Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/1/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200003 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200003.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, IČO: 30 794 242, Tupého 25/A, Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia zo dňa 08.11.2011 vydanom v konaní pod č. KM-919-002/SI-2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.11.2011 vydané v konaní pod č. KM-919-002/SI-2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom sa nepriznáva náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou súdu dňa 03.01.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo fiktívne rozhodnutie zo dňa 08.11.2011 vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj len ZSI) týkajúcich sa sprístupnenia „všetkých interných predpisov Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru alebo Úradu boja proti korupcii, ktorú upravujú operatívnu činnosť príslušníkov PZ služobne zaradených na Úrade boja proti korupcii“. Domáhal sa zrušenia napadnutého fiktívneho rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že rozhodnutím zo dňa 07.10.2011, doručeným dňa 14.10.2011 pod č. KM-919-001/ SI-2011, žalovaný zamietol jeho žiadosť o sprístupnenie informácií. Rozkladom zo dňa 24.10.2011, žalovanému doručenom dňa 24.10.2011, žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie. Lehota na rozhodnutie o rozklade žalovanému márne uplynula dňa 08.11.2011, v dôsledku čoho v uvedený deň vznikla fikcia rozhodnutia o zamietnutí rozkladu. Uvedené rozhodnutie je podľa žalobcu v dôsledku absolútnej absencie odôvodnenia a ďalších formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom nepreskúmateľné, čo je dôvodom na jeho zrušenie. Žalobca zároveň poukázal na to, že prvostupňový orgán (Úrad boja proti korupcii), ktorý vydal rozhodnutie, je v zmysle čl. 5 písm. a/ a čl. 42 ods. 4 písm. h/ nariadenia ministra vnútra SR č. 57/2007 iba organizačnou zložkou žalovaného a nie je samostatnou povinnou osobou. Vzhľadom na to, že v oboch stupňoch rozhodoval ten istý správny orgán, zákonná lehota na rozhodnutie o opravnom prostriedku v zmysle § 19 ods. 3 ZSI začala plynúť podaním rozkladu. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne dňa 09.05.2012, zotrval na svojom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že dňa 24.10.2011 bol žalovanému doručený rozklad žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu. Dňa 26.10.2011 bol rozklad doručený povinnej osobe a povinná osoba rozklad doručila osobitnej komisii ministra vnútra SR dňa 16.11.2011 (teda v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote). Odvolacím orgánom bolo v rozkladovom konaní pod č. SLV-OLVS-142/2011 dňa 29.11.2011 rozhodnutie č. KM-919-001/SI-2011 zo dňa 07.10.2011 zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní povinná osoba rozhodnutím zo dňa 09.12.2011 nevyhovela žiadosti žalobcu, žalobca podal opätovne rozklad a povinná osoba doručila tento rozklad osobitnej komisii ministra vnútra SR dňa 11.01.2012, t.j. opäť v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 25.01.2012 v rozkladovom konaní vedenom pod č. SLV-OLVS-6/2012 rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 09.12.2011 potvrdil. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o existencii fiktívneho rozhodnutia zo dňa 08.11.2011 poukázal na ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktoré sa použijú primerane, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 22 ods. 1 ZSI). Zároveň žalovaný poukázal na znenie § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., podľa ktorého ak správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, nerozhodne o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo. Správnosť tohto postupu podľa žalovaného potvrdzuje aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sži/7/2011 zo dňa 21.03.2012 z ktorého vyplýva, že „pokiaľ proti rozhodnutiu, ktorým povinná osoba nesprístupnila informácie, bol podaný opravný prostriedok, je v zmysle ustanovení Správneho poriadku povinnosťou povinnej osoby vec opätovne preskúmať a v prípade uznania nároku odvolateľa vyhovieť jeho žiadosti o sprístupnenie informácie. V opačnom prípade povinná osoba predloží opravný prostriedok spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď jej odvolanie došlo“. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté fiktívne rozhodnutia žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., pretože ide o rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na základe súhlasu účastníkov konania podľa § 250f ods. 1 O.s.p. rozhodol súd o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 31.10.2012. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že listom zo dňa 29.09.2011, doručeným žalobcovi dňa 04.10.2011, žalobca požiadal žalovaného o sprístupnenie vyššie uvedených informácií. Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii dňa 07.10.2011 pod č. KM-919-001/ SI-2011 vydalo rozhodnutie, ktorým nevyhovelo žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií s poukazom na § 8 ZSI. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu rozklad, ktorý bol žalovanému doručený dňa 24.10.2011. Na podaní žalobcu (rozklade) sa nachádza pečiatka podateľne žalovaného zo dňa 24.10.2011 a zároveň pečiatka podateľne Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii zo dňa 26.10.2011. Dňa 16.11.2011 Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii predložil rozklad žalobcu spolu so spisovým materiálom osobitnej komisii ministra vnútra pre prípravu návrhu a rozhodnutí o rozkladoch. V rozkladovom konaní pod č. SLV-OLVS-142/2011 dňa 29.11.2011 bolo rozhodnutie č. KM-919-001/SI-2011zo dňa 07.10.2011 zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní povinná osoba rozhodnutím zo dňa 09.12.2011 nevyhovela žiadosti žalobcu, žalobca podal opätovne rozklad a povinná osoba doručila tento rozklad osobitnej komisii ministra vnútra SR dňa 11.01.2012. Odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 25.01.2012 v rozkladovom konaní vedenom pod č. SLV-OLVS-6/2012 rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 09.12.2011 potvrdil. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podľa § 17 ods. 1 ZSI žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 19 ods. 3 ZSI odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravené ZSI oprávňujú každého na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Žiadosť o sprístupnenie informácií je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať (§ 14 ods. 1, 4 ZSI). Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti (§ 17 ods. 1 ZSI). Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Spornou otázkou bolo, či zo zákona nastali podmienky vedúce k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 19 ods. 3 ZSI v nadväznosti na lehotu, ktorú má orgán rozhodujúci o rozklade, pričom žalobca tvrdil, že táto lehota je len 15- dňová a žalovaný vychádzal z toho, že pred touto 15- dňovou lehotou má ešte povinná osoba lehotu 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie (rozklad) došlo a v tejto lehote je povinná predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu. O rozklade proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy (§ 19 ods. 2 ZSI). Podľa § 61 ods. 3 Správneho poriadku sa ustanovenia o odvolaní použijú primerane aj na konanie o rozklade. Podľa názoru súdu je v konaní o rozklade pojmovo vylúčená aplikácia § 57 ods. 2 Správneho poriadku. V tomto konaní je totiž orgán, ktorý rozhoduje o rozklade a orgán I. stupňa, ktorého rozhodnutie je preskúmavané, jedným správnym orgánom. Pri rozklade ide o osobitný prípade preskúmania vlastného rozhodnutia a rozdielne je len to, kto je v jeho rámci funkčne príslušný rozhodnúť. V tomto prípade nemá podaný riadny opravný prostriedok (rozklad) devolutívny účinok. Vychádzajúc z uvedeného potom nemôže plynúť 30-dňová lehota podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku tak, ako v prípade odvolania, ktoré má devolutívny účinok ( o odvolaní rozhoduje správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal - § 58 ods. 1 Správneho poriadku). Z tohto dôvodu lehota na vydanie rozhodnutia o rozklade podľa § 19 ods. 3 ZSI začína plynúť už doručením rozkladu tomuto ústrednému orgánu štátnej správy. Súdna prax teda napriek nie celkom jednoznačnej právnej úprave vidí rozdiel v plynutí lehôt podľa ZSI, keď ide o odvolacie konanie a v prípade, ak ide o konanie o rozklade. K poukazu žalovaného na rozsudok NS SR sp. zn. 2 Sži/7/2011 zo dňa 21.03.2012, ktorý sa odvoláva na skorší rozsudok NS SR sp. zn. 2Sž-o-KS 259/2004 zo dňa 28.09.2005, treba uviesť, že názory vychádzajúce z týchto rozsudkov sú založené na „podanom odvolaní“, kde skutočne platí, že s poukazom na § 57 ods. 2 Správneho poriadku (ktorý sa subsidiárne použije v prípade, ak niektoré otázky nie je možné riešiť ZSI), ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo. V takomto prípade treba rátať aj s lehotou 30 dní podľa § 57 ods.2 Správneho poriadku. Na podporu tvrdenia, že ústredné orgány štátnej správy nemajú možnosť autoremedúry a ani 30-dňovú lehotu na postúpenie rozkladu vedúcemu, a že vedúci ústredného orgánu musí o rozklade rozhodnúť do 15 dní od doručenia rozkladu na podateľňu ústredného orgánu štátnej správy, možno poukázať na rozsudok NSS ČR sp. zn. 6 A 125/2000 zo dňa 27.11.2003, rozsudok NSS ČR sp. zn. 7 A 76/2002 zo dňa 04.11.2003 a tiež napr. na uznesenie NS SR sp. zn. 1Sž-o-NS 122/2004 zo dňa 19.04.2005. Súdy v týchto rozhodnutiach vyslovili, že v prípade rozkladového konania, je orgán, ktorý rozhoduje o rozklade a správny orgán I. stupňa, ktorého rozhodnutie je preskúmavané, jedným správnym orgánom a rozdielne je len to, kto v jeho rámci ako funkčne príslušný rozhoduje. Preto nemôže plynúť 30-dňová lehota pre predloženie rozkladu na rozhodnutie, ako je to v odvolacom konaní, a lehota pre vydanie rozhodnutia o rozklade plynie odo dňa doručenia rozkladu do podateľne ústredného orgánu štátnej správy. V danom prípade bolo povinnou osobou Ministerstvo vnútra SR (žalovaný), ktoré rozhodovalo v prvom i druhom stupni. Prvostupňový správny orgán, Úrad boja proti korupcii, je organizačnou zložkou Ministerstva vnútra SR, je jeho útvarom, ktorého riaditeľ je priamo podriadený ministrovi vnútra. Vyplýva to z Organizačného poriadku Ministerstva vnútra SR a z nariadenia Ministerstva vnútra SR o podriadenosti útvarov Ministerstva vnútra SR. Lehota určená § 19 ods. 3 ZSI začala žalovanému plynúť odo dňa doručenia rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii zo dňa 07.10.2011. Rozklad proti tomuto rozhodnutiu bol žalovanému doručený dňa 24.10.2011. Odvolací orgán má rozhodnúť o odvolaní (rozklade) do 15 dní od doručenia odvolania (rozkladu) povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia (§ 19 ods. 1, 3 ZSI). Pätnásťdňová lehota na vydanie rozhodnutia uplynula dňom 08.11.2011. Žalovaný v tejto lehote rozhodnutie o rozklade nevydal. Podľa už citovaného ustanovenia § 19 ods. 3 ZSI sa preto predpokladá, že žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poznamenať, že zmyslom ZSI je úprava podmienok, postupu a rozsahu slobodného prístupu k informáciám. Cieľom ZSI a pre žiadateľa podstatným, je rozhodnutie o poskytnutí (neposkytnutí, obmedzení) informácie, ktorou disponuje povinná osoba. Fiktívne rozhodnutie je vzhľadom na svoju fiktívnu povahu a s tým spojenú absenciu základných formálnych a materiálnych náležitosti nepreskúmateľné a preto nezákonné. Zároveň nie je pre oprávnenú osobu vysvetlením postoja povinnej osoby, predpokladá sa len zamietnutie žiadosti o sprístupnenie informácie. Tento právny stav však nevychádza zo základnej požiadavky práva na informácie vyjadrenej čl. 26 Ústavy SR a ZSI a vzhľadom na to fiktívne rozhodnutie nemožno považovať za vydané podľa práva. S ohľadom na to, že aj fiktívne rozhodnutie, hoci samo o sebe nemôže obsahovať náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, podlieha súdnemu prieskumu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p., preskúmal súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a v zhode s judikovanou praxou dospel k záveru, že toto rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., nakoľko ide o rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba bola dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nezákonné s poukazom na § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 veta tretia O.s.p., keď síce žalobca mal vo veci úspech, keďže žalobe bolo vyhovené, ale súd tu vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mu náhradu trov konania nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Súd vychádzal zo samotného účelu ZSI, ktorým je nepochybne zabezpečenie realizácie Ústavou SR zaručeného práva každého na informácie (čl. 26 ods. 1 ústavy) v podobe sprístupnenia resp. zákonom podloženého nesprístupnenia informácie požadovanej žiadateľom. Ako už súd uviedol, o rozklade žalobcu doručenom žalovanému dňa 24.10.2011, bolo napokon dňa 29.11.2011 ministrom vnútra SR rozhodnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Toto druhostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 02.12.2011, pričom povinná osoba rozhodnutím zo dňa 09.12.2011 opätovne nevyhovela žiadosti žalobcu (rozklad proti tomuto rozhodnutiu bol napokon zamietnutý). V čase podania žaloby (03.01.2012) teda žalobca mal informáciu o tom, že jeho rozkladu bolo vyhovené, že vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, t.j. že sa o jeho žiadosti bude ešte rozhodovať. Súdu sa v týchto súvislostiach javí postup žalobcu skôr ako šikanózny výkon práva, keďže účel ZSI bol naplnený. Právna úprava fiktívneho rozhodnutia určite nesleduje cieľ umožnenia takéhoto šikanózneho výkonu práva. Účelom ustanovenia tohto inštitútu tiež nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa ZSI, resp. odvolacích orgánov, ale účelom tohto inštitútu bolo poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. V danom prípade však žalovaný určite nečinný nebol, iba si, aj s poukazom na nie celkom jednoznačnú právnu úpravu a súdnu prax, vyložil zákon v súvislosti s lehotami na rozhodnutie o rozklade odlišne. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.