Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/276/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899119 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011899119.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu SKP, k.s., Lazovná 64, Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze", Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zast. advokátom JUDr. Pavol Konečný, Hurbanova 14A, Banská Bystrica, proti žalovanému FAJN -MEDIA s.r.o., Kukuričná 17, Bratislava, IČO: 35 85 367 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 20Cb 14/2011-53 z 9. mája 2011 a uzneseniu č.k. 20Cb 14/2011-36 z 15. apríla 2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 20Cb 14/2011-53 z 9. mája 2011 potvrdzuje. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 20Cb 14/2011-36 z 15. apríla 2011 zrušuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 162,78 EUR spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 18,25 % zo sumy 162,78 EUR od 18. júna 2008 do zaplatenia, ktorú žalobca získal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzatvoril dňa 20. augusta 2010 so spoločnosťou MEDIATION KMCH s.r.o., Hosťovce 217, vyfakturovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX spoločnosťou Slovak Telekom a.s. Bratislava, ktorá pohľadávku postúpila na spoločnosť MEDIATIOIN KMCH s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19. augusta 2010, keď s ohľadom na skutočnosť, že úpadca nadobudol pohľadávku až po vyhlásení konkurzu uznesením Okresného súdu v Trnave zo dňa 25. júla 2008 č.k. 31K 11/2008-240, ktoré sa stalo právoplatným dňa 19. augusta 2008, nepovažoval túto činnosť za pokračovanie v prevádzkovaní tzv. podniku úpadcu. Poukázal ďalej na obsah ponukového konania na predaj úpadcu vyhláseného v Obchodnom vestníku č. 196 B/2010, podľa ktorého je podnik úpadcu ako celok tvorený len súhrnom peňažných pohľadávok úpadcu, jednak spísaných v súpise majetku úpadcu a jednak pohľadávok nadobudnutých do majetku úpadcu pri výkone niektorých podnikateľských činností po vyhlásení konkurzu s ohľadom na skutočnosť ktorú konštatoval, že súdu nie je jasné, akú činnosť s výnimkou podávania žalôb na súd správca vykonáva. Súd prvého stupňa poukázal aj na ďalšie okolnosti prípadu, a to, že spoločnosť MEDIATION KMCH s.r.o. bola veriteľom a členom veriteľského výboru úpadcu, členom veriteľského výboru bol aj právny zástupca N.. C. Y., tento bol aj jedným zo spoločníkov úpadcu a do 18. júna 2008, v spoločnosti MEDIATION KMCH s.r.o. bol dokonca konateľom, pričom spoločníkom prestal byť 25. novembra 2009, t.j. keď už bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa správcom konkurznej podstaty úpadcu stala spoločnosť SKP k.s.. Personálne prepojenie, keď N.. C. Y. bol spoločníkom úpadcu, konateľom a spoločníkom spoločnosti, od ktorej úpadca získal pohľadávky a aktuálne v mene úpadcu ho zastupuje v tisíckach súdnych sporov, označil za priečiace sa zásadám poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obch. zák.. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, keď podľa jeho názoru nedostatočne posúdil možnosť výkonu osobitnej činnosti správcu v zmysle § 86 ods. 4 zák. 7/2005 Z.z. v spojení s § 88, absolútne tiež nezobral do úvahy existenciu záväzného pokynu veriteľského výboru, ktorý v otázke podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok prijal rozhodnutie, teda záväzný pokyn za plnenie rámcovej zmluvy z dôvodov právnej nevyhnutnosti, ktorú úpadca uzavrel ešte pred vyhlásením konkurzu. Uviedol, že rámcová zmluva má charakter zmluvy o budúcej zmluve a jej nedodržaním by hrozili konkurznej podstate zmluvné pokuty, ktoré by vznikli voči úpadcovi počas plynutia dvojmesačnej výpovednej lehoty, z dôvodu ktorého sa správca rozhodol túto zmluvu nevypovedať. Súčasne namietal, že skutočnosť, že osoba N.. C. Y. bola alebo je personálne začlenená v rôznych spoločnostiach nemožno hodnotiť ako konanie v rozpore s čestným plnením povinností a zásadami poctivého obchodného styku, pretože ak by bol prijatý názor súdu prvého stupňa, potom by bolo nutné dospieť k záveru, že osoba, ktorá bola spoločníkom v určitej spoločnosti a následne by sa stala advokátom, by potom nemohla túto spoločnosť zastupovať v konaní pred súdom len preto, že niekedy v minulosti personálne figurovala v štruktúrach tejto spoločnosti, čo by bolo podľa jeho názoru v rozpore s čl. 47 Ústavy SR. So zreteľom na uvedené konštatoval, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. augusta 2010. Žalovaný odvolací návrh nepodal. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto ho ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Podľa § 44 ods. 1 zák. 7/2005 Z.z. oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Podľa § 67 ods. 1 písm. a/ zák. 7/2005 Z.z., konkurzu podlieha majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu a podľa písm. b/ majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu. Podľa § 86 ods. 4 zák. 7/2005 Z.z. správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať vo výkone niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu alebo zvýši hodnotu tohto majetku. Z citovaných ustanovení vyplýva, že úkony správcu sa musia týkať majetku podliehajúcemu konkurzu a že je oprávnený pokračovať vo výkone niektorých činností, ale iba takých, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou úpadcu. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami odvolateľa, že súd prvého stupňa nedostatočne posúdil možnosť výkonu osobitnej činnosti správcu v zmysle § 86 ods. 4 a § 88 zák. č. 7/2005 Z.z.. Ani odvolací súd nepovažoval uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok z 20. augusta 2010 za nakladanie správcu s majetkom podliehajúcim konkurzu, na konanie ktoré ho oprávňuje § 44 zák. 7/2005 a ani na činnosť upresnenú v § 86 zák. 7/2005 Z.z., pretože správca môže po vyhlásení konkurzu len pokračovať vo výkone niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu alebo zvýši hodnotu tohto majetku, je teda vylúčené, aby správca začal počas konkurzu vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorú úpadca pred vyhlásením konkurzu nevykonával, o prípad ktorý ide podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej právnej veci vychádzajúc z predmetu činnosti, tak ako ho má zapísaný úpadca v obchodnom registri. Odvolací súd neprihliadol na námietku žalobcu týkajúcu sa rámcovej zmluvy z 11. novembra 2007, nakoľko sa poukazom na túto zmluvu bráni až v odvolacom konaní a navyše tento listinný dôkaz, na ktorý sa odvoláva ani v odvolacom konaní súdu nepredložil, a teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností. So zreteľom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20. augusta 2010 odporuje zák. 7/2004 Z.z., a preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobu, ktorou sa žalobca domáha plnenia na jej základe ako nedôvodne podanú zamietol. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto by mal podľa §§ 224 ods. 1 a 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko mu v tomto konaní trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 20Cb 14/2011-36 z 15. apríla 2011 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za žalobcu v sume 16,50 EUR podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 71/92 Zb.. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zrejme zrušiť z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na § 4 ods. 2 písm. m/ zák. 71/92 Zb.. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zák. 71/92 Zb. je od poplatku oslobodený správca podľa osobitného predpisu, t.j. zák. č. 7/2005 Z.z.. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ požíva účastník súdneho konania postavenie správcu ustanoveného do funkcie podľa zák. č. 7/2005 Z.z., nie je toto zákonné osobné oslobodenie žiadnym spôsobom vecne obmedzené. Ak by mal zákonodarca v úmysle oslobodenie správcu určitým spôsobom obmedziť, vyjadril by to nepochybne spôsobom obdobným, ako napr. v prípade osobného oslobodenia obcí a vyšších územných celkov, a to v ustanovení § 4 ods. 2 písm. b/ zák. 71/92 Zb.. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že postup súdu prvého stupňa, ktorý žalobcovi, ktorý má status správcu konkurznej podstaty podľa zák. č. 7/2005 Z.z. vyrubil súdny poplatok, nezodpovedá zákonu, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.