Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/132/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011898980 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011898980.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: Š. U. a.s., so sídlom Y. X, Y., IČO: XX XXX XXX, zastúpenom advokátskou spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Lamačská cesta č. 3, Bratislava proti odporcovi: H. B. Ú., so sídlom C. XX, Y., IČO: XX XXX XXX, zastúpenom JUDr. Milanom Švecom, advokátom, so sídlom Vajnorská 98/D, Bratislava, o zaplatenie X.XXX,XX eur, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. februára 2011 č.k. 15C 140/2000-151 v spojení s opravným uznesením zo dňa 11. apríla 2011 č.k. 15C 140/2000- 167, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 11. apríla 2011 č.k. 15C 140/2000-167 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu X.XXX,XX eur, navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a odporcu zaviazal zaplatiť na účet súdu XXX,XX eur titulom súdneho poplatku. Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení, ktorou sa navrhovateľ zaviazal vyvíjať pre odporcu činnosť smerujúcu k uzatváraniu licenčných zmlúv a odporca sa zaviazal navrhovateľovi za túto činnosť zaplatiť províziu vo výške XX% z inkasovanej sumy bez DPH s tým, že nárok na províziu vzniká keď sa obchod uzavrel a tretia strana splnila svoj záväzok z tohto obchodu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Dodatkom č.X z XX.XX.XXXX bola doplnená zmluva o výhradnom obchodnom zastúpení z XX.XX.XXXX v časti provízie tak, že odporca bude mesačne do X dní po sledovanom mesiaci vykonávať fakturáciu na základe licenčných zmlúv, ktoré navrhovateľ uzavrie s odberateľmi a faktúra bude vystavená tak, že bude obsahovať údaje uzavretej zmluvy a dohodnutú cenu, z ktorej bude odpočítaná XX% provízia pre navrhovateľa, XX% provízia pre O., XX % provízia pre H. a iné dohodnuté osobitné režijné náklady, faktúry budú vystavené na základe kópií licenčných zmlúv na navrhovateľa a na základe týchto bude vykonaná úhrada. Následne dodatkom č.X z XX.XX.XXXX bola zmluva o výhradnom obchodnom zastúpení z XX.XX.XXXX doplnená v časti článku M.. bodu X tak, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú od XX.XX.XXXX. Z faktúry č.:XXX/ XX z XX.XX.XXXX zistil, že bola vystavená odporcom pre navrhovateľa na sumu X.XXX.XXX,-Sk na základe licenčných zmlúv a dodacieho listu, ktorou odporca fakturoval za XX filmov odvysielaných H. D. v mesiacoch marec až máj XXXX, pri cene za jeden titul XX.XXX,-Sk, súčasťou faktúry bol doklad pre fakturáciu (zoznam filmov, na ktoré boli uzavreté licenčné zmluvy). Z faktúry zo XX.XX.XXXX, s označením dobropis, zistil, že táto bola vystavená odporcom pre navrhovateľa s odôvodnením, že pri kontrole licenčných zmlúv a ich plnenia v roku XXXX odporca zistil, že XX titulov z XX-tich fakturovaných faktúrou č.: XXX/XX bolo identických so zoznamom fakturovaným H. D., preto odporca dobropisuje XX odvysielaných titulov v úhrnnej sume XXX.XXX,-Sk. Pre hodnotenie právneho vzťahu medzi účastníkmi s poukazom na ust. § 261 ods.1, 5 a 6 Obchodného zákonníka, aplikoval § 34, § 39, § 43, § 51, § 451, § 457, § 490, § 491 Občianskeho zákonníka. Obranu odporcu, že ukončením platnosti pôvodnej zmluvy nemožno zmluvný vzťah predĺžiť, vyhodnotil za dôvodnú a konštatoval, že zo zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení z XX.XX.XXXX jednoznačne vyplýva, že bola uzavretá na dobu určitú do XX.XX.XXXX a keďže do platnosti a účinnosti zmluvy táto nebola účastníkmi predĺžená, k XX.XX.XXXX, priamo zo zmluvy, na základe vôle účastníkov, zanikla a preto dodatok č.X zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení z XX.XX.XXXX, uzavretý dňa XX.XX.XXXX, vyhodnotil podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatný právny úkon, nakoľko podľa jeho obsahu išlo o dodatok k zmluve, ktorá v čase uzavretia dodatku už nebola účinná a z logiky veci vyplýva, že nemožno obnoviť zmluvný vzťah, ktorý už neexistuje. Uviedol, že podľa obsahu dodatku č.X z XX.XX.XXXX tento nemožno hodnotiť ani tak, že by došlo medzi účastníkmi k vzniku nového právneho vzťahu (dodatok neobsahuje esenciálne náležitosti zmluvy), preto dodatok č.X z XX.XX.XXXX je neplatný. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ pre odporcu po XX.XX.XXXX vykonával činnosť v súlade so zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení z XX.XX.XXXX, avšak bez právneho titulu, a keďže odporca mal z tejto činnosti prospech, čo mal preukázané faktúrami zo XX.XX.XXXX s označením dobropis (odporca potvrdzuje, že navrhovateľ v roku XXXX pre odporcu vykonával činnosť v zmysle zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení- uzatváranie licenčných zmlúv) a z faktúry č.:XX/XX z XX.XX.XXXX (odporca potvrdzuje, že navrhovateľ v mesiacoch január a február XXXX pre odporcu uzavrel licenčné zmluvy), uzavrel, že podľa § 451 Občianskeho zákonníka odporca získal bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka vydať. Zo XX-tich licenčných zmlúv mal preukázané, že tieto uzavrel navrhovateľ v zmysle zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení z XX.XX.XXXX v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX so H. X. H., s.r.o. a za tieto faktúrou č.:XXXXXXX z XX.XX.XXXX H. X. H., s.r.o. vyúčtoval licenčné poplatky z XX licenčných zmlúv (XX.XXX,-Sk x XX) vo výške X.XXX.XXX,- Sk s DPH. Vo vzťahu k žalobnému návrhu k XX-tim licenčným zmluvám považoval za rozhodujúcu faktúru označenú ako dobropis zo XX.XX.XXXX, ktorou odporca pre navrhovateľa dobropisoval XX licenčných zmlúv z faktúry č.: XXX/XX v úhrnnej sume XXX.XXX,-Sk (XX x XX.XXX,-Sk). Pre výpočet výšky bezdôvodného obohatenia potom vychádzal zo zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení z XX.XX.XXXX, v ktorej sa účastníci dohodli na provízii vo výške XX% z dohodnutej sumy XX.XXX,-Sk za každú licenčnú zmluvu, čo zo XX licenčných zmlúv je XXX.XXX,-Sk, z čoho XX% činí XXX.XXX,-Sk (X.XXX,XX eur). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a hoci navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu jeho trov mu nepriznal, lebo si žiadne neuplatnil. Keďže navrhovateľ bol uznesením z XX.XX.XXXX pod č.k. XXC XXX/XXXX-XX od súdnych poplatkov oslobodený, na úhradu týchto zaviazal neúspešného odporcu podľa zákona o súdnych poplatkov č. 71/1992 Zb.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh zamietnutý dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil tým, že po skončení platnosti zmluvy za obdobie marec až máj XXXX predával predmetné práva k filmom priamo H. D. bez akéhokoľvek obchodného zástupcu, teda aj navrhovateľa, a tiež priamo fakturoval H. D. licenčné poplatky a táto mu ich priamo zaplatila, a preto dobropisoval navrhovateľovi dobropisom k faktúre č. XXX/XXXX sumu XXX.XXX,-Sk. Uviedol, že zmluva bola uzavretá len na dobu určitú do XX.XX.XXXX a účastníci konania nemali pre rok XXXX uzatvorenú žiadnu platnú zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení, a preto navrhovateľovi nevznikol žiaden nárok na províziu. Poukázal na výpis z účtu na preukázanie toho, že úhrada za filmové práva, ktoré bez súčinnosti navrhovateľa predával priamo H. D., bola mu zasielaná na základe priameho zmluvné vzťahu od H. D.. Nesúhlasil s tým, že by prišlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, keďže predával H. D. práva k filmom na základe riadneho zmluvného vzťahu medzi nimi a namietal, že by navrhovateľ vykonával pre neho činnosť vo veci predaja filmových práv v období marec - máj XXXX. Súčasne vzniesol námietku premlčania v zmysle § 107 Obč. zák., keď navrhovateľ sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení doručením dobropisu zo dňa XX.XX.XXXX, a preto sa jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčalo už v subjektívnej lehote, keďže žaloba bola podaná dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na to, že mu odporca vystavoval faktúry č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX týkajúce sa obdobia mesiacov január až máj XXXX, ku ktorým pripojil dodacie listy tvoriace podklad pre fakturáciu a vyplýva z nich, že odporca mu fakturoval licenčné poplatky za odvysielanie filmových titulov a že tak činil na základe licenčných zmlúv t.j. jeho činnosti spočívajúcej v ich uzatvorení s odberateľom. Pokiaľ aj došlo k priamej platbe odporcovi uviedol, že táto skutočnosť nie je dôkazom o tom, že v období január až máj XXXX odporca uzatváral licenčné zmluvy bez akéhokoľvek zástupcu, ani o tom, že by nevykonával v prospech odporcu v tomto období tvrdenú činnosť, ale práve naopak preukazuje, že napriek ním zjavne vykonávanej činnosti v prospech odporcu, plnil odberateľ priamo odporcovi a že ten mu nedobropisoval sumu XXX.XXX,-Sk v dôsledku jeho nečinnosti, ale v dôsledku toho, že za jeho činnosť zaplatil odberateľ licenčné poplatky priamo odporcovi. Namietal odporcom predložený výpis z účtu ako dôkaz v konaní, ktorý by bol prípustný a ktorý by vyvracal ním predložené dôkazy o tom, že pre odporcu vykonával činnosť aj po XX.XX.XXXX. K nároku na bezdôvodné obohatenie uviedol, že z uzatvárania licenčných zmlúv mal odporca prospech spočívajúci vo vzniku nároku na peňažnú odplatu za odvysielanie filmových titulov vo výške XXX.XXX,- Sk, ktorá bola odporcovi uhradená, na základe čoho mu vznikol nárok na zaplatenie provízie vo výške XX.XXX,-Sk za X filmový titul, ktorou sumou bola jeho činnosť odporcom ocenená, a keďže sa ani po XX.XX.XXXX charakter jeho činnosti nezmenil, má byť jeho činnosť naďalej oceňovaná sumou XX.XXX,-Sk za jednu uzavretú licenčnú zmluvu. K námietke premlčania uviedol, že túto je potrebné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže právny vzťah aj po XX.XX.XXXX bol vzťahom obchodnoprávnym, a preto treba aplikovať všeobecnú X-ročnú premlčaciu lehotu. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal odporca na svoju obranu (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver o neplatnosti dojednania doby trvania zmluvy o výhradnom zastúpení dodatkom č. X zo dňa XX.XX.XXXX (§ 39 Obč. zák.), v dôsledku čoho správne dovodil, že navrhovateľovi, ktorý na základe takto neplatne dojednanom dodatku zmluvy odporcovi plnil, vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia prijatím plnenia na základe neplatnej zmluvy (§ 451 ods. 2 Obč. zák.), pričom svoje dôvody, pre ktoré návrhu navrhovateľa vyhovel, aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, a preto možno odôvodnenie jeho rozhodnutia považovať za presvedčivé. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý aplikoval na daný právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 261 ods.1, 5 a ods. 6 Obchodného zákonníka, odvolací súd považoval právny vzťah založený zmluvou o obchodom zastúpení uzatvorenou podľa ust. § 652 a nasl. Obch. zák. za obchodnoprávny vzťah, vzhľadom na to, že účastníci konania si zvolili pre svoj záväzkovoprávny vzťah použitie Obchodného zákonníka v súlade s ust. § 262 ods. 1 Obch. zák.. Takéto iné právne posúdenie právneho vzťahu účastníkov konania však nemá v danej veci vplyv na správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa. Skutkový záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ pre odporcu po XX.XX.XXXX vykonával činnosť v súlade so zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení z XX.XX.XXXX a že odporca mal z tejto činnosti prospech, má dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Túto činnosť vykonával navrhovateľ pre odporcu na základe neplatnej zmluvy o obchodnom zastúpení, t.j. neplatne predĺženej doby jej trvania na dobu neurčitú, a preto odporcovi vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť z neplatnej zmluvy ním prijaté plnenia podľa ust. § 451 ods. 1,2 Obč. zák. v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení, ktorého výška bola súdom prvého stupňa v konaní správne ustálená, a keďže plnenie navrhovateľa spočívalo vo výkonoch (v uzatváraní licenčných zmlúv v mene a na účet navrhovateľa), táto jeho činnosť nemohla byť inak ohodnotená (ocenená) ako výškou provízie, na ktorú by mu bol vznikol nárok v prípade, ak by ju vykonával na základe platnej zmluvy. Odporca svoje tvrdenia o tom, že po skončení platnosti zmluvy dňom XX.XX.XXXX už za obdobie marec- máj XXXX predával práva k filmom priamo H. D. bez akéhokoľvek obchodného zástupcu, a teda aj navrhovateľa, pričom priamo fakturoval H. D. licenčné poplatky a ona ich zaplatila priamo jemu, žiadnym hodnoverným spôsobom dôkazne nepodložil a toto jeho tvrdenie je v rozpore aj s ostatnými výsledkami vykonaného dokazovania. Táto obrana odporcu je predovšetkým v rozpore s jeho konaním, keď v roku XXXX navrhovateľovi vystavil faktúru č. XX/XX zo dňa XX.X.XXXX a faktúru č. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorými mu na základe licenčných zmlúv a dodacieho listu fakturoval cenu za XX filmov odvysielaných H. D. v období január a február XXXX a v období marec až máj XXXX. Odporca si týmto plnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy (B.) vykonávať fakturáciu na základe licenčných zmlúv, ktoré navrhovateľ ako obchodný zástupca uzavrie s odberateľmi, a to na základe kópie licenčných zmlúv na navrhovateľa. Odporca teda vystavil navrhovateľovi faktúry na základe ním vykonávanej činnosti - uzatvorenia licenčných zmlúv v mene odporcu s odberateľom H. D., ktoré tak museli byť odporcovi v kópii navrhovateľom predložené a ktoré napokon aj tvorili prílohu faktúr podľa názvov jednotlivých filmov, ku ktorým predaj práv bol predmetom tej-ktorej licenčnej zmluvy. Na základe uvedeného potom možno konštatovať, že týmto vystavením faktúr navrhovateľovi v roku XXXX odporca potvrdil splnenie záväzku navrhovateľom tak, ako mu tento vyplýval zo zmluvy. Pokiaľ by mali byť tvrdenia odporcu o tom, že licenčné poplatky mu priamo platila H. D., ktorej za predaj práv k filmom mal aj priamo fakturovať na základe ich priameho zmluvného vzťahu, preukázané dobropisovaním sumy XXX.XXX,-Sk k faktúre č. XXX/XXXX, tak potom nie je zrejmé, prečo odporca nedobropisoval navrhovateľovi aj licenčné poplatky, ktoré mu vyúčtoval za január, február XXXX faktúrou č.XX/XX zo dňa XX.X.XXXX za predaj XX filmov a licenčné poplatky za ostatné X filmy fakturované za predaj v období marec - máj XXXX faktúrou č. XXX/XX; dokonca ich zaplatenie od navrhovateľa vymáhal prihláškou v konkurznom konaní. Z uvedeného potom vyplýva, že tvrdenia odporcu sú v rozpore s jeho konaním v roku XXXX, keď na jednej strane tvrdí, že v žiadnom zmluvnom vzťahu s navrhovateľom nebol a tento pre neho nevykonával žiadnu činnosť obchodného zástupcu, a napriek tomu na strane druhej postupoval v zmysle zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa XX.X.XXXX v znení jej dodatku č. X zo dňa XX.X.XXXX, ako aj dodatku na rok XXXX zo dňa X.X.XXXX, a na základe licenčných zmlúv, ktoré uzatvoril navrhovateľ v jeho zastúpení v období január až máj XXXX mu vyfakturoval za XX filmov (X x XX) odplatu (licenčné poplatky) XX.XXX,-Sk za jeden titul; v prípade, ak by nebol v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, nefakturoval by mu odplatu, keďže tú mal dostať priamo od H. D. a ani by následne jej zaplatenie za XX titulov (za ktoré nebol vystavený dobropis) od navrhovateľa nevymáhal v konkurznom konaní. Tvrdenia odporcu sú napokon aj v rozpore s jeho žalobným návrhom v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. XXCbi XXX/XX. Totiž podľa odôvodnenia rozsudku zo dňa XX.X.XXXX č.k. XX W. XXX/XX-XX sa odporca domáhal od navrhovateľa určenia pravosti pohľadávky, ktorá mu mala vzniknúť z titulu neuhradených faktúr, ktorými vyfakturoval navrhovateľovi cenu za predaj práv k odvysielaniu titulov tretími osobami a uviedol, že za mesiace I., II.,III.,IV.,V. XXXX sprostredkoval navrhovateľ pre odporcu predaj práv na odvysielanie XX filmov za cenu X.XXX.XXX,-Sk, ktorú zinkasoval navrhovateľ, ktorému následne odporca ako vlastník práv túto cenu za predaj práv na odvysielanie filmových titulov vyfakturoval. Pokiaľ odporca v odvolacom konaní predložil výpis z bankového účtu zo dňa X.XX.XXXX, poukazuje odvolací súd na to, že z obsahu spisu vyplýva, že napriek tomu, že odporca bol súdom prvého stupňa poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. v predvolaniach na pojednávanie, nenavrhoval v konaní pred súdom prvého stupňa vykonať žiadne dôkazy. Zo zreteľom na uvedené potom možno uzavrieť, že pokiaľ bol odporca súdom prvého stupňa riadne poučený o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom v prvostupňovom konaní dôkazy riadne (označením konkrétneho dôkazného prostriedku a právne významnej skutočnosti) a včas (do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa na pojednávaní dňa XX.X.XXXX o vyhlásení dokazovania za skončené) nepredložil ani neoznačil, nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že s ohľadom na ním predložený dôkaz (výpis z účtu) dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd totiž na tento, v odvolacom konaní dodatočne predložený listinný dôkaz, nemohol prihliadnuť z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nakoľko nebol navrhnutý odporcom v konaní pred súdom prvého stupňa do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania a nešlo ani o nový dôkaz podľa ust. § 205a ods.1 O.s.p., a preto neobstojí ani odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.. Už len nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že pokiaľ by aj bol predložený dôkaz v odvolacom konaní prípustný, nemá však sám o sebe žiadnu dôkaznú hodnotu vo vzťahu k preukázaniu odporcom tvrdených skutočností o existencii priameho zmluvného vzťahu medzi ním a H. D. v roku XXXX a o tom, že navrhovateľ nevykonával po skončení platnosti dočasnej zmluvy pre neho činnosť vo veci predaja filmových práv. S poukazom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie odporcu, že v roku XXXX už nebol v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a predával práva k filmom priamo H. D., tak potom by nevystavoval v roku XXXX faktúru navrhovateľovi na zaplatenie odplaty za XX filmov odvysielaných na základe licenčných zmlúv H. D. a ak by mu aj faktúry vystavil, tak by dobropisoval všetkých XX odvysielaných titulov, resp. by odplaty za XX filmov na základe týchto faktúr nebol vymáhal. Vzhľadom na to, že účastníci konania platne uzatvorili zmluvu o obchodnom zastúpení podľa ust. § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej platne dojednali podľa § 262 ods. 1 Obch. zák. voľbu práva tak, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom, a dôvod neplatnosti dodatku č. X tejto zmluvy, týkajúci sa predĺženia jej platnosti od X.X.XXXX na dobu neurčitú, sa na toto dojednanie v zmysle ust. § 267 ods. 3 Obch. zák. nevzťahuje, je potrebné posudzovať opodstatnenosť odporcom vznesenej námietky premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 387 a nasl. Obch zák.. V danej veci je preto potrebné vychádzať z ust. § 397 Obch. zák., podľa ktorého je premlčacia doba štvorročná a podľa § 394 ods. 2 Obch. zák. začína plynúť odo dňa, keď k plneniu uskutočňovaného podľa neplatnej zmluvy došlo. V danej veci vznikol navrhovateľovi nárok v zmysle ust. 451 ods. 2 Obč. zák. na vydanie plnenia uskutočneného ním pre odporcu na základe neplatnej zmluvy, a pretože toto jeho plnenie spočívalo vo výkonoch, t.j. v uzatváraní licenčných zmlúv pre odporcu, je možné ho vydať len vo forme peňažného plnenia zodpovedajúceho hodnote (oceneniu) tejto činnosti. Nakoľko navrhovateľ na základe neplatnej zmluvy plnil (uzatváral obchody) v období január až máj XXXX, a pokiaľ bol návrh na súde podaný dňa XX.X.XXXX, bol jeho nárok uplatnený v štvorročnej premlčacej dobe. Z uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd námietku premlčania vznesenú odporcom v odvolacom konaní ako nedôvodnú. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti neuznal preto odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktoré poukazoval odporca vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy vyhovel, rozhodol vecne správne, a odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi, ktorý si svoj nárok na náhradu trov odvolacieho konania uplatnil návrhom podľa § 151 ods.1 vety prvej O.s.p., vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Nakoľko si však navrhovateľ súčasne tento svoj nárok nevyčíslil, nebolo možné v čase verejného vyhlásenia rozsudku rozhodnúť o ním uplatnenom nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Z uvedeného dôvodu rozhodne odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľa podľa ust. § 214 ods. 5 O.s.p. samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.