Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/121/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011898679 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011898679.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Z.. R. R. - A., U. Š. XX/XX, R., zastúpený : JUDr. Miroslav Mikuš, advokát, Šoltésovej 2, Bratislava, proti odporcom: 1.) F. J., U. U. XXX/X, J., 2.) N. J., U. U. XX/X, U., obaja zastúpení: Aequitas, s.r.o., Na Troskách 26, Banská Bystrica, o zaplatenie 2.045,14 Eur (61.612,-Sk) s príslušenstvom a vzájomný návrh odporcov v 1. a 2. rade o 1.292,01 Eur (38.923,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 6C/341/2008-432 zo dňa 13.10.2010 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 6C/341/2008-432 zo dňa 13.10.2010 p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v čiastke 822,78 Eur k rukám ich právneho zástupcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol. O vzájomnom návrhu odporcov rozhodol tak, že navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni v I. rade sumu 969,- Eur so 17,6 % úrokom z omeškania od 16.08.1999 do zaplatenia a trovy konania 359,15 Eur, a odporcovi v II. rade sumu 323,- Eur so 17,6 % úrokom z omeškania od 16.08.1999 do zaplatenia. Súčasne navrhovateľa zaviazal zaplatiť na účet súdu trovy štátu 917,06 Eur; odporcom v 1. a 2. rade odmenu advokáta 189,80 Eur na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Marty Vicenovej; a 4.026,98 Eur k rukám ich právneho zástupcu JUDr. Ing. Miloša Nováka. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal zaplatenia sumy 61.612,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,06% denne z dlžnej sumy. Tento nárok odôvodnil tým, že s právnym predchodcom odporcov v 1.) a 2.) rade Y. J. uzavrel dňa 20.04.1999 zmluvu o dielo na stavbu - oplotenie, prístavba zádveria a oprava garáže. Túto zmluvu dňa 09.08.1999 navrhovateľ vypovedal. Po vyúčtovaní vykonaných prác a spotrebovaného materiálu vyúčtoval právnemu predchodcovi odporcov 1.) a 2.) faktúrou č. 991019 po odpočítaní zloženej zálohy sumu 61.612,- Sk (2.045,14 Eur). Odporca potvrdil skutočnosť, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, avšak po neustálych nezrovnalostiach došlo k ukončeniu spolupráce a to dohodou zo dňa 08.07.1999. S vyúčtovaním sumy 61.612,- Sk odporca nesúhlasil a žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný. V priebehu konania právny predchodca odporcov v 1. a 2. rade zomrel a do konania vstúpili odporcovia v 1. (manželka) a 2. rade (syn) ako jeho dedičia. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav: Medzi navrhovateľom ako dodávateľom a právnym predchodcom odporcov Y. J. (ďalej len odberateľom) bola dňa 20.04.1999 uzavretá Zmluva o zhotovení stavebného diela, predmetom ktorej bolo zhotoviť dielo na rodinnom dome odberateľa v Marianke predstavujúce „TÚ a oplotenie, prístavba zádveria a oprava garáže.“ Práce mali byť vykonané od apríla 1999 do 15. júla 1999. Cena za zhotovenie stavebného diela bola stanovená dohodou sume 817.224,- Sk (bez DPH) s tým, že vedľajšie rozpočtové náklady budú predstavovať 12,8 % zo ZRN. Dňa 08.07.1999 navrhovateľ s uzavrel dohodu, podľa ktorej sa vzájomne dohodli na ukončení prác s tým, že bude vyrovnaný rozdiel v DPH za materiál a služby v doterajšej fakturácii 282.146,- Sk v sume 39.546,- Sk v termíne do 15.08.1999. Do tej doby si odberateľ ponechá v zálohe materiál a zariadenia podľa doloženého zoznamu k tejto dohode. Navrhovateľ pred dokončením prác listom zo dňa 09.07.1999 oznámil odberateľovi, že ruší dohodu zo dňa 8.7.1999 a zároveň odstupuje od zmluvy o dielo, ktorá bola uzavretá 20.4.1999. Pred zahájením prác bola navrhovateľovi zložená finančná záloha 420.000,-Sk. Podľa záznamov zo stavebného denníka navrhovateľ začal vykonávať práce až 11.05.1999. Posledný záznam v stavebnom denníku je z 29.06.1999. Ku dňu 07.08.1999 nebolo zo strany navrhovateľa vykonané odovzdanie stavby, ani súpis vykonaných prác odsúhlasený odberateľom. Stavebný denník vedený navrhovateľom od 11.05.1999 do 29.06.1999 obsahuje údaje, ktoré sa nezhodujú s členením prác a dodávok v ponukovom rozpočte, ktorý bol podkladom pre uzavretie zmluvy a bol jedinou dohodou o cene diela. Stanoviť cenu skutočne vykonaných prác ku dňu odstúpenia od zmluvy odporcom nebolo možné z dôvodu neexistencie dôkazu rozpracovanosti diela v čase predčasného ukončenia prác na stavbe, na základe vedeného stavebného denníka. Faktúrou č. 990507 zo dňa 31.05.1999 vyúčtoval navrhovateľ odberateľovi sumu 126.829,- Sk vrátane DPH za stavebné práce vykonané ku dňu 31.05.1999, od ktorej sumy odpočítal zálohu 20.000,- Sk. Výsledná suma predstavovala 106.829,- Sk. Túto faktúru odberateľ navrhovateľovi vrátil. Navrhovateľ vystavil novú faktúru č. 990507 zo dňa 31.05.1999 a vyúčtoval sumu 114.130,20 Sk vrátane DPH za stavené práce vykonané ku dňu 31.05.1999, od ktorej sumy odpočítal zálohu 20.000,- Sk. Výsledná suma predstavovala 94.130,20 Sk. Faktúrou č. 990608 zo dňa 16.06.1999 vyúčtoval navrhovateľ odberateľovi sumu 140.456,40 Sk vrátane DPH za stavebné práce vykonané do 16.6.1999, od ktorej sumy odpočítal zálohu 100.000,- Sk. Výsledná suma predstavovala 40.456,40 Sk. Faktúrou č. 990609 zo dňa 29.06.1999 vyúčtoval navrhovateľ odberateľovi sumu 27.560,- Sk vrátane DPH za stavené práce. Faktúrou č. 990710 zo dňa 09.07.1999 vyúčtoval navrhovateľ odberateľovi sumu 137.864,20 Sk vrátane DPH za materiál dodaný na stavbu a nezabudovaný a za inžiniersku činnosť. Túto faktúru odberateľ vrátil s tým, že materiál v tejto faktúre pod položkou obstarávacia cena bez DPH bol zaúčtovaný aj s 23% DPH. Následne faktúrou č. 990913 zo dňa 15.09.1999 zaslal navrhovateľ odberateľovi dobropis v sume -137.864,20 Sk vrátane DPH za stavebný materiál na stavbu dodaný ale nazabudovaný s tým, že neoddeliteľnou súčasťou tejto faktúry je faktúra č. 990913a. Faktúrou č. 990913 zo dňa 15.09.1999 vyúčtoval navrhovateľ odberateľovi sumu 134.891,10 Sk vrátane DPH za stavebný materiál na stavbu dodaný ale nezabudovaný a za stavebné práce na oplotení a inžiniersku činnosť. Faktúrou č. 991019 zo dňa vystavil navrhovateľ odberateľovi ťarchopis, ktorou opravil faktúru č. 990507 v chybe vo výpočte základu dane - rozdiel zdaniteľného plnenia predstavoval sumu 28.538,30 Sk a opravil faktúru č. 990608 - zvýšenie zdaniteľného plnenia na sumu 47.165,60 Sk a vyfakturoval sumu 83.274,- 30 Sk vrátane DPH. Išlo o dodávku plastových dverí. Podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom Z.. H. Q. č. 177/2003 hodnota vykonaných prác na rodinnom dome na Bystrickej ulici v Marianke podľa stavebného denníka ku dňu odstúpenia od zmluvy bola 170.501,- Sk. Znalcom vypočítaná cena za práce dohodnuté v cenovej ponuke je 917.993,- Sk vrátane 6% DPH. Cenu skutočne zrealizovaných prác nie je možné s istotou stanoviť, nakoľko nie je dostupný žiadny materiál objektívne preukazujúci stav rozpracovanosti ku dňu odstúpenia od zmluvy. Právny predchodca odporcov v písomnom podaní (č.l. 21) uviedol, že prílohou k zmluve o dielo bola aj cenová ponuka, v ktorej boli ceny stanovené orientačne, bez uvedenia množstva materiálu a jednotkových cien za vykonané práce. Faktúra č. 991019 na úhradu sumy 61.612,- Sk mu nebola doručená. Prílohou k tejto faktúre je oprava základu dane k faktúre č. 990507. Touto faktúrou navrhovateľ účtoval sumu 131.373,- Sk napriek tomu, že mu bola poskytnutá záloha v sume 420.000,- Sk. Túto sumu však nedoúčtoval z poskytnutej zálohy. V tejto faktúre sú odpísané položky podľa cenovej ponuky bez uvedenia množstva a jednotkových cien za stavebné práce. Z tohto odberateľ faktúru navrhovateľovi vrátil. Navrhovateľ vyhotovil opätovne rovnakú faktúru s rozdielom v sume 9.450,- Sk v neprospech odberateľa. Išlo o dopísané práce, ktoré skutočne neboli vykonané v sume 6.085,- Sk (pivničný výkop domca) a sumu 3.365,- Sk (presun hmôt). Okrem toho v tejto faktúre navrhovateľ neoprávnene fakturoval aj dlažbu zakúpenú odberateľom v sume 10.300,- Sk. K tomu je potrebné pripočítať zníženie VRN vo výške 12,8 % z tejto sumy, čo je 318,40 Sk. Z faktúry boli vylúčené náklady na ubytovanie pracovníkov v dome odporcu v sume 14.300,- Sk. S navrhovateľom bola dohodnutá cena za noc v sume 100,- Sk, pričom 2 pracovníci prespali 25 nocí, 3 pracovníci prespali 31 nocí, celkom v sume 14.300,- Sk. Celkom fakturoval navrhovateľ touto faktúrou sumu 35.368,40 Sk v neprospech odberateľa. Z toho dôvodu odberateľ neuznal vyúčtovaný rozdiel 28.358,30 Sk z faktúry č. 991019. Taktiež nesúhlasil s faktúrou č. 991019, ktorou opravil zdaniteľné plnenie na sumu 47.165,60 Sk a fakturoval + sumu 83.274,30 Sk. Celkom navrhovateľ nevykonal práce v sume 320.144,-Sk oproti dohodnutej cene. Odberateľovi boli celkovo doručené faktúry č. 990507 , 990608, 990608 a 990710 v sume 282.146,60 Sk. Faktúry č. 990913,991019 neobdržal. Odberateľ ďalej uviedol, že vo faktúre č. 990710 sú nezrovnalosti v jeho neprospech z dôvodu dvakrát zaúčtovanej DPH za nezabudovaný materiál a nesprávne zaúčtovanie oplotenia v sume 33.086,40 Sk. Navrhovateľ v písomnom podaní (č.l. 131) uviedol, že zmluva o diela bola ukončená dohodou 8.7.1999. Po ukončení prác ho odberateľ viac nepustil do domu a zadržal mu veci potrebné na podnikanie. Faktúra č. 990710 bola vystavená za materiál, ktorý bol na stavbu zakúpený, ale nebol zabudovaný. Odberateľ si ho ponechal a použil. Preto mu musel účtovať k cene tovaru aj DPH. Cenu teda účtoval správne, keďže táto sa tvorí z ceny obstarania a z ceny nákladov obstarania. V tomto smere žiadal vo veci vykonať dokazovanie. Táto faktúra bola opravená faktúrou č. 990913a, v ktorej navrhovateľ znížil prirážku, inak by na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie. Odporca si nikdy neuplatnil proti navrhovateľovi nároky z vád diela. Podľa dohody, ktorú podpísali by navrhovateľ mal vyplatiť odporcovi sumu 39.576,- Sk. Odporca teda namieta len fakturáciu navrhovateľa a to nesprávne účtovanú DPH a neoprávnene účtovanú sumu 5.000,- Sk za inžiniersku činnosť. Čo sa týka uplatneného nároku, uviedol, že sumu 28.538,30 Sk musel doúčtovať, pretože vo faktúre č. 990507 urobil chybu v účtovaní základu dane tým, že odpočítal položku 25.300,- Sk z inej sumy ako stanovuje zákon. Správne mala znieť na sumu 136.208,30 Sk. Preto doúčtoval ešte sumu 28.538,30 Sk oproti sume vo faktúre 107.670,- Sk. K účtovanej položke 47.165,60 došlo tiež z dôvodu, že došlo k omylu pri výpočte účtovania za montáž dverí a zasklenie, kde cena mala byť stanovená podľa cenovej ponuky v sume 163.000,- Sk + 12,8 % VRN, čo je 183.864,- Sk. Z tejto ceny odpočítal zľavu z ceny diela 49.257,- SK a výsledok je 134.607,- Sk - 87.441,40 Sk, ktorú neúčtoval správne. Výsledná suma predstavuje čiastku 47.165,60 Sk. Celkom preinvestoval na stavbe sumu 500.312,- Sk a zálohu dostal v sume 420.000,- Sk. Od rozdielu 80.312,- Sk ešte odpočítal sumu 18.700,- Sk, ktorá predstavuje sumu 10.300,- Sk s DPH za dlažbu a 15.000,- Sk za ubytovanie robotníkov, od ktorej odpočítal 6.600,- Sk, ktoré neboli odbývané robotníkmi. Nesúhlasil so znaleckým posudkom Z.. H. Q., keďže problém je len vo výške rozdielu medzi poskytnutou zálohou a preinvestovanými prostriedkami v rámci vykonaných stavebných prác z dôvodu oprávnenosti účtovania DPH vo faktúre č. 990710, opravenej vo faktúre č. 990713a. Zo znaleckého posudku J.. Z.. U. Č. č. 04/2009 súd zistil, že pri vystavení daňového ťarchopisu č. 991019 k faktúre 990507 išlo o opravu chyby vo výpočte základu dane, a teda navrhovateľ nebol oprávnený vystaviť daňový ťarchopis. Podľa platnej metodiky mal navrhovateľ opraviť pôvodnú faktúru t.j. faktúru č.990507 ťarchopisom s dátumom plnenia 31.05.1999 a podať dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za obdobie máj 1999, respektíve druhý kvartál 1999. Navrhovateľ bol oprávnený vystaviť daňový ťarchopis č. 991019 k faktúre 990608, ktorý obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 19 zákona č.289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. V zmysle § 52 tohto zákona mal však navrhovateľ uplatniť sadzbu dane platnú v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení t.j, 6% a nie 10% ako si uplatnil. Navrhovateľ vo faktúre 1990710 fakturoval za dodaný materiál k obstarávacej cene (t.j . bez obchodnej prirážky) okrem položiek za piesok v sume 200,- Sk a za maltu SIKATON B v sume 3.003,10 Sk dvakrát DPH (viď tabuľka znaleckého posudku na č. l. 17). Zo znaleckého posudku Z.. J. Š. R.. č. 5/2009 súd zistil, že rozpočet navrhovateľa nebol vypracovaný podľa zvyklostí, najmä v členení podľa triednika stavebných konštrukcií a prác, a podľa katalógu popisov stavebných prác. Nezvyklý postup pri vypracovaní ponukového rozpočtu nesie riziko nezahrnutia niektorých nákladov do ceny alebo zahrnutia nákladov do ceny dva krát. Rozpočet by mal byť v súlade so zákonmi o účtovníctve a daniach. Faktúry navrhovateľa č. 990507, 990608 a 990609 sú nekontrolovateľné z dôvodu nerešpektovania cenového predpisu pri dohadovaní ceny. V jednotlivých faktúrach sú nezrovnalosti vo výpočtoch a taktiež nezrovnalosti v cenách a množstvách. Prílohy faktúr neobsahujú náležitosti súpisov prác prikladané k faktúram. Napr. tie isté práce sú fakturované v rôznych cenách (betónová čiapka oporného múru v m2), v rôznych cenách je fakturovaný aj presun hmôt. Taktiež navrhovateľ má nezrovnalosti v množstvách, kedy podľa zistenia skutočne vykonal práce na opornom mure v objeme 5,69 m2 a vo faktúrach faktúre 990507 a 990608 fakturoval 10,00 m2. Pre zistenie chyby je potrebné poznať množstvo zahrnuté do ceny, výpočet množstva ( tzv. výkaz výmer) ako aj rozpočtovanú cenu za m2. Tieto údaje v rozpočte navrhovateľ nemá. Navrhovateľ svoje faktúry opravoval, avšak rozhodnúť o správnosti opravy je možné iba poznaním dohodnutej jednotkovej ceny materiálu. Táto však neexistuje a preto vyhodnotil chybu za neopraviteľnú. Znalec určil hodnotu vykonaných prác podľa faktúr sumou 282.147,- Sk vrátane 6% DPH tak, ako bola vyčíslená navrhovateľom pri dohode o ukončení prác dňa 8.7.1999 a založenej v spise pod č.1.26. Požiadavka zo strany odporcu na vrátenie 39.576,- Sk, ktorá bola predmetom dohody vychádza teda z vyčíslenia navrhovateľa. Prílohou faktúry č. 990710 zo dňa 12.07.1999 sú dodané a nezabudované materiály. Podľa znalca navrhovateľ vo faktúre kúpnu cenu vrátane DPH nazval obstarávacou cenou bez DPH. Teda výšku zaplatených daní, ktoré si môže z daní odpočítať t. j. 23% považoval za obstarávacie náklady. Na základe námietky odporcu, aby vydokladoval finančné požiadavky, navrhovateľ túto faktúru stornoval a vystavil novú faktúru č. 990913a, v ktorej nerešpektoval požiadavku vydokladovania nákladov (hoci v účtovnej evidencii má mať zdokladované obstarávacie náklady ako súčasť obstarávacej ceny materiálu). Za obstarávacie náklady navrhovateľ označil v rozpočte dohodnuté vedľajšie rozpočtové náklady vo výške 12,8 %. Ani jeden z týchto spôsobov výpočtu obstarávacích nákladov nezodpovedá skutočnej výške obstarávacích nákladov, pretože navrhovateľ podľa svojho vyjadrenia, náklady na dopravu materiálu na stavbu zahrnul do položky presun hmôt v rozpočte stavby, ktorú vyfakturoval. Znalec vyčíslil hodnotu dodaných a nezabudovaných materiálov na sumu 98.930,- Sk, čo predstavuje sumu 74.346,87 Sk podľa dokladov o kúpe bez DPH + obstarávacie náklady v sume 6.048,- Sk (ktoré navrhovateľ nevyčíslil) a 23% DPH v sume 18.499,- Sk. Podľa zmluvy o dielo si účastníci dohodli, že vedľajšie rozpočtové náklady budú predstavovať 12,8 % zo základných rozpočtových nákladov. VRN - vedľajšie rozpočtové náklady boli v časoch riadenia cien štátom nevyhnutnou súčasťou cenových kalkulácií v stavebnej výrobe. Ceny stavebných materiálov ale aj ceny práce boli rovnaké na celom území štátu a menili sa v päť až desaťročných intervaloch pri zmene cenovej sústavy. Vedľajšie rozpočtové náklady zohľadňovali odlišné podmienky miest stavby. Teda rozdiel ceny stavebnej konštrukcie napr. na Lomnickom štíte, pre ktorú platila vysokohorská prirážka a v Marianke, kde táto prirážka neplatila. Výška prirážok bola určená sadzobníkom. Trendom v oblasti VRN je snaha o ich kalkulovanie tak ako kalkulovanie základných rozpočtových nákladov alebo ich zohľadňovanie priamo v položkách. To preto, že percentuálna prirážka aj keď je správne aplikovaná nemôže vyjadrovať reálne náklady. Pre odberateľa je „nič nehovoriaca“, neoveriteľná a nedôveryhodná. Základňou pre výpočet VRN sú základné rozpočtové náklady stavebných prác. Náklady, ktoré mal zhotoviteľ s obstaraním materiálu sú súčasťou materiálových nákladov a tvoria rozdiel medzi hodnotou materiálu v sklade predajcu a hodnotou materiálu na prvej skládke staveniska. Uplatňovanie prirážky VRN na dodaný a nezabudovaný materiál nie je podľa názoru znalca opodstatnené ani pred zánikom a ani po zániku zmluvy. V priebehu konania sa odporcovia 1.) a 2.) domáhali voči navrhovateľovi vzájomným návrhom zaplatenia 1.292,01 Eur (38.923,-Sk), každému podľa výšky ich dedičských podielov na dedičstve po nebohom odporcovi Y. J.. Odporkyňa v 1.) rade žiadala priznať sumu 969,01 Eur a odporca v 2.) rade sumu 323,- Eur. Vzájomný návrh odôvodnili tým, že znalecké dokazovanie znalcami z odboru odhad hodnoty stavebných prác a účtovníctvo a daňovníctvo potvrdilo hodnotu stavebných prác a hodnotu dodaných a nezabudovaných materiálov celkovo v sume 381.077,- Sk. Záloha na cenu diela bola zaplatená vo výške 420.000,- Sk. Odporcovia preto majú teda nárok na zaplatenie rozdielu týchto súm vo výške 38.923,- Sk z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Poukázali na dohodu zo dňa 7.8.1999, kde bola suma rozdielu vyčíslená na 39.576,- Sk, ktorá sa len nepatrne líši od rozdielu, ktorý vyplýva zo znaleckého posudku Z.. Š.. Sporné strany teda už v tom období vychádzali zo správne zisteného skutkového stavu a z jeho objektívneho hodnotenia. Zo žalovanej pohľadávky boli zaviazaní pôvodný odporca a jeho manželka F.. Aj ich nárok zo vzájomného návrhu bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ( ďalej len BSM) až do jeho zániku. Smrťou Y. J. došlo k zániku BSM a k jeho vyporiadaniu tak, že ich podiely sú rovnaké. Odporkyňa v 1. rade si uplatnila svoju polovicu nároku zo vzájomného návrhu a z druhej polovice si obaja odporcovia uplatňujú podiel každý v polovici t. j. odporkyňa v 1. rade 3 uplatneného návrhu v sume 969,01 Eur a odporca v 2. rade 323 Eur. Zároveň si uplatnili aj úrok z omeškania a to od 16.8.1999 vo výške 17,6% ročne. Navrhovateľ z časti so závermi znaleckého dokazovania súhlasil a z časti uviedol námietky. Čo sa týka faktúry č. 990507 poukázal na skutočnosť, že znalec nezobral do úvahy súpis vykonaných prác a to práce navyše v sume 50.044,- Sk, ale započítal len čiastku 24.744,- Sk. Znalcom nebol zohľadnený materiál podľa listu odberateľa v sume 15.848,20 Sk. Znalec sa nevyporiadal s faktúrou 990913a za práce na oplotení v sume 5.413,- Sk a s položkou za inžiniersku činnosť v sume 5.000,- Sk. Pri zohľadnení týchto súm potom suma za vykonané práce predstavuje 488.208,50 Sk a po odpočítaní poskytnutej zálohy ide o rozdiel 68.208,50 Sk. Na základe podaného vzájomného návrhu písomne odporcom navrhol, že žalobný návrh zoberie v celom rozsahu späť za podmienky, že odporcovia zoberú späť svoj vzájomný návrh a nebudú si uplatňovať náhradu trov konania a spoločne uhradia trovy na znalecké dokazovanie. S takýmto návrhom odporcovia nesúhlasili a žiadali, aby súd vo veci konal. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C/49/2000 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 4C/49/00 - 148 zo dňa 17.8.2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu č. k. 14Co 3/02-170 bol odporca Q.. Y. J. zaviazaný vydať navrhovateľovi hnuteľný majetok citovaný vo výroku rozsudku - výrobné prostriedky a uhradiť mu trovy konania. Predmetný rozsudok bol vykonaný a veci boli navrhovateľovi vrátené odporkyňou v 1. rade dňa 29.03.2006 po smrti neb. odporcu. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa nebol dôvodný. Právny predchodca odporcov uzavrel s navrhovateľom zmluvu o dielo na vykonanie stavebných prác na jeho rodinnom dome. Pri uzavretí tejto zmluvy nebol rešpektovaný zákon o cenách č. 18/1996, podľa ktorého je záväzné pri dohadovaní ceny vymedzenie tovaru názvom, jednotkou množstva a kvalitatívnymi a dodacími alebo inými podmienkami. Za dohodu o cene bol vyhlásený návrh rozpočtu, ktorý spracoval navrhovateľ. Tento rozpočet nevyjadroval dodávky prác jednotkami množstva a ani ceny za toto množstvo, ani ceny podľa merných jednotiek a nebol spracovaný podľa zvyklostí tak, ako to konštatoval znalec Z.. Š. v znaleckom posudku. Rozpočet obsahuje značné chyby a nezrovnalosti. Z toho dôvodu vyplynuli nezrovnalosti vo výpočtoch, fakturovaných množstvách a cenách. Vykonané práce zo strany navrhovateľa boli fakturované troma faktúrami za tri fakturačné obdobia a k týmto faktúram boli doložené prílohy. Znalec Z.. Š. konštatoval, že fakturované sumy boli nižšie ako bol súčet príloh. Navrhovateľ rozdiely vo výpočtoch označil ako chyby, ktoré následne ďalšími faktúrami opravoval. Podľa Z.. Š. však tieto chyby nebolo možné opraviť, pretože ich nebolo možné zistiť v dôsledku nedohodnutých cien za mernú jednotku. Prílohy k faktúram nemali obvyklé náležitosti súpisov prác. Navrhovateľ si účtoval a fakturoval práce, ktoré nevykonal, alebo účtoval pri niektorých prácach DPH dva krát, alebo účtoval nesprávne výšku DPH. Právny predchodca odporcov namietal tieto pochybenia navrhovateľa a vzájomne sa dohodli na ukončení prác podľa zmluvy písomnou dohodou, ktorú obaja podpísali. Zároveň si vyčíslili zostatok, ktorý nebol preinvestovaný po odpočítaní poskytnutej zálohy s tým, že tento zostatok navrhovateľ právnemu predchodcovi odporcov uhradí v stanovenej lehote do 15.8.1999. Súd konštatoval, že znalec v podstate dospel k rovnakej preinvestovanej sume, akú si účastníci zmluvy o dielo vyčíslili ku dňu ukončenia prác a stanovili rozdiel v takmer rovnakej sume 38.923,- Sk (1.292,- Eur), oproti sume 39. 576,- Sk (1.313,68 Sk). Súd považoval námietky navrhovateľa voči znaleckému posudku za irelevantné vzhľadom k jeho pochybeniam pri fakturovaní prác a materiálov tak, ako boli uvedené v znaleckých posudkoch. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu. V konaní si na základe znaleckého dokazovania odporcovia uplatnili vzájomným návrhom úhradu rozdielu v poskytnutej zálohe oproti cene prác a dodaného materiálu tak, ako ho vyčíslil znalec. Keďže medzi účastníkmi boli dohodnuté zmluvné podmienky podľa Obchodného zákonníka, súd priznal odporcom z titulu bezdôvodného obohatenia uplatnenú sumu 38.923,- Sk (1.292,- Eur) v súlade s výsledkami znaleckého dokazovania, pričom prihliadol aj na dohodu, ktorá bola medzi pôvodnými účastníkmi uzavretá dňa 8.7.1999. Túto sumu súd odporcom priznal tak, ako to požadovali podľa výšky ich dedičských podielov po nebohom Simeonovi Minarovičovi. Zároveň im priznal aj úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NB SR k prvému dňu omeškania, t. j. deň nasledujúci po dni 15.8.1999, kedy mal navrhovateľ uhradiť dohodnutý dlh 39. 546,- Sk podľa dohody. Odporcom ako úspešným účastníkom konania súd priznal aj náhradu trov prvostupňového konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods.1 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., a uložil navrhovateľovi povinnosť uhradiť trovy štátu v sume 917,07 Eur. Trovy štátu predstavujú sumu 5.300,- Sk (175,93 Eur) vyplatenú znalcovi Z.. H. Q. a sumu 741,14 Eur vyplatenú znalcom H.. Z.. U. Č. a Z.. J. Š., PhD. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 26. 1. 2011. Namietol, že prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie len o záver znaleckého posudku Z.. J. Š., R.., znalca z odboru stavebníctvo, pričom i toto dokazovanie vo veci nebolo vedené správnym smerom. Súd nebral do úvahy predchádzajúce vyjadrenia odporcov, dôkazne nevyhodnotil ich vzájomný návrh, nevyporiadal sa s predchádzajúcimi písomnými vyjadreniami navrhovateľa, ani námietkami uvedenými v jeho vyjadrení k znaleckým posudkom zo dňa 26. 1. 2010. Znalec Z.. Š. v znaleckom posudku určil prestavané práce, len na základe faktúr číslo. 990507, 990608, 990609, pričom celkovo prestavanú sumu určil na 282 147,- Sk. Faktúra číslo 990507 však nebola znalcom správne vyhodnotená, pretože nebral do úvahy súpis vykonaných prác uvedených v prílohe tejto faktúry. Konkrétne suma navyše prác 50 044,- Sk. Výsledná suma tejto faktúry je potom 144 380,80 Sk a nie 114 130,- Sk. Znalec pritom nepoprel, že tieto navyše práce neboli vykonané a nereklamovali ich ani odporcovia. Podľa znaleckého posudku Z.. U. Č. bol navrhovateľ oprávnený opraviť faktúru číslo 990507 ťarchopisom k dátumu 31. 5. 1999 so 6 percentnou DPH, a nie s 10 percentnou DPH. Táto oprava základu dane sa však netýkala množstva alebo ceny stavebných prác, ale išlo o nesprávne odpočítanie zálohy, ktoré je vždy suma s DPH. Išlo o rozdiel v DPH a ten bol odvedený daňovému úradu. Pôvodný odporca uvádzal, že navrhovateľ údajne fakturoval vo faktúre číslo 990507 dlažbu ním zakúpenom, pričom si ešte pripočítal vedľajšie rozpočtové náklady (VRN) vo výške 12,8 %. Nemá to však logiku, pretože pre navrhovateľa by to znamenalo, že by musel odviesť najvyššiu DPH daňovému úradu. Odporcovi bola účtovaná suma za dlažbu s 6 percentnou DPH a ak sa k tomu pripočítajú aj VRN vo výške 12,8 %, tak by na tom odporca zarobil pretože by zaplatil menšiu daň vo výške 18,8 %, oproti dani 23 %. Odporca tvrdil aj to, že od odporcu žiadnu faktúru za ubytovanie jeho robotníkov nedostal. K znaleckému dokazovaniu navrhovateľ ďalej namietol že sa znalec nezaoberal faktúrou číslo 990913a - prácami na oplotení v celkovej výške 5313,- Sk bez VRN. Znalec sa ani nevyporiadal s položkou - inžinierska činnosť vo faktúre číslo 990913a v cene 5.000 Sk bez DPH a VRN. Ak by prvostupňový súd vychádzal zo záverov znalcov za predpokladu zohľadnenia všetkých dôkazov, ktoré mal k dispozícii, bolo by vyúčtovanie prác na dome nasledovné: z faktúry číslo 990507, 990608, 990609 čiastka 312 397,80 Sk, materiál na stavbu dodaný podľa ohodnotenia znalca v sume 98 930,- Sk, Podľa listu odporcu zo dňa 9. 8. 1999 hodnota dodaného materiálu 15 848,20 Sk, z faktúry číslo 990913a si navrhovateľ uplatňuje 11 037,- Sk, k celkovej sume je ďalej potrebné pripočítať čiastku 49 995,50 Sk, ktorá bola vyúčtovaná ťarchopisom k faktúre číslo 990608. Celková suma vykonaných prác a materiálov na dome tak bola vo výške 488 208,50 Sk. Po odpočítaní zálohy vo výške 420 000,- Sk zostáva vyúčtovaniu suma 68 208,50 Sk, pričom žalovaná suma je 61 612,- Sk, teda 2 045,14 euro. Navrhovateľ poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave číslo 4 Co/3/02, ktorý sa týka totožných účastníkov konania. Odporcom bola uložená povinnosť vydať zadržiavané veci navrhovateľa a v rozhodnutí sa konštatuje, že odporca zadržal veci navrhovateľa v hodnote približne 200 000,- Sk na fiktívnu pohľadávku vo výške 39 576,- Sk, ktorú však nevedel špecifikovať a ani uviesť dôvod. Navrhovateľ nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu v časti, v ktorej oprel svoje rozhodnutie o spornú dohodu medzi účastníkmi konania, hoci išlo o jednostrannú požiadavku odporcu. Navyše odporca síce podal vzájomný návrh dňa 10. 12. 2009, avšak súd mu priznal úroky z omeškania už odo dňa 16. 8. 1999. Ďalej poukázal na to, že zadržaním vecí väčšej hodnoty mu odporcovia spôsobili škodu a nevydali mu ani všetky náradia a zariadenia v hodnote 32 277,- Sk. Zadržané prostriedky pritom nemohol užívať 6 rokov a musel si si ich za náhradu prenajímať. Domáha sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 21. 2. 2011. Uviedli, že zo strany navrhovateľa ide opakovanie rovnakých argumentov a umelých účelových konštrukcií, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde 1. stupňa. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie, kde mal aj navrhovateľ dostatok priestoru prednášať svoje tvrdenia a predkladať dôkazy na ich preukázanie. Prostredníctvom dokazovania dvoch znalcov prvostupňový súd jednoznačne potvrdil závery dohody o ukončení zmluvy o dielo, keď rozdiel medzi dohodnutou sumou a sumou zistenou znalcami bol zanedbateľný, menší než 2 %. Navrhovateľ ani po desiatich rokoch neuniesol svoje dôkazné bremeno. Domáhajú sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania. Podaním doručeným súdu dňa 28. 3. 2012 navrhovateľ oznámil zmenu svojho právneho zastupovania a doplnil dôvody podaného odvolania. Pokiaľ prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na dohode účastníkov konania zo dňa 8. 7. 1999, je takéto konštatovanie v príkrom rozpore s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave spisovej značky 14Co 3/2002. Súd v tejto veci skonštatoval, že dohoda je jednostranným právnym úkonom, čo jednoznačne vyplýva z jeho obsahu, ktorým odporca jednostranne prejavil svoju požiadavku vo vzťahu k navrhovateľovi. Odporcovia pritom vniesli svoj protinávrh voči navrhovateľovi aj na základe tohto jednostranného právneho úkonu. V čase podania protinávrhu však boli práva odporcov z tohto jednostranného právneho úkonu dávno premlčané. Ani na to však prvostupňový súd neprihliadol. Navyše, keď si v roku 2009 odporca uplatnil vzájomný návrh požadoval aj zaplatenie úrokov od roku 1999, ktoré mu súd priznal. Navrhovateľ však v tomto čase nemal faktickú možnosť plniť a ani sa nemohol dostať do omeškania. Ďalej namietol skutočnosť, že právo podať vzájomný návrh konaním môže len osoba aktívne legitimovaná na takýto návrh. Odporcovia sa stali právnymi nástupcami pôvodného odporcu Simeona Minaroviča na základe osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 9. 2006, teda viac ako 3 roky pred podaním vzájomného návrhu. Pohľadávka, ktorú si voči navrhovateľovi uplatnili však nie je zahrnutá v aktívach dedičstva a nebola v dedičstve prejednaná. Nie je ani zrejmé akým spôsobom dedičia pohľadávku nadobudli. Odporcovia to vo svojom protinávrhu žiadnym spôsobom nepreukázali. Nie sú preto aktívne vecne legitimovaní podať vzájomný návrh. Aj vo vzťahu k žalobe navrhovateľa namietol pasívnu vecnú legitimáciu odporcov z toho isté dôvodu. Prvostupňový súd mal konanie v veci zastaviť. V ďalšom podaní doručenom súdu dňa 20. 4. 2012 navrhovateľ uviedol, že má výhrady k znaleckému posudku ak trvá na tom, aby boli zodpovedané znalcom. Keďže znalec Ing. Šiša medzičasom zomrel navrhuje, aby súd pribral do konania iného znalca, ktorý buď vypracuje nový znalecký posudok alebo na základe už vypracovaného znaleckého posudku nový znalec zodpovie položené otázky navrhovateľa. K doplnenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade podaním doručeným súdu dňa 4. 5. 2012. Zdôraznil, že odporcovia neodvodzujú svoj nárok na zaplatenie vznesený vzájomným návrhom z dohody zo dňa 8. 7. 1999. Táto dohoda má len podporný dôkazný význam. Nárok odvodzujú zo skutočnosti, že predčasným ukončením zmluvy o dielo im vznikol nárok na zaplatenie časti zaplatenej zálohy, ktorá prevyšovala oprávnené nároky navrhovateľa. Nejde o nárok uplatnený podľa Občianskeho zákonníka ale podľa Obchodného zákonníka, a preto sa naňho vzťahuje ustanovenie § 404 Obchodného zákonníka. To, že navrhovateľ má určitú sumu odporcom vrátiť, vedel prinajmenšom od spísania dohody zo dňa 8. 7. 1999. Neplnil ju však len preto, že tento nárok neuznával. Námietky navrhovateľa vo vzťahu k úroku z omeškania sú irelevantné. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je nárokom, pri ktorom omeškanie nastáva až právoplatným rozhodnutím súdu. K námietke pasívnej a aktívnej legitimácie odporcov právny zástupca uviedol, že navrhovateľ si zamieňa účinky dedičského práva procesného s dedičským právom hmotným. Poukázal na § 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Prejednanie dedičstva je len procesným nástrojom vyporiadania dedičstva, ktorá rieši iba vzťahy medzi účastníkmi dedičského konania. Netýka sa práv a povinností tretích osôb, ktoré neboli účastníkmi tohto konania. Dedičia preto nadobudnú smrťou poručiteľa aj ten majetok, o ktorého existencii nemali vedomosť. Akýkoľvek iný výklad by bol v priamom rozpore s citovaným § 460 Občianskeho zákonníka. Na pojednávanie pred odvolacím súdom sa navrhovateľ a jeho právny zástupca nedostavil bez ospravedlnenia, hoci boli riadne predvolaní, a súd prejednal vec v ich neprítomnosti. Na začiatku pojednávania súd upozornil, že v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania sa obrana navrhovateľa voči vzájomnému návrhu odporcov javí ako nedôvodná, pretože na právny vzťah účastníkov sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a na plynutie premlčacej lehoty sa vzťahuje ustanovenie § 404 Obchodného zákonníka. Nedôvodná sa javí aj obrana navrhovateľa vo vzťahu ak dedičskému konaniu, pretože podľa § 460 Občianskeho zákonníka na dediča prešli aktíva aj pasíva známe aj neznáme. Právny zástupca odporcov poukázal na to, že v konaní boli vypracované až 3 znalecké posudky, pričom navrhovateľ mal dostatočný priestor na to, aby sa jednak v prvostupňovom konaní vyjadril k posudkom a jednak kládol znalcom otázky. Navrhovateľ však tieto možnosti nevyužil. Celý spor trvá viac ako 12 rokov a postoj navrhovateľa vyjadruje aj skutočnosť, že sa na pojednávanie pred odvolacím súdom nedostavil. K odvolacím námietkam navrhovateľa právny zástupca odporcov uviedol nasledovné: K námietke súvisiacej s uplatnením šesťpercentnej DPH už prvostupňový súd dospel k záveru, že navrhovateľ si účtoval daň 2 krát, čo potvrdil aj pribratý znalec. Uplatňoval si DPH dvojnásobne jednak pri vstupe a jednak pri výstupe. V tomto čase sa menila aj zákonná výška DPH pokiaľ ide o stavebné práce zo 6 % na 10 %. Navyše navrhovateľ nakupoval aj materiál s DPH, ktorú si potom uplatnil od štátu navrátenie a súčasne si účtoval DPH aj vo vzťahu odberateľovi. K námietke súvisiacej s navyše prácami vo faktúre číslo 990507 v objeme 50.044,- Sk právny zástupca odporcov uviedol, že znalec Z.. Š.Z. vzal do úvahy všetky práce, ktoré boli zo strany navrhovateľa na diele vykonané. Teda aj práce, na ktoré navrhovateľ poukazuje v podanom odvolaní. Tieto práce sú zahrnuté v celkovom objeme prác, ktoré znalec vyčíslil na sumu 282.147,- Sk, vrátane 6 percentnej DPH. Ďalej uviedol, že v zmluve o dielo nebolo dohodnuté platenie vedľajších rozpočtových nákladov - VRN, teda navrhovateľ takýto nárok nemá. Nebolo preukázané ani to, že by navrhovateľ vykonával inžiniersku činnosť. Toto všetko však bolo predmetom znaleckého dokazovania. Domáha sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal odporcom náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil, a svoje závery riadne odôvodnil. S dôvodmi rozsudku prvostupňového súdu sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Zo znaleckých posudkov a listinných dôkazov vyplynulo, že problém so stanovením ceny vykonaných prác a materiálov na predmete zmluvy medzi účastníkmi konania bolo spôsobené zavinením navrhovateľa, ktorý určil cenu podľa návrhu rozpočtu, hoci tento neobsahoval dostatočné kritériá na stanovenie ceny. Navrhovateľ následne nesprávne postupoval pri spôsobe stanovenia fakturovaných súm právnemu predchodcovi odporcov, a fakturoval mu také položky a daň, na ktoré nemal nárok. Cena skutočne vykonaných prác bola predmetom rozsiahleho dokazovania na súde prvého stupňa a navrhovateľ ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by správnosť znaleckých záverov spochybnili. Je dôvodná námietka odporcov, že konanie vo veci trvá takmer 12 rokov a navrhovateľ mal v priebehu dokazovania, najmä po vypracovaní znaleckých posudkov, dostatok priestoru, aby uplatnil svoje námietky. Na posledné pojednávanie pred súdom prvého stupňa dňa 13.10.2010 sa navrhovateľ a ani jeho pôvodná zástupkyňa nedostavili a svoju neúčasť ospravedlnili až podaniam doručenými súdu v deň pojednávania, ktoré konajúcemu sudcovi v čase pojednávania neboli predložené. Z obsahu ospravedlnení pritom vyplýva, že dôvody ich neúčasti museli byť obom známe podstatne skôr. Keďže sa neospravedlnili včas, súd prvého stupňa konal v ich neprítomnosti a ukončil vo veci dokazovanie. Rovnako na pojednávanie pred odvolací súd sa navrhovateľ a ani jeho právny zástupca bez ospravedlnenia nedostavili. Odvolací súd nezistil dôvody na to, aby vyhovel návrhu navrhovateľa doplniť v odvolacom konaní dokazovanie pribratím nového znalca a plne sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu, že žalovaný nárok navrhovateľa nie je dôvodný. Po zmene právneho zástupcu navrhovateľ v odvolacom konaní vo vzťahu k vzájomnému návrhu odporcov vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že odporcovia si nárok z roku 1999 uplatnili v súdnom konaní až v roku 2009, teda po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej lehoty. Zo zmluvy o dielo zo dňa 20.4.1999 vyplýva, že účastníci ju uzavreli podľa § 536 a 565 Obchodného zákonníka a v záverečných ustanoveniach sa dohodli, že zmluvné vzťahy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa § 404 ods. 1 ObZ, ak bolo právo podliehajúce premlčaniu uplatneného v súdnom konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia lehota dňom, keď sa začalo súdne konania ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje; ak sa nárok a protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu. V prejednávanej veci bolo súdne konania začaté podaním žaloby navrhovateľa dňa 14.8.2000, kedy prestala plynúť premlčacia lehota aj pre protinárok uplatnený odporcami. Odvolací súd preto na túto námietku neprihliadal. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku navrhovateľa o nedostatku aktívnej legitimácie odporcov ako právnych nástupcov pôvodného odporcu Simeona Minaroviča na podanie vzájomného návrhu. Je nesporné, že odporcovia sú jedinými dedičmi a právnymi nástupcami poručiteľa a ku dňu jeho smrti podľa § 460 OZ zdedili všetky práva a záväzky poručiteľa známe aj neznáme, teda aj také, ktoré neboli predmetom dedičského konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Odporcovia boli proti navrhovateľovi plne úspešní aj v odvolacom konaní. Podaním doručeným súdu dňa 24. 5. 2012 právny zástupca odporcov vyčíslil trovy odvolacieho konania za 3 úkony právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18. 2. 2011, vyjadrenie k doplneniu odvolania navrhovateľa zo dňa 26. 4. 2012 a účasť na pojednávaní zo dňa 22. 5. 2012, podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Ku každému úkonu uplatnil tarifnú odmenu vo výške 122,- eura, s paušálnou náhradou 1 krát po 7,41 eura a 2 krát po 7,63 euro. Ďalej si uplatnil náhradu za stratu času spojenú s jeho účasťou na pojednávaní pred odvolacím súdom v rozsahu 12 polhodín, teda vo výške 152,52 eura. Uplatnil si aj cestovné náhrady vo výške 144,46 eura spojené s cestou z miesta jeho sídla v Banskej Bystrici do Bratislavy v počte nad najazdených kilometrov 420, pri cene PHM 1,450 eura za 1 liter, a pri spotrebe 11,10 l/100 km. Spolu si uplatnil náhradu vo výške 822,78 Eur. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. súd priznal odporcom plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré boli vyčíslené v súlade so zákonom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.