Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/182/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899582 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011899582.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Bratislava v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Valérie Kleinovej, členiek senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Jany Cisárovej, v právnej veci navrhovateľky: Y.. H. I., bytom Š. X, S., zast. JUDr. Štefániou Sališovou, bytom ul. Planét č. 9, Bratislava, proti odporcom: 1/ O. S. Q. S. Y., so sídlom M. X, S., zast. Mgr. Jozefínou Podhradskou, advokátkou so sídlom Mudrochova 13, Bratislava, 2/ W. I., bytom Ž. XX, S., o určenie neplatnosti zmluvy a náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 30. novembra 2010 č.k. 8C 48/2004-285, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ťa späťvzatie návrhu v časti náhrady škody, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. V zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XX v bytovom dome na ul. N.. B. Č.. X v S., uzavretej medzi odporcami a náhrady škody v sume 129.000,- eur, odporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania vo výške 2.259,69 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet jeho právnej zástupkyne. Vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, po vyhodnotení ktorých zistil, že navrhovateľka a odporca v 2/ rade boli manželmi, ich manželstvo bolo rozvedené dňom 17.12.1999, navrhovateľka odišla spolu s maloletou dcérou zo spoločnej domácnosti v roku 1994, pričom rozhodnutím O. S. Y. zo dňa 03.05.1994 jej bol pridelený 1-izbový byt na Š.Á. P.. Č.. X v S., ktorého sa dňa 05.05.1994 stala nájomkyňou. Odporcovia 1/ a 2/ dňa 22.03.2001 uzavreli zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX v bytovom dome na ul. N.. B. Č.. X v S., na základe ktorej sa odporca stal výlučným vlastníkom predmetného bytu a následne ho dňom 14.09.2004 kúpnou zmluvou previedol do vlastníctva pána X. N., O. X, S.. Ďalšie zistené skutočnosti nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci. V časti návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva poukázal na nevyhnutnosť existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Ten nepovažoval za daný okrem iného aj vtedy, ak sa v dôsledku vyhovujúceho rozhodnutia súdu nezmení právne postavenie navrhovateľa, osobitne vtedy, ak samotný určovací výrok ešte nepostačuje na zmenu právneho postavenia navrhovateľa, ale ak takúto zmenu je spôsobilé vyvolať požadované určenie až v spojení s ďalším určením právnej skutočnosti, napr. neplatnosti právneho úkonu, ku ktorému došlo až následne. Z vykonaných dôkazov však vyplynulo, že odporca po tom, ako bol v katastri nehnuteľností na základe napadnutej zmluvy o prevode vlastníctva zapísaný ako výlučný vlastník predmetného bytu previedol vlastníctvo bytu na tretiu osobu - X. N.Á., a teda samotné určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva, uzavretej medzi odporcami, nie je spôsobilé vyvolať zmenu právneho postavenia navrhovateľky a nastoliť právnu istotu v právnych vzťahoch zúčastnených subjektov. Rozhodnutie súdu v prejednávanej veci by sa totiž so zreteľom na ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p. v žiadnom smere nedotklo právneho postavenia tretej osoby - nadobúdateľa predmetného bytu X. N., ktorý byt nadobudol dňa 14.09.2004, kedy naviac nemohli nastať právne následky, ktoré v súčasnosti umožňuje ustanovenie § 159a O.s.p. Dospel tak k záveru, že na požadovanom určení, ktorého sa navrhovateľka v prejednávanej veci domáha, nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a z tohto dôvodu jej návrh v časti o určenie neplatnosti napadnutej zmluvy o prevode vlastníctva zamietol, a to bez možnosti vecne preskúmať otázku samotnej neplatnosti tohto právneho úkonu pre účely vecného posúdenia návrhu v tejto časti. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody v celkovej sume 129.000,- eur, ktorá pozostáva z viacerých čiastkových položiek, a to zo sumy 104.400,- Sk ako nákladov navrhovateľky na bývanie v čase od 02/1994 do 11/1998, kedy bývala navrhovateľka s mal. I. u svojej matky, ktorej platila za užívanie bytu mesačne 1 800,- Sk, sumy 500,- Sk ako zálohový poplatok zaplatený O. S. Y., sumy 250.000,- Sk za rekonštrukciu a zariadenie bytu na Š.Á. P..Č.. X A. S., 20.000,- Sk ako náhrady za nakúpenie ošatenia a obutia pre navrhovateľku a mal. dcéru poukázal na to, že navrhovateľka ničím nepreukázala, že tvrdené náklady vynaložila a naviac, ak by aj škoda vznikla, je pri nej vylúčená akákoľvek príčinná súvislosť s tvrdeným porušením právnych predpisov zo strany odporcov. Námietku premlčania všetkých uplatnených nárokov týkajúcich sa náhrady škody vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko k vzniku škody malo podľa špecifikácie navrhovateľky dôjsť v rokoch 1994 - 1998 a navrhovateľka svoj návrh o náhradu škody rozšírila až v roku 2007, presnejšie voči odporcovi v 1/ rade až v roku 2009. Keďže tento okamih je rozhodujúci pre posúdenie uplynutia premlčacej doby, ktorá v prípade nárokov na náhradu škody predstavuje v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka 2 roky od kedy sa poškodený o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel, najviac však 3 roky od vzniku škody. Podanie návrhu v tejto časti až po uplynutí premlčacej doby, pri vznesenej námietke premlčania považoval za ďalší dôvod na zamietnutie návrhu v tejto časti. Napokon, čo sa týka náhrady škody súvisiacej s členským podielom navrhovateľky (v sume 116.556,- eur), aj vo vzťahu k nej konštatoval, že návrh nie je dôvodný. Vychádzal z toho, že navrhovateľka žiadala predmetnú sumu priznať vo výške pravdepodobnej všeobecnej hodnoty predmetného bytu, resp. členského podielu v družstve. Okrem toho, že tvrdenia navrhovateľky boli v tomto smere značne vzájomne rozporné, keď na jednej strane tvrdila, že napadnutá zmluva je neplatná a naviac, že je i naďalej členkou odporcu 1/ a na strane druhej tvrdí, že jej vznikla škoda vo výške hodnoty bytu, mal za to, že v tejto časti je návrh predčasný a naviac minimálne v polovici celkom zjavne nedôvodný. K záveru o tom, že návrh na náhradu škody je podaný predčasne, dospel so zreteľom na skutočnosť, že definitívne bude zrejmé, či navrhovateľke vznikla v dôsledku tvrdeného protiprávneho konania odporcov škoda až v okamihu, keď už sa definitívne nebude môcť stať vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou predmetného bytu. Doposiaľ totiž nebola záväzne a meritórnym rozhodnutím posúdená otázka platnosti spornej zmluvy o prevode vlastníctva uzavretej medzi odporcami, event. medzi odporcom v 2/ rade a treťou osobou - X. N. na ktorého odporca v 2/ rade následne byt previedol. Uviedol, že síce v prvej časti návrh v prejednávanej veci o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu medzi odporcami zamietol, avšak len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, čo nepredstavuje meritórne rozhodnutie o veci, ktoré by naviac zakladalo prekážku rozhodnutej veci. V čase rozhodavanie tak nebolo definitívne zrejmé, či sa navrhovateľka nestane v budúcnosti spoluvlastníčkou predmetného bytu. Za takýchto okolností potom vyhodnotil jej návrh na náhradu škody, ktorá mala navrhovateľke vzniknúť tým, že sa jej majetok v rozpore so zákonom zmenšil o hodnotu bytu, ako predčasne podaný a preto nedôvodný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p. Odporca v 2/ rade bol v konaní v celom rozsahu úspešný, avšak nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi v 1/ rade, ktorý bol taktiež v konaní v celom rozsahu úspešný priznal náhradu trov konania. Vznikli mu pritom v konaní trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 2.259,69 eur, a to za poskytnuté úkony právnej pomoci, najprv v sume 45,14 eur, resp. 45,51 eur (1.360,- Sk, resp. 1.371,- Sk) za jeden úkon a následne, po rozšírení návrhu o náhradu škody za jeden úkon v sume zodpovedajúcej súčtu odmeny zo základu 129.000,- eur, t.j. 678,85 eur + 1, resp. 1/3 z 1/13 výpočtového základu v zmysle § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z./podľa právneho stavu k 31.05.2009/, § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 cit. vyhlášky /podľa právneho stavu k 31.05.2010/, § 9, § 10 ods. 1, 14 ods. 1 písm. b/, c/, 14 ods. 5 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 cit. vyhlášky /podľa právneho stavu účinného od 01.06.2010/). Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť pre nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa a následné nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že na určení neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k bytu č. XX v bytovom dome na ul. N.. B. Č.. X A. S. nemala právny záujem. Ten podľa nej preukázala už tým, že sa určenia neplatnosti domáhala, lebo neurobenie takéhoto podania by jej samotnej spôsobilo závažnú ujmu na je vlastníckych právach a spolu s dcérou by utrpela aj veľmi vážnu finančnú ujmu. Uviedla, že v priebehu konania preukázala pripojeným rozvodovým spisom, že musela utiecť zo spoločnej domácnosti pre agresivitu odporcu 2/. Zdôraznila, že nevedela o tom, že na súde odporca 2/ podal návrh na zrušenie užívacieho práva ako aj to, že sa po dohode s odporcom 1/ z 01.03.2001 stal výlučným nájomcom bytu a následne jeho výlučným vlastníkom. Mala za to, že jej s odporcom 2/ ako manželom vzniklo právo spoločného nájmu k 3 - izbovému družstevnému bytu v Q. C. A. v roku 1988, ktorý spolu vrátili a následne im bol pridelený predmetný 4 - izbový byt na ulici N.. B., o zrušení spoločného nájmu k nemu doposiaľ nebolo súdom podľa ust. § 705 ods. 2 Obč. zák. rozhodnuté. K nároku na náhradu škody uviedla, že sa domáha iba takej náhrady, ktorá by zmiernila celú výšku škody, ktorú jej spôsobili odporcovia, ktorí konali úmyselne bez opory v stanovách odporcu 1/. To, že odporca 2/ už nie je vlastníkom bytu sa dozvedela na pojednávaní dňa 11.04.2007 a podaním z 10.05.2007 si uplatnila nárok na náhradu ujmy, ktorá jej vznikla ako dôsledok neplatného uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva k bytu medzi odporcami a preto tento nárok považuje za uplatnený včas. Odporca 1/ sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril, odporca 2/ uviedol, že ho považuje za nepravdivé, zavádzajúce, účelové a poškodzujúce jeho dobré meno. V priebehu odvolacieho konania podaním zo 16. septembra 2011 navrhovateľka vzala svoj návrh v časti náhrady škody späť. Postup odvolacieho súdu v prípade späťvzatia návrhu a to aj čiastočného, v odvolacom konaní upravuje § 208 O.s.p. Podľa uvedeného ustanovenia platí, že ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Súhlas odporcu 1/ so späťvzatím návrhu vyplýva z jeho podania z 21.11.2011. Na výzvu odvolacieho súdu odporcovi 2/, či súhlasí so späťvzatím návrhu navrhovateľa a následným zastavením konania, sa odporca 2/ nevyjadril. Vo výzve bol zároveň poučený o tom, že pokiaľ sa nevyjadrí v stanovenej lehote, odvolací súd bude mať za to, že nemá proti späťvzatiu žiadne námietky. So zreteľom na dispozitívny úkon navrhovateľky a súhlas odporcov s čiastočným späťvzatím návrhu odvolací súd postupoval podľa § 208 O.s.p., pripustil späťvzatie návrhu v časti náhrady škody, v tejto časti zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) následne prejednal vec v zvyšnej časti, t.j. v časti o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu, uzavretej medzi odporcami podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Zistil, že prvostupňový súd na zistenie skutkového stavu vo veci samej v prejednávanej časti vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, z preukázaného vyvodil správne závery a tieto aj posúdil podľa prislúchajúcich právnych noriem. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením tohto rozhodnutia, na ktoré poukazuje. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V prejednávanej veci súd prvého stupňa zmietol návrh pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter, jeho účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu súd posudzuje, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa a či po takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má len povahu predbežnej otázky k posúdeniu otázky, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Má miesto jednak tam, kde možno pomocou neho eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovací návrh účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Za určovací návrh v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považuje súdna prax (aj v prejednávanej veci podaný) návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto určovacieho návrhu, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany navrhovateľovho práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky a stav ohrozenia práva navrhovateľa alebo neistota v jeho právnom postavení sa samotným vyriešením tejto (iba predbežnej) otázky definitívne neodstráni. Povinnosť preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Podstatným znakom určovacej žaloby je jej preventívny charakter, ktorý prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej ju je možné uplatniť v prípade, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. V danom prípade už navrhovateľkou tvrdené právo spoločnej nájomníčky družstevného bytu na prevod vlastníctva tohto bytu porušené bolo a to ako tvrdila uzavretím predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva k tomuto bytu medzi odporcami. Vzhľadom na skutočnosť, že tento byt následne bol ďalej prevedený na tretiu osobu, vyslovenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nemu, by navrhovateľke samo osebe žiadnu ochranu neprinieslo, vo všeobecnosti totiž naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je daný, ak sa práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena. Takéto rozhodnutie by sa totiž dotýkalo iba účastníkov tohto konania a preto by postavenie navrhovateľky vo vzťahu k predmetnému bytu nezmenilo. Navrhovateľka na výzvu súdu prvého stupňa vo svojom písomnom podaní z 15.03.2010 odôvodnila naliehavý právny záujem tým, že bez požadovaného určenia neplatnosti zmluvy nie je možné, aby sa jej dostalo zákonnej satisfakcie, priznania náhrady škody, v ktorej časti však napokon vzala návrh späť. Takto vymedzený právny záujem takisto na požadovanom určení nebol, pretože právo dávalo a navrhovateľka aj využila možnosť domáhať sa priamo náhrady škody, ktorá jej mala v dôsledku neplatnosti predmetnej zmluvy vzniknúť. C. právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. v danom prípade teda tak ako to správne konštatoval súd prvého stupňa chýbal a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa podľa zásady úspechu v konaní podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. vo výsledku zodpovedá aj výsledku, ktorý by zohľadňoval čiastočný úspech odporcov a čiastočné zastavenie konania v dôvodu zavinenia navrhovateľky a preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v časti náhrady trov konania v zmysle ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo výsledku správne. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom, úspešným v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporcovi 2/, pretože mu v konaní žiadne nevznikli a odporcovi 1/ preto, že písomné vyjadrenie súhlasu s čiastočným späťvzatím návrhu nepovažoval za úkon právnej služby v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 až 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a ani za žiaden im podobný, išlo len o písomné podanie, ktoré neobsahovalo žiadne skutkové či právne vyjadrenie, ktoré bo bolo možné považovať za účelne vynaložené na bránenie práva odporcu 1/ v odvolacom konaní. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.