Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/13/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200394 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200394.1
Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: U. J. N., staršieho ako 18 rokov, bez dokladov totožnosti, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky (ďalej len Afganistan), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy okres U., U. B., J., aktuálne s miestom pobytu U. A. L. Ú. L. F. P. D. D., zastúpeného JUDr. Dašou Knoškovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 28.2.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-311-52/PO-Ž-2011 zo dňa 27.1.2012 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-311-52/PO-Ž-2011 zo dňa 27.1.2012 p o t v r d z u j e.
Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-311/PO-Ž-2011 zo dňa 27.1.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že na základe údajov uvedených navrhovateľom bol tento spočiatku v konaní pred hraničnou políciou považovaný za maloletého s tým, že mu bol na základe toho ustanovený opatrovník. Následným lekárskym posúdením z 13.7.2011 bol jeho vek ustálený na 18 a viac rokov, ktorá skutočnosť bola potvrdená opakovaným lekárskym vyšetrením z 15.11.2011. Opísal navrhovateľove dôvody jeho žiadosti o azyl, poukázal na nehodnovernosť v konaní predložených kópií dokladov (identifikačný doklad, doklad o smrti jeho otca), ktorú skutočnosť aj odôvodnil. Dôvodil, že navrhovateľ osobne nečelil žiadnemu konaniu, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prenasledovanie, pričom v konaní iba prezentoval svoj strach pred hnutím Taliban. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 28.2.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že v konaní odporcu sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (že v čase
podania vyhlásenia ktorým navrhovateľ o azyl požiadal mal ustanoveného opatrovníka, teda išlo o v tom čase o maloletú osobu, pričom i napriek tomu vyhlásenie bolo prijaté bez účasti opatrovníka a že vo veci určenia veku navrhovateľa mal byť vypracovaný znalecký posudok znalcami z odboru kriminalistickej antropológie a nie iba lekárske vyšetrenie), že zistenie skutkového stavu vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany nie je postačujúce (v čase vydania rozhodnutia boli k dispozícii správy o Afganistane za 3. a 4. štvrťrok 2011) a že je v rozpore s obsahom spisu a konečne že odporca vec vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany nesprávne posúdil vec po právnej stránke (poukázal na zistenú bezpečnostnú situáciu v Afganistane). K odvolaniu boli pripojené tabuľky organizácie ANSO (The Afganistan NGO Safety Office), obsahujúce porovnanie počtov útokov v jednotlivých provinciách Afganistanu za 3. štvrťrok 2010 a 2011, resp. za roky 2010 a 2011.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 28.3.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ sa v čase svojho zaistenia (na základe rozhodnutia vydaného správnym orgánom cudzineckej polície) voči tomuto rozhodnutiu odvolal o. i. aj s poukazom na skutočnosť, že je plnoletý a že ho treba považovať za žiadateľa o azyl. Poukázal tiež na skutočnosť, že pre odbor antropológia nie sú v zozname znalcov zapísaní žiadni znalci. V ostatnom v podstate poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
Súd v prejednávanej veci 18.4.2012 doplnil dokazovanie prostredníctvom internetových stránok organizácie ANSO s tým, že chcel preveriť bezpečnostnú situáciu v Afganistane za 1. štvrťrok 2012. K dátumu 18.4.2012 sa však na stránkach ANSO nachádzali iba údaje za rok 2011, nie však za rok (resp. 1. štvrťrok) 2012 z čoho je zrejmé, že tieto informácie sú za príslušné obdobia (štvrťroky) zverejňované s istým časovým odstupom.
V ďalšom sa súd oboznámil s obsahom spisu odporcu ČAS: MU-311/PO-Ž-2011, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ bol 6.7.2011 na diaľnici D1 kontrolovaný a následne predvedený na políciu kde uviedol, že sa volá J. J. N. a že sa narodil X.X.XXXX. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k.: 32PPOm/2/2011-15 z 8.7.2011 mu bol ustanovený opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín a následným uznesením bol odovzdaný do Detského domova pre maloletých bez sprievodu W. G.. Pretože následne, vzhľadom na výzor navrhovateľa, vznikli pochybnosti o jeho veku, na Rádiologockej klinike, s.r.o. v Trenčíne bolo vykonané lekárske vyšetrenie navrhovateľa, ktoré uskutočnila MUDr. Jana Slobodníková, CSc., h. Prof., rádiologička dňa 13.7.2011 o ktorom vydala doklad označený ako znalecký posudok. Jeho výsledkom bolo zistenie, že vzhľadom na zhotovené RTG snímky a ich vyhodnotenie je preukázané, že navrhovateľov vek je 18 a viac rokov. Následne navrhovateľ podal 13.7.2011 na OCP PZ Trenčín vysvetlenie, v rámci ktorého uviedol, že dôvodom jeho odchodu z Afganistanu boli zlé ekonomické podmienky a že mu kamaráti doma poradili, aby v prípade že ho na ceste chytí polícia povedal, že má 17 rokov, i keď jeho skutočný vek je 21 rokov a narodil sa XX.X.XXXX. Následným rozhodnutím z 13.7.2011 bol navrhovateľ vyhostený zo slovenského územia so zákazom vstupu naň po dobu 5 rokov a ďalším rozhodnutím bol zaistený v Útvare policajného zaistenia v Medveďove. Okresný súd Trenčín svojím uznesením č.k. 32PPOm/2/2011-25 z 25.7.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť16.8.2011 zrušil (s poukazom na vyššie označený posudok) svoje uznesenia z 8.7.2011, ktorými bol navrhovateľovi ustanovený opatrovník, resp. bol odovzdaný do detského domova. O podanom odvolaní voči rozhodnutiu orgánu cudzineckej polície z 13.7.2011 (o zaistení navrhovateľa) rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k.: 44Sp/65/2011-33 z 3.10.2011 tak, že toto rozhodnutie zrušil a vec vráti na ďalšie konanie. Dňa 27.9.2011 MUDr. Jana Slobodníková, CSc., h. Prof., rádiologička vyhotovila znalecký posudok (so všetkými náležitosťami), obsahovo totožný s vyšetrením zo dňa 13.7.2011. Dňa 1.8.2011 navrhovateľ počas svojho zaistenia požiadal o azyl vyhlásením z dôvodu svojho prenasledovania Talibanom. 3.8.2011 bolo vyhlásenie, daktyloskopická karta navrhovateľa, zápisnice a rozhodnutia cudzineckej polície, poučenie navrhovateľa ako žiadateľa o azyl, ako aj ostatné s vecou súvisiace písomnosti doručené odporcovi. V priebehu vstupného pohovoru,
konaného 13.9.2011 o. i. uviedol, že nevie kedy sa narodil, bolo to však v obci Paghman (blízko Kábulu), že do školy chodil jeden rok a to za vlády Talibanu (september 1996 - október 2001), že jeho otec zomrel a volal sa J. N., matka sa volá Q. P. (Z.), že Afganistan opustil niekedy na jeseň roku 2009. Uviedol, že nebol nikdy trestne stíhaný, nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. K dôvodom svojej žiadosti uviedol, že z Afganistanu odišiel zo strachu pred Talibanom, ktorý nabádal mladých ľudí, aby umiestňovali bomby pod policajné autá. V tejto súvislosti poukázal na prípad dvoch chlapcov z roku 2008, ktorí tak urobili. On sám však nebol nikým oslovený, talibancov videl iba z okna domu v ktorom býval. Inak nemal žiadne problémy. Dňa 15.11.2011 bol navrhovateľ vyšetrený na rádiologickom oddelení Nemocnice A. Leňa, n.o. v Humennom rádiologičkou MUDr. Martou Mišľanovou. Podľa nálezu kosti zápästia ľavej ruky sú definitívne sformované a röntgenologický nález zodpovedá kostnému veku nad 18 rokov. Zástupkyňa navrhovateľa v priebehu azylového konania pred odporcom založila do spisu odporcu fotokópiu občianskeho preukazu navrhovateľa a potvrdenia finančného a administratívneho úradu s prekladmi, podľa ktorých sa otec navrhovateľa volal J., D.. W. a že navrhovateľ bol v roku 2000-2001 9-ročným, podľa čoho by sa mal narodiť v roku 1991. V spise sú založené relevantné správy o Afganistane, pochádzajúce z rôznych označených zdrojov, obsahovo zamerané na bezpečnostnú situáciu v Afganistane, resp. v jeho provinciách, datované januárom 2012, decembrom 2011 a staršími, včítane časti správy ANSO za 2. štvrťrok 2011, ako aj ďalšie správy, obsahovo zamerané na okolnosti, uvádzané navrhovateľom v priebehu vstupného pohovoru.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o azyle konanie o udelenie azylu sa začína vyhlásením cudzinca na príslušnom policajnom útvare o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť, vyhlásenie podáva jeho zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník. Konanie o udelenie azylu sa nezačne, ak vyhlásenie urobí cudzinec, ktorý už je žiadateľom, alebo ak sa zistí, že vyhlásenie podala maloletá osoba.
Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10.
Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.
Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu
alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.
Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.
Podľa ust. § 23 ods. 7 zákona o azyle žiadateľ je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, ak má ministerstvo pochybnosti o jeho veku; ak ide o cudzinca podľa § 16 ods. 2, je potrebné udelenie súhlasu zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ak sa na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu, ministerstvo s ňou koná ako s plnoletou osobou a o výsledku lekárskeho vyšetrenia bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka a príslušný súd. Ak sa cudzinec odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu alebo ak zákonný zástupca alebo opatrovník neudelí súhlas na jeho vykonanie, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za plnoletú osobu. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu, o čom ministerstvo bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ministerstvo informuje žiadateľa, v rámci poučenia podľa § 4 ods. 2, o možnosti vykonať lekárske vyšetrenie na určenie jeho veku, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ako aj o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia.
Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:
K námietke, že v čase podania vyhlásenia ktorým navrhovateľ o azyl požiadal mal ustanoveného opatrovníka, teda išlo o v tom čase o maloletú osobu, pričom i napriek tomu vyhlásenie bolo prijaté bez účasti opatrovníka a že vo veci určenia veku navrhovateľa mal byť vypracovaný znalecký posudok znalcami z odboru kriminalistickej antropológie a nie iba lekárske vyšetrenie:
Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné.
Pokiaľ ide o prvú námietku: Je skutočnosťou, že v čase podania vyhlásenia mal navrhovateľ opatrovníka - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne, ustanoveného mu uznesením Okresného súdu Trenčín z 8.7.2011. Je však skutočnosťou aj to, že v čase podania vyhlásenia odporca mal vedomosť o tom, že navrhovateľ v skutočnosti nie je maloletou osobou, ako to vyplýva z obsahu jeho výpovede z 13.7.2011 (OCP PZ Trenčín) v ktorej o. i. uviedol, že v sa narodil XX.X.XXXX, ako aj z obsahu podania vysvetlenia zo dňa 1.8.2011 (ÚPZC Medveďov) v ktorom ako dátum svojho narodenia uviedol dátum 1.1.1990, z posudku MUDr. Jany Slobodníkovej, CSc., h. Prof., rádiologičky zo dňa 13.7.2011, predovšetkým však zo samotného vyhlásenia, ktorým navrhovateľ o azyl požiadal v ktorom ako dátum svojho narodenia uviedol dátum X.X.XXXX. Teda v čase podania vyhlásenia bolo zjavné a preukázané, že
navrhovateľ v čase jeho podania bol plnoletou osobou. S poukazom na uvedené a dikciu § 3 ods. 1, veta druhá zákona o azyle zákona o azyle, ak odporca prijal predmetné vyhlásenie navrhovateľa ako osoby plnoletej, neporušil tým zákon o azyle. Ako to bolo vyššie uvedené, v čase podania vyhlásenia bol navrhovateľovi ustanovený opatrovník z dôvodu, že v období konania pred cudzineckou políciou uviedol ako dátum svojho narodenia 1.1.1994. Nakoľko však navrhovateľ bol v skutočnosti v čase ustanovenia mu opatrovníka osobou plnoletou, uznesenie o ustanovení opatrovníka bolo právne neúčinné, teda aj z tohto pohľadu odporca neporušil žiadne procesné ustanovenie zákona o azyle. Je tomu tak preto, lebo podľa názoru súdu, ak navrhovateľ bol plnoletou osobou, nemožno mu uprieť právo vlastným konaním (právnymi úkonmi) uplatňovať svoje práva a to i vtedy, ak mu bol (na základe jeho nepravdivých údajov) ustanovený opatrovník. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na uznesenie Okresného súdu Trenčín vydané 25.7.2011 (doručené opatrovníkovi 28.7.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.8.2011), podľa ktorého bolo uznesenie o ustanovení opatrovníka navrhovateľovi zrušené z dôvodu, že navrhovateľ v skutočnosti nie je maloletou osobou.
Pokiaľ ide o druhú námietku: Z vyššie uvedeného je zjavné, že v čase podania vyhlásenia, teda začatia konania o udelenie azylu navrhovateľovi tento bol plnoletou osobou. I napriek tomu (odhliadnuc od znaleckého posudku zo dňa 27.9.2011) odporca v priebehu umiestnenia navrhovateľa vo svojom zariadení v Humennom zabezpečil lekárske vyšetrenie navrhovateľa na rádiologickom oddelení Nemocnice A. Leňa, n.o. v Humennom rádiologičkou MUDr. Martou Mišľanovou. Výsledkom tohto lekárskeho vyšetrenia bol záver, potvrdzujúci skutočnosť, že navrhovateľ je plnoletou osobou. Názor navrhovateľa, že odporca mal v tomto smere nariadiť znalecké dokazovanie a pokiaľ tak neurobil dopustil sa tým vady v konaní, nemá oporu v zákone o azyle. Tento totižto v ust. § 23 ods. 7 ukladá odporcovi (v prípade pochybností o veku žiadateľa o azyl) povinnosť vykonať (t. j. zabezpečiť) lekárske vyšetrenie, nie však zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku. Ak teda odporca zabezpečil vykonanie takéhoto vyšetrenia a nie vypracovanie znaleckého posudku, neporušil tým zákon. Podľa názoru súdu vykonanie takéhoto lekárskeho vyšetrenia lekárom - odborníkom z oblasti rádiológie je bez akýchkoľvek vád, nakoľko rádiológ ako lekár -špecialista má znalosti a vedomosti, potrebné k určeniu, či vyšetrovaná osoba je osobou, ktorá nedosiahla, resp. dosiahla vek 18 rokov. Navrhovateľ v ďalšom dôvodil, že znalecké dokazovanie malo byť nariadené znalcom z odboru antropológie a pokiaľ takýto znalec nie je v zozname znalcov zapísaný, mali byť jeho vypracovaním poverení znalci v odbore kriminalistická antropológia a to Doc. PhDr. Radoslav Benuš, PhD. a Mgr. Oľga Petrusová. Odvolal sa pritom na inštrukciu MSSR č. 7/2009 z 25.3.2009. Ani táto argumentácia navrhovateľa neobstojí a je účelovou. Antropológia ako vedný odbor je súbor vied o človeku, ľudstve a o vyhynutých a dnešných ľudských populáciách, ktorá sa ďalej delí na viacero odborov (paleoantropológia, osteológia, paleodemografia, fyzická, etnická, kultúrna, sociálna, historická, lingvistická antropológia) . Táto vedná disciplína nie je lekárskou disciplínou (viď aj jej systematické zaradenie v označenej inštrukcii), pričom jej základ tvorí skúmanie zachovaných kostrových pozostatkov. Bezpochyby navrhovateľ nie je v stave o ktorom by bolo možné hovoriť ako o jeho kostrovom pozostatku. Naviac súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľom označení znalci nie sú lekármi, teda by nemohli vypracovať ani lekársky znalecký posudok, predovšetkým však ani vykonať lekárske vyšetrenie v zmysle cit. ust. § 23 ods. 7 zákona o azyle. Antropológia ako vedný odbor sa naviac ani neštuduje na lekárskych fakultách univerzít, ale na ich prírodovedeckých, prípadne iných fakultách.
K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je nepostačujúce na posúdenie veci a že je v rozpore s obsahom spisu:
Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Navrhovateľ poukázal predovšetkým na skutočnosť, že odporca nevyhľadal a do spisu nezaložil aktuálne správy o krajine pôvodu navrhovateľa - osobitne poukázal na správy ANSO, ktoré mal mať odporca k dispozícii. Je skutočnosťou, že odporca založil do spisu (okrem iných relevantných správ) aj správy organizácie ANSO, týkajúce sa porovnania útokov ozbrojených opozičných skupín v jednotlivých provinciách v období 2. štvrťroka 2011, avšak táto čiastková správa (tabuľka a grafy) nebola jedinou správou, založenou v spise. Okrem nej sa v spise nachádzajú správy z rôznych zdrojov, zamerané aj na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Afganistane, datované januárom 2012 - augustom 2011, ako aj správy staršieho dáta. Ako to súd naviac zistil, v čase vydania napadnutého rozhodnutia, odporca nemusel mať k dispozícii správy organizácie ANSO za 4. Štvrťrok 2011, nakoľko tieto štvrťročné správy sú vydávané s istým časovým odstupom. Zistený
skutkový stav podľa názoru súdu nie je možné kvalifikovať ako nedostatočný iba preto, lebo sa v rámci jeho zistenia nachádzajú aj správy staršieho dáta. Ako to vyplýva z komplexného posúdenia zistenej bezpečnostnej situácie v Afganistane, toto posúdenie vychádzalo z vyhodnotenia všetkých vyhľadaných správ o tejto krajine, predovšetkým aj zo správ aktuálnych. Pokiaľ ide o namietaný rozpor zisteného stavu veci s obsahom spisu, súd takýto rozpor nezistil. Takýto rozpor nie je možné konštatovať iba preto, že na základe vyhľadaných a v spise založených správ, ktoré odporca náležite vyhodnotil, odporca rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia. K obsahu tejto námietky sa súd vyjadrí aj následne v časti preskúmania rozhodnutia súdom z pohľadu jeho právneho posúdenia, nakoľko úzko s touto otázkou súvisí.
K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:
Súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že navrhovateľ nenamietal nesprávnosť právneho posúdenia výroku o neudelení azylu navrhovateľovi, ale jeho námietka sa týkala výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany. I napriek tomu súd preskúmal aj výrok o neudelení azylu navrhovateľovi a dospel k názoru, že tento je v súlade so zákonom. Navrhovateľ prezentoval strach z hnutia Taliban, ktorého členovia verbovali mladých ľudí na ukladanie výbušnín pod policajné autá. Navrhovateľ však osobne nebol Talibanom nikdy v tejto otázke oslovený, nikdy ani neprišiel do priameho kontaktu s týmto hnutím. Nikdy a nijakým spôsobom sa mu nikto nevyhrážal a nebol nikým prenasledovaný. Iba vyslovenie strachu pred Talibanom nemôže byť dôvodom na udelenie azylu, nakoľko v prípade navrhovateľa absentujú základné predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle, teda dôvodnosť jeho obáv, prenasledovanie, ako aj dôvod perzekúcie (rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie určitých politických názorov, príslušnosť k určitej sociálnej skupine). Ak teda navrhovateľovi odporca azyl neudelil, jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom.
Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany, odporca správne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, nebol mu uložený trest smrti a nehrozí mu ani jeho uloženie či výkon. Navrhovateľ nebol nikdy objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádza a to ani zo strany štátu či neštátnych subjektov. Odporca vyhľadal a do spisu založil celý rad správ o krajine pôvodu navrhovateľa. Ich obsah v rozhodnutí uviedol, vyhodnotil ich a to tak správ najaktuálnejších, ako aj správ staršieho dátumu. Tak z týchto správ, ako aj zo správ, ktoré k podanému opravnému prostriedku priložil navrhovateľ a podobne aj doplnenia dokazovania vykonaného súdom vyplýva, že bezpečnostná situácia v Afganistane nie je stabilná, celkovo je nepriaznivá. Je však potrebné prihliadnuť k faktu, že Afganistan má 34 provincií, pričom bezpečnostná situácia v nich je rozdielna - od provincií s vysokou mierou nebezpečnosti až po provincie s nízkou mierou nebezpečnosti. Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie správami ANSO o bezpečnostnej situácii v Afganistane, resp. v jeho jednotlivých provinciách za obdobie roka 2011. Z týchto o. i. zistil, že v roku 2011 z celkového počtu 34 provincií Afganistanu došlo oproti roku 2010 v 12 provinciách k nadpriemernému zvýšeniu útokov opozičných skupín, v 9 provinciách k priemernému zvýšeniu útokov a v 12 provinciách k ich zníženiu (Kábul: mínus 24%). Ako extrémne nebezpečné boli vyhodnotené provincie Helmand, Kandahar, Paktika, Ghazni, Khost a Kunar, ako vysoko nebezpečné, provincie Badghis, Uruzgan, Zabul, Wardak, Paktya, Nangahar, ako stredne nebezpečné, provincie Herat, Faryad, Logar, Kapisa, Lagman, Kunduz, ako stredne nebezpečné, provincie Kábul, Farah, Nimroz, Jawzjan, Sar-e-pul, Balkh, ako nízko nebezpečné a provincie Ghor, Daykundi, Bamyan, Parwan, Samangan Baghlan, Parwan, Panjshir, Nuristan a Takjhar ako provincie so zanedbateľnou nebezpečnosťou. Z týchto údajov, ktoré korešpondujú aj s aktuálnymi správami založenými v spise odporcu, je zjavné, že nie celé územie Afganistanu vykazuje rovnakú mieru nebezpečenstva, teda že popri vysoko nebezpečných provincií existujú provincie relatívne bezpečné, ako aj provincie s nízkou hladinou nebezpečnosti. Navrhovateľ pochádza z provincie Kábul, ktorá sa radí k provinciám relatívne bezpečným, teda sa do nej vrátiť môže, podobne ako aj do niektorých ďalších provincií (viď vyššie), ktoré sú bezpečnými. Ak teda i napriek všeobecne známej bezpečnostnej situácii v Afganistane odporca ustálil, že návrat navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu je možný, jeho rozhodnutie je správne a logické. Zo správ založených v spise odporcu nevyplýva, žeby sa afganskí navrátilci - neúspešní žiadatelia o azyl pri svojich návratoch stretávali so zlým zaobchádzaním. Záverom tejto časti odôvodnenia tohto rozsudku súd poznamenáva, že ak odporca vyhľadal a do spisu založil podklady organizácie ANSO za 2. štvrťrok 2011 i keď v čase vydania rozhodnutia musel mať k dispozícii podklady 3. štvrťroka 2011, správne mal do spisu založiť aj tieto aktuálne podklady. Avšak vzhľadom k
tomu, že tieto neaktuálne údaje neboli jediným zdrojom z ktorého zisťoval stav bezpečnostnej situácie v Afganistane, súd na tento fakt neprihliadol (§250i ods. 3 O.s.p.).
Pretože námietky vznesené navrhovateľom voči napadnutému rozhodnutiu odporcu neboli dôvodné a nemali vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správné a zákonné.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania.
Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).