Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/279/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011898740 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011898740.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu 1/ TEMPUS AWT IMMO a.s., so sídlom Rožňavská 34, Bratislava, IČO 35 781 254 a 2/ TEMPUS AWT BAVARIA s.r.o., so sídlom Rožňavská 34, Bratislava, IČO 31 324 711, obaja práv. zást. JUDr. Slávka Gajdošová, advokátka, Zvolenská 22, 821 09 Bratislava, proti žalovaným 1/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, Bratislava, IČO 17 335 345, práv. zást. BOLLARDT s.r.o., Štúrova 4, 811 02 Bratislava a 2/ POLYINVEST s.r.o., so sídlom Kulačská 462/5, Dunajská Streda, IČO 35 681 501, o zaplatenie 12 588,46 eur (4 749 500,- Sk) s príslušenstvom a o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 33 Cb/72/2006-171 zo dňa 24.5.2010 v znení opravného uznesenia, č.k. 33 Cb/72/2006-191 zo dňa 25.5.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 33 Cb/72/2006-171 zo dňa 24.5.2010 v znení opravného uznesenia, č.k. 33 Cb/72/2006-191 zo dňa 25.5.2011 p o t v r dz u j e . Žalobcovia v 1. a 2. rade sú spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 1 790,47 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného v 1. rade. Žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade na náhradu trov konania sumu 4 434,43 eur. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa návrhom na začatie konania domáhali zaplatenia sumy 12 588,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 3.7.2006 do zaplatenia z titulu náhradu škody podľa § 420 Obč. zák.. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že SR zastúpená žalovaným v 1. rade bezodplatne previedla na žalovaného v 2. rade vlastnícke práva k parcelám č. XXXXX/X o výmere XXXX Q.X a č. XXXXX/XX o výmere XXX Q.X. Žalovaný v 1. rade kúpnou zmluvou z 22.8.1996 odplatne previedol predmetné pozemky ako predávajúci kupujúcemu žalobcovi v 2. rade. Súd z vyhlásenia zakladateľa zo 17.12.1999 zistil, že žalobca v 2. rade vložil pozemky, ktoré vznikli geometrickým prerozdelením parciel č. XXXXX/ X U. XXXXX/X do základného imania žalobcu v 1. rade (ako zriaďovateľ žalobcu v 1. rade). Z výpisu z LV č. XXXX pre okres O. H., R. O. - Q..Č.. Y., S..Ú.. I., súd zistil, že ako výlučný vlastník pozemkov bol zapísaný žalobca v 2. rade a vklad vlastníckeho práva žalobcu v 2. rade bol povolený 6.4.2000. Z oznámenia zo dňa 14.4.2004 súd zistil, že V. S. oznámil žalobcovi v 1. rade, že je vlastníkom parcely XXXXX a zároveň deklaroval záujem na dohode o vysporiadaní. Vlastníctvo menovaného a H.. O. S., každého v jednej polovici predmetnej parcely súd zistil z výpisu LV č. XXXX. Z rozhodnutia katastrálneho úradu zo 17.9.2004 súd zistil, že katastrálny úrad konštatoval, že bližšie neurčená časť pôvodnej parcely č. XXXXX je zapísaná dvojmo na rôznych listoch vlastníctva v prospech rôznych vlastníkov. Žalobca v 1. rade uzavrel 14.3.2006 s H.. O. S. a s V. S. dohodu o odplatnom urovnaní duplicitného vlastníctva v prospech žalobcu v 2. rade za sumu 4 749 500,- Sk. Predmetom sporu je náhrada škody, ktorá vznikla žalobcom z dôvodu uzatvorenia dohody o urovnaní vlastníctva titulom zaplatenia urovnania tretím osobám vo výške tohto urovnania. Dohodu o urovnaní s V. S. a H.. O. S. uzatvoril žalobca v 1. rade z dôvodu preukázanej duplicity vlastníctva, kedy parcela vo vlastníctve S. presahovala do parciel žalobcu v 1. rade v rozlohe XXXX Q.X, pričom sa jednalo prevažne o bývalú parcelu č. 17067/3. Súd zistil, že pôvodná parcela č. XXXXX nachádzajúca sa v katastrálnom území Trnávka bola geometrickým plánom rozdelená na viac parciel, ktorých súčasťou boli parcely XXXXX/X U. XXXXX/X. Žalobcovia ďalším geometrickým plánom neskôr rozdelili parcelu č. XXXXX/X na viac čiastkových parciel, ktoré súd predmetom tohto konania. Súd zistil, že nespornou skutočnosťou je, že E. S. nadobudol vlastnícke právo k parcele č. XXXXX P. XX.X.XXXX titulom kúpy vcelku. Žalovaný v 1. rade odvíjal svoje vlastnícke právo od rozhodnutia o konfiškácii zo dňa 11.6.1948 t.j. vlastnícke právo k parcele nadobudol štát a postupne právnym nástupníctvom vlastnícke právo prešlo na žalovaného v 1. rade, ktorý časť vzniknutú rozdelením parcely na novovzniknuté parcely č. XXXXX/X U. XXXXX/X dňa 20.8.1996 bezodplatne vydal žalovanému v 2. rade a ten následne odplatne previedol na žalobcu v 2. rade. Vlastnícke práva týmto právnym nástupníctvom sú vedené na LV č. XXXX. Pavol S. a H.. O. S. svoje vlastnícke práva k parcele č. XXXXX v celosti odvíjali od rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava 3 zo dňa 28.12.1988 a sú vedené na J. Č.. XXXX. Dňa 7.4.2004 Správa katastra oznámila, že na parcelu je duplicitne vydaný list vlastníctva. Následne tento kontaktoval žalobcu v 2. rade ako duplicitného vlastníka a oznámil mu, že si bude k parcele uplatňovať vlastnícke právo a vyzval ho na dohodu, inak si svoje vlastnícke právo uplatní súdnou cestou. Z dôvodu urýchleného odstránenia právnej neistoty, ktorá vyplývala z duplicity vlastníctva uzatvoril žalobca v 1. rade s V. U. O. S. dohodu o odplatnom urovnaní, ktorej predmetom bolo urovnanie duplicity presahujúcich parciel s nadobudnutím bezvýhradného vlastníctva žalobcu v 1. rade za odplatu 4 749 500,- Sk v prospech S.. Následne si žalobcovia uplatnili právo na náhradu škody vo výške vyplateného urovnania voči žalovaným. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobcovia v konaní nepreukázali porušenie právnej povinnosti, nakoľko v čase prevodu vlastníctva k pozemkom zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, neporušil žalovaný v 1. rade žiadnu povinnosť, nakoľko prevádzal vlastnícke právo v čase kedy bol preukázateľne jediným zapísaným vlastníkom predmetných parciel a preukázal v konaní aj titul nadobudnutia - konfiškačné rozhodnutie, ktoré do dnešného dňa nebolo zákonným spôsobom vyhlásené za nulitné. Taktiež v čase prevodu vlastníctva zo žalovaného v 2. rade na žalobcu v 2. rade bol tento jediným vlastníkom parciel zapísaných na liste vlastníctva. V konaní bolo preukázané, že S. si svoje vlastníctvo zapísali až v roku 1998. Z toho dôvodu žalobcovia nepreukázali ani existenciu príčinnej súvislosti a zavinenie, pretože žalobcovia by museli preukázať, že žalovaní v čase prevodov o duplicite vedeli. Títo však o duplicite nemohli vedieť, keďže zápis vlastníckeho práva S. bol realizovaný až dva roky po oboch prevodoch. Tým, že žalobcovia neinformovali žalovaných o duplicite v roku 2004 a neprizvali ich na rokovanie o odstránení duplicity a prípadnom urovnaní, a preukázať oprávnenosť svojho vlastníctva, znemožnili žalobcovia ich aktívnu obranu pri urovnaní. Svojim pristúpením na dohodu o urovnaní žalobcovia spôsobili nemožnosť riadnej určovacej žaloby na odstránenie duplicity, z ktorej právoplatného výsledku by bolo nepochybné kto je (resp. bol) riadnym a zákonným vlastníctvom sporných pozemkov. Až po takomto určení v prospech S. by žalobcovia mohli s nimi rokovať o podmienkach prevodu vlastníckych práv. Svojim jednostranným konaním spôsobili predčasnosť žaloby na náhradu škody. Z dôvodu právnej istoty účastníkov sa súd zaoberal aj návrhom žalobcov vzneseným v konaní o vyriešenie prejudiciálnej otázky vlastníctva k predmetným pozemkom. Žalobcovia po vykonanom dokazovaní zmenili právnu kvalifikáciu a namietali nulitu konfiškačného rozhodnutia z dôvodu, že k nemu prišlo v roku 1948 spätne k roku 1945 a právny predchodca S. zomrel 25.11.1934. Súd po posúdení konfiškácie dospel k záveru, že tento akt bol nulitný, ale táto skutočnosť nič nemení na tom, že žalobcovia v konaní nepreukázali splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody. Právne vec posúdil podľa § 420 Obč. zák.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalobcovia a v odvolaní ktoré podali v zákonnej lehote navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie a prizná im náhradu trov konania resp. zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V úvode popísali skutkový stav veci a tvrdili, že žalovaný v 1. rade zanedbal svoju povinnosť dostatočne prihliadať na to, či je oprávnený alebo nie nakladať s pozemkom parc. č. XXXXX. Keby nebol zanedbal túto svoju povinnosť, nebolo by došlo k duplicitnému vlastníctvu pozemku a následne k vzniku škody na strane žalobcov. Žalovaný v 1. rade a následne žalovaný v 2. rade sa teda nikdy nestali oprávnenými vlastníkmi predmetných pozemkov, aj keď pri uzatváraní zmlúv o prevodoch ich zdanlivo za takéto považovali. Priamo v zmluvách totiž deklarovali, že na predmetoch kúpy neviaznu žiadne právne a ani iné vady. Toto ich deklarovanie však časom bolo spochybnené a vyvrátené. Nadobudnutím vlastníckeho práva odporcom v 1. rade sa súd vôbec nezaoberal, pričom bol vyzvaný na vyriešení tejto veci predbežnou otázkou. Namietali dobromyseľnosť žalovaného v 1. rade pri nadobúdaní vlastníckeho práva k parcele č. 17071 s ktorou skutočnosťou sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Žalovaný v 1. rade nemohol nadobudnúť vlastnícke právo z dôvodu, že pozemky neboli E. S. konfiškované a preto žalovaný v 1.rade porušil základnú zásadu občianskeho práva, nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. Vzhľadom k tomu, žalovaní sa nikdy nestali oprávnenými vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Tvrdil, že žalovaný v 1. rade porušil viacero zákonov pri nakladaní s dotknutými pozemkami. Vyplatením náhrady na základe dohody o urovnaní chceli žalobcovia docieliť zachovanie/nadobudnutie vlastníctva žalobcom v prvom rade a uviedol výšku vyplatenej náhrady v sume 157 654,52 eur (nesprávne uvedená výška - poznámka súdu) a navrhli v tejto výške im priznať právo na zaplatenie náhrady škody. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že na zamietnutie žaloby ako správne uviedol súd prvého stupňa nie je potrebné zisťovať vlastníctvo V. S. U. H.. O. S. k sporným pozemkom. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. nariadením pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu zistil zhodne so súdom prvého stupňa, že predmetom konania je priznanie práva na náhradu škody, ktorá žalovaným vznikla z dôvodu vyplatenej sumy 4 749 500,- Sk (12 588,64 eur) z titulu dohody o urovnaní, ktorú uzavreli s tretími osobami. Odvolací súd sa v merite veci (v skutkovom stave) v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti zisteného skutkového stavu t.j., že žalovaný v 1. rade bol v čase prevodu vlastníckeho práva jediným vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti a previedol nehnuteľnosť na žalovaného v 2. rade bezodplatným prevodom. Žalovaný v 2. rade previedol pozemky na žalobcu v 2. rade, ktorý ich vložil do základného imania žalobcu v 1. rade. Platnosť resp. neplatnosť konfiškačného dekrétu z 11.6.1948 nie je právne relevantnou skutočnosťou pre toto konanie, pretože právny nástupcovia pôvodného vlastníka sa jeho zrušenia nedomáhali v zmysle zák. č. 229/1991 Zb. a neprihlásili sa ako oprávnené osoby spĺňajúce podmienky podľa § 4 cit. zákona. Rozhodujúcou právnou skutočnosťou je či žalobcovia v konaní preukázali splnenie predpokladov pre priznanie práva z titulu náhrady škody. Podľa ustanovenia § 373 Obch. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Na daný právny vzťah sa v zmysle § 1 Obch. zák. vzťahuje tento zákon, pretože upravuje okrem postavenia podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Úprava náhrady škody citovaného zákona je založená na objektívnom princípe t.j. neskúma sa zavinenie škodcu, ktoré nie je predpokladom pre priznanie práva na náhradu škody. Predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu sú rovnaké ako podľa § 420 Obč. zák. okrem predpokladu zavinenia. Z dikcie § 373 Obch. zák. vyplýva, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Protiprávny úkon je daný vtedy ak škodca poruší záväzok zo zmluvy alebo inú právnu povinnosť (viď § 757 Obch. zák.). Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalovaný v 2. rade neporušil záväzok zo zmluvy z 22.8.1996 o predaji nehnuteľnosti, ktorý na seba prevzal v čl. V bod 5.1 zmluvy pretože nehnuteľnosť bola v jeho výlučnom vlastníctve zapísaná na LV č. XXXX parc. č. XXXXX/X U. XXXXX/X B. S.. Ú.. I.. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľov, že žalovaný v 1. rade zanedbal svoju povinnosť dostatočne prihliadať na to, či je oprávnený alebo nie nakladať s pozemkom parc. č. XXXXX. Žalovaný v 1. rade preukázateľne získal pozemky na základe konfiškačného rozhodnutia a štát prevzal pozemky 11.6.1948 a nebolo jeho oprávnením skúmať či rozhodnutie o konfiškácii bolo v súlade so zákonom. Toto oprávnenie zákon č. 229/1991 Zb. dával len dedičom po neb. E. S., ktorý však toto zákonné oprávnenie nevyužili. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že zo strany žalovaných došlo k protiprávnemu konaniu resp. nekonaniu. Vznik škody žalobcovia preukazovali dohodou o urovnaní, ktorú uzavreli s V. U. H.. O. S. a to vo výške sumy, ktorú im vyplatili na základe tejto dohody. Pokiaľ žalobcovia uzavreli takúto dohodu s tretími osobami a na základe nej bez riadneho určenia vlastníckeho práva k predmetným pozemkom vyplatili náhradu, vznik škody nezapríčinili žalovaní, ale jej vznik si spôsobili sami žalobcovia a tým nie je daná ani príčinná súvislosť. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď dospel k záveru, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno a odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že námietkami žalobcov o správnom resp. nesprávnom skonfiškovaní pozemkov v roku 1948 spätne k roku 1945 nepovažoval za potrebné sa zaoberať, pretože reštitučný nárok na predmetné pozemky nebol uplatnený v zmysle zákona 229/1991 Zb.. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na zdôvodnenie uvedené v napadnutom rozsudku. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal úspešným žalovaným. Žalovanému v 1. rade vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci (písomné vyjadrenia, účasť na odvolacom pojednávaní) po 738,61 eur za úkon + 2x režijný paušál - 1x 7,21 eur a 1x 7,63 eur, spolu 1 492,06 eur + DPH 298,41 eur, čo je spolu 1 790,47 eur, ktorú sumu sú žalobcovia povinní zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu vedený v I. O. U..W.., č. ú. XXXXXXXXXX/XXX. Žalovanému v 2. rade v odvolacom konaní trovy nevznikli. Záverom odvolací súd uvádza, že v záhlaví napadnutého rozsudku je nesprávne uvedené, že suma 4 749 500,- Sk predstavuje sumu 157 654,52 eur. Táto zrejmá nesprávnosť však nemá vplyv na správnosť rozsudku a preto odvolací súd nepovažoval za potrebné, aby súd prvého stupňa vyhotovil opravné uznesenie na sumu uvedenú v záhlaví rozsudku. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.