Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/331/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011898764 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011898764.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. N. Č.. X, U., zastúpený: JUDr. Marek Hrouda, advokát, ul. Krmanova č. 16, Košice, proti odporcovi: H.á Z. V.Á. P. Z. H. Z., S.. D. Č.. X, Y., o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 7C 42/2003-167 zo dňa 28.04.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 28.04.2011 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody z dôvodu, že uzatvoril so spoločnosťou P. - B., so sídlom ul. D. XX, U., zmluvu o tichom spoločenstve zo dňa 25.01.1999 a zmluvu o tichom spoločenstve zo dňa 22.02.1999, ktorých predmetom bol záväzok podieľať sa na podnikateľskej činnosti podnikateľa, poskytnutím vkladu v hotovosti do pokladne podnikateľa (nebankového subjektu) v deň podpisu zmluvy o tichom spoločenstve. Navrhovateľ si svoju zmluvnú povinnosť splnil, ako dôkaz o vložení sumy XXX.XXX,- Sk a sumy XXX.XXX,- Sk predložil potvrdený príjmový pokladničný doklad, avšak nebankový subjekt P. - B. mu vložené peňažné prostriedky nevrátil. Súd prvého stupňa právne vec posúdil podľa ustanovenia § 18 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že štát podľa tohto ustanovenia zodpovedá za škodu spôsobenú objektívne, bez ohľadu na zavinenie za súčasného naplnenia troch podmienok, ktorými sú existencia škody, nesprávny úradný postup štátu a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup odporcu, ako jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa uvedeného ustanovenia. V súvislosti s uzatvorením predmetných zmlúv odporca nevykonával žiadnu činnosť spojenú s výkonom jeho právomoci a nemohol teda porušiť žiadne pravidlá ustanovené právnymi normami pre jeho konanie. Navrhovateľ uzatvoril s nebankovými subjektami zmluvy o tichom spoločenstve v zmysle ustanovenia § 673 až § 681 Občianskeho zákonníka, i keď v danej veci ide o dvojstranný právny vzťah, ktorý vznikol v dôsledku vzájomných a zhodných prejavov vôle medzi navrhovateľom a nebankovým subjektom, keď vznikol súkromnoprávny vzťah, do ktorého nemohol štát zasahovať. Súd preto dospel k záveru, že neboli preukázané v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu titulom nesprávneho úradného postupu. Súd prvého stupňa preto návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 prvá veta O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ nesúhlasil s rozhodnutím súdu, ktorým návrh zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, ako aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, že došlo k porušeniu povinnosti zo strany odporcu. V odvolaní navrhovateľ uviedol, že svoje nároky v dôsledku protiprávneho konania a porušenia zmluvných povinností zo strany P. - B. si uplatnil vo viacerých súdnych konaniach a boli úspešný, aj z dôvodu nemajetnosti dlžníka jeho nároky nemohli byť uspokojené a preto podal návrh na súd. V konaní nežaloval konkrétne ministerstvo, pretože nebolo v jeho moci, ktoré konkrétne ministerstvo má pripraviť návrhy zákonov za účelom zvýšenia ochrany práv obyvateľov Slovenskej republiky. Rovnako samotná príprava právneho predpisu na úrovni ministerstiev, resp. vlády automaticky neznamená, že tento právny predpis aj bude schválený požadovanou väčšinou poslancov Národnej rady SR. Porušenie povinnosti odporcu navrhovateľ vidí predovšetkým v tom, že aj napriek tomu, že pomerne dlhom období došlo zo strany predstaviteľov polície, ako aj Ministerstva financií k upozorňovaniu, že na Slovensku vykonávajú podnikateľskú činnosť subjekty, u ktorých je veľmi vysoké riziko, že ich cieľom je pripraviť časť obyvateľov o ich úspory, napriek tomu nikto z kompetentných neurobil nič za účelom toho, aby sa tomu zabránilo. Predovšetkým tak neurobili poslanecké výbory a poslanci volení občanmi za tým účelom, aby ich reprezentovali a chránili navrhovaním a prijímaním kvalitných zákonov. Navrhovateľ poukázal na to, že v tomto štáte sa v dôsledku nekvalitnej právnej úpravy umožňuje podnikať tým istým osobám opakovane pod novým obchodným menom, v inej právnej forme. Takmer vždy sú v nevýhode subjekty, ktoré sa snažia normálne fungovať a prežiť, či už fyzické osoby, ale aj podnikatelia. Neuspokojené ostávajú pohľadávky sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, nie je možné vymôcť uložené pokuty a domáhať sa plnenia povinností. Následne tie isté osoby začnú podnikať pod iným menom v inej spoločnosti a situácia sa opakuje. Podľa názoru navrhovateľa sa účelovo nevykonávajú kroky smerujúce k tomu, aby sa zabránilo takejto forme podnikania. Poukázal na ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Uvedené sa rovnako vzťahu aj na odporcu a ten podľa názoru navrhovateľa neurobil dostatočné kroky smerujúce k tomu, aby nedochádzalo ku škodám na majetku navrhovateľa a jeho rovnako postavených a dotknutých obetí. Podaním odvolaním preto žiadal, aby odvolací súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca písomným podaním zo dňa 20.07.2011, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, pretože sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu a uviedol, že nedostatky Obchodného zákonníka nemôžu mať charakter protiprávneho konania a na činnosť Národnej rady SR ako najvyššieho zákonodarného orgánu SR a na legislatívny proces nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Podľa čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní, kolektívnym investovaním sa podľa tohto zákona rozumie zhromažďovanie peňažných prostriedkov od verejnosti na základe verejnej výzvy podľa tohto zákona s cieľom investovať takto zhromaždené peňažné prostriedky do majetku vymedzeného týmto zákonom. Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Podľa § 5 ods. 2 tohto zákona, správcovská spoločnosť nesmie vykonávať inú činnosť, ako je činnosť podľa tohto zákona. Podľa § 59 ods. 1 tohto zákona štátny dozor podľa tohto zákona vykonáva orgán štátneho dozoru, ktorým je úrad. Podľa § 62 ods. 4 tohto zákona ak sa pri výkone štátneho dozoru zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, úrad jej zakáže vykonávať túto činnosť a uloží jej pokutu až do výšky 25.000.000,- Sk. Podľa zákona č. 21/1992 Zb. o bankách, bankami sa na účely tohto zákona rozumejú právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike založené ako akciová spoločnosť alebo založené a povolené ako štátny peňažný ústav (§ 36), ktoré prijímajú vklady a poskytujú úvery a ktoré na výkon týchto činností majú povolenie pôsobiť ako banka (§ 4). Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má ústavou alebo zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, preto môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány štátnu moc môžu uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Ministerstvo mohlo pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa osobitného zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom a to predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany uvedenej spoločnosti nešlo. V takomto prípade potom nebol štát oprávnený postupovať proti uvedenej spoločnosti, keďže inú činnosť (v danej veci uzatváranie zmlúv o tichom spoločenstve), nebolo v jeho právomoci zakázať. Vzhľadom na vyššie uvedené preto zo strany štátu nemohlo dôjsť a nedošlo k nesprávnemu postupu, ktorý by následne, pri splnení ďalších zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti, mohol viesť k vzniku zodpovednosti štátu za škodu v danej veci. V prejednávanej veci teda súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, správne vec posúdil aj po právnej stránke a správne rozhodol, keď návrh navrhovateľov zamietol, pričom odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti odporcov za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, predovšetkým nesprávny úradný postup štátu. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., keď v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh odporcu na priznanie náhrady trov odvolacieho konania a trovy odvolacieho konania odporcovi nevznikli, rozhodol tak, že mu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.