Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/282/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011898734 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011898734.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: B. Z., E. XX, C., zastúpený: JUDr. Gerta Sámelová - Flassiková, advokátka, Vlčkova 8/A, Bratislava, proti odporcom: v 1. rade Z. U., E. XX, C., v 2. rade T. K., Z. XX, N. V., X. O., zastúpený: JUDr. Vojtech Kubal, Kolárska 4, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská 82, Bratislava, zastúpený: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie odškodného za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 13C/379/2001-406 zo dňa 20.1.2011 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 13C/ 379/2001-406 zo dňa 20.1.2011 v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh proti odporcovi v 2. rade zamietol. Odporcu v 1. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 38.591,64 eur. Vo zvyšku návrh voči nemu zamietol . O trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom, podaným na súd dňa 08.08.2001, domáhal proti odporcovi v 1. rade ako vodičovi vozidla a odporcovi v 2. rade ako prevádzkovateľovi motorového vozidla, rozhodnutia súdu, ktorým by bola odporcom uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne odškodné za bolesť vo výške 592.612,- Sk, odškodné za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.370.000,- Sk, náhradu škody za stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti vo výške 220.019,- Sk a náhradu škody za stratu na zárobku po skončení trvania práceneschopnosti vo výške 16.607,- Sk mesačne od 05.10.1999. Uplatnil si tiež náhradu trov konania. Počas konania navrhovateľ rozšíril petit v časti odškodnia za bolesť a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom súd pripustil zmenu návrhu uznesením zo dňa 06.03.2008. Zmeneným návrhom sa navrhovateľ domáhal titulom bolestného sumy 623.280,- Sk a titulom SSÚ 3.600.000,- Sk. Počas konania zobral navrhovateľ svoj návrh v časti zaplatenia náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil uznesením zo dňa 02.12.2010. Navrhovateľ sa svojho nároku domáhal titulom náhrady škody, spôsobenej mu zraneniami pri dopravnej nehode dňa 21.08.1998. Vodičom motorového vozidla zn. Toyota Celica EČ: GAD 69 03, a vinníkom predmetnej dopravnej nehody, bol odporca v I. rade, ktorý bol uznaný Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T 130/99 zo dňa 20.12.1999 vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona a odsúdený podmienečne k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 1 rok. Taktiež mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 2 roky. Prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým odporca v 1. rade spôsobil dopravnú nehodu bol odporca v 2. rade. Svoj nárok proti odporcovi v 1. rade si uplatňuje s poukazom na § 420 OZ, proti odporcovi v 2. rade s poukazom na § 427 OZ. Navrhovateľ uviedol, že pri nehode utrpel ťažké zranenia, a to rozostup - uvoľnenie väzového spojenia lonových kostí panvy, zlomeninu krídla bedrových kostí vľavo a pomliaždeniny mäkkých tkanív prednej hrudnej a brušnej steny ťažkého stupňa s následným vývinom poúrazovej vydutiny ľavej pečeňovej tepny. Poranenia panvy museli byť liečené vážnym operačným zákrokom a poranenia pečene jednak operačne ako aj intervenčnou rentgenologickou embolizáciou. Vzhľadom na komplikácie bol navrhovateľ viackrát hospitalizovaný (celkovo 143 dní), podrobil sa trom komplikovaným operáciám, z dôvodu vážneho poranenia pečene bol nútený podrobiť sa viacerým vysoko bolestivým vyšetreniam, a to všetko v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Ku dňu 21.08.1999 bol navrhovateľovi rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný úplný invalidný dôchodok. V čase dopravnej nehody mal 26 rokov, bol súkromným podnikateľom (taxikár), otcom jedného maloletého dieťaťa, aktívne sa zapájal do profesionálneho, spoločenského, kultúrneho ako aj športového života. Bezprostredne pred predmetnou dopravnou nehodou hrával aktívne futbal v III. slovenskej futbalovej lige. V dôsledku dopravnej nehody nemôže športovať, vzhľadom na charakter zranení ani vykonávať prácu taxikára, nemôže ťažko fyzicky pracovať, musí držať diétu, nemôže dlho stáť a v oblasti intímneho života je jeho aktivita tiež obmedzená. Navrhovateľ špecifikoval žalované sumy tak, že za bolesť si uplatňuje náhradu škody ohodnotenej 335 bodmi (bod 30,- Sk), pričom bolestné žiadal súdom navýšiť na 60-násobok na sumu 603.000,- Sk (za 20.100 bodov), za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatňuje náhradu škody ohodnotenej 1000 bodmi (bod 30,- Sk), pričom SSU žiadal súdom navýšiť na 80-násobok na sumu 2.400.000,- Sk (za 80.000 bodov). Už vyplatené odškodnenie navrhovateľ od takto vypočítaných súm odpočítal, a žaloval rozdiel medzi požadovanými a zaplatenými sumami. Počas konania navrhovateľ upravil dňa 07.06.2007 pôvodný návrh na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť tak, že žiadaný 60-násobok tohto odškodnenia predstavuje sumu 623.280,- Sk, keď bodové ohodnotenie bolestného bolo, ako vyplýva z podkladov spisového materiálu vedeného u vedľajšieho účastníka, ustálené na 346,25 bodov (preto bolo aj vo výške 10.388,- Sk vyplatené). Navrhovateľ upravil aj pôvodný návrh na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU tak, že ho rozšíril o ďalších 500 bodov, ustálených znalcom za vážne duševné poruchy po ťažkých poraneniach (okrem poranenia hlavy). Základné odškodnenie navrhovateľa z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia malo byť teda 1500 bodov, preto upravil požadovaný 80-násobok tohto odškodnenia na sumu 3.600.000,- Sk. Proti rozšírenému návrhu vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania. Dôvodil, že premlčacia doba začína pri podobných nárokoch plynúť od ustálenia zdravotného stavu, teda od momentu, keď je už možné bodové hodnotenie následkov vystaviť. Dvojročná premlčacia doba ohľadom psychických problémov navrhovateľa uplynula márne najneskôr v roku 2005, lebo v roku 2003 symptómy úplne odzneli. Namietal tiež nesprávnu výšku uplatnených bodov v rozpore so zásadami pre hodnotenie a tiež nárok v tejto časti ako taký. Odporca v 1. rade žiadal návrh voči nemu zamietnuť, nakoľko poisťovňa uhradila navrhovateľovi škodu vo výške 40.388,- Sk, preto považuje návrh za nedôvodný. Nárok na mimoriadne zvýšenie navrhovateľ nepreukázal. Pripojil sa k vyjadreniam vedľajších účastníkov. K pasívnej legitimácii uviedol, že v čase dopravnej nehody bol vlastníkom motorového vozidla ŠPZ: GAD 69-03 na základe kúpnej zmluvy od Jána Vlčeka. V tom čase, keď kúpil vozidlo, bol na Dopravnom inšpektoráte ako vlastník vedený odporca v 2. rade. Dopravnú nehodu zavinil odporca v 1. rade na predmetnom vozidle ako jeho vlastník. Odporca v 2. rade namietal nedostatok pasívnej legitimácie. Návrh žiadal voči nemu zamietnuť. Poukázal na to, že vozidlo ŠPZ: GAD 69-03 už pred dopravnou nehodou odpredal Jánovi Vlčekovi na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.08.1998 a navrhovateľ vychádzal iba z evidencie motorových vozidiel, ktorá nepotvrdzuje vlastníctvo vozidla. Vedľajší účastník v uviedol, že zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ŠPZ GAD 69-03 poisťovňa plnila navrhovateľovi za bolestné 10.388,- Sk a za SSU 30.000,- Sk. Návrh žiadal zamietnuť, pričom pri navrhovanom zvýšení SSU poukázal na to, že navrhovateľ je plne sebestačný a nie je odkázaný na pomoc tretích osôb, nepotrebuje ani používanie podporných prostriedkov, a bežné denné aktivity, aj pohybové zvláda bez ťažkostí. Môže sa zúčastňovať spoločenského, kultúrneho, rodinného života bez obmedzení, je práceschopný a dlhodobo pracuje v zahraničí (v Írsku), nie je ani čiastočne invalidný. Pred nehodou nevykonával žiadne činnosti na mimoriadnej úrovni, ktoré by v dôsledku nehody z 21.08.1998 už vykonávať nemohol. Návrh žiadal zamietnuť i v časti zvýšenia bolestného, nakoľko lekári bolestné nezvýšili, a liečba sa nijakým spôsobom nelíšila od liečebných procesov obdobných prípadov. Toto zistenie jednoznačne vylučuje výnimočnosť daného prípadu pokiaľ ide o bolestné, nakoľko nie je zrejmé prečo práve navrhovateľ by mal obdržať mimoriadne zvýšenie bolestného a ostatné osoby s rovnakými zraneniami nie. Neboli preukázané žiadne mimoriadne komplikácie v priebehu liečby, ktoré by boli na dané poranenia neobvyklé, keďže ani žiadny z lekárov bolestné nezvýšil. Proti rozšírenému návrhu vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania. Dôvodil, že premlčacia doba začína pri podobných nárokoch plynúť od ustálenia zdravotného stavu, teda od momentu, keď je už možné bodové hodnotenie následkov vystaviť. Dvojročná premlčacia doba ohľadom psychických problémov navrhovateľa uplynula márne najneskôr v roku 2005, lebo v roku 2003 symptómy úplne odzneli. Namietal tiež nesprávnu výšku uplatnených bodov v rozpore so zásadami pre hodnotenie a tiež nárok v tejto časti ako taký. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchmi účastníkov, znalcov, svedkyne B. Z., a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a so závermi znaleckých posudkov, zistil súd nasledovný skutkový stav: Odporca v 1. rade bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T 130/99 zo dňa 20.12.1999, právoplatným dňa 14.02.2000, uznaný vinným zo zavinenia dopravnej nehody zo dňa 21.08.1998, pri ktorej utrpel navrhovateľ ťažké zranenia, a odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. v zmysle predmetného trestného rozkazu. V znaleckom posudku č. 100/98 MUDr. Martina Lenka, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní dňa 07.11.1998, sú uvedené zranenia, ktoré navrhovateľ pri nehode utrpel, a predpokladaný čas liečenia, trvalé následky znalec neposudzoval. Z posudku o bolestnom a o SSU Z.. Z. D. zo dňa 31.08.1999 je zrejmé, že bolestné ohodnotil na 70 bodov, SSU na 800 bodov, z doplňujúceho posudku MUDr. Miroslava Žiaka zo dňa 15.11.1999 je zrejmé, že bolestné bolo doplnené o 265 bodov a SSU o 200 bodov. Celkovo z posudkov vyplýva, že základné bolestné bolo ohodnotené 335 bodmi a SSU 1000 bodmi. Bodové ohodnotenie v zmysle uvedených posudkov nebolo medzi účastníkmi sporné. Vedľajší účastník v 1. rade vyplatil navrhovateľovi dňa 23.11.1999 náhradu škody za SSU 24.000,- Sk a za bolestné 2.438,- Sk, a dňa 14.02.2000 za SSU 6.000,- Sk a za bolestné 7.950,- Sk. Navrhovateľ vykonával pred úrazom koncesovanú živnosť, bol taxikárom, ako vyplýva z koncesnej listiny, zo súhlasu Okresného úradu Bratislava II i zo zmluvy o spolupráci s Otto taxi, družstvo. Z pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2000 vyplýva, že navrhovateľ pracoval od 01.12.2000 v spol. DURY s.r.o. ako vodič - zásobovač + pomocné práce v autoservise za mesačnú mzdu 8.000,- Sk, pričom pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú, do 31.05.2001. Z pracovnej zmluvy zo dňa 01.04.2002 vyplýva, že navrhovateľ pracoval od 01.04.2002 v spol. DURY s.r.o. ako vodič - zásobovač + pomocné práce v autoservise za mesačnú mzdu 6.000,- Sk, pričom pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú, do 30.09.2002. Z pracovnej zmluvy zo dňa 01.04.2004 vyplýva, že navrhovateľ pracoval od 01.04.2004 v spol. DURY s.r.o. ako vodič - zásobovač + pomocné práce v autoservise za mesačnú mzdu 8.000,- Sk. Pracovný pomer navrhovateľa v tejto spoločnosti sa skončil dohodou dňom 28.02.2006. Z vyjadrenia Slovenského futbalového zväzu súd zistil, že navrhovateľ bol počas svojej aktívnej futbalovej činnosti registrovaný 11.02.1992 za Futbalový klub FC DAC Dunajská Streda, 01.03.1994 za ŠKP Devín Bratislava, a 06.02.1995 bol na svoju žiadosť a na žiadosť Rakúskeho futbalového zväzu uvoľnený pre pôsobenie vo Futbalovom klube ASV 13 Sporttianage Wien. TJ Rovinka oznámila, že navrhovateľ v ich TJ vykonával futbalovú činnosť od roku 1996 do roku 1998 a aktívnu činnosť ukončil v roku 1998 zo zdravotných dôvodov na následky autonehody. Navrhovateľ pred súdom uviedol, že sa mu zmenila situácia, lebo bol prehodnotený jeho zdravotný stav, a najskôr mu bola plná invalidita znížená na čiastočnú a neskôr úplne odobratá. Momentálne nie je invalidný. Od úrazu sa cíti stále rovnako zle. Pred úrazom pracoval ako taxikár. V roku 2000 pracoval v spol. DURY s.r.o., neskôr si skúšal hľadať prácu aj zahraničí, čo sa mu vzhľadom na zdravotný stav nepodarilo. Pracoval v autobazári v Írsku len 3 mesiace vzhľadom na to, že to bolo namáhavé a nemal žiadnu znalosť anglického jazyka. V rokoch 2004 až 2005 pracoval v spol. DURY s.r.o. asi rok a to 3 hodiny denne ako šofér a zásobovač, s touto prácou skončil, lebo mal bolesti v krížoch pri šoférovaní. V roku 2008 uviedol, že je dobrovoľne nezamestnaný, býva u rodičov. Mäsiara (je vyučený) robiť nemôže, lebo ho bolia kríže, a taxikára tiež nie. Podporovali ho rodičia. Následne opätovne pracoval v Írsku. V súčasnosti je nezamestnaný, poberá od júla 2010 podporu v nezamestnanosti. Pred nehodou hral futbal za ASV Viedeň, čo je úroveň asi našej 4. ligy, a za TJ Rovinka, čo je 4. slovenská liga. V sezóne 1998 hosťoval v Orechovej Potôni, futbalu sa venoval od detstva. Uviedol, že intímny život im s manželkou nefungoval tak ako pred nehodou, lebo pohlavný styk je pre neho bolestivý, nakoľko v oblasti panvy má kovové skrutky, ktoré sa nebudú vyberať. Pomoc sexuológa nevyhľadal. Od nehody sa psychologicky alebo psychiatricky nikdy neliečil, ale má psychické ťažkosti, že stále od nehody musí na to myslieť a to mu zostane do konca života. Žiadne lieky v súvislosti so psychickými ťažkosťami neužíva. Keď ide na kúpalisko, má jazvy, na bruchu má veľkú jazvu. Stále užíva lieky na žalúdočné problémy, má stále bolesti krížov. V čase výpovede manželka navrhovateľa B. Z. uviedla, že manželstvo hodnotí ako veľmi dobré, ich vzťahy sa nezmenili ani po tom, ako sa navrhovateľovi stal úraz. Prestali sa však aktívne zúčastňovať spoločenského života kvôli navrhovateľovi. Tento pred úrazom riadne pomáhal v domácnosti aj so starostlivosťou o dieťa, chodievali na dlhé vychádzky z dcérou. Už to však nejde kvôli následkom jeho zranenia. Navrhovateľ aktívne športoval, teraz sa aktívne športu venovať nemôže. Po úraze bol dlho hospitalizovaný, a keď sa vrátil z nemocnice, bol nemobilný, znovu sa učil chodiť, potreboval starostlivosť. Po úraze nastali problémy aj v ich sexuálnom živote. Počas konania bolo manželstvo rozvedené na návrh navrhovateľa. Súd nariadil počas konania znalecké dokazovanie. Znalecké posudky č. 11/2007 a 10/2008 vypracoval dňa 01.03.2007 a dňa 28.03.2008 Z.. Q. K., súdny znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia. Znalec v posudku uviedol, že osobne znalecky vyšetril navrhovateľa, pričom tento vo februári 2007, po návrate z Írska, kde pracoval, nedoložil žiadne čerstvé lekárske nálezy s uvedením, že z r. 2007 žiadne lekárske správy nemá, nebol nikde vyšetrený, nedoložil ani ďalšiu zdravotnú dokumentáciu. Znalec ustálil, že navrhovateľ utrpel pri nehode dňa 21.08.1998 zranenia, ktoré sú klasifikované ako ťažké, a to zlomeninu lopatky bedrovej kosti vľavo, rozostup spony lonových kostí na 15 mm, diastázu sakroiliakálneho spojenia vpravo, pomliaždenie brucha, pri sonografickom vyšetrení brucha malé množstvo tekutiny okolo pečene zo zakrvácania, RTG vyšetrenia potvrdili rozostup lonových kostí a fraktúru lopaty bedernej kosti vľavo a rozostup sakroiliakálneho spojenia vpravo. Znalec popísal genézu absolvovaných zákrokov a vyšetrení navrhovateľa, aj s presným uvedením trvania hospitalizácií. Skonštatoval, že zranenia zanechali trvalé následky, a to bolesti panvy a bedrovej chrbtice s obmedzením hybnosti a nemožnosťou športovať ani aktívne sa viac telesne namáhať. Bežné denné aktivity vykonávať môže, takisto aj prácu, kde nie je výrazná telesná námaha a dvíhanie bremien. Navrhovateľ má trvalé tráviace ťažkosti s občasnými bolesťami brucha ako následok prekonaného pomliaždenia pečene a vzniku nepravej výdutiny pečeňovej tepny. Ďalej s ohľadom na refluxnú chorobu pažeráka je ohrozený vznikom vredu a krvácania do tráviacej rúry, je dlhodobo nútený užívať lieky proti vredom a držať diétu. Tieto poranenia majú približne 25% podiel na jeho (už odobratej) čiastočnej invalidite, práceschopný však je, s obmedzením na práce s väčšou telesnou námahou, nemôže pracovať v noci. Prognóza vyliečenia do budúcnosti je obmedzená, stav pohybového aparátu je trvalý, taktiež typ obmedzenia pohybu je nezmenený. Navrhovateľ nie je schopný aktívne športovať, výrazne sa telesne namáhať, bežné denné aktivity, aj pohybové, zvláda bez ťažkostí. Trpí chronickými bolesťami bedernej a krížovej chrbtice a občasnými tráviacimi ťažkosťami s nutnosťou dlhodobej diéty a šetrenia žalúdka s rizikom vzniku recidívy vredovej choroby žalúdka a dvanástnika, zápalu pažeráka a pankreasu, je nutná dlhodobá liečba. Znalec ohodnotil v posudku bolestné za všetky obodované položky na 265 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa za všetky obodované položky na 1000 bodov. Znalec bol k záverom znaleckých posudkov pred súdom vypočutý, pričom zotrval na záveroch svojich znaleckých posudkov. Uviedol, že nevie aký je v súčasnosti zdravotný stav navrhovateľa, posledné vyšetrenie, ktoré navrhovateľ absolvoval, bolo 13.01.2006, odvtedy vyšetrovaný nebol, a žiadne ďalšie lekárske správy mu nepredložil. Osobne ho vyšetril pre účely znaleckého posudku z marca 2007. Uviedol, že s prihliadnutím na obmedzenia (podľa posudku) môže navrhovateľ riadne pracovať, jeho strata pracovnej schopnosti je cca 25 %. Nemôže hrať futbal, ktorý hrával pred zranením, športovať môže veľmi obmedzene, napr. ľahká turistika a prechádzky, plávanie, všetko rekreačnou formou, žiadny šport nemôže vykonávať naplno. Znalec zobral do úvahy aj zlepšovanie zdravotného stavu navrhovateľa. Má za to, že stav je trvalý a v súčasnosti ustálený. Uviedol, že navrhovateľ utrpel ťažké poranenie panvy, ktoré si vyžiadalo operačný zákrok s použitím kovového materiálu, ochorenie sa stabilizovalo, pretrvávajú bolesti v danej oblasti, v bedrovom zhybe, krížoch a v pohyblivosti tejto časti chrbtice a vzhľadom na polohu kovového materiálu a na typ zlomeniny lonovej kosti, môžu byť aj problémy v pohlavnom živote. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou Z.. Z. C., znalkyňou pre odbor zdravotníctvo - farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá vypracovala znalecký psychiatrický posudok č. 11/05 dňa 29.10.2005. Znalkyňa v posudku skonštatovala, že na psychiatrii navrhovateľ doposiaľ vyšetrený ani liečený nebol, navrhovateľ udával aj problémy v sexuálnom živote, ale sexuológa kvôli týmto ťažkostiam nevyhľadal a nesťažoval sa ani ošetrujúcim lekárom. Uviedla, že navrhovateľ pri vyšetreniach popísal psychické ťažkosti, ktoré možno hodnotiť ako primerane psychologicky spracované a vyplývajú z reálnej životnej situácie, vrátane pocitu nedocenenia a určitej nespravodlivosti, čo sa týka aj výšky jeho odškodnenia, ale aj v súvislosti s potrestaním vinníka nehody. V súčasnej dobe sa u navrhovateľa, pri opakovaných vyšetreniach, nemanifestovala závažnejšia psychopatologická symptomatika. Pretrváva iba zvýšená ostražitosť, vyhýbavé správanie a obavy z budúcnosti, ktoré zodpovedajú reálnej situácii a prekonaným zdravotným ťažkostiam. Navrhovateľ uviedol, že bezprostredne po úraze, ale najmä v súvislosti s následkami a komplikáciami úrazu, trpel psychickými ťažkosťami, ale lekárom o nich nehovoril, ani nevyhľadal odbornú pomoc psychiatra. Z uvedeného posudku vyplýva záver, že u navrhovateľa sa objavili aj psychické ťažkosti. Bezprostredne po úraze u neho išlo o akútnu reakciu na stres a dlhodobé liečenie a značné zdravotné komplikácie viedli k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy. Znalkyňa ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa podľa čl. 252 tabuľky 500 bodmi a to za vážne duševné poruchy. Tieto pretrvávali približne do roku 2003. Znalkyňa bola k záverom znaleckého posudku pred súdom vypočutá, pričom zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. Uviedla, že podľa zdravotnej dokumentácie s prihliadnutím na závažnosť zranení, ktoré navrhovateľ utrpel, na počet operácií, ktoré absolvoval, a na subjektívny popis jeho psychického stavu, vyhodnotila, že navrhovateľ trpel postraumatickou psychickou stresovou poruchou. Tieto problémy boli dlhodobé, asi do roku 2003, kedy mu odobrali plnú invaliditu. Pri vyšetrení v roku 2005 už u neho žiadne ťažkosti nezistila, liečbu mu neodporúčala, jeho zdravotný stav ju nevyžadoval, lebo nezistila žiadny psychopatologický stav. Zo spisu Sociálnej poisťovne súd zistil, že: Rozhodnutím zo dňa 21.09.1999 bol navrhovateľovi od 21.08.1999 priznaný invalidný dôchodok s odôvodnením, že bol uznaný za invalidného. Rozhodnutím zo dňa 03.11.2003 mu bol invalidný dôchodok od 08.12.2003 odňatý s odôvodnením, že nie je invalidný, ale čiastočne invalidný. Rozhodnutím zo dňa 30.10.2003 mu bol od 08.12.2003 priznaný čiastočný invalidný dôchodok s odôvodnením, že bol uznaný za čiastočne invalidného. Rozhodnutím zo dňa 03.03.2006 bol navrhovateľovi odňatý od 15.02.2006 invalidný dôchodok s odôvodnením, že jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40%, z čoho vyplýva, že nie je invalidný. Rozhodnutím zo dňa 03.11.2006 mu nebol priznaný invalidný dôchodok ani čiastočný invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidný ani čiastočne invalidný. Z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 15.02.2006 súd zistil, že navrhovateľ bol vyšetrený dňa 31.01.2006, v tom čase pracoval ako vodič osobného auta na plný úväzok. Lekár po vyšetrení skonštatoval, že navrhovateľ už nie je invalidný, môže sa zaradiť do pracovného procesu, a miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %, pričom jeho pracovné zaradenie nie je ničím obmedzené. Z lekárskej správy posudkovej komisie o kontrolnom vyšetrení navrhovateľa zo dňa 18.10.2006 vyplýva, že navrhovateľ nespĺňa kritériá už ani čiastočnej invalidity, lebo jeho telesné alebo duševné schopnosti sú dostatočné na vykonávanie sústavného zamestnania bez osobitne uľahčených pracovných podmienok a nemá značne sťažené všeobecné životné podmienky. Súd teda konštatoval, že bolo nepochybne preukázané, že odporca v 1. rade spôsobil navrhovateľovi škodu na zdraví. Za tento skutok bol právoplatne odsúdený a navrhovateľovi bolo riadne vyplatené bolestné aj sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia (§ 444 Obč. zák.). Obidva nároky podrobnejšie upravovala vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, ktorá sa vzťahuje na daný prípad, keďže k úrazu navrhovateľa došlo dňa 21.08.1998, s prílohou, upravujúcou zásady a sadzby pre odškodnenie obidvoch nárokov a postup lekára pri vydávaní posudkov. Hodnota jedného bodu za škodu na zdraví bola v rozhodnej dobe určená sumou 30, - Sk. Pri odškodňovaní bolesti a SSU sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorými boli ohodnotené v lekárskom posudku. Celková výška odškodnenia za bolesť a SSU z jedného poškodenia na zdraví nesmela presiahnuť sumu 120.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmelo presiahnuť 36.000,- Sk (§ 7 ods. 1, 2 cit. vyhl.). Podľa § 7 ods. 3 cit. vyhl. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu stanovenú v ods. 1, 2 tohto ustanovenia. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh, podaný proti odporcovi v I. rade je dôvodný čo do základu, ktorým je nárok navrhovateľa ako poškodeného na oba druhy odškodnenia škody na zdraví a sčasti je dôvodný čo do výšky uplatneného nároku na náhradu škody na zdraví. Vyhláška stanovuje sumu odškodnenia za bolesť, ktorá nesmie byť presiahnutá (36.000,- Sk), nevylučuje však, aby súd v odôvodnenom prípade priznal zvýšenie odškodnenia lekársky stanoveného základného ohodnotenia bolestného. Toto zvýšenie musí byť osobitne odôvodnené a môže byť priznané iba v prípade, ak preukázateľne pri poškodení zdravia poškodený znášal mimoriadne bolestivé stavy a bolesť mu spôsobovala zvlášť mučivé útrapy. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ pri predmetnej dopravnej nehode utrpel vážne zranenia, ktoré si vyžiadali mimoriadne dlhý čas liečby a spôsobovali navrhovateľovi mimoriadne veľké bolesti. Navrhovateľ podľa názoru súdu preukázal, že priebeh jeho liečby vykazoval závažné komplikácie, ktoré nie sú bežné pri liečbe obdobných zranení u iných osôb, znalec ich ohodnotil ako zriedkavé komplikácie. Poškodenie na zdraví z dôvodu dopravnej nehody malo za následok opakované hospitalizácie navrhovateľa, celkovo v trvaní až 143 dní. Navrhovateľ bol po dobu viac ako jedného roka opakovane hospitalizovaný, nemobilný a pripútaný na lôžko, a odkázaný na pomoc a starostlivosť inej osoby. Musel sa opäť učiť chodiť. Manželka uviedla, že musela prestať pracovať. Navrhovateľ utrpel rozostup - uvoľnenie väzového spojenia lonových kostí panvy, zlomeninu krídla bedrovej kosti vľavo a pomliaždenie mäkkých tkanív prednej hrudnej a brušnej steny, tieto zranenia si vyžiadali opakované operačné zákroky. Bol operovaný dňa 26.08.1998, kedy bola vykonaná krvavá repozícia symfyzeolýzy kovovým spojovacím materiálom, ktorý je v tele navrhovateľa ponechaný doposiaľ. Po ukončení prvotnej hospitalizácie bol preložený na Rehabilitačné oddelenie, kde bol hospitalizovaný od 21.08. do 16.10.1998. Následne bol pre pretrvávanie bolestí v nadbruší a stavom na vracanie opäť hospitalizovaný od 22.04. do 13.05.1999, kedy bola realizovaná sada vyšetrení na zistenie príčin tráviacich ťažkostí, pri CT vyšetrením brucha bola zistená expanzia v pečeňovom hile s podozrením na poúrazovú pseudoaneurysmu pečeňovej tepny. Opätovne bol hospitalizovaný 24.05.1999 do 10.06.1999, následne od 05.07. do 05.08.1999 pre bolesti brucha s pridruženým krvácaním z tráviaceho traktu, kedy bol dňa 28.07.1999 vykonaný operačný zákrok, embolizácia pseudoaneurysmy pečeňovej tepny stentom, na ktorom sa zúčastnil ako odborný konzultant Z.. C., M.. T. C., Č. Q., nakoľko nemocnice v Bratislavskom kraji nemali žiadneho špecialistu práve na takýto operačný zákrok. Navrhovateľ embolizáciou poúrazovej vydutiny ľavej pečeňovej tepny bol bezprostredne ohrozený na živote v dôsledku masívneho vnútorného krvácania z tráviaceho traktu do dutiny brušnej. Zranenia podľa znalca spôsobili trvalé bolesti v krížovej oblasti a bolesti žalúdka. Znalec uviedol, že bolesti po takýchto poraneniach a obmedzenia hybnosti uvedeného segmentu chrbtice napriek správnej liečbe bývajú často trvalé. Pomliaždenie pečene so vznikom poúrazovej vydutiny v pečeňovej tepne, ktoré utrpel navrhovateľ, je zriedkavou komplikáciou. Toto poranenie sa prezentuje dlhodobo ako bolesti tupého neurčitého rázu so stavmi na vracanie, možnosťou blokády odtoku žlče a vznikom zápalu pankreasu, rizikom krvácania do tráviaceho traktu vzhľadom na blízkosť dvanástnika a vredovou chorobou ako posttraumatickou komplikáciou. Súd konštatuje, že takýmto stavom a bolesťami trpel navrhovateľ viac ako rok. Trpel aj trpí chronickými bolesťami brucha, nakoľko prekonal operáciu žlčníka a pečene, je nútený vzhľadom na akcentované tráviace problémy držať diétu. U navrhovateľa sa objavili aj psychické ťažkosti. Bezprostredne po úraze u neho išlo o akútnu reakciu na stres a dlhodobé liečenie a značné zdravotné komplikácie viedli k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy. Súd prihliadol pri zvýšení bolestného aj na tieto psychické problémy navrhovateľa, ktoré sťažovali popri bolesti jeho liečbu. Navrhovateľ teda, pokiaľ ide o vytrpené bolesti, preukázal okolnosti, pre ktoré je možné považovať jeho prípad pri odškodňovaní za bolesť za hodný osobitného zreteľa. Základné bodové ohodnotenie z titulu bolestného podľa názoru súdu nezohľadňuje vytrpenú bolesť spôsobenú navrhovateľovi v dôsledku poškodenia na zdraví a súvisiacou liečbou a odstraňovaním následkov. Súd preto zvýšil odškodnenie za bolesť na 60-násobok pôvodného základného bodového ohodnotenia (pôvodné ohodnotenie 335 bodov, keď súd vychádzal z ohodnotenia ošetrujúcich lekárov bezprostredne po ukončení liečby a neprihliadol na ohodnotenie nižším počtom bodov v znaleckom posudku, keď mal za to, že ošetrujúci lekári bez odstupu času bolestné určili v preukázanej výške, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná), pričom bod je 30,- Sk, a priznal navrhovateľovi sumu zvýšeného bolestného 19.671,11 eur (592.612,- Sk). Súd v priznanej sume zohľadnil už vedľajším účastníkom v 1. rade vyplatené bolestné ( 335 bodov x 30,- Sk/ bod x 60, predstavuje 603.000,- Sk, po odpočítaní vyplateného bolestného 10.388,- Sk, predstavuje priznané bolestné sumu 592.612,- Sk, ktorá bola prepočítaná konverzným kurzom na menu eur). Vo zvyšku súd návrh o náhradu škody za bolesť ako nedôvodný zamietol. Súd sa nestotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka, ktorá spočívala v tvrdení, že ak lekári bolestné nezvýšili, nie je dôvod na jeho zvýšenie súdom. Súd má za to, že dôkladne vyhodnotil a posúdil vytrpené bolesti navrhovateľa a odškodnenie za ne stanovil primerane. Primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad stanovenú najvyššiu výmeru odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, prichádza do úvahy len celkom výnimočne v prípadoch hodných osobitného zreteľa. V danom prípade boli zranenia a ich následky natoľko závažné, že znalec uviedol, že navrhovateľ trpí chronickými bolesťami bedrovej a krížovej chrbtice a tráviacimi ťažkosťami s nutnosťou dlhodobej diéty a šetrenia žalúdka s rizikom vzniku recidívy vredovej choroby žalúdka a dvanástnika, zápalu pažeráka a pankreasu. Z tohto dôvodu je nutná dlhodobá liečba. Po operačných zákrokoch panvy a zlomeniny krídla bedrovej kosti vľavo ostali natrvalo v tele navrhovateľa štyri titánové implantáty, vďaka ktorým môže navrhovateľ chodiť. Navrhovateľ nemôže vôbec športovať, ani aktívne hrávať futbal, hoci pred úrazom vrcholovo športoval, bol riadnym registrovaným hráčom Slovenského futbalového zväzu, a hral v slovenskej aj rakúskej futbalovej lige, na čo súd prihliadol. Stratil pracovnú schopnosť v 25 %, pracovať môže s obmedzením na práce s väčšou telesnou námahou, nemôže pracovať v noci, na zmeny, ani dvíhať ťažké bremená. Predpoklady poškodeného pre jeho uplatnenie v živote nemožno skúmať bez ohľadu na jeho vek. Navrhovateľ je mladý človek vo veku 38 rokov a trvalými následkami dopravného úrazu bude trpieť celý život, pričom je odôvodnená prognóza, že jeho zdravotný stav sa nezlepší. Prognóza vyliečenia do budúcnosti je obmedzená, stav pohybového aparátu je trvalý, taktiež typ obmedzenia pohybu je nezmenený. Navrhovateľ má podľa jeho vyjadrenia problémy pri pohlavnom styku (vzhľadom na kovové skrutky v panve trpí pri styku bolesťami), pričom takéto problémy nevylúčil ani znalec. Potvrdila to aj exmanželka navrhovateľa, ktorá uviedla, že po nehode nastali problémy v ich sexuálnom živote. Navrhovateľ musí až do konca života držať diétu a užívať lieky z dôvodu chronickej choroby žalúdka, do konca života bude mať v tele kovové implantáty, trpí chronickými bolesťami bedernej a krížovej chrbtice. Súd poukazuje na skutočnosť, že túto následnú bolesť zohľadnil v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ je teda trvale obmedzený aj vo voľbe svojho povolania, a má podstatnou mierou sťaženú možnosť uplatňovať sa aj v spoločenskom a rodinnom živote, má sťaženú i voľbu partnerky pre problémy v intímnom živote. Pred vznikom úrazu, bol aktívnym človekom, podnikateľom, vrcholovo športoval a zúčastňoval sa aktívne kultúrneho života. Súd prihliadol i na skutočnosť, že navrhovateľ bol v čase úrazu mladý človek vo veku 26 rokov, a následky úrazu zásadným spôsobom zhoršili kvalitu jeho života vo všetkých oblastiach po celý zvyšok života. Navrhovateľ v konaní preukázal, že pri odškodnení za SSU ide u neho o prípad hodný osobitného zreteľa. Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že základné bodové ohodnotenie vykonané lekárom nepostačuje na primerané zmiernenie následkov poškodenia zdravia navrhovateľa, preto zvýšil odškodnenie za SSU v sume 18.920,53 eur, pričom za primerané zvýšenie považoval v danom prípade 20-násobok základného bodového ohodnotenia SSU lekárom, ktorý vypracoval znalecký posudok a stanovil ho na 1000 bodov. V priznanej sume je zohľadnená a odpočítaná čiastka 30.000,- Sk, ktorá bola navrhovateľovi uhradená titulom SSU vedľajším účastníkom pred podaním návrhu na súd ( 1000 bodov x 30,- Sk/bod x 20, predstavuje 600.000,- Sk, po odpočítaní vyplateného bolestného 30.000,- Sk, predstavuje priznané bolestné sumu 570.000,- Sk, ktorá bola prepočítaná konverzným kurzom na menu eur). Vo zvyšku súd návrh o náhradu škody za SSU ako nedôvodný zamietol. Celkovo súd zaviazal odporcu v I. rade na zaplatenie sumy 38.591,64 eur. Súd neprihliadol na znalecký posudok znalkyne z odboru psychiatrie Z.. Z. C., nakoľko sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že jeho psychické ťažkosti, ktoré odzneli už v roku 2003, by mali zakladať nárok na zvýšenie jeho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ v súčasnosti, ani podľa znalkyne, žiadnou poruchou netrpí, preto súd konštatuje, že žiadne trvalé následky v tomto smere nepreukázal. Nikdy ani na žiadne psychické poruchy nebol liečený, neboli ani v pôvodnom návrhu navrhovateľa zohľadnené. Tu súd poukazuje na to, že rozhodujúcim je stav v čase vyhlásenia rozsudku, a súd žiadne sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa vzhľadom na psychické poruchy, ktorými mal navrhovateľ trpieť po nehode, a ktoré mali odznieť v roku 2003, nezistil. Súd na znalkyňou ustálené psychické problémy navrhovateľa bezprostredne po úraze a v priebehu liečby zohľadnil vo zvýšení bolestného. Súd prihliadol na tvrdené problémy v sexuálnom živote navrhovateľa len z časti, nakoľko navrhovateľ tieto problémy bližšie nešpecifikoval, znalecké dokazovanie v tomto smere nenavrhol. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ podaním doručeným súdu v dňa 13. 4.2011. Odvolaním napadol výrok rozsudku v časti o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 38 591,64 Eur a v časti, v ktorej vo zvyšku návrh zamietol. Poukázal na to, že súd mal preukázaný ustálený počet bodov odškodného za bolesť vo výške 346,25 bodov, avšak pri samotnom výpočte náhrady za bolestné vychádzal z počtu bodov 335, čo podľa názoru navrhovateľa treba považovať za zmätočné. Podľa znaleckých posudkov Z.. D.Ť. zo dňa 31. 8. 1999 a Z.. Z. zo dňa 15.11.1999 bol ustálený počet bodov odškodnenia za bolesť vo výške 346,25 bodov a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1000 bodov. Preto mal súd 1. stupňa na výpočet odškodnenia za bolesť aplikovať počet 346,25 bodov a z tohto malo byť priznané navrhovateľovi odškodnenie za bolesť v sume 20 344,30 Eur. Vychádzal pritom z výpočtu 30,- Sk za 1 bod, čo pri počte bodov 346,25 predstavuje sumu 623 800,- Sk, a po odpočítaní vyplateného bolestného 10 388,- Sk predstavuje bolestné sumu 612 892,- Sk, t.j. 20 344,30 Eur. Navrhovateľ v konaní preukázal, že pri odškodnení za SSU ide u neho o prípad hodný osobitného zreteľa, avšak súd priznal navrhovateľovi len 20 násobok základného bodového ohodnotenia, čo považuje za nedostatočné. Súd neprihliadol na znalecký psychiatrický posudok, a hoci súdne konanie trvá 10 rokov vychádzal zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, čo je nesprávne a v rozpore s judikatúrou najvyššieho súdu. Podľa ustálených záverov Najvyššieho súdu SR pojem bolesť síce právo nedefinuje a možno ho posúdiť len z lekárskeho hľadiska, ale súd nepochybne má oprávnenie skúmať, či lekárom určený základný počet bodov je adekvátny bolesti za, ktorú sa považuje aj sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Ide jednak o vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, a jednak je tak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho vzdelávania. Navrhovateľ poukázal aj na právny záver Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorého za zvlášť výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa je možné považovať situáciu kedy poškodený v dôsledku úrazu v mladom a plne produktívnom veku stratil možnosť pokračovať v úspešnej športovej kariére na vrcholovej úrovni a je naďalej výrazne obmedzený v rekreačnom, športovom vyžití , a prípadne vo veku priaznivom pre nadobudnutie vyššieho vzdelania stratil časť intelektovej kapacity. Samotná okolnosť, že poškodený bol schopný vrátiť sa do bežného života a zapojiť sa do pracovnej činnosti odpovedajúcej profesii pre opačný záver nestačí. K znaleckému posudku znalkyne z odboru psychiatria Z.. C. navrhovateľ uviedol, že pri posudzovaní sexuálnych problémov navrhovateľa mal súd prihliadať aj na výpoveď a znalecký posudok Z.. K., ktorý sa vyjadril aj k sexuálnemu problému navrhovateľa. Konštatoval trvalé následky v bolestiach panvy a bedrovej chrbtice s obmedzením hybnosti, čo má vplyv na jeho intímny život. Toto potvrdila aj bývalá manželka navrhovateľa. Odporca závery znalkyne priamo pri jej výsluchu na súde nijako nespochybnil. Podľa bodu I ods. 2 prílohy vyhl. č. 32/1965 Z.z. iba lekár alebo znalec podávajúci posudok je oprávnený hodnotiť poškodenie na zdraví počtom bodov. U navrhovateľa znaleckým posudkom znalkyne z odboru psychiatrie boli zistené okolnosti pri sťažení jeho zdravotnej pohody, či psychických zmien, ktoré u neho nastali po dopravnej nehode. Až znaleckým posudkom vydaním znalcom z odvetvia psychiatrie bolo možné zistiť kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode na zdraví podľa § 106 ods. 1 OZ. Súd pri odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia mal u navrhovateľa vychádzať z počtu 1500 bodov, čo je súčet 1000 bodov vychádzajúc zo znaleckého posudku z odboru chirurgie a traumatológie a 500 bodov zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie. Pri určení výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. V čase škodovej udalosti bol navrhovateľ v mladom veku a na začiatku plnej produktivity v plnení si svojich spoločenských úloh muža ako živiteľa rodiny. Rozsahom poškodenia svojho zdravia je navrhovateľ obmedzený na účasti v osobnom a rodinnom živote, v intímnom živote, v spoločenskom, kultúrnom a v neposlednom rade aj športovom živote, ktoré sa prejavujú predovšetkým v sťažení výkonu či voľby povolania, nemožnosti dlhého státia, či chodenia, nemožnosti voľby životného partnera, nakoľko navrhovateľ má trvalé následky v poškodení panvy, bedrovej chrbtice v ohybe, ako aj vo forme neodstrániteľných štyroch titánových implantátov v jeho panvových kostiach. Preto sa domáhajú, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 138 846,59 Eur, ktorá pozostáva z náhrady odškodnenia za bolesť vo výške 20 344,30 Eur a z náhrady odškodnenia za SSU vo výške 118 502,29 Eur, čo je 80 násobok za 1500 bodov po 30,- Sk za 1 bod. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním aj vedľajší účastník podaním zo dňa 11. 4. 2011. Rozsudok napadol v časti, ktorou súd priznal navrhovateľovi bolestné 19 671,11Eur, teda vo výške 60- násobku bolestného, a súčasne aj v časti, ktorou súd priznal navrhovateľovi čiastku 18 923,53 Eur za sťaženie spoločenského uplatnenia, t.j. vo výške 20- násobku bodového ohodnotenia. K priznaniu bolestného vedľajší účastník uviedol, že priznanie 60- násobku základného bodového ohodnotenia absolútne nezodpovedá výsledkom dokazovania. Súd vôbec neprihliadol na znalecký posudok Z.. K. a navyše dôkazy nesprávne vyhodnotil. Znalecký posudok na vyššiu dôkaznú situáciu ako bodové ohodnotenie ošetrujúceho lekára, ktoré má povahu len listinného dôkazu. Súd mal prihliadnuť na bodové ohodnotenie určené súdom ustanoveným znalcom, ktorý určil v rámci zadanej úlohy súdom bodové ohodnotenie na 265bodov. a nie na 335 bodov. Súd odôvodnil mimoriadne zvýšenie zriedkavými komplikáciami, ktoré však nešpecifikoval. Jediná zriedkavá komplikácia, ktorá sa dá zo znaleckého posudku vyčítať, je poúrazová vydutina pečeňovej tepny, ktoré je však SSU a nie bolestné. Nemôže sa ňou teda odôvodňovať mimoriadne zvýšenie bolestného. Aj prípadná existencia psychických ťažkostí je len čisto hypotetická a ničím nepreukázaná, keďže navrhovateľ nepodstúpil žiadnu psychiatrickú liečbu a dokonca ani raz psychiatra nenavštívil. Vedľajší účastník poukázal aj na to, že žiadny z ošetrujúcich lekárov a ani znalec nezvýšil bolestné ani o 1 %, aj keď mali možnosť tak urobiť až o 100 %. Je teda zrejmé, že liečba navrhovateľ sa nijakým spôsobom nelíšila od liečebných procesov v obdobných prípadoch. Toto zistenie jednoznačne vylučuje výnimočnosť daného prípadu. Pokiaľ ide o bolestné navrhovateľ síce podstúpil nepríjemnú liečbu, ale ničím výnimočnú vzhľadom na jeho zranenia. Takú istú liečbu museli podstúpiť všetky osoby s rovnakými zraneniami. Navrhovateľ si zamieňa pojmy ťažká liečba a mimoriadna liečba. Ťažká liečba je sprievodným znakom všetkých ťažkých poranení, zatiaľ čo mimoriadna je liečba, ktorá vzhľadom na utrpené zranenia nie je bežná, resp. je komplikovanejšia ako u iných osôb s rovnakými zraneniami. A to je zásadný rozdiel. Vedľajší účastník preto žiada, aby odvolací súd zmenil výrok o priznaní bolestného navrhovateľovi tak, že návrh v tejto časti zamietne v celom rozsahu. Do výroku, ktorým bola priznaná navrhovateľovi náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, je potrebné si uvedomiť, že ide o otázku právnu a nie medicínsku. Mimoriadne zvýšenie je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch a vzťahuje sa na skutočnosť, že poškodený vykonával nejakú činnosť na vysokej a mimoriadnej úrovni pred úrazom, ktorú práve v dôsledku úrazu už vykonávať nemôže. Na mimoriadne zvýšenie teda nemá nárok každý, ale priznáva sa vo výnimočných prípadoch, ktoré súdna prax ustálila ako obmedzenie mimoriadne aktívnych ľudí, ktorí svoju činnosť konávali na mimoriadnej úrovni. Vyhláška č.32/1965 počíta s vážnosťou následkov a rozlišuje vážne následky od menej vážnych tým, že im prideľuje vyššie bodové hodnotenie. Nie je možné ustáliť, že vážne poškodenie zdravia je prípadom hodným osobitného zreteľa, nakoľko v opačnom prípade by základné bodové ohodnotenie za vážne následky stratilo zmysel. Vedľajší účastník poukázal aj na to, že znaleckým dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľ je sebestačný, nie je odkázaný na pomoc iných osôb, zvláda bežné denné a aj pohybové aktivity, môže sa zúčastňovať spoločenského, kultúrneho a rodinného života bez obmedzení, nepotrebuje používanie podporných prostriedkov, je práceschopný a dlhodobo pracoval v zahraničí. Nie je ani čiastočne invalidný. Pred nehodou nevykonával žiadne činnosti na mimoriadnej úrovni. Základný počet bodov sa pri SSU ustálil vo výške 1000 bodov a vedľajší účastník nezistil žiadne dôvody na jeho mimoriadne zvyšovanie podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Z.z. Odvolanie v časti SSU podávajú len v časti nad päťnásobok, teda v sume 14 937,26 Eur. Sumu 3 983,27 navrhovateľovi uhradia. Žiadajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi 3908, 27Eur a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietne. Na pojednávaní pred odvolacím súdom boli oboznámené ďalšie podania účastníkov konania, ktoré boli doručené v priebehu odvolacieho konania, a to podanie navrhovateľa z 1. 12. 2011 a z 30. 4. 2012, a podanie odporcu z 24. 11. 2011. Právny zástupca navrhovateľa doložil súdu ako nové listinné dôkazy potvrdenie Sociálnej poisťovne o opätovnej invalidite navrhovateľa s účinnosťou od 14. 3. 2012, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %. Právny zástupca navrhovateľa žiadal priznať bolestné z bodového základu 345,26 bodov, z ktorého priznala bolestné pri čiastkovom plnení aj poisťovňa. Je pravda, že takáto výška bodového ohodnotenia nevyplýva z lekárskych posudkov. Vyjadreniam vedľajšieho účastníka považuje za zavádzajúce najmä v časti, že navrhovateľ je plne práceschopný, keď napríklad pracoval v Írsku. Z potvrdenia tohto zamestnávateľa pritom vyplýva, že bol schopný pracovať len niekoľko hodín denne. Taktiež odmietajú tvrdenia vedľajšieho účastníka, že pokiaľ ide o zvýšenie nároku na odškodnenie SSU bol tento nárok premlčaný. K premlčaniu nemohlo dôjsť, pretože takáto námietka sa na uplatnený nárok nevzťahuje. Navyše navrhovateľ pokiaľ ide o subjektívnu lehotu vychádzal zo znaleckých posudkov. Zdôraznil, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa, keďže bol znovu uznaný čiastočne invalidným vzhľadom na trvalé bolesti v nervovom aparáte a bedrovom kĺbe. V dôsledku toho je naplánovaná ďalšia veľmi riziková operácia. Navrhovateľ k veci ako účastník konania uviedol, že po nehode bol uznaný za plne invalidného, pričom predtým bol rok práceneschopným. Neskôr mu invaliditu znížili na čiastočnú a potom ju úplne odobrali. Od marca 2012 je opätovne uznaný ako čiastočne invalidným, avšak invalidný dôchodok mu ešte nebol priznaný. V súčasnosti je nezamestnaný, je evidovaný na Úrade práce, pričom pre jeho zdravotný stav mu vôbec neodporúčajú fyzickú prácu. Je vyučený mesiaca a mal by pracovať len fyzicky. Možnosti rekvalifikácie zatiaľ neriešil. Je pre neho veľmi ťažké nájsť si v tomto zdravotnom stave prácu u nejakého konkrétneho zamestnávateľa. V súčasnosti pociťuje chronické bolesti krížov, má posunutú panvu doprava, pričom panva mu stále rotuje a tlačí na nervové zakončenia pravej nohy, ktorú má úplne necitlivú. Z týchto dôvodov mu indikovali aj operáciu, ktorej termín bude rozhodnutý po konzultácii s lekármi. Psychické problémy sa u neho začali vyskytovať po nehode kedy pri plnom vedomí pociťoval mimoriadne bolesti, a nehybne ležal po dobu jedného mesiaca v nemocnici. Bol tak odlúčený od rodiny. V tomto čase trpel nespavosťou, mal traumatické sny, čo trvalo približne 2 roky. Pomoc psychiatra nevyhľadal. Po tom ako mal povolený aktívny pohyb sa to upravilo. Odporca v 1. rade uviedol sa pridržiava vyjadrení vedľajšieho účastníka konania . Vedľajší účastník na strane odporcov k obsahu podaného odvolania a svojich ďalších vyjadrení uviedol nasledovné: namietol tvrdenie navrhovateľa, že sa mal vyjadrovať v tom zmysle, že navrhovateľ je dlhodobo práceschopný. On len citoval znalecký posudok Z.. K., ktorý uviedol v posudku, že navrhovateľ je práceschopný a označil aj jeho zamestnávateľa. Taktiež nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že má profitovať ako vedľajší účastník z dĺžky konania tohto sporu, pretože skutočnosť, § že súdy nekonali po dobu štyroch rokov nespôsobil vedľajší účastník a ani nevie ako by z toho mohol profitovať. K zmene zdravotného stavu navrhovateľa, ktorá bola preukázaná na pojednávaní uviedol, že pokiaľ bude táto zmena obodovaná, vedľajší účastník nemá problém navrhovateľovi preplatiť primeranú náhradu. V tomto konaní však trvajú na podanom odvolaní. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil nárok na náhradu trov konania, odporca v 1. rade si náhradu trov konania neuplatnil, a vedľajší účastník si uplatnil nárok na náhradu za zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa a vedľajšieho účastníka konania nie sú dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky dôkazy potrebné na zistenie následkov nehody na zdraví navrhovateľa, vykonané dôkazy správne vyhodnotil, a svoje závery riadne v napadnutom rozhodnutí odôvodnil. S dôvodmi rozsudku prvostupňového súdu sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.) Podľa § 6 ods. 1, 2 vyhl. č. 32/1965 Z.z., v znení platnom do 31.3.1999, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10. Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 citovanej vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 30 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 120 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36 000 Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Navrhovateľ sa v konaní domáha priznania náhrady za bolestné vo výške 60-násobku základného bodového ohodnotenia 346,25 bodov, t.j. vo výške 20 344,20 Eur; a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 80-násobku základného bodového ohodnotenia 1500 bodov, t.j. vo výške 118 502,29 Eur. Celkovo sa domáha náhrady 138 846,59 Eur. Súd mu napadnutým rozsudkom priznal čiastku 38 591,64 Eur a predmetom odvolania navrhovateľa je nepriznaná čiastka 100 254,95 Eur. Vedľajší účastník na strane odporcov sa domáha, aby nárok navrhovateľa na priznanie náhrady za bolestné bol zamietnutý v celom rozsahu a za sťaženie spoločenského uplatnenia bola navrhovateľovi priznaná náhrada len vo výške 5-násobku základného bodového ohodnotenia 1000 bodov, t.j. v čiastke 3 983,27 Eur. Predmetom jeho odvolania je tak priznaná čiastka nad uvedenú sumu, t.j. čiastka vo výške 34 608,37 Eur. Medzi účastníkmi vo vzťahu k nároku na náhradu bolestného je sporný základ - výška základného bodového ohodnotenia. Navrhovateľ požaduje priznať mu náhradu zo základu 346,25 bodu, z ktorého mu priznal čiastkové plnenia aj vedľajší účastník. Odporca žiada uznať ako základ 265 bodov v zmysle znaleckého posudku MUDr. Rudolfa Sokola. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku vychádzal pri bolestnom zo základu 335 bodov. Zo súdneho spisu vyplýva, že posudkový lekár Slovenskej poisťovne Z.. F. L. spolu s Z.. Z. Ž. a Z.. Z. D. dňa 31.8.1999 a 15.11.1999 ohodnotili bolestné na 335 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 1000 bodov. Súdom pribraný znalec do konania MUDr. Rudolf Sokol sa zhodol s ošetrujúcimi lekármi len v v bodovom ohodnotení SSU na 1000 bodov, a bolestné skrátil na 265 bodov. Znalec navrhovateľa osobne po nehode nevyšetroval a vyšetril ho až v vo februári 2007, teda takmer 9 rokov po nehode. Mal k dispozícii len lekárske správy navrhovateľa do roku 2006. Ako konštatoval aj prvostupňový súd, bodové ohodnotenie ošetrujúcich lekárov v akútnom zdravotnom stave navrhovateľa po nehode má väčšiu vypovedaciu schopnosť ako jeho posúdenie lekárom po tak dlhom časovom odstupe, bez ohľadu na to, že ide o znalca pribratého do konania súdom. Znalecký posudok je len jedným z dôkazov, ktorý súd musí vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Objektívnosť bodového ohodnotenia z roku 1999 je nepriamo potvrdená aj tým, že samotný vedľajší účastník uznal pri čiastkovom plnení navrhovateľovi bodové ohodnotenie za bolestné až na 346,25 bodu, hoci to nevplývalo zo žiadneho lekárskeho posudku. Postup prvostupňového súdu, ktorý pri určení výšky bolestného vychádzal zo základu 335 bodov považuje za správny aj odvolací súd. Vo veci je sporný aj základ bodového ohodnotenia SSU. Prvostupňový súd prihliadol len na bodové ohodnotenie 1000 bodov, na základe posudku ošetrujúcich lekárov navrhovateľa a súdneho znalca. Túto výšku nespochybňoval ani vedľajší účastník. Navrhovateľ sa však domáha, aby do bodového ohodnotenia bol započítaný aj základ z psychiatrického posudku Z.. Z. C., teda ďalších 500 bodov. Vychádza pritom z názoru, že ak lekár dospeje k medicínskemu záveru, že sú dôvody na bodové ohodnotenie ochorenia pacienta, súd tým je viazaný a môže túto sumu za podmienok ustanovenia § 7 vyhl. č. 32/1965 Z.z. len zvýšiť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prihliadol aj na psychické ochorenie navrhovateľa pri určení výšky zvýšenej náhrady za SSU, ale bez toho, aby to premietol do výšky základného bodového ohodnotenia za SSU. Vychádzal hlavne z faktu potvrdeného samotným navrhovateľom, že jeho problémy neboli takého charakteru, aby sa musel podrobiť psychiatrickej liečbe a samovoľne odzneli po roku 2003. V súlade s tým je aj výpoveď navrhovateľa v odvolacom konaní, ktorý popísal prirodzené reakcie človeka po utrpení ťažkých poranení spojených s mimoriadnymi bolesťami a dlhotrvajúcou liečbou ako je nespavosť, úzkosť, traumatické sny. Sám potvrdil, že necítil potrebu vyhľadať psychiatra a po umožnení aktívneho pohybu tieto príznaky pominuli. Odvolací súd aj v tejto súvislosti poukazuje na to, že znalecký posudok Z.. C. treba hodnotiť v spojení so všetkými ďalšími súvisiacimi dôkazmi, a pokiaľ prvostupňový súd prihliadal na psychické problémy navrhovateľa popísané v posudku vo zvýšení náhrady za SSU, a dostatočne objasnil prečo to nepremietol do základu bodového ohodnotenia, je jeho postup správny. Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku podrobne zaoberal dôvodmi, pre ktoré dospel k záveru, že sú splnené podmienky na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť aj SSU. K týmto záverom odvolací súd nepovažuje za potrebné nič viac uvádzať. Pokiaľ ide o výšku mimoriadneho zvýšenia odškodnenia prvostupňový súd považoval vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za primerané z titulu bolestného priznať navrhovateľovi 60-násobok základného bodového ohodnotenia 335 bodov, teda 19 671,11 Eur (592 612,- Sk). Za SSU považoval za primerané odškodnenie vo výške 20-násobku základného bodového ohodnotenia 1000 bodov, teda 18 920,53 Eur (569 999,88 Sk). Vychádzal z platnej vyhlášky č. 32/1965 Z.z. v čase vzniku ujmy na zdraví navrhovateľa, podľa ktorej za 1 bod sa priznávala náhrada v sume 30,- Sk. Podľa ustálenej súdnej praxe ak súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť aj SSU, môže sumy odškodnenia uvedené v citovanej vyhláške primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby bez obmedzenia, s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a okolnostiam prípadu. Pre posúdenie primeranosti je skutočnosť, že lekár podávajúci posudok o bolestnom alebo o SSU nezvýšil hodnotenie poškodenia na zdraví, právne irelevantná. Závažnosť poškodení zdravia navrhovateľa, tak ako ich konštatoval prvostupňový súd, a ich veľmi nepriaznivý dopad na všetky oblasti jeho života, boli potvrdené aj doplneným dokazovaním v odvolacom konaní. Zdravotný stav navrhovateľa sa neustálil, naopak, bol opätovne uznaný čiastočne invalidným a čaká ho riziková operácia, pričom celková prognóza jeho zdravotného stavu do budúcnosti je nepriaznivá. Škodlivé následky na jeho zdraví sú trvalého charakteru. Odvolací súd zohľadnil aj skutočnosť, že k poškodeniu zdravia navrhovateľa došlo za účinnosti vyhlášky, podľa ktorej za jeden bod je možné priznať len sumu 1 euro (30,- Sk). Novela vyhlášky účinná po roku 1998 zvýšila náhradu za jeden bod na 60,- Sk, teda dvojnásobok, a nová vyhláška účinná od roku 2004 č.437/2004 Z.z. zohľadňovala ekonomické dopady na výšku náhrady tým, že jej výška je odvodená od výšky priemerného platu zamestnanca v národnom hospodárstve. Priznanie náhrady podľa vyhlášky č. 32/1965 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku ujmy na zdraví navrhovateľa pri zohľadnení inflácie a rastu životných nákladov reálne negatívne ovplyvňuje reparačnú funkciu priznaného odškodného navrhovateľovi, a je v rozpore s princípom spravodlivosti, aby to navrhovateľ znášal bez svojho zavinenia. S prihliadnutím na všetky okolnosti odvolací súd je toho názoru že odškodnenie za bolestné vo výške 60-násobku bodového ohodnotenia a za sťaženie SSU vo výške 20-násobku bodového ohodnotenia je primerané. K odvolaniu navrhovateľa do nepriznanej časti uplatneného nároku za SSU odvolací súd pre úplnosť uvádza, že podľa judikatúry zvýšenie odškodnenia na viac ako 20-násobok je vyhradené prípadom, keď u poškodeného došlo k veľmi výraznému obmedzeniu alebo strate možnosti spoločenského uplatnenia. Ide takmer o vyradenie zo života alebo neschopnosť sám sa o seba postarať. Priznanie 20-násobku odškodnenia za SSU navrhovateľovi je po zohľadnení všetkých uvedených okolností maximálna hranica, ktorú mu bolo možné priznať. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.