Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/225/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899698 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011899698.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ C. Š., bytom A. XXX, 2/ O. T., bytom I. XX, R., 3/ G.. H. V., bytom L.. E. XX, A., 4/ Y. F., bytom A. XXX, všetci zastúpení JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom v Bratislave, Riečna 2, proti odporcom: 1/ A., E.. E. A..O.., A. XX, 2/ G. R., bytom A. XX, obidvaja zastúpení Ing. JUDr. Vojtechom Keselým, CSc., advokátom v Bratislave, Račianska 39, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľov a odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. marca 2011 č.k. 4C 783/2008-202, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľom 1/ až 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania 1.204,73 eur k rukám ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Dospel k záveru, že navrhovatelia jednoznačne zavinili zastavenie konania, pričom napriek tomu, že boli právne zastúpení, neboli schopní ustáliť ani na výzvy súdu okruh účastníkov konania. A odporcom v konaní vznikli trovy. Tvrdenia navrhovateľov, že sú staršieho veku, nemajú prostriedky na vedenie súdneho sporu a najmä, že jeden z nich trpí onkologickým ochorením, nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa s odôvodnením, oni iniciovali súdny spor a za uvádzaného osobného stavu. Pri určení výšky náhrady trov konania, ktoré odporcom priznal podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., vychádzal z toho, že predmetom sporu v danej veci je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nie nehnuteľnosť sama a preto nie je možné stotožňovať cenu nehnuteľnosti s hodnotou predmetu sporu. Hodnotu určenia práva podľa neho nie je možné vyčísliť a preto pri rozhodovaní o náhrade trov postupoval podľa § 11 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“) a za základnú sadzbu tarifnej odmeny považoval 1/13 výpočtového základu v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie navrhovatelia aj odporcovia. Navrhovatelia žiadali uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov konania dôvodiac tým, že návrh na začatie konania podali dôvodne, keďže inak sa nemohli domôcť svojho práva. Uviedli, že návrh vzali späť v dôsledku závažnej onkologickej choroby a náročnej liečby navrhovateľky, ktorá jej nedovoľuje pokračovať v konaní. Nesúhlasili so záverom súdu prvého stupňa, že onkologické ochorenie nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, nielen pre závažnosť tohto ochorenia, ale aj preto, že má zásadné finančné dopady na pomery navrhovateľky, keďže povinnosť nahradiť odporcom trovy konania by ju mohlo vážne ohroziť. Opätovne poukázali na to, že práve konaním odporcov, ktorí opakovane prevádzali nehnuteľnosti na ďalšie osoby, sa musel rozširovať okruh odporcov. Vzhľadom na tieto okolnosti mali za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania odporcom, keďže pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov konania, pričom nepriznanie náhrady trov konania odporcovi by nepostihlo ich majetkovú sféru. Odporcovia žiadali napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhovateľom uložiť povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne náhradu trov konania, a to odporcovi 1/ vo výške 11 179,11 Eur a odporcovi 2/ vo výške 10 960,52 Eur. Namietali, že súd prvého stupňa nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, keď pri určení náhrady trov konania nevychádzal z ceny veci, ktorou bola hodnota nehnuteľnosti, ku ktorej sa malo určiť vlastnícke právo. Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, je potrebné podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť pre nesprávne právne posúdenie veci a nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Odvolací súd už vo svojom rozhodnutí z 12. augusta 2010 č.k. 4Co 218/2010-190 konštatoval, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo správneho záveru, že z procesného hľadiska zastavenie konania v zásade zavinili navrhovatelia, ktorým z tohto dôvodu podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vznikla povinnosť uhradiť jeho trovy. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení vychádzal z rovnakého hodnotenia, že navrhovatelia jednoznačne zavinili zastavenie konania, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, pretože neboli preukázané iné skutočnosti, ktoré by ho spochybňovali. V konaní nebolo preukázané, že odporcovia prevádzali predmetné nehnuteľnosti s úmyslom znemožniť navrhovateľom uplatniť ich práva, tak ako to tvrdili v podanom odvolaní. Súd prvého súdu sa v napadnutom uznesení zaoberal aj možnosťou aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré umožňuje súdu prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Zo slovného znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k osobitostiam konkrétneho prípadu a odstráneniu neprimeranej tvrdosti, nemožno ho však vykladať tak, že kedykoľvek, bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, možno úspešnému účastníkovi konania nepriznať náhradu trov konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na pomery oprávneného účastníka, najmä majetkové. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Okolnosti významné pre rozhodnutie podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. musia byť z obsahu spisu zrejmé a musí ich preukázať účastník, ktorý sa takéhoto rozhodnutia domáha. V prejednávanej veci boli na strane navrhovateľov štyria účastníci, ktorým bola povinnosť zaplatiť náhradu trov konania uložená spoločne a nerozdielne, pričom odvolanie (aj predchádzajúce) je odôvodnené tým, že navrhovateľka trpí závažným onkologickým ochorením, v súvislosti s ktorým má zvýšené finančné výdavky. Z podaných odvolaní však nie je zrejmé, ktorej navrhovateľky sa tieto okolnosti týkajú a nie sú podložené ani žiadnymi dokladmi. Odvolací súd sa za tohto stavu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že samotný zlý zdravotný stav a vek navrhovateľov, nie je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania úspešným odporcom, navyše ani v odvolacom konaní nepreukázali dostatočne pomery, ako dôvod hodný osobitného zreteľ. Odvolací súd sa v prejednávanej veci stotožnil s názorom odporcov v tom, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal z toho, že ide o konanie, v ktorom nie je možné vyčísliť hodnotu uplatňovaného práva. Podľa § 151 ods. 5 veta prvá O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Sadzobníkom pre určenie odmeny za právne služby v prípade, ak bol účastník súdneho konania zastúpený advokátom, je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Podľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej služby a základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty (veci) je stanovená v § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Podľa § 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že aj vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, treba pri odmene právnej služby z hodnoty veci alebo práva za predpokladu, že predmetom konania je vec alebo právo oceniteľné peniazmi. V každom konkrétnom prípade je preto potrebné skúmať, či možno predmet právneho úkonu oceniť a v súvislosti s tým určiť i výšku náhrady trov konania. V preskúmavanej veci bolo predmetom konania určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Treba súhlasiť s tvrdením odporcov, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia mal vychádzať z ustanovenia § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keďže v danej veci išlo o predmet konania, ktorý je oceniteľný v peniazoch. Odvolací súd pri tomto svojom názore vychádzal z ustálenej súdnej praxe, ktorá vychádza z analógie hodnotenia oceniteľnosti predmetu konania ako základu pre určenie súdneho poplatku, podľa ktorej pre vyrubovanie poplatku v určovacích žalobách (§ 80 písm. c/ O.s.p.) je rozhodujúce, či ide o konanie o návrhu na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti (ako je to v prejednávanej veci), ak sú predmetom konania, t.j. tým, čoho sa účastník pri procesnej ochrane svojho subjektívneho práva (oprávneného záujmu) domáha, skutočnosti, na ktorých sa zakladá ochrana vlastníckeho práva vrátane jeho predmetu, ktorý tvorí oceniteľnú hmotnú vec. Za platnosti tohto názoru je cena nehnuteľnej veci rozhodujúca na účely určenia poplatku za konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, keď pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny považoval 1/13 výpočtového základu podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. za základ pre určenie odmeny advokáta. Právny názor, že pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania je potrebné vychádzať v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 a ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z ceny veci, resp. práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí jej poskytovania, čo v danom prípade predstavuje hodnotu nehnuteľností, ku ktorým sa malo určiť vlastnícke právo, vyslovil odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí a súd prvého stupňa sa ním napriek povinnosti stanovenej v § 226 O.s.p. neriadil. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. O.s.p., v ktorom bude jeho úlohou vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že bude viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.