Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/15/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200049 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200049.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: V. D., Gorkého 3, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ulica 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 56870-2/2011-BA zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Žaloba sa zamieta. Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.01.2012 sa žalobca postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 56870-2/2011-BA zo dňa 21.11.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 07.07.2011. Prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi dňa 31.07.2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej iba SZČO) nezaniklo. Žalobca uvádza, že ku dňu 31.07.2009 prestal vykonávať advokáciu ako G. vo svojom mene, na vlastný účet s prideleným IČO a DIČ a od 01.08.2009 sa stal jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Z. kancelária V. D., s.r.o.. O uvedenej skutočnosti formou odhlášky SZČO upovedomil aj G. poisťovňu. Žalobca sa odvoláva na § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácií (ďalej len zákon o advokácií), podľa ktorého advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne a na § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 (ďalej len zákon o sociálnom poistení), z ktorých vyvodil, že status SZČO mu zanikol ku dňu 31.07.2009 a žalovaný nie je ďalej oprávnený požadovať od žalobcu poistné z titulu povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia. Poukazuje ďalej na to, že zo slovného spojenia „oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu“, využitého zákonodarcom v § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že nielen existencia osobitného oprávnenia vo forme listiny, resp. preukazu pre tretie osoby, ale aj samotná faktická možnosť držiteľa tohto oprávnenia regulovanú činnosť vykonávať, tzn. možnosť reálne vykonávať advokáciu, sú podmienkami bez naplnenia ktorých nie je možné hovoriť o G. v zmysle predpisov sociálneho poistenia. Zákon o advokácií vymedzuje dve základné prekážky výkonu advokácie fyzickou osobou počas držby osobitného oprávnenia na výkon advokácie, a to pozastavenie výkonu advokácie a obmedzenia konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 15 ods. 6 zákona o advokácií. Existencia ostatnej uvedenej prekážky spôsobuje, podľa názoru žalobcu, u advokáta - fyzickej osoby dočasný zánik oprávnenia na výkon advokácie. Vzhľadom na tieto argumenty navrhuje žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť a vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 05.04.2012 žalovaný uvádza, že SZČO uvedenej v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení zaniká vždy povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu alebo odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť SZČO uvedenej v §5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Skutočnosť, že advokát zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory zmení formu výkonu advokácie nie je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Žalovaný uvádza, že na základe príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2008 vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.07.2009. Vzhľadom k tomu prvostupňový správny orgán nemohol akceptovať odhlášku žalobcu z povinného sociálneho poistenia dňom 31.07.2009. Žalovaný zdôrazňuje, že odhláška má len deklaratórne účinky - deklaruje sa ňou zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, pričom daný právny vzťah končí splnením zákonom ustanovených podmienok. Ustanovenie § 12 zákona o advokácií upravuje len formu výkonu advokácie. Zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako SZČO a ani povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, pretože advokátovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti. Zmena formy výkonu advokácie je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako SZČO podľa zákona o sociálnom poistení právne bezvýznamná a má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania advokáta, keďže príjem advokáta, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti, v dôsledku čoho môže advokátovi zaniknúť povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení k 1. júlu kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa posudzuje príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ustanovenia § 246 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré tomu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup správneho orgánu tomuto predchádzajúci boli v súlade so zákonom a preto žalobe nemožno priznať úspech. V intenciách § 244 ods. 1,2,3, O. s. p., v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných aj hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa ustanovenia § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 247 ods. 1,2 O.s.p., podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Úlohou súdu bolo v predmetnej veci preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia advokáta ako SZČO. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 07.08.2009 doručil Sociálnej poisťovni - pobočka Bratislava M. list fyzickej osoby - odhláška G. s dátumom zániku povinného sociálneho poistenia k 31.07.2009. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 07.07.2011 Sociálna poisťovňa - pobočka Bratislava ako prvostupňový správny orgán rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe ku dňu 31.07.2009 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie nezaniká, a to z dôvodu, že zmena formy výkonu advokácie nie je dostatočným dôvodom na zánik povinného sociálneho poistenia G.. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v ktorom uviedol, že advokát, vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, a teda ani on od 01.08.2009 nevykonáva advokáciu ako fyzická osoba, a teda nie je SZČO. Rozhodnutím žalovaného č. XXXXX-X/ XXXX-BA zo dňa 21.11.2011 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 07.07.2011. Podľa ustanovenia § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa zákona o sociálnom poistení je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b zákona o sociálnom poistení, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. Podľa ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o advokácií, advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa ustanovenia § 15 ods. 6 zákona o advokácií, advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Zmena formy výkonu advokácie je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako SZČO podľa zákona o sociálnom poistení právne bezvýznamná, keďže výkon advokácie sa viaže na osobu advokáta, ktorý má oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti bez ohľadu na to v akej forme vykonáva advokáciu. Za rozhodujúce považoval, že na výkon advokátskej činnosti je oprávnený len advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Držiteľom oprávnenia sa nestáva obchodná spoločnosť, vždy sa oprávnenie viaže ku konkrétnemu advokátovi zapísanému v zozname advokátov. Od predmetného oprávnenia vykonávať túto činnosť je odvodené aj vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Zákon nerozlišuje medzi oprávnením viažucim sa na vykonávanie advokácie vo vlastnom mene a oprávnením, viažucim sa na vykonávanie advokácie v mene spoločnosti s ručením obmedzeným. Orgán profesijnej organizácie neudeľuje oprávnenie na poskytovanie služby právnickej osobe - spoločnosti s ručením obmedzeným, vždy len advokátovi a to bez ohľadu na to, v akej forme vykonáva advokáciu. Práve skutočnosť, že advokát je nositeľom oprávnenia na poskytovanie služby je podmienkou na to, aby mohol byť spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným poskytujúcej právne služby. Aj u advokáta, ktorý si zvolil formu výkonu advokácie prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným existuje naďalej oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti. Súd ďalej zdôrazňuje, že § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení vymedzuje pojem SZČO na účely tohto zákona a upravuje tak aj postavenie advokáta, ktorý má oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti. Ustanovenie § 15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu vykonávať advokáciu ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným. Účasť advokáta v takejto spoločnosti je viazaná práve na existenciu jeho oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb. Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti trvá od zápisu do zoznamu advokátov až do vyčiarknutia z takého zoznamu, resp. do pozastavenia výkonu tejto činnosti podľa § 8 zákona o advokácii. Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti má za následok, že advokát musí byť považovaný za SZČO na účely § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 a preto je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava, obsiahnutá v § 12 zákona o advokácii upravujúca iba formu, ktorou môže advokát advokáciu vykonávať, lebo základným predpokladom výkonu advokácie je výkon takej činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať advokáciu ako takú. Nositeľom tohto oprávnenia je advokát - fyzická osoba, len on je zapísaný v zozname advokátov, hoci zákon mu následne umožňuje, aby právne služby poskytoval napríklad aj prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Ani v prípade, že sa advokát rozhodne vykonávať advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, jeho oprávnenie na výkon advokácie ako také nezaniká. Status advokáta mu zostáva, svoje profesijné označenie je povinný používať aj v prípade, že právne služby poskytuje prostredníctvom združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným a až k nemu následne, pripája meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti. Rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je zákonom zverené do vecnej pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na uvedené je potvrdenie SAK irelevantné. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný úspech v konaní. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.