Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/103/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899151 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011899151.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: R.. E. Z., bytom: Š. X, XXX XX F., proti odporcovi: R.. R. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX F., zastúpený advokátom Mgr. Jurajom Wallnerom, Advokátska kancelária so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, o návrhu odporcu na zaplatenie sumy XXX,XX eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.11.2010, č. k. 10C 35/2003-250, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi sumu XXX,XX eur spolu so 17,6 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 02.03.2001 až do zaplatenia nahradiť odporcovi trovy konania v sume X.XXX,XX eur na účet právneho zástupcu odporcu v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil po právnej stránke § 451 ods. 1, § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 9 vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, § 387 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka a po vecnej stránke tým, že navrhovateľ sa bezdôvodne obohatil vo výške XXX,XX eur, nakoľko odporcovi neposkytoval právnu pomoc za celé dohodnuté obdobie a tým vznikol navrhovateľovi nárok len na pomernú časť dohodnutej paušálnej odmeny od odporcu. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca dňa 02.06.2000 uzavrel s navrhovateľom dohodu o spolupráci v oblasti poskytovania právneho poradenstva. Odmena navrhovateľa bola dohodnutá paušálnou sumou XX.XXX ATS mesačne, ktorej splatnosť bola dohodnutá do siedmych dní nasledujúceho mesiaca na účet navrhovateľa. Navrhovateľ na základe výpisu z účtu zistil, že odporca faktúru za mesiac január 2001 na sumu XXX.XXX,- Sk uhradil iba čiastočne v sume XXX.XXX,- Sk, zvyšnú časť vo výške XX.XXX,- Sk odporca navrhovateľovi nezaplatil. V priebehu súdneho konania odporca doručil súdu návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie sumy X.XXX,- Sk (XXX,XX eur) spolu s úrokom z omeškanie vo výške 17,6 % odo dňa 02.03.2001 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka na tom skutkovom základe, že navrhovateľ neposkytol odporcovi právne služby počas celého mesiaca január 2001 a predložená špecifikácia práce bola navrhovateľom vyplnená len do 18.01.2001. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13.04.2005 č. k. 10C 35/2003-117 tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy XX.XXX,- Sk spolu s príslušenstvom a vzájomný návrh odporcu zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.11.2007 č. k. 3Co 485/2005-142 v časti výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi XX.XXX,- Sk spolu so 17 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 18.01.2001 až do zaplatenia zmenený tak, že návrh navrhovateľa odvolací súd zamietol. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou zamietol vzájomný návrh odporcu zo dňa 13.10.2004 a v časti výroku o náhrade trov konania a vec súdu prvého stupňa vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že navrhovateľ odporcovi neposkytol právne služby počas celého mesiaca január 2001, čoho dôkazom bola predložená a vyplnená špecifikácia práce zo strany navrhovateľa, podľa ktorej pre odporcu pracoval do 18.01.2001. Z celkového počtu pracovných dní 22 v mesiaci január 2001 navrhovateľ v prospech odporcu odpracoval len 13 dní, a preto mu vznikol nárok len na časť dohodnutej paušálnej odmeny. Keďže paušálna odmena medzi navrhovateľom a odporcom za poskytovanie právnych služieb počas jedného mesiaca bola dohodnutá vo výške XXX.XXX,- Sk, podľa názoru odvolacieho súdu za jeden deň je možné odmenu vyčísliť vo výške X.XXX,- Sk a táto pri odpracovaní 13 pracovných dní predstavuje sumu XX.XXX,- Sk, teda o X.XXX,- Sk menej ako odporca v skutočnosti navrhovateľovi vyplatil. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd poznamenal, že podanie odporcu zo dňa 13.10.2004 označené ako vzájomný návrh, ktorým žiadal, aby mu bolo prisúdené menej ako žiada navrhovateľ, nemá dôsledky predpokladané ustanovením § 97 O.s.p. Pokiaľ tento prejav odporcu posúdil súd prvého stupňa ako vzájomný návrh a tento prejednal, jeho postup nebol správny. V danom prípade ide len o obranu. Súd prvého stupňa následne uložil navrhovateľovi povinnosť odporcovi zaplatiť XXX,XX eur spolu so 17,6 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 02.03.2001 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume X.XXX,XX eur na účet právneho zástupcu odporcu v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd v rozhodnutí poukázal na neúspešnosť navrhovateľa dovolať sa premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XXX,XX eur v obchodno-právnom vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, a preto súd vzájomnému návrhu odporcu vyhovel. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko v zmysle zásady úspechu mal v tomto konaní plný úspech odporca, súd mu priznal náhradu trov celého konania. Proti tomuto rozsudku včas podal navrhovateľ odvolanie, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa navrhol alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť a návrh odporcu zamietnuť a zaviazať ho na náhradu trov konania z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). V podanom odvolaní uviedol, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania navrhovateľom ohľadom nároku odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XXX,XX eur s príslušenstvom bol odporcov vzájomný návrh podaný až po uplynutí trojročnej premlčacej doby ustanovenej Občianskym zákonníkom. Ak Obchodný zákonník neupravuje premlčaciu dobu pre právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, je podľa názoru navrhovateľa potrebné aplikovať na tento účel Občiansky zákonník a nie všeobecnú premlčaciu dobu štyri roky upravenú Obchodným zákonníkom. K podanému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril podaním zo dňa 07.02.2011 odporca, ktorý žiadal rozsudok prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 97 odsek 1 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatňuje navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu. Vzájomný návrh i obrana odporcu spočívajúca v uplatnení kompenzačnej námietky v konaní sú rozdielne procesné úkony. Pokiaľ neprevyšuje pohľadávka odporcu pohľadávku navrhovateľa, posudzuje sa tento prejav vôle odporcu ako obrana odporcu proti návrhu navrhovateľa. Pokiaľ je však pohľadávka odporcu vyššia než pohľadávka uplatnená navrhovateľom, považuje sa prejav odporcu, ktorým svoju pohľadávku započítal, vo výške zodpovedajúcej pohľadávke navrhovateľa za obranu a v tej časti, v ktorej odporca navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než požaduje navrhovateľ, za vzájomný návrh. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ si voči odporcovi v súdnom konaní uplatňuje sumu XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur) a odporca si za konania voči navrhovateľovi uplatnil pohľadávku vo výške X.XXX,- Sk (XXX,XX eur), jedná sa preto o obranu odporcu v zmysle § 98 O.s.p. a nie o vzájomný návrh tak ako to uvádza súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.11.2010 č. k. 10C 35/2003-250. Nakoľko odvolací súd v odôvodnení rozsudku zo dňa 08.11.2007 č. k. 3Co 485/2005-142 poznamenal, že úkon odporcu predstavuje obranu a nevyvoláva dôsledky predpokladané ustanovením § 97 O.s.p, súd prvého stupňa je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a na vytýkaný nedostatok bolo potrebné v odvolacom konaní v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. prihliadnuť, nebolo v kompetencii odvolacieho súdu toto pochybenie zhojiť, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z uvedených dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p zrušil a podľa 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zaoberať sa podaním odporcu - obrany zo dňa 13.10.2004 vo výške XXX,XX eur, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v rozhodnutí zo dňa 08.11.2007, v ktorom vyslovil, že podanie odporcu zo dňa 13.10.2004 označené ako vzájomný návrh, ktorým žiadal, aby mu bolo prisúdené menej ako žiadal navrhovateľ, nemá dôsledky predpokladané ust. § 97 O.s.p.. Pokiaľ tento prejav odporcu posúdil súd ako vzájomný návrh a tento prejednal, jeho postup nebol správny. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.