Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/243/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899620 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011899620.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič - Stavebno obchodná firma A-Z, Měšťanská 9, Hodonín, IČO: 10 579 281, Česká republika, zast. advokátom JUDr. Jozef Holič, Lužická 7, Bratislava, proti žalovaným 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, 2/ JUDr. Ján Benčura, Záhradnícka 41, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV A-Z spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava, IČO: 31 328 750, zast. advokátom JUDr. Marián Alušic, Bieloruská 7, Bratislava, 3/ ITB Trade, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 921 650, zast. advokátom Mgr. Gregor Sadloň, Košariská 192/42, Dunajská Lužná, 4/ NEW Vital spol. s r.o., Metodova 7, Bratislava, IČO: 36 707 333, zast. advokátom JUDr. Milan Malata, Prievozská 4/B, Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/92/1998-826 z 12. januára 2011 a uzneseniu č.k. 26Cb/92/1998-866 z 5. mája 2011, ako aj proti uzneseniu č.k. 26Cb/92/1998-896 z 30. mája 2011 a o odvolaní žalobcu a žalovaného 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/92/1998-870 zo 4. mája 2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/92/1998-826 z 12. januára 2011 potvrdzuje. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/92/1998-870 zo 4. mája 2011 v časti týkajúcej sa náhrady trov konania žalovaného 1/ a žalovaného 2/ potvrdzuje a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania žalovaného 3/ a 4/ mení tak, že im právo na náhradu trov konania nepriznáva. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/92/1998-866 z 5. mája 2011 mení tak, že žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 99,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/92/1998-896 z 30. mája 2011 potvrdzuje. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne odvolací súd do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX C.. Ú.. K. A. M. Q. O.. Č.. XXXX U. Z. XXX M. J. O. Q. G., O.. Č.. XXXX/X U. Z.M. XXX M. J. O. Q. G., O.. Č.. XXXX/X U. Z. XXX M. U. O. Q. A. A.. Č.. XXXXXX na O.. Č.. XXXX V. A. XXX Q. K. Q. A.. Č.. XXXXXX/X na O.. Č.. XXXX/X V. A. XXX Q. K. a súčasne žiadal, aby uložil žalovanému 4/, aby mu vec vydal. Zamietnutie žaloby odôvodnil predovšetkým tým, že žalovaný 4/ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam udelením príklepu súdnym exekútorom JUDr. Václavom Kunom na dražbe nehnuteľností konanej dňa 6. júla 2007, pričom príklep bol schválený uznesením Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 39Er 109/2007 zo dňa 21. augusta 2007. Poukazujúc na § 61 zák. 233/95 Z.z., podľa ktorého v exekučnom konaní nie je možné navrátenie do predošlého stavu konštatoval, že žalovaný 4/ ako nový vlastník, ktorý nadobudol ako vydražiteľ podľa Exekučného poriadku vlastnícke právo originálnym spôsobom, je chránený pred všetkými prípadnými spormi, ktoré by sa mohli týkať jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú vydražil. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu poukázal na tú skutočnosť, že sa nimi súdy zaoberali už vo viacerých konaniach, predovšetkým v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obo 170/96 z 15. mája 1997, v ktorom najvyšší súd v jeho výroku určil, že žalovaný 1/, teda JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič - Stavebno obchodná firma A-Z Bratislava zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23. novembra 1992 o založení spoločnosti s ručením obmedzeným ŽELSTAV A-Z vniesol majetok v rozsahu podľa čl. IV. bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo 62/03 zo dňa 24. septembra 2003, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9. decembra 2002 č.k. 81Cb 80/97-859, keďže sa stotožnil s jeho záverom, že celý majetok, ktorý žalobca získal zmluvou o predaji časti podniku z 30. apríla 1992 platne a účinne vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti ŽELSTAV A-Z s.r.o. Bratislava, pričom poukázal na konanie všetkých vtedajších spoločníkov spoločnosti, ktorí dodatok spoločenskej zmluvy opatrili overenými podpismi a zmluva bola zaregistrovaná Štátnym notárstvom Bratislava I dňa 28. decembra 1992 R/587/92, čím bola splnená zákonná požiadavka v zmysle § 133 ods. 2 Obč. zák. platného v tom čase, pričom uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2004 sp. zn. 1Obdo V 9/2004 bolo dovolanie podané žalobcom proti rozsudku NS SR č.k. 6Obo 62/03-921 z 24. septembra 2003 odmietnuté, a preto so zreteľom na uvedené nepovažoval žalobu za dôvodne podanú. Ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia uviedol skutočnosť, že žalobca nepreukázal existenciu jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v čase rozhodovania súdom. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodol nesprávne obsadený súd, keď podľa jeho názoru mal rozhodovať občianskoprávny úsek. Poukázal na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 27S 15/98 zo dňa 6. októbra 1998, sp. zn. 27S 17/98 zo dňa 6. októbra 1998, ktoré boli nepriamo potvrdené rozsudkami najvyššieho súdu sp. zn. M-Sždov 2/99 zo dňa 17. februára 2001 a sp. zn. M-Sždov 4/99 zo dňa 30. mája 2001, z ktorých vyplýva, že zmena spoločenskej zmluvy, dodatok č. 1 zo dňa 23. novembra 1992 nie je záznamu schopnou listinou, a teda listinou schopnou na vykonanie zmeny vlastníctva v katastri nehnuteľností nie sú ani rozsudky Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 22Cb 21/96 zo dňa 22. apríla 1996 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 170/96 zo dňa 14. mája 1997. O tom, že nedošlo k vneseniu majetku do spoločnosti svedčí aj tá skutočnosť, že v obchodnom registri nie je zapísané, že v spoločnosti došlo k zmenám a vneseniu majetku do základného imania podľa § 28 ods. 2 písm. c/ Obch. zák.. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Oboj 1/1999 zo dňa 19. marca 1999, na základe ktorého možno urobiť záver, že ani príklepom na dražbe nemožno získať vlastníctvo, ak dobrovoľnú dražbu inicioval alebo vykonal ten, kto nebol vlastníkom nehnuteľností. Súdu prvého stupňa tiež vytýkal, že nevykonal dokazovanie spôsobom zodpovedajúcim Občianskemu súdnemu poriadku. Žalovaný 1/ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný 2/ navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť poukazujúc na rozsudky, na ktoré sa odvoláva v odôvodnení súd prvého stupňa, výroky ktorých sú podľa § 159 ods. 2 O.s.p. záväzné a tvoria podľa § 159 ods. 3 O.s.p. prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázal tiež na to, že JUDr. Ing. Ďurďovič ešte predtým, ako začal spochybňovať konkurz, jednoznačne svojimi právnymi úkonmi deklaroval, že majetok predáva za spoločnosť ŽELSTAV A-Z spol. s r.o. a nie za seba, teda pokiaľ by aj boli o tom pochybnosti, nemohli by byť na prospech toho, kto ich spôsobil, ba priam úmyselne vyvolal. Žalovaný 3/ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že zo samotnej skutočnosti, že nedošlo k zmene zápisu v obchodnom registri, nemožno vyvodiť, že k vneseniu majetku do spoločnosti nedošlo. Sám žalobca sa v zmene spoločenskej zmluvy s ďalšími spoločníkmi dohodol, že na jeho vklad ako spoločníka sa z ceny nepeňažného vkladu nezapočítava žiadna suma, a to z dôvodu, že s časťou podniku, ktorá bola predmetom nepeňažného vkladu, prechádzal aj záväzok z úverovej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobcom a Slovenskou štátnou sporiteľňou dňa 23. júla 1992, ak potom zostala výška vkladu žalobcu nezmenená, nemohla sa zmeniť ani výška základného imania. Ďalej uviedol, že stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Obpj 1/99 sa týka vecnej príslušnosti súdu na prejednanie sporu o určenie vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, ktoré sú zapísané do konkurznej podstaty úpadcu a zdôraznil, že žalovaný 4/ nadobudol nehnuteľnosti v exekučnom konaní a nie na dobrovoľnej dražbe. Žalovaný 4/ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca poukazuje, uviedol, že riešia odlišné situácie. V ďalšom sa stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa založenou na § 61 Exekučného poriadku. Napadnutým uznesením č.k. 26Cb/92/1998-870 zo 4. mája 2011 súd prvého stupňa rozhodol, že žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznáva; žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 177,88 EUR k rukám právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na účet vedený v A. A. Q..A.., Č..Ú..: XXXXXXXXX/XXXX v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia; žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 3. rade trovy konania vo výške 399,46 EUR k rukám právneho zástupcu žalovaného v 3. rade na účet vedený v E. K., Q..A.., Č..Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a napokon uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému v 4. rade trovy konania vo výške 25.527,30 EUR k rukám právneho zástupcu žalovaného v 4. rade v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Nepriznanie náhrady trov žalovanému 1/ odôvodnil neúčelnosťou trov spojených s právnym zastúpením, poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný 1/ má zriadené právne oddelenie a zamestnáva osoby s vysokoškoským právnickým vzdelaním, ktorého pred udelením plnej moci JUDr. Erbenovi v konaní aj zastupovali a robili tak aj po odvolaní plnomocnestva tomuto advokátovi. Za nepotrebné pre účelné bránenie práva označil vyjadrenie zo 16. novembra 2004, nakoľko súd účastníka na jeho podanie nevyzýval. Výrok týkajúci sa náhrady trov žalovaného 2/ odôvodnil ním preukázanými tromi úkonmi právnej služby v celkovej sume 177,88 EUR, žalovaného 3/ účelne vynaloženými piatimi úkonmi právnej služby a žalovaného 4/ šiestimi účelne vynaloženými úkonmi právnej služby. Proti časti tohto uznesenia týkajúcej sa náhrady trov konania žalovaných 2/ - 4/ podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a náhradu im nepriznať, a to s použitím § 150 O.s.p., pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval nepriaznivé majetkové pomery žalobcu a dĺžku súdneho konania a nevyhovenie jeho žiadostiam o nariadenie predbežného opatrenia, skutočnosti ktoré umožnili, aby nehnuteľnosti boli opätovne v priebehu konania prevádzané, s čím súvisí navýšenie trov konania. Proti časti tohto uznesenia týkajúcej sa náhrady trov konania žalovaného 1/ podal včas odvolanie žalovaný 1/, navrhujúc ho zmeniť a priznať mu náhradu jeho trov. Namietal, že podľa § 25 O.s.p. mal právo zvoliť si za zástupcu advokáta, k čomu ho viedla závažnosť a rozsiahlosť predmetu súdneho sporu, vyťaženosť a plnenie veľkého počtu úloh jeho zamestnancami a znižovanie ich stavu v dôsledku realizovaných zmien. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania žalovaného 2/ podal včas odvolanie žalovaný 2/ navrhujúc ho zmeniť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia vypočítanú z hodnoty predmetu konania 120 miliónov SK, za ktoré žalobca nehnuteľnosti predal. Napadnutým uznesením č.k. 26Cb/92/1998-866 z 5. mája 2011 súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 33.193,50 EUR do 10 dní od doručenia uznesenia s poukazom na položku č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca a súčasne požiadal o oslobodenie spod poplatkovej povinnosti. Poukazujúc na spoločnú poznámku k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16 zák. 71/92 Zb. vyslovil názor, že nie sú splnené podmienky pre vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie, pretože sa vo veci odvolal opätovne a v takom prípade mu už poplatková povinnosť nevzniká. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 26Cb/92/1998-896 z 30. mája 2011 nepriznal v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, keď dospel k záveru, že v danom prípade ide zrejme o bezúspešné bránenie práva a tiež po zohľadnení dokladov, ktorými preukazoval jeho majetkové pomery, ktoré posúdil ako nepresné, čiastočne zavádzajúce a neúplné. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a jeho žiadosti vyhovieť. Poukázal na to, že motorové vozidlo Ford Scorpio bolo vyradené z prevádzky, B. M. G. G. Ú. E. A., a preto poukaz na skutočnosť, Ž. B. J.A. Q. Z. Z. G. označil za bezpredmetný a konštatoval, že je síce pravdou, že je vedený ako vlastník viacerých nehnuteľností v kat. úz. Modra, tieto sú však predmetom súdneho konania. S ohľadom na uvedené preto konštatoval, že sú u neho splnené zákonné podmienky pre oslobodenie. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec až na záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu aj správne právne posúdil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa až na záver súdu prvého stupňa týkajúci sa existencie naliehavého právneho záujmu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V súčasnosti je ako vlastník sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľností vedený žalovaný 4/. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný 4/ ako vydražiteľ sa stal v zmysle § 150 ods. 2 zák. 233/95 Z.z. vlastníkom sporných nehnuteľností schválením udeleného príklepu súdom uznesením č.k. 39Er 109/2007-20 z 21. augusta 2007. Vzhľadom na spôsob, ktorým žalovaný 4/ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam získal a úpravu zák. 233/95 Z.z., odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že je vo svojom postavení vlastníka chránený a predmetnej žalobe nemožno proti nemu vyhovieť. Po prihliadnutí na opakované prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v priebehu konania a skutočnosť, že súčasným vlastníkom nehnuteľností je žalovaný 4/, žalovaní 1/ a 3/ neboli už v konaní pasívne legitimovaní. Cieľom žalobcu, ktorý sledoval podaním predmetnej žaloby bola nepochybne zmena zápisu vlastníka v katastri nehnuteľností, a túto by bolo možné realizovať jedine na základe rozsudku súdu práve o predmetnej žalobe. Preto odvolací súd mal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa § 80c/ O.s.p. a žalobu daný. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho obsadenia súdu, keď v súlade so Všeobecnými zásadami platnými pre občianskoprávne, správne a obchodnoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave na rok 2008 rozhodla predsedníčka Krajského súdu v Bratislave JUDr. Gabriela Šimonová, že vec má byť správne zapísaná do súdneho oddelenia 3Cob, teda obchodnoprávneho, nakoľko predmet konania súvisí s podnikateľskou činnosťou účastníkov, a preto potom bola správne aj na súde prvého stupňa vec vybavovaná ako majúca obchodnoprávny charakter. Odvolací súd prejednal odvolanie proti uzneseniu č.k. 26Cb/92/1998-870 zo 4. mája 2011 podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je v celom rozsahu vecne správne. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Je pravdou, že bolo právom žalovaného 1/ dať sa v zmysle § 24 O.s.p. zastupovať v konaní zástupcom, a to podľa § 25 O.s.p. advokátom. To však ešte neznamená, že trovy právneho zastúpenia je nutné v každom prípade považovať za nevyhnutné pre účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením týchto trov žalovaného 1/, keď ich považoval za nie účelné, pričom správne prihliadol na skutočnosť, že žalovaný 1/ disponuje nepochybne odborne vysoko kvalifikovaným aparátom, ako aj vecným vybavením tak, aby aj bez zastúpenia advokátom bolo zabezpečené uplatňovanie jeho práv. Nakoľko sa predmet konania z hľadiska predmetu činnosti žalovaného 1/ netýka takej právnej oblasti, s ktorou by žalovaný 1/ dochádzal do styku len veľmi zriedka, odvolací súd považoval napadnuté uznesenie vo vzťahu k žalovanému 1/ za vecne správne. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Odvolací súd pri hodnotení existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadol na tú skutočnosť, že žalovaní 3/ a 4/ sami prispeli k vzniku trov, keď v priebehu konania disponovali s vlastníckym právom k predmetným nehnuteľnostiam napriek tomu, že z poznámky z výpisu z LV č. XXXX J. X. B. XXXX je zrejmé, že vlastnícke právo k nim je sporné a je predmetom súdneho konania. Odvolací súd sa tiež stotožnil s postupom súdu prvého stupňa, keď pri výpočte sadzby tarifnej odmeny nevychádzal z tarifnej hodnoty rovnajúcej sa peňažnému plneniu ako to navrhol žalovaný 2/, nakoľko predmetom konania je určenie vlastníckeho práva a vydanie veci, teda nepochybne ide o predmet konania, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť. Na podporu správnosti tohto názoru poukazuje odvolací súd na poznámku k položke 1/ Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa vo veciach s totožným predmetom konania vyberá súdny poplatok ako pri predmete konania, ktorý nemožno oceniť peniazmi. Odvolanie žalovaného 2/ preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné a napadnuté uznesenie č.k. 26Cb/92/1998-870 zo 4. mája 2011 v časti týkajúcej sa žalovaných 1/ a 2/ podľa § 219 O.s.p. potvrdil a v časti týkajúcej sa žalovaných 3/ a 4/ podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. Odvolací súd prejednal odvolanie podané proti uzneseniu č.k. 26Cb/92/1998-896 z 30. mája 2011 podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že o žiadosti o oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov rozhodoval už Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob 25/2009-738 z 10. februára 2010. Žalobca nepreukázal, že by od vydania tohto uznesenia došlo k podstatnej nepriaznivej zmene v pomeroch žalobcu, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil, pritom prihliadol aj na výšku súdneho poplatku. Odvolací súd prejednal odvolanie podané proti uzneseniu č.k. 26Cb 92/1998-866 z 5. mája 2011 podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne. Za správny zodpovedajúci spoločnej poznámke k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. 71/92 Zb. považoval odvolací súd názor žalobcu, že pri opätovnom podaní odvolania sa už súdny poplatok neplatí. V prejednávanej právnej veci však súd prvého stupňa uznesením č.k. 26Cb/92/1998-804 zo dňa 29. novembra 2010 pripustil zmenu žaloby tak, že sa žalobca súčasne popri určení vlastníckeho práva domáhal aj vydania veci, nárok ktorý nebol predmetom pôvodného odvolania. Odvolanie v tejto časti preto podlieha poplatkovej povinnosti, ktorej správna výška podľa položky 1 písm. b/ v spojení s poznámkou č. 1 k položke 1/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 71/92 Zb. predstavuje sumu 99,50 EUR. Odvolací súd z toho dôvodu napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa sadzby súdneho poplatku za odvolanie podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.