. - na predmetnom prehlásení boli vykonané ešte pred podpísaním kúpnej zmluvy zo dňa 21. 7. 1998 ( hoci pre zvrátenie účinkov relatívnej neplatnosti tieto súhlasy mohli byť vykonané aj dodatočne, po uzavretí kúpnej zmluvy ). V prípade podpisu J. A. nebol súdu predložený žiadny dôkaz o tom, že by nebol schopný prehlásenie podpísať, a ani dôkaz o tom, že by v čase podpisovania prehlásenia trpel takou duševnou poruchou, ktorá by ho mohla robiť nespôsobilým na právne úkony. Odporkyňa 2/ v konaní uviedla, že J. A. L. L. Q.. A. podpisovali prehlásenie u nich doma v čase, kedy ešte J. A. nebol v nemocnici. Znalec vyhodnotil ich podpisy na prehlásení za ich vlastnoručné, preto nebol dôvod k spochybňovaniu podpisu Q.. A. zo strany navrhovateľov prihliadať. Spornou zostala skutočnosť, či písomné prehlásenie podielových spoluvlastníkov zo dňa 19. 6. 1998 je možné považovať za vzdanie sa predkupného práva podpísaných spoluvlastníkov, ako aj otázka určitosti vymedzenia spoluvlastníckeho podielu v prehlásení. Prvostupňový súd dospel k záveru, že ak podieloví spoluvlastníci súhlasili s prevodom spoluvlastníckeho podielu na odporkyňu 2/, je z toho logicky zrejmé, že sa pre daný prípad vzdali svojho predkupného práva v jej prospech. Opačný výklad by bol nelogický - pre aký iný účel by takýto súhlas navrhovatelia dávali, resp. na čo by takýto súhlas podpisovali, ak by sa nechceli vzdať svojho predkupného práva. Prejavený súhlas s prevodom spoluvlastníckeho podielu treba preto považovať aj za vzdanie sa predkupného práva v prospech odporkyne 2/. Uvedené ale neznamená, že tým navrhovatelia stratili svoje predkupné právo aj do budúcnosti; toto im naďalej zostáva zachované pre prípady budúcich prevodov spoluvlastníckych podielov - k zániku predkupného práva tu došlo len pre tento konkrétny prípad. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľov, že prehlásenie podielových spoluvlastníkov neznamenalo, že sa tým zároveň vzdali aj svojho predkupného práva, pretože v prehlásení chýbali podmienky ponuky prevádzaného spoluvlastníckeho podielu. Keď raz podielový spoluvlastník pred prevodom spoluvlastníckeho podielu vyhlási, že súhlasí s prevodom konkrétneho spoluvlastníckeho podielu na konkrétnu ( tretiu ) osobu, tak nepochybne prejavil vôľu, že spoluvlastnícky podiel - voľný na predaj - v danom momente nemal záujem kúpiť. Potom sa nemôže následne dovolávať porušenia svojho predkupného práva, nakoľko takýmto prejavom ( súhlasom s prevodom podielu na tretiu osobu ) sa nepochybne v danom prípade svojho predkupného práva vzdal. Iný výklad by bol podľa prvostupňového súdu nelogický, nakoľko nemožno súhlasiť s prevodom voľného spoluvlastníckeho podielu a zároveň si k nemu uplatňovať predkupné právo. K určitosti právneho úkonu, v prehlásení podielových spoluvlastníkov o súhlase s prevodom spoluvlastníckeho podielu na odporkyňu 2/ bol predmet prevodu vymedzený podľa prvostupňového súdu dostatočným spôsobom na to, aby predmet právneho úkonu nebolo možné zameniť s iným. V prehlásení sa uvádza, že „podpísaní spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV Č.. XXX, Z.. Ú.. M. - V. X., v reále domu s dvorom a záhradou na A. Y. Č.. X W. M. súhlasia, aby byt na III. poschodí napravo od schodov a teda 1/8 podiel vlastníctva odkúpil odporca v 2. rade, užívateľ predmetného bytu“. Z uvedeného vymedzenia spoluvlastníckeho podielu je dostatočne zrejmé, že súhlas bol daný na prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/8 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV Č.. XXX, Z.. Ú.. M. - V. X. - domu s dvorom a záhradou na A. Y.. X W. M. a tomu zodpovedajúcemu užívaniu bytu na III. poschodí napravo od schodov. Tvrdenie navrhovateľov, že uvedené prehlásenie sa vzťahovalo výlučne na byt, súd prvého stupňa neakceptoval, keďže v prehlásení sa nehovorí len o byte ale aj o podiele 1/8-ina na všetkých nehnuteľnostiach zapísaných na LV Č.. XXX, ale tiež preto, že navrhovatelia pri podpisovaní prehlásenia vedeli, že každý byt v bytovom dome je v podielovom spoluvlastníctve všetkých podielových spoluvlastníkov a že rozdelenie užívania jednotlivých bytov v bytovom dome spočívalo len na dohode podielových spoluvlastníkov; t.j. bolo im zrejmé, že predmetom prevodu nemôže byť konkrétny byt, ale iba spoluvlastnícky podiel na označených nehnuteľnostiach, pričom s prevádzaným podielom bolo na základe dohody podielových spoluvlastníkov spojené právo užívať konkrétny byt. Navrhovateľom pri podpise prehlásenia bolo zrejmé, že súhlas dávajú na prevod spoluvlastníckeho podielu k všetkým nehnuteľnostiam na LV Č.. XXX a nie na prevod spoluvlastníckeho podielu ku konkrétnemu bytu. Ak by aj z tohto dôvodu mal byť prevod spoluvlastníckeho podielu relatívne neplatný, potom túto relatívnu neplatnosť by si navrhovatelia spôsobili sami ( tým, že by vedome dali súhlas len na prevod spoluvlastníckeho podielu k bytu a nie k celej nehnuteľnosti ), pričom platí, že kto takúto relatívnu neplatnosť spôsobí, nemôže sa jej dovolávať. Súd prvého stupňa tiež uviedol, že aplikácia zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na daný prípad, ktorej sa dovolával odporca 2/, nie je namieste, nakoľko v súdenej právnej veci nešlo o prvo-prevod bytu na základe zákona č. 182/1993 Zb. z vlastníka na nájomcu bytu, ale o prevod spoluvlastníckeho podielu na celých nehnuteľnostiach ( obytný dom, dvor, záhrada ), ktorému - podľa neformálnej dohody samotných podielových spoluvlastníkov - prináležalo právo užívania konkrétneho bytu (avšak nešlo pritom o prevod tohto konkrétneho bytu). Za nesprávny označil súd prvého stupňa tiež argument odporcu 2/, že navrhovatelia nie sú oprávnení domáhať sa v prípade porušenia predkupného práva podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pretože im to neumožňuje ust. § 603 a nasl. Obč.zák., rovnako tak argument o nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Ak sa totiž prevádza spoluvlastnícky podiel, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, § 117 Obč.zák. ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne, podľa veľkosti podielov ( § 140 Obč.zák. ). Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom a ako také má vecnú povahu. Hoci so svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať obdobne ako vlastník so svojou vecou, jeho zmluvná voľnosť je obmedzená zo zákona predkupným právom ostatných spoluvlastníkov. Podľa platnej právnej úpravy ( § 140 Obč.zák. ) sa predkupné právo vzťahuje na prevod spoluvlastníckeho podielu a nie na jeho prechod ( napr. dedením a pod. ), pričom pojem „prevod spoluvlastníckeho podielu“ zahŕňa ako odplatný tak i bezodplatný prevod. Ak teda niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom ( nielen niektorému z nich ). Výnimkou je len prípad, kedy spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Do tých čias, kým sa osoba dotknutá úkonom, pri ktorom sa nerešpektovalo predkupné právo, nedovolá neplatnosti právneho úkonu ( § 40a ), treba na tento úkon hľadieť ako na platný, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej poukazoval na to, že Občiansky zákonník neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného práva a ani priamo neodkazuje na aplikáciu ustanovení zmluvného predkupného práva ohľadom obsahu, účinkov a výkonu, čo však nebráni tomu, aby sa podľa analógie legis ( § 853 Obč.zák.) na tieto vzťahy primerane použila všeobecná úprava predkupného práva, zaradená do 8. časti druhej hlavy druhého oddielu ( § 602 až § 606 ) Občianskeho zákonníka. Uvedené možno podľa záveru prvostupňového súdu vyvodiť aj z ust. § 603 ods. 2, ktorý priamo umožňuje predkupné právo dohodnúť aj ako vecné právo; neplatí to však pokiaľ ide o nároky podielového spoluvlastníka z porušenia predkupného práva. Okrem nárokov upravených v ust. § 603 ods. 3 Obč.zák. má podielový spoluvlastník aj právo dovolať sa relatívnej neplatnosti takéhoto úkonu s poukazom na ust. § 40a Obč.zák., pričom naliehavý právny záujem na tomto určení ( § 80 písm.c/ O.s.p.) tu je daný priamo zo zákona a teda ho dotknutý účastník v konaní nemusí preukazovať. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má tak pri porušení povinnosti na výber tri možnosti : a/ domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu podľa § 40a Obč.zák., alebo b/ domáhať sa voči nadobúdateľovi ( tretej osobe ), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za akých ich kúpil od zaviazanej osoby a pokiaľ tak nadobúdateľ podielu neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia o nahradení prejavu vôle nadobúdateľa ( § 161 ods. 3 O.s.p. ), a napokon c/ ponechať si predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu ( § 603 ods. 3 in fine ). Keďže súd prvého stupňa mal za to, že podpisom prehlásenia navrhovateľmi, ktorí týmto súhlasili s prevodom spoluvlastníckeho podielu na odporcu 2/, sa títo vzdali svojho predkupného práva, a preto nemôžu z tohto dôvodu žalovať relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si náhradu trov konania neuplatňoval, resp. mu v konaní žiadne nevznikli. Odporcovi 2/ priznal náhradu trov konania vo výške 2.671,53 €, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, vychádzajúc z ceny prevádzaného spoluvlastníckeho podielu v čase začatia poskytovania právnej služby v r. 2000 - sumy 10.707,50 € ( 322.575,- Sk ) - ako hodnoty jedného úkonu právnej služby. Prvostupňový súd teda neakceptoval pre účely výpočtu trov právneho zastúpenia sumu 198.000 €, z ktorej vychádzal právny zástupca odporcu 2/, pretože táto mala predstavovať hodnotu spoluvlastníckeho podielu až ku dňu 8. 10. 2010. Odporcovi 2/ tak boli priznané trovy právneho zastúpenia za zastupovanie : Podľa vyhl.č. 240/1990 Zb., § 13 ods. 1 za : - Prevzatie a prípravu zastúpenia v sume 87,30 € - Podanie žalobného návrhu na súd v sume 87,30 € Podľa vyhl.č. 163/2002 Z.z., § 13 ods. 1 : - Účasť na pojednávaní dňa 22. 9. 2003 v sume 261,43 € - Účasť na pojednávaní dňa 27. 10. 2003 v sume 261,43 € - Písomné podanie na súd dňa 2. 11. 2004 v sume 261,43 € - Písomné podanie na súd dňa 7. 2. 2004 v sume 261,43 € - Odvolanie proti uzneseniu o predbežnom opatrení dňa 7. 5. 2002 v sume 130,72 € - Späťvzatie odvolanie proti uzneseniu o predbežnom opatrení v sume 130,72 € Podľa vyhl.lč. 655/2004 Z.z., § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 - Účasť na pojednávaní dňa 25. 5. 2006 v sume 270,53 € - Účasť na pojednávaní dňa 29. 6. 2006 v sume 270,53 € - Písomné podanie na súd vo veci dňa 11. 6. 2008 v sume 270,53 € - Účasť na pojednávaní dňa 6. 10. 2010 v sume 270,54 € + 321,94 € ( 19 % DPH ). Právnemu zástupcovi navrhovateľky prináleží tiež režijný paušál : za rok 2000 2 x 3,31 €; za rok 2002 2 x 3,31 €; za rok 2003 3 x 4,25 €; za rok 2004 1 x 4,51 €; za rok 2006 2 x 5,44 €; za rok 2008 1 x 6,30 € a za rok 2010 7,21 € + 19 % DPH = 8,56 €. Trovy právneho zastúpenia úhrnom 2.671,53 €. Uvedený rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľky 1/, 2/, v celom jeho rozsahu, domáhajúc sa buď zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd návrhu navrhovateliek o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho práva vyhovie, resp. zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní navrhovateľky 1/, 2/ trvali na dôvode relatívnej neplatnosti napádanej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu v zmysle § 40a Obč.zák. v spojení s § 140 Obč.zák., t.j. na opomenutí predkupného práva spoluvlastníkov dotknutej nehnuteľnosti. Písomnosť „Prehlásenie“ s dátumom 19. 6. 1998, ktorou mal byť spoluvlastníkmi daný súhlas na prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti z odporcu 1/ na odporcu 2/ nebola - aspoň pokiaľ ide o spoluvlastníkov J. A., A. A. L. U. O. - opatrená ich pravými podpismi, pričom navyše obsah „Prehlásenia“ nespĺňal znaky oznámenia o nevyužití predkupného práva, keďže nebol adresný vo vzťahu k zamýšľanému prevodcovi a nebol robený po formulovaní podmienok využitia tohto predkupného práva zo strany zamýšľaného prevodcu. Navrhovateľky trvali na tom, že v danej právnej veci nebol riadne zistený skutkový stav a ak aj súd prvého stupňa vychádzal z pravosti podpisov J. A., A. A. L. U. O. na písomnosti „Prehlásenie“ zo dňa 19. 6. 1998, táto písomnosť nemala byť pre aplikáciu ust. § 140 Obč.zák. považovaná za relevantnú. Odvolateľky poukazovali na to, že pochybnosti o pravosti podpisov J. A. L. A. A. vyplývajú z výpovede samotnej A. A., ktorá pravosť svojho podpisu na písomnosti výslovne odmietla, s tým, že túto písomnosť nepodpísal ani jej manžel J. A.. Tento bol navyše v čase vyznačeného dátumu - dňa 19. 6. 1998 - hospitalizovaný, a to od mája 1998 až do jeho smrti, teda aj v čase tvrdeného podpísania „Prehlásenia“, a to na oddelení paliatívnej starostlivosti v Národnom onkologickom ústave na Klenovej ulici v Bratislave, kde aj dňa 16. 7. 1998 zomrel. Pravosť podpisu zomrelého U. O. spochybňuje navrhovateľka W. O., jeho manželka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa prikladal obsahu „Prehlásenia“ rozhodujúci význam pri posudzovaní veci, mal pri existujúcich odôvodnených pochybnostiach doplniť dokazovanie k pravosti podpisov menovaných kontrolným znaleckým dokazovaním, ako žiadali navrhovateľky. Avšak aj v prípade, ak by podpisy J. A., A. A. L. U. O. v písomnosti „Prehlásenia“ zo dňa 19. 6. 1998 boli uznané za pravé, nemožno sa stotožniť so záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého uvedené „Prehlásenie“ treba považovať zo strany spoluvlastníkov za jednostranný úkon vzdania sa predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti v zmysle ust. § 140 Obč.zák. Takýto úkon má také závažné právne účinky, že nahrádzanie priameho vyjadrenia vôle, ktoré deklaruje vzdanie sa predkupného práva, poukazovaním na „zrejmú vôľu“ podpísaných spoluvlastníkov, v rozpore s formuláciou obsahu „Prehlásenia“ nemôže obstáť. Obsah „Prehlásenia“ by mohol byť vyložený ako oznámenie o nevyužití predkupného práva, to však iba vtedy, ak by takáto možnosť bola spoluvlastníkom ponúknutá už predtým, vrátane predložených podmienok možného prevodu spoluvlastníckeho podielu. K takejto situácii však v posudzovanej právnej veci nedošlo - ponuka prevodu spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom nebola zo strany odporcu 1/ učinená. Tým došlo k opomenutiu predkupného práva spoluvlastníkov podľa § 140 Obč.zák., čím je daný dôvod relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu zo dňa 21. 7. 1998. Odvolateľky osobitne poukazovali na to, že ku dňu 19. 6. 1998, ktorým je označené „Prehlásenie“, bola podľa vtedy aktuálnych údajov spoluvlastníčkou nehnuteľnosti rodina D. Q. a nie odporca 1/. Osvedčenie o vydržaní spoluvlastníckeho podielu Slovenskou republikou bolo zachytené až na základe osvedčenia č. 17642/98 z 23. 6. 1998 a zápisom do katastra nehnuteľností ku dňu 3. 7. 1998. Odvolateľky tiež nesúhlasili s priznanou výškou trov konania odporcu 2/, keď nesúhlasili s priznaním odmeny za zastupovanie - podanie návrhu dňa 7. 2. 2000 v sume 87,30 €, keďže odporca 2/ nie je vo veci navrhovateľom; za námietku neplatnosti právneho zastúpenia dňa 7. 2. 2004 v sume 261,43 €; za odvolanie proti uzneseniu o predbežnom opatrení v sume 130,72 €; za späťvzatie odvolania proti uzneseniu o predbežnom opatrení v sume 130,72 €, ktoré úkony nemôžu byť považované za účelné v zmysle § 141 ods. 1 O.s.p. Rovnako odmena za ďalší úkon - sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 11. 6. 2008 v sume 270,53 € nemôže ísť na ťarchu navrhovateliek, tento úkon nebol robený priamo vo vzťahu k sporovej veci a nemôže byť ani považovaný za úkon vo veci samej. Na dané úkony nemôže byť potom viazaný ani režijný paušál. K odvolaniu pripojili navrhovateľky 1/, 2/ fotokópiu výpisu z pozemkovej knihy na LV Č.. XXX, v časti týkajúcej sa osvedčenia č. 17642/98 zo dňa 23. 6. 1998 o vydržaní spoluvlastníckeho práva Slovenskou republikou. Na odvolanie navrhovateliek 1/, 2/ sa písomne vyjadrila odporkyňa 2/, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť vo všetkých jeho výrokoch a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 270,54 €, režijný paušál 7,41 € a 20 % DPH. Odporkyňa 2/ sa plne stotožnila so závermi prvostupňového súdu. Spochybňovanie podpisov navrhovateliek a ich nebohých manželov považuje odporkyňa 2/ od počiatku za účelové, ktoré sa nezakladá na pravde. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že všetky sporné podpisy boli podpísané aj tými osobami, ktoré ich v konaní spochybnili. Závery znaleckého posudku X.. X. Z. č. 10/2009 sú jednoznačné. Námietka o nenariadení kontrolného znaleckého dokazovania pravosti podpisov Prehlásenia je len snahou o oddialenie právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Aj vinou navrhovateliek došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k extrémnym prieťahom, keďže neboli schopné poskytnúť súčinnosť pri získavaní podkladov k nariadenému grafologickému znaleckému dokazovaniu. Napokon sa podarilo získať dostatočné množstvo porovnávacieho materiálu; bolo preukázané, že tvrdenia navrhovateliek sa nezakladajú na pravde a že Prehlásenie spolu so svojimi manželmi skutočne podpísali. Odporkyňa 2/ zdôraznila, že aj výpovede samotných navrhovateliek boli v tomto smere veľmi nejednoznačné. Navrhovateľka 1/ vo svojej výpovedi uviedla, že v súvislosti s odpredaným podielom „nebol za ňou nikto, nevedeli o tom, že sa predáva podiel a ani manžel jej nespomínal“. V čase prevodu spoluvlastníckeho podielu bol výlučným podielovým spoluvlastníkom s oprávnením vzdať sa predkupného práva jedine jej manžel a teda výpoveď navrhovateľky nemá v tomto smere žiadny právny význam. Navrhovateľka 2/ uviedla vo svojej výpovedi, že „to nie je môj podpis, mne sa to nezdá, ani sa nepamätám, že by som niečo také podpisovala“; z výpovede je zrejmá značná neistota, keď navrhovateľka 2/ sama pripúšťa, že si okolnosti ohľadom prevodu spoluvlastníckeho podielu sama dobre nepamätá. Odporkyňa 2/ vo vyjadrení poukazovala na to, že nariadenie znaleckého dokazovania by nebolo účelné ani v prípade, keby podpisy navrhovateliek a ich manželov na Prehlásení boli naďalej sporné, čo nie sú. V konaní z pôvodných 7 navrhovateľov ostali len dve vyššie uvedené navrhovateľky; spoluvlastnícky podiel každej jednej z nich ( resp. ich právneho predchodcu ) bol v čase prevodu vo veľkosti 12/96, čo činí spolu 1. Nariadenie kontrolného dokazovania by tak bolo neúčelné najmä z dôvodu, že v zmysle § 139 ods. 2 Obč.zák. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Navrhovateľky, resp. ich právni predchodcovia boli menšinoví spoluvlastníci a teda nemohli sami napadnúť prevod spoluvlastníckeho podielu z dôvodu relatívnej neplatnosti ani v tom prípade, keby súhlas s odpredajom podielu neposkytli - minimálne 3 spoluvlastníkov totiž dalo súhlas s prevodom spoluvlastníckeho podielu nesporne. Čo do obsahu Prehlásenia ako právneho úkonu, ktorým sa spoluvlastníci vzdali predkupného práva, odporkyňa 2/ v plnom rozsahu odkázala na odôvodnenie rozsudku prvostupňovým súdom, ktorý sa touto otázkou zaoberal veľmi podrobne. Námietky v odvolaní sú len opakovaním argumentácie navrhovateliek v konaní, s ktorými sa súd prvého stupňa dostatočne vysporiadal. Zdôraznila záver súdu o tom, že nie je podstatné, kedy bolo Prehlásenie podpísané a že vzdanie sa predkupného práva jednotlivými spoluvlastníkmi je možné uskutočniť aj po zrealizovanom právnom úkone tzv. konvalidáciou. Datovanie Prehlásenia tak pre posúdenie vzdania sa predkupného práva nemá žiadny význam. Rovnako je bez významu, že J. A. bol v čase datovania Prehlásenia hospitalizovaný. Podstatné je len to, že písomnosť podpísal, čo potvrdilo aj vykonané znalecké dokazovanie. Vo vyjadrení týkajúceho sa odvolania v časti trov konania odporkyňa 2/ uviedla, že v prípade úkonu označeného vo vyúčtovaní ako „podanie žalobného návrhu“ zo dňa 7. 2. 2000 je chybou v písaní - z obsahu spisu je zrejmé, že ide o vyjadrenie k žalobe, za ktorý úkon odporkyni 2/ náhrada trov patrí. Odporkyňa 2/ trvala aj na priznaní náhrady za úkony odvolanie proti uzneseniu o predbežnom opatrení a späťvzatie tohto odvolania; odvolanie vzala odporkyňa 2/ späť len z dôvodu jej zhoršeného zdravotného stavu, čím chcela odporkyňa 2/ len urýchliť konanie. Napokon odporkyňa 2/ uviedla, že k rozhodnutiu súdu vo veci došlo po neobvyklých prieťahoch - 11 rokov po podaní žalobného návrhu. Sťažností na prieťahy bolo v konaní zo strany odporkyne 2/ podaných niekoľko, preto priznanie jedného úkonu právnej služby za podanie sťažnosti je teda len minimálnou satisfakciou odporkyne 2/ za spôsobené prieťahy, vo veľkej miere v dôsledku nečinnosti a neposkytovaním súčinnosti navrhovateliek pri znaleckom dokazovaní. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania, podľa § 214 ods. 2 O.s.p., keď vo veci verejne vyhlásil rozsudok postupom podľa § 156 ods. 3, § 211 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd zistil, že odvolaniu navrhovateliek 1/, 2/ nemožno priznať úspech. Podľa § 140 Obč.zák., ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117 ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Podľa § 602 ods. 1 Obč.zák. kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. Podľa § 603 ods. 3 Obč.zák. ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo veci vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 140, ďalej § 603 ods.3, § 34, § 35 ods. 2, 3, § 40a Obč.zák. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. K námietkam navrhovateliek 1/, 2/ v ich odvolaní odvolací súd dodáva, že ani on nezistil dôvod, pre ktorý by bolo nutné podrobovať znalecký posudok znalca X.. X. Z. kontrole nariadením kontrolného znaleckého dokazovania. Znalec svoj záver o pravosti podpisov na Prehlásení datovanom dňom 19. 6. 1998 nebohého U. O., ďalej A. A. L. J. A. založil na skúmaní dostatočného počtu porovnávacieho materiálu, jeho posudok obsahuje vysvetlenie postupu, ktorý použil pri skúmaní a overovaní pravosti skúmaných podpisov, pričom jeho záver bol formulovaný celkom jednoznačne, a síce že spomínané Prehlásenie podpísali všetky tri osoby, u ktorých pravosť podpisov bola skúmaná. Znalecký posudok v tomto smere nedáva dôvod na akékoľvek pochybnosti o jednoznačnosti záverov znalca, rovnako neobsahuje žiadne rozpory, ktoré by bolo nutné odstraňovať ďalším - kontrolným - znaleckým dokazovaním. Tvrdenia navrhovateliek o tom, že uvedené osoby Prehlásenie datované dňom 19. 6. 1998 nepodpísali, tak znalecký posudok presvedčivo vyvrátil. Okolnosť, že dňa 19. 6. 1998 bol J. A. hospitalizovaný v nemocnici, uvedený záver znalca o pravosti jeho podpisu nijako nespochybňuje, pretože z vykonaného dokazovania je tiež nepochybné, že Prehlásenie nepodpisovali všetky tam uvedené osoby v jeden deň, ale že svoje podpisy pripájali na uvedenú listinu v dlhšom časovom období ( výpoveď odporkyne 2/ ), pričom rozhodujúce bolo, či boli tieto podpisy, ako výraz súhlasu jednotlivých podielových spoluvlastníkov s obsahom Prehlásenia, udelené ku dňu uzavretia zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu medzi odporcami 1/ a 2/, t.j. k 21. 7. 1998. Osobitne k argumentu navrhovateliek, ktoré spochybňujú pravosť podpisu J. A. tiež tým, že mal byť v čase podpisu Prehlásenia hospitalizovaný, odvolací súd poznamenáva, že podľa výpovede samotnej navrhovateľky 2/ A. A. na pojednávaní dňa 22. 9. 2003, jej manžel J. A. zomrel dňa 16. 7. 1998 v nemocnici, kde bol hospitalizovaný 2 týždne pred smrťou (č.l. 71 spisu ), čo potvrdzuje tvrdenie odporkyne 2/, že manželia A. Prehlásenie podpísali u seba doma, ešte pred hospitalizáciou J. A. v nemocnici. Pokiaľ navrhovateľky v odvolaní argumentovali tým, že ku dňu 19. 6. 1998, ktorý dátum je uvedený na Prehlásení spoluvlastníkov nehnuteľnosti, bola jedným zo spoluvlastníkov aj rodina D. Q., pretože štát - Slovenská republika - bol ako spoluvlastník zapísaný na LV Č.. XXX v KN až dňa 3. 7. 1998, považuje odvolací súd v tomto smere za rozhodujúce, že ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy medzi odporcom 1/ a 2/ dňa 21. 7. 1998 už bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností štát ( Slovenská republika, vtedy zastúpená Okresným úradom Bratislava I ) a nie rodina D. Q., ktorej súhlas s prevodom tak nebol potrebný. Pokiaľ ide o otázku určitosti prejavu vôle, ktorý je zachytený na Prehlásení, datovanom dňom 19. 6. 1998, súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu vedome prejavený súhlas podielových spoluvlastníkov s odkúpením spoluvlastníckeho podielu na označených nehnuteľnostiach vyhodnotil súčasne aj ako prejav vôle, ktorým sa uvedení spoluvlastníci vzdali svojho predkupného práva, pre ktorý dôvod sa potom nemôžu domáhať určenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. Odvolací súd sa s právnymi závermi prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje. Napokon k námietkam navrhovateliek 1/, 2/ v časti týkajúcej sa priznanej náhrady trov konania odvolací súd uvádza, že je pravdou, že v prípade úkonu zo dňa 7. 2. 2000 došlo k chybe v písaní, keď predmetný úkon právnej pomoci spočíval v skutočnosti v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu ( č.l. 10, 11 spisu ), za ktorý právnemu zástupcovi prináleží odmena. Rovnako ostatné navrhovateľkami namietané úkony právnej služby sa týkali veci samej, boli účelné, keďže smerovali k objasneniu veci či už po právnej alebo skutkovej stránke. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ) v celom rozsahu. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej odporkyni 2/ priznal náhradu trov, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu - v sume 333,54 € ( vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 ). V odvolacom konaní úspešnému odporcovi 1/ odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si žiadne trovy neuplatnil ( resp. mu žiadne nevznikli ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.