Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/474/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899870 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011899870.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu W. I.T., C.. XX. O. XXXX, W. X, S., zast. advokátkou JUDr. Danou Leštákovou, PhD., Bebravská 3, Bratislava, proti žalovaným 1/ Ing. Pavol Seko - Polyex, Lazaretská 13, Bratislava, IČO: 11 795 000, práv. zast. JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom, Šafárikovo nám. 2, Bratislava, 2/ O. O., C.. XX. B. XXXX, N. XX, S., práv. zast. JUDr. Pavlom Malichom, advokátom, Dunajská 25, Bratislava, o 16.784,14 EUR s príslušenstvom, o odvolaní všetkých účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb/75/2003-821 z 19. júla 2011 a o odvolaní žalovanej 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb 75/2003-872 z 12. augusta 2011, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb/75/2003-821 z 19. júla 2011 vo veci samej a v súvisiacich výrokoch o trovách konania potvrdzuje a v časti priznaného príslušenstva mení tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zo sumy 8.511,47 EUR úroky z omeškania v sadzbe 18 % ročne od 27. októbra 2001 do zaplatenia.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb 75/2003-872 z 12. augusta 2011 zrušuje.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.511,47 EUR spolu s úrokom z omeškania v sume 9,8 % od 27. októbra 2001 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa náhradu trov štátu v sume 412,45 EUR do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa náhradu trov štátu v sume 412,50 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, ktorými mal za preukázané, že pôvodný žalobca, spoločnosť AMCRO ITC spol. s r.o. Bratislava ako zhotoviteľ a žalovaný 1/ ako fyzická osoba - podnikateľ živnostník a súčasne manžel žalovanej 2/ spoločne ako objednávatelia uzatvorili dňa 24. mája 1999 zmluvu o dielo. Námietku žalovanej 2/, že zmluva má občianskoprávny charakter nepovažoval za dôvodnú, a to so zreteľom na obsah zmluvy, najmä jej čl. X ods. 2, v ktorom sa účastníci zmluvy písomne dohodli, že sa zmluvný vzťah bude riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného a Občianskeho zákonníka, teda v prvom rade špeciálnym predpisom zák. č. 513/91 Zb. a až v druhom rade všeobecným právnym predpisom zák. č. 40/64 Zb. a tiež s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 Obch. zák.. So zreteľom na uvedené a skutočnosť, že povinnosť objednávateľa zaplatiť
cenu čiastočného plnenia vznikla až potom, čo túto časť prenechal žalovaným v plnej dispozícii, čo nastalo v zmysle § 548 ods. 1, § 554 ods. 1 a 555 ods. 1 Obch. zák. až 12. októbra 2001 a nie 31. decembra 2000, nepovažoval námietku žalovanej 2/ týkajúcu sa premlčania za dôvodnú. Spornou medzi účastníkmi zostala faktúra č. 12006/2000, vystavená pôvodným žalobcom dňa 14. decembra 2000 na sumu 1.015.639,40 Sk vrátane DPH, z ktorej zostala nezaplatená suma 505.639,40 Sk. Žalovanými namietané dôvody, pre ktoré odmietali doplatiť zvyšnú časť vyfakturovanej ceny diela, a to že práce boli nekvalitné, nezrealizované, považoval za nepreukázané, keď žalovaní nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce včasnú a riadnu reklamáciu, nimi neskôr uvádzané dôvody neobsahuje ani výzva na ukončenie spolupráce, žalobcovi nebola poskytnutá primeraná lehota na odstránenie vád, a preto konštatoval, že žalobcovi nebol umožnený postup podľa § 436 a nasl. Obch. zák.. V odôvodnení ďalej konštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie do zastavenia stavby vykonaných dodávok prác, a to s poukazom na čl. X ods. 3 a 5 zmluvy o dielo z 24. mája 1999. Pri určení hodnoty zhotoviteľom vykonaných prác vychádzal zo znalcom Y.. B. Š., M.. vypracovaného posudku č. 2/2011 a priznal žalobcovi za skutočne zrealizované práce za „nadstavbu a prestavbu“ v sume 61.980,82 Sk, za vnútorné úpravy sumu 265.950,06 Sk, za vnútorný vodovod a kanalizáciu vrátane plynu sumu 70.590,02 Sk, za ústredné kúrenie sumu 284.727,30 Sk, zariadenie staveniska v sume 13.494,15 Sk náhradu 10 % DPH v sume 69.674,24 Sk po odpočítaní čiastočného plnenia žalovanými v sume 510.000,- Sk celkove sumu 256.416,59 Sk, čo po prepočte predstavuje 8.511,47 EUR. Súd prvého stupňa nevyhovel žalobe v časti týkajúcej sa elektroinštalácie s odôvodnením, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a tiež s poukazom na rozporné tvrdenie samotného žalobcu, týkajúce sa elektroinštalácie, keď spočiatku tvrdil, že práce boli len v počiatkoch, neskôr že boli dodané v rozsahu 30 %, k odhadu znalca, ktorý teoreticky daný rozsah podľa projektu vyčíslil sumou 90.433,- Sk, žalobca uviedol rozsah v sume 47.269,19 Sk, pričom do faktúry uviedol plnú cenu elektroinštalácie v sume 130.000,- Sk napriek tomu, že realizoval len malú časť týchto prác. Výšku priznaného úroku z omeškania odôvodnil ustanovením § 369 ods. 1 Och. Zák. a tomuto ustanoveniu zodpovedajúcemu úroku z omeškania, keďže žalobca nepredložil dôkaz preukazujúci dôvodnosť ním uplatnenej sadzby úroku z omeškania. Určenie počiatku omeškania odôvodnil zmluvne dohodnutou lehotou splatnosti 14 kalendárnych dní a dňom 12. októbrom 2001, kedy boli práce ponechané v dispozícii žalovaným. So zreteľom na uvedené žalobu v časti, ktorou sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania ešte za skoršie obdobie súd prvého stupňa zamietol. Výrok týkajúci sa náhrady trov konania odôvodnil odkazom na § 142 ods. 2 O.s.p. a pomerný úspech obidvoch účastníkov v konaní. O náhrade trov štátu rozhodol s poukazom na § 148 ods. 1 O.s.p, pomerný úspech účastníkov v konaní a vznik trov na znalečnom, v rozsahu ktorý nebol krytý preddavkami účastníkmi zloženými.
Proti zamietajúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne prihliadol na faktúru č. 211/1999, nakoľko sa týka elektroinštalačných prác v byte na 2. poschodí. Ďalej súd prvého stupňa pochybil, keď neprihliadol na zápisy v stavebnom denníku týkajúce sa elektroinštalácie. Ďalej súdu prvého stupňa vytýkal, že vytrhol z kontextu vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 3. novembra 2003, ďalej zamenil vyjadrenie žalovaného 1/ a považoval ho za vyjadrenie žalobcu v tom, že rozsah prác na elektroinštalácii mal žalobca potvrdiť v rozsahu 30 % a nesprávne je aj tvrdenie súdu o tom, že žalobca mal uviesť znalcovi elektroinštaláciu v rozsahu 47.269,19 Sk, keď toto číslo síce vyplýva zo sumáru uvedeného znalcom, ale jedná sa o sčítaciu chybu znalca. Ďalej namietal, že znalec elektroinštaláciu v znaleckom posudku uvádzal len orientačne a nezáväzne, pretože mu žalovaní neposkytli potrebnú súčinnosť pri spracovaní znaleckého posudku, žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 21. apríla 2011 žiadal, aby bola elektroinštalácia odsúhlasená na pojednávaní za prítomnosti znalca Y.. B. Š., M.. a účastníkov konania podľa prepočtov znalca na stranách 47 - 56 predmetného znaleckého posudku, čomu však súd prvého stupňa nevyhovel a konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Za nesprávny označil aj výrok týkajúci sa príslušenstva pohľadávky, keď podľa jeho názoru nezodpovedá ustanoveniu § 502 Obch. zák. a dňu uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, ktorému zodpovedá vyššia ako súdom prvého stupňa priznaná sadzba úroku z omeškania.
Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku podali včas odvolanie obidvaja žalovaní navrhujúc ho zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, prípadne ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, že znalecký posudok č. 2/2011 má množstvo nedostatkov a nepresností, pričom najvážnejšie pochybenie spočíva v tom, že sa znalec osobne neoboznámil so situáciou obhliadkou na mieste, a preto nie je možné, aby znalec vedel objektívne posúdiť rozsah vykonaných prác a ich kvalitu, ako aj použité materiály a
technológie. Ďalej namietali, že znalec mal v znaleckom posudku porovnať projektovú dokumentáciu žalobcu a žalovaných v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo a ustáliť, či sa jedná o zhodnú projektovú dokumentáciu, ďalej že sa znalec nevysporiadal s povinnosťou žalobcu vytvoriť potrebný rozpočet podľa výkazu výmer a súčasne sa nevysporiadal so skutočnosťou, že dispozičné riešenie bytu sa nezmenilo, taktiež ignoroval, že súčasťou ceny podľa zmluvy boli aj návody, certifikáty a revízne správy, bez ktorých dodávka nie je splnená a tiež nezohľadnil právo žalovaných na výber kotla. Ďalej namietali, že práce boli pôvodným žalobcom, spoločnosťou AMCRO ITC spol. s r.o. z veľkej časti vykonané nekvalitne a neodborne, neboli riadne ukončené, prípadne boli použité iné materiály a technológie. Za nesprávny označili aj postup súdu prvého stupňa, keď nevyhovel ich žiadosti na doplnenie dokazovania výsluchom svedka Y.. W. L., ktorý je odborne spôsobilou osobou na posúdenie vhodnosti materiálov a zariadení dodaných žalobcom.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny až na časť týkajúcu sa príslušenstva pohľadávky, v ktorej súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa okrem výroku týkajúceho sa príslušenstva stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto ho v tejto časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že či už žalobca v časti, v ktorej nebolo žalobe vyhovené alebo žalovaní vo vyhovujúcej časti vôbec neuniesli dôkazné bremeno tak, aby spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť preukázali nimi tvrdené skutočnosti.
Ani odvolací súd nepovažoval v súčasnosti doplnenie dokazovania navrhovaného účastníkmi za spôsobilé bezpečne preukázať nimi tvrdené skutočnosti a ani za hospodárne, nakoľko od roku 2001, kedy sa účastníci v zmysle § 549 Obch. zák. dohodli na obmedzení rozsahu diela a ukončili jeho realizáciu, uplynula pomerne dlhá doba, po ktorú dielo nezostalo v pôvodnom stave, ale bolo menené tretími subjektmi. So zreteľom na uvedené by ani podľa názoru odvolacieho súdu doplnenie dokazovania navrhovaným spôsobom nebolo účelné. Za dôvodné odvolací súd nepovažoval ani námietky žalovaného 1/, že znalec nemohol objektívne posúdiť rozsah vykonaných prác a ich kvalitu, nakoľko sa so situáciou neoboznámil osobne obhliadkou, a to vzhľadom na jeho rozporné tvrdenia, keď na pojednávaní dňa 28. júna 2011 tak ako v odvolaní tvrdil, že znalec robil znalecký posudok od stola, s nimi bol na stavbe raz asi 10 minút, až na otázku súdu pripustil, že bol na stavbe v čase, keď tam bola jeho manželka a na pojednávaní pred odvolacím súdom vypovedal, že nie je pravdou, že súdnemu znalcovi zo strany žalovaných nebola poskytnutá súčinnosť, nakoľko s ním boli v kontakte, niekoľko hodín so znalcom komunikovali v predmetných priestoroch.
Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaní neuplatnili nároky z vád tovaru spôsobom uvedeným v § 436 Obch. zák., keď z v konaní preukázanej reklamácie z 10. novembra 2001 nie je zrejmé, ktorý nárok si vlastne uplatnil, keď ako opatrenie napr. uvádza „dodávateľ si na vlastné náklady systém okamžite vezme“, z čoho nie je zrejmé, či žiada výmenu vadného plnenia za bezvadný, prípadne v tejto časti odstúpil od zmluvy alebo žiada zľavu z ceny s tým, že uvádza, že zvyšok dokončí iná špecializovaná firma, ako by od zmluvy odstúpil, alebo síce uplatnil zľavu z ceny, nekonkretizoval však akú.
Dôvodným bolo odvolanie žalobcu týkajúce sa sadzby priznaného úroku z omeškania, keďže v zmysle § 502 ods. 1 O ch. zák. rozhodujúca bola výška obvyklých úrokov požadovaných za úvery, ktoré poskytovali banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy, t.j. v prejednávanej veci dňa 24. mája 1999 a podľa oznámenia Tatra banky, a.s. v tomto období banka požadovala 25 % úrok, VÚB, a.s. od 20,25 % do 36,50 %, s ohľadom na skutočnosť ktorú odvolací súd považoval žalobcom požadovaný úrok z omeškania v sadzbe 18 % p.a. za zodpovedajúci zákonu, a preto rozsudok v tejto časti podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným.
Vzhľadom na pomerný úspech účastníkov v konaní rozhodol odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 a § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za odvolanie v sume 510,50 EUR s poukazom na položku 2a Sadzobníka súdnych poplatkov.
Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná 2/ navrhujúc ho zrušiť alebo zmeniť a poplatkovú povinnosť uložiť obidvom žalovaným spoločne a nerozdielne, nakoľko žalovaným 1/ a 2/ bola uložená rozsudkom povinnosť plniť tiež spoločne a nerozdielne.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny poplatok bol napadnutým uznesením vyrubený podľa položky č. 2a Sadzobníka súdnych poplatkov. Ku dňu vzniku poplatkovej povinnosti žalovanej 2/ však žiadna položka č. 2a Sadzobníka súdnych poplatkov neexistovala, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.