KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava19. 6. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/467/2011 z 19. 6. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. júna 2012, sp. zn. 4Co/467/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1011899525.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/467/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899525
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011899525.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Beáty Jurgošeovej v právnej veci navrhovateľa: P. X., bytom
T. X, V., zast. JUDr. Evou Borovskou, advokátkou v Bratislave, Štefánikova 7, proti odporcovi: R. -
Slovenská P., R..F.., Y. E. X, V., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 8.498,47 eur, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. júna 2011 č.k. 19C 268/1995-212, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zmeňuje tak, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 1.231,09 eur do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu
5.684,55 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietol, s tým, že o
trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci
samej. V danej veci sa navrhovateľ návrhom podaným súdu 15.11.1995 domáhal vyplatenia poistného
plnenia 26.080,83 eur (785.711,- Sk) z poistnej zmluvy uzavretej s odporcom 13.04.1994, predmetom
ktorej bolo auto zn. R. E., typ XXX, X,XTD, evid. č. V. XX - XX. Napadnutým rozsudkom súd prvého
stupňa rozhodoval po rozhodnutí odvolacieho súdu z 20.01.2005 č.k. 9Co 217/2004-104, ktorým bol
zrušený jeho predchádzajúci rozsudok z 02.12.1998 v znení uznesenia z 28.04.1999 a doplňujúceho
rozsudku z 21.08.2001 v časti úrokov z omeškania a trov konania. Na písomné
podanie navrhovateľa z 11.11.2010 uznesením z 15.03.2011 č.k. 19C 268/1995-180 pripustil zmenu
žalobného petitu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 9.498,47 eur a nahradiť mu trovy
konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O istine rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom z
2.12.1998 v znení uznesenia z 28.04.1999 a doplňujúceho rozsudku z 21.08.2001, ktorý bol potvrdený
odvolacím súdom rozsudkom z 16.10.2008 č.k. 9Co 474/06-133. Uplatnený nárok právne posúdil podľa
ustanovení § 788 ods. 1, § 797 ods. 3, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Obč. zák., § 1 ods. 1 vyhl.č.
45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zák. a § 10 ods. 2 a § 3 nar. vl. č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zák. Vychádzal z nesporných skutočnosti
o vzniku škodovej udalosti, výške poistného plnenia vyplateného podľa rozhodnutí súdov a období,
v ktorých došlo k úhrade. Obidvaja účastníci konania zhodne uviedli, že odporca uhradil 02.05.1996
navrhovateľovi 20.497,24 eur, dňa 25.05.1999 sumu 1.152,26 eur a dňa 13.09.2010 sumu 1.058,32
eur (súčet sumy 215,99 a 842,33). Za sporné nepovažoval ani to, že odporca uhradil navrhovateľovi
úroky z omeškania 1.861,61 eur a 792,87 eur. Sporným zostal začiatok omeškania odporcu s výplatou
poistného plnenia, podľa navrhovateľa to bol 01.09.1994 a podľa odporcu 01.12.1995. Navrhovateľ si
uplatňoval úrok z omeškania od 01.09.1994 s tvrdením, že odporca po doručení uznesenia o skončení
trestného stíhania v auguste 1994, spolu s technickým preukazom a ďalšími listinami mal k dispozícii
všetky podklady na to, aby skončil šetrenie, a 15 dňová lehota na výplatu poistného plnenia uplynula
práve 01.09.1994. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ tieto svoje



tvrdenia v konaní nepreukázal. Zo spisu a ani vyšetrovacieho spisu nevyplynulo, že policajný orgán
doručoval uznesenie o prerušení trestného stíhania z 19.08.1994 odporcovi, na čo ani nebol dôvod.
Listom datovaným 19.08.1994 tento orgán upovedomil o výsledku šetrenia len navrhovateľa a v spise
nie je záznam o tom, že navrhovateľ o tejto skutočnosti informoval odporcu. K
argumentácii navrhovateľa, že odporca mal k dispozícii všetky podklady k ukončeniu šetrenia
uviedol, že nahlásenie poistnej udalosti a predloženie dokladov nemožno považovať za skončenie
šetrenia mal za to, že poisťovňa totiž až na podklade skutočnosti oznámených poisteným a
ním predložených dokladov začne šetrenie založené na vlastných postupoch a vnútorných inštrukciách,
ktoré vykonáva v určitom časovom období. Nestotožnil sa ani s argumentáciou odporcu, že šetrenie
skončil 15.11.1995, ohľadom na viaceré jeho vyjadrenia (č.l 20, 52, 82), že 14.06.1995 už dokázal vyčísliť
sporné poistné plnenie na 58.300,- Sk (1.935,21 eur). Ďalšie šetrenia vykonávané odporcom považoval
za nadbytočné. Prihliadol pritom na to, že zamestnanec odporcu vozidlo navrhovateľa pri
poisťovaní riadne prehliadol a v zápise z 15.04.1995 (č.l. 54) uviedol, že auto je bez poškodení. Začiatok
15 dňovej lehoty stanovenej § 797 ods. 3 Obč. zák. na výplatu poistného plnenia počítal od 14.06.1995.
Konštatoval, že stanovená lehota uplynula 29.06.1995 a nasledujúci deň, 30.06.1995, sa
odporca dostal do omeškania s úhradou poistného plnenia. Navrhovateľovi priznal úroky z
omeškania vo výške 22% ročne podľa diskontnej sadzby NBS k 30.06.1997, ktorá bola 11%,
a to podľa ustanovenia § 3 nar. vl. 87/1995 Z.z. zo sumy 20.497,24 eur od 30.06.1995 do 02.05.1996,
zo sumy 1.052,26 eur od 30.06.1995 do 25.05.1999 a zo sumy 1.058,32 eur od 30.06.1995 do
13.09.2010, spolu 8.339,03 eur. Od tejto odpočítal 2.654,48 eur, ktoré odporca navrhovateľovi už vyplatil
a odporcovi uložil povinnosť zvyšok úrokov 5.684,55 eur uhradiť navrhovateľovi a vo zvyšku návrh ako
nedôvodný zamietol. V odôvodnení sa vyporiadal aj s námietkou premlčania, ktorú vo veci
vzniesol odporca tak, že túto nepovažoval za dôvodnú, keď mal za to, že navrhovateľ od
začiatku konania uplatňoval popri istine aj príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania jeho právna
kvalifikácia, teda či sa uplatňuje podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka nemá vplyv na beh
premlčacej doby. Rozhodnutie o trovách konania odložil na dobu po právoplatnosti rozsudku vzhľadom
k tomu, že navrhovateľ podal odvolanie proti jeho rozhodnutiu, ktorým mu uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

Proti zamietajúcej časti rozsudku, ktorou súd prvého stupňa zamietol časť návrhu vo
výške 1.231,09 eur podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal v tejto časti napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť a odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť mu úroky z omeškania vo výške 1.231,09
eur. Mal za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Namietal proti jeho záveru, že odporca skončil šetrenie
poistnej udalosti 14.06.1995, ktoré podľa neho nebolo ničím podložené. Vytkol mu, že neprihliadol
na ustanovenie § 797 ods. 3 Obč. zák., podľa ktorého bol odporca povinný plniť do 15 dní odo dňa
skončenia šetrenia, na to, že šetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu a aj na to, že
vykonávanie šetrenie musí preukázať odporca a nie tak, ako uvádza súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku, že dôkazné bremeno je na strane navrhovateľa. Z uvádzaného ustanovenia
Obč. zák. vyvodil, že odporca bol povinný ukončiť šetrenie ihneď ako mal k likvidácii potrebné doklady,
ďalšie šetrenie bol povinný vykonať do jedného mesiaca, a ak by ani táto lehota nebola dostačujúca,
bol povinný poskytnúť mu primeraný preddavok. Odporca podľa neho nepreukázal, že
by vykonával vo veci šetrenie, jediné, čo urobil bolo, že si vyžiadal doklady od colnice, ktoré však aj
súd považoval za irelevantné.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdiť z dôvodu, že navrhovateľ v odvolaní opakuje skutočnosti z prvostupňového
konania. Vo vyjadrení zopakoval aj on, že šetreniu udalosti bol nútený venovať zvýšenú pozornosť nielen
s ohľadom na to, že k odcudzeniu auta došlo krátko po uzavretí poistnej zmluvy (po uplynutí 72 dní),
ale aj na to, že navrhovateľ uvádzal zavádzajúce informácie o tom, že auto doviezol nepoškodené.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p.
v rozsahu uvádzanom v odvolaní navrhovateľa a podľa uplatnených dôvodov bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Zistil, že prvostupňový súd na zistenie skutkového stavu vo
veci samej vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, ale
napadnutý rozsudok nie je vecne správny pre nesprávne právne posúdenie veci.



Medzi účastníkmi neboli sporné okolnosti vzniku škodovej udalosti, výšky poistného plnenia, súm
jednotlivo vyplatených ako ani v tom, kedy boli jednotlivé sumy vyplatené. Po tom, ako bolo
vo veci rozhodnuté v časti istiny a navrhovateľovi aj bola priznaná istina v priebehu konania odporcom
vyplatená, ostali predmetom konania len uplatnené úroky z omeškania.

Účelom poistenia je zabezpečenie fyzickej alebo právnickej osoby pre prípad náhodilých udalostí tým,
že jej je poskytnuté právo na výplatu peňažných prostriedkov na úhradu potrieb, ktoré v
dôsledku takýchto udalostí vznikajú. Základnou povinnosťou poisťovateľa je plniť zo zmluvy, ak dôjde
ku skutočnosti predvídanej v poistnej zmluve, s ktorou je spojené povinnosť poisťovateľa plniť, tejto
povinnosti korešponduje právo poisteného na planenie. Pokiaľ ide o úroky z omeškania v prípade, že
poisťovateľ omešká s výplatou poistného plnenia v zásade je potrebné vychádzať z ustanovenia § 517
ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého má každý veriteľ právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, ktorý
je v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Do omeškania sa dlžník dostane, ak svoj dlh nesplní včas, t.j.
v lehote splatnosti. Dobu splatnosti poistného upravuje § 797 ods. 3 Obč. zák., podľa ktorého poistné
plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa
nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je
poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Pre splatnosť plnenia poisťovateľa poistenému stanovuje zákon lehotu 15 dní odo dňa skončenia
šetrenia, ktoré poisťovateľ vykonáva a v jeho rámci predovšetkým posudzuje rozsah svojej povinnosti.
Dobu, počas ktorej môže poisťovateľ vykonávať šetrenie zákon priamo nestanovuje, ale ako uvádza v
ustanovení § 797 ods. 3 Obč. zák. musí byť vykonané bez zbytočného odkladu, t.j. bez neodôvodnených
prieťahov a v rozsahu nevyhnutnom pre zistenie dôvodu a výšku plnenia. Toto ustanovenie
predpokladá, že poisťovateľ skončí šetrenie spravidla do jedného mesiaca po dni, kedy sa o poistnej
udalosti dozvedel, ak trvá dlhšie ako jeden mesiac, môže poistená požiadať o primeranú zálohu na
poistné plnenie. Od okamihu, kedy skončí šetrenie, beží 15 dňová lehota na výplatu
plnenia a po jej márnom uplynutí sa poisťovateľ dostáva do omeškania. Splatnosť poistného plnenia
je teda stanovená pevnou lehotou, jej začiatok však je viazaný na subjektívne okolnosti na strane
poisťovateľa, ktorá vykonáva šetrenie, pre trvanie ktorého nie je stanovená žiadna doba trvania, ale
závisí na okolnostiach prípadu. Nie je však možné z tohto ustanovenia vyvodiť, že by šetrenie mohlo
trvať veľmi dlhú dobu niekoľkých mesiacov, poprípade rokov.

V danej veci súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď dospel k záveru, že bolo procesnou
povinnosťou navrhovateľa preukazovať ukončenie vyšetrovania odporcom. Naopak v danej veci zákon
stanovuje maximálnu lehotu 1 mesiaca na vykonanie vyšetrovania a v prípade, ak je potrebný dlhší čas,
je na poisťovni, aby preukázala aké šetrenie vykonávala a či bolo potrebné pre určenie jej povinnosti
vyplatiť poistné plnenie. Odvolací súd uznáva, že v prípade ak mal odporca za to, že okolnosti poistnej
udalosti sú podozrivé, bolo namieste vykonať aj rozsiahlejšie a dlhšie trvajúce vyšetrovanie, ale bolo na
ňom, aby uviedol, aké úkony vyšetrovania vykonával.

Súd prvého stupňa ustálil, že odporca ukončil šetrenie 14.06.1995 len na základe tvrdenia odporcu, ktorý
v tento deň pozval navrhovateľa na prejednanie záverov jeho šetrenia. Odporca však nepreukázal aké
úkony v dobe od nahlásenia poistnej udalosti vykonával a súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním
nezistil konkrétne úkony vyšetrovania vykonané medzi nahlásením poistnej udalosti a dňom 14.06.1995,
preto jeho záver o tom, že šetrenie bolo ukončené až 14.06.1995 nie je správne a nie je ani podložené
žiadnym z vykonaných dôkazov.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvého stupňa
nesprávne ustálil deň ukončenia šetrenia odporcu, keďže z jeho skutkových zistení nie je zrejmé aké
vyšetrovanie vykonával odporca do 14.06.1995, ktorý sám stanovil za deň ukončenia šetrenia.

Súd prvého stupňa otázku určenia dňa ukončenia šetrenia poisťovne, od ktorého záviselo posúdenie
omeškania odporcu s plnením jeho peňažného záväzku na základe zisteného skutkového stavu
neposúdil právne správne. Odvolací súd na základe ustáleného skutkového stavu zisteného súdom
prvého stupňa ustálil, že odporca tým, že nepreukázal vykonávanie šetrenia, ktoré by bolo potrebné



a účelné na určenie jeho povinnosti plniť, bol povinný ukončiť šetrenie bez zbytočného
odkladu po tom, keď sa o poistnej udalosti dozvedel v zmysle ustanovenia § 797 ods. 3 Obč. zák. a
poistné sa stalo preto splatným do 15 dní od momentu, kedy malo byť šetrenie ukončené. Nebolo medzi
účastníkmi sporné, že navrhovateľ poistnú udalosť nahlásil odporcovi dňa 19.07.1994
a preto pokiaľ v konaní nebolo, preukázané, že odporca vykonával potrebné šetrenie, mal ho ukončiť
bez zbytočného odkladu a do omeškania sa dostal, keď poistné plnenie navrhovateľovi nevyplatil do 15
dní. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval úroky z omeškania od 01.09.1994, tieto si uplatňoval oprávnene,
pretože odporcovi boli predložené potrebné doklady na uskutočnenie šetrenie pri oznámení
poistnej udalosti a preto do 01.09.1994 uplynula 15- dňová lehota na vyplatenie poistného plnenia,
stanovená v ustanovení § 797 ods. 3 Obč. zák.

Výpočet úrokov, ako si ich uplatňoval navrhovateľa nebol medzi účastníkmi sporný, vchádzal z
nerozporovaných skutočností o tom, kedy a v akej výške odporca navrhovateľovi zaplatil požadovanú
istinu a čiastočne aj úroky z omeškania. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
podľa ustanovenia § 220 O.s.p. v napadnutej časti zmenil tak, že navrhovateľovi priznal vyčíslený
úrok aj v zvyšnej časti, počínaný od prvého dňa omeškania 01.09.1994, t.j. vo výške 1.231,09 eur (3%
od 01.09.1994 do 30.04.1995 a 22% od 01.05.1995 do 02.05.1996 zo sumy 20.497,24 eur, 3% od
01.09.1994 do 30.04.1995 a 22% od 01.05.1995 do 25.05.1999 zo sumy 1.152,26 eur, 3% od 01.09.1994
do 30.04.1995 a 22% od 01.05.1995 do 13.09.2010 zo sumy 1.058,32 eur, po odrátaní časti úrokov
zaplatených odporcom vo výške 2.6454,48 Sk a úrokov priznaných vo vyhovujúcej časti napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa 5.684,55 eur).

O trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa v
rozhodnutí, ktorým bude rozhodovať o trovách prvostupňového konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam