Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200404 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200404.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána M. N., bez dokladov totožnosti, štátneho príslušníka M. F. V. (Ď. X. M.), v zahraničí naposledy s miestom pobytu S. Š. R.-D. N., Q. H., K. H., M., v Slovenskej republike naposledy s miestom pobytu K. Y. V., zastúpeného opatrovníčkou pani Darinou Fraňovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava I, Záhradnícka 10, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 29.2.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-312-51/PO-Ž-2011 zo dňa 27.1.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-312-51/PO-Ž-2011 zo dňa 27.1.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-427-31/PO-Ž-2011 zo dňa 6.3.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len „Ženevská konvencia“) a zo zákona o azyle. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ nebol nikdy nikým prenasledovaný, nikdy neprišiel do styku s príslušníkmi hnutia Taliban - navrhovateľom prezentovanú obavu vyhodnotil ako neopodstatnenú. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 11.4.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že nesúhlasí s rozhodnutím odporcu z dôvodu, že predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že keď príslušníci Talibanu chytia nejakých Azarov (sám navrhovateľ je azarskej národnosti), tak ich zbijú alebo zabijú, namietal, že odporca v rozhodnutí poukazoval iba na pozitívne správy o krajine jeho pôvodu. Namietal, že jeho vstup do azylovej procedúry je neplatný, nakoľko v tom čase ako maloletý mal ustanoveného opatrovníka a na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že medzičasom bol jeho vek zistený ako vyšší ako 18 rokov, teda že nebol jeho vek bližšie určený. V tejto súvislosti namietal, že pri určení jeho veku malo byť nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru antropológie -kriminalistickej antropológie Doc. PhDr. R. Benušom, Phd., resp. Mgr. O.Petrusovou. K návrhu pripojil správy o Afganistane v jazyku anglickom - porovnanie útokov v jednotlivých provinciách za rok 2010 a 2011. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 29.3.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne. Opakovane v ňom uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým z výpovede navrhovateľa a z objektívne zistených skutočností. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ od začiatku azylového konania nepredložil žiadne doklady, ani dôkazné prostriedky, ktoré by potvrdzovali ním uvádzané skutočnosti. Uviedol, že je toho názoru, že v prvostupňovom správnom konaní nepochybil, nakoľko navrhovateľovi počas azylového konania umožnil, aby uviedol všetky skutočnosti, ktoré považuje za dôvody svojho odchodu z krajiny pôvodu a o tejto skutočnosti ho aj poučil. Keďže navrhovateľ v priebehu celého azylového konania hodnoverným spôsobom nepreukázal opodstatnenú obavu z perzekúcie v jeho domovskej krajine, rozhodol o neudelení azylu. Pokiaľ ide o poskytnutie doplnkovej ochrany, odporca sa v plnom rozsahu pridržal argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K námietke právnej zástupkyne navrhovateľa týkajúcej sa skutočnosti, že navrhovateľ podal žiadosť o azyl v čase, keď ešte nebolo právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. 32PPOm/3/2011-28 zo dňa 29.7.2011, ktorým súd zrušil rozhodnutie, ktorým bol navrhovateľovi ustanovený opatrovník, a preto mal konať s navrhovateľom ako s maloletým, odporca uviedol, že navrhovateľ sa v tom čase odvolal prostredníctvom svojho právneho zástupcu voči rozhodnutiu o zaistení, kde poukázal na to, že je plnoletý a treba ho považovať za žiadateľa o udelenie azylu. Pracovník cudzineckej polície prijal vyhlásenie cudzinca, nakoľko bolo nepravdepodobné, že sa proti uzneseniu súdu o zrušení opatrovníctva odvolá. Týmto vyšiel navrhovateľovi v ústrety, aby sa mohlo v jeho prípade začať konanie o udelenie azylu, čoho sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal. V prípade navrhovateľa tak išlo o konvalidáciu právneho úkonu, pričom jeho práva neboli nijako poškodené. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa neustanovenia znalca za účelom preukázania veku navrhovateľa, odporca považuje túto námietku za neopodstatnenú, nakoľko do administratívneho konania boli v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, pribraté MUDr. Jana Slobodníková a MUDr. Marta Mišľanová. V závere svojho vyjadrenia odporca vyjadril svoj súhlas, aby bola vec prejednaná a rozhodnutá bez nariadenia pojednávania. V priebehu prípravy pojednávania súd zistil, že navrhovateľ dňa 20.2.2012 bez povolenia odporcu a zanechania adresy svojho pobytu svojvoľne opustil azylové zariadenie odporcu a jeho pobyt nie je známy. Tento stav pretrvával aj v čase prejednania veci. Súd poznamenáva, že navrhovateľ splnomocnil 16.8.2011pani JUDr. Dašu Knoškovú na jeho zastupovanie v konaní pred odporcom a na podanie opravného prostriedku. Na zastupovanie v konaní pred súdom plnomocenstvo udelené nebolo. Preto mu súd uznesením zo dňa 3.4.2012, č. k. 9Saz/14/2012-38 ustanovil opatrovníčku pre konanie, ktorá voči prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemala námietok.. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-312/PO-Ž-2011, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ opustil krajinu pôvodu pred siedmymi rokmi (v roku 2004) z rodinných a ekonomických dôvodov - vycestoval do Iránu za účelom hľadania si práce. Za týmto účelom odcestoval do Iránu, kde pracoval 5 rokov, potom odišiel do Turecka a nakoniec do Grécka. Jeho cieľovou krajinou bolo Švajčiarsko, avšak omylom skončil na území Slovenskej republiky. Na základe odporúčania kamarátov, aby navrhovateľ pri jeho zadržaní policajtmi uviedol vek 17 rokov, pretože mu to malo pomôcť pri ďalšom postup, navrhovateľ zatajil skutočnosť, že má viac ako 18 rokov. 6.7.2011 bol na diaľnici D1 zadržaný policajnou hliadkou, na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín mu bol uznesením Okresného súdu Trenčín ustanovený dňa 8.7.2011 opatrovník - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín a následným rozhodnutím bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol odovzdaný do Detského domova pre maloletých bez sprievodu Horné Orechové. Dňa 13.7.2011 Prof. MUDr. J. Slobodníková, CSc., rádiologička Rádiologickej kliniky s.r.o. Trenčín na základe vykonaného vyšetrenia určila vek navrhovateľa na viac ako 18 rokov. Toto posúdenie bolo policajnému orgánu doručené 13.7.2011. Pri podaní vysvetlenia zo dňa 13.7.2011 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín (č. p. PPZ-HCP-BB8-AV-7-25/2011) navrhovateľ uviedol, že vycestoval do Iránu za účelom hľadania si práce. Tu pracoval 5 rokov, potom odišiel do Turecka a nakoniec do Grécka. Jeho cieľovou krajinou bolo Švajčiarsko, avšak omylom skončil na území Slovenskej republiky. Na základe odporúčania kamarátov, aby navrhovateľ pri jeho zadržaní policajtmi uviedol vek 17 rokov, pretože mu to malo pomôcť pri ďalšom postup. Navrhovateľ uviedol, že nevie uviesť presný dátum svojho narodenia, má však viac ako 18 rokov. Toho istého dňa bolo rozhodnuté o jeho zaistení a o administratívnom vyhostení zo Slovenskej republiky. S poukazom na posúdením určený vek navrhovateľa a na základe návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín z 19.7.2011 Okresný súd Trenčín uznesením z 29.7.2011 zrušil svoje uznesenia z 8.7.2011, teda aj uznesenie o ustanovení opatrovníka navrhovateľovi (ako osoby maloletej). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.8.2011. Navrhovateľ požiadal o azyl na území Slovenskej republiky dňa 1.8.2011 vyhlásením, podaným počas jeho zaistenia v ÚPZC Medveďov. Ako dôvod uviedol, uviedol, že o azyl žiada z dôvodu prenasledovania jeho osoby členmi skupiny Taliban, ktorí ho prenasledujú pre jeho národnosť. V domovskej krajine nie je členom žiadnej politickej strany a nemal ani problémy s príslušníkmi polície. Vstupný pohovor sa uskutočnil dňa 20.9.2011. Navrhovateľ v jeho priebehu uviedol, že o azyl požiadal preto, že v krajine jeho pôvodu sú Talibanci, ktorí ubližujú ľuďom azarskej národnosti. Podľa jeho slov, keď Talibanci chytia nejakých Azarov, tak ich prenasledujú, zbijú alebo zabijú. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pochádza z viacčlennej, sociálne slabšej rodiny a do školy nikdy nechodil. V čase, keď sa zdržiaval v krajine pôvodu pomáhal svojim rodičom pri prevádzkovaní rodinnej reštaurácie. Keď rodičia túto reštauráciu pre zlú finančnú situáciu zavreli, navrhovateľ odišiel do Iránu za prácou. Toto sa udialo pred siedmymi rokmi. Pokiaľ ide o príslušníkov militantnej skupiny Taliban, podľa navrhovateľovho vyjadrenia sa s nimi nikdy osobne nestretol, ani s nimi osobne nemal žiaden problém. Uviedol len, že talibanci bránili Azarom študovať, čo sa však ku dnešnému dňu zmenilo. Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do Afganistanu navrhovateľ uviedol, že z Afganistanu odišiel pred siedmymi rokmi a už sa tam nechce vrátiť, nakoľko tam stále prebieha vojna, ktorej sa obáva. Navrhovateľ chce zostať v Európe. V spise sa nachádzajú relevantné správy o krajine pôvodu navrhovateľa, mapujúce predovšetkým aktuálnu bezpečnostnú situáciu. V spise sa ďalej nachádza (opravený) znalecký posudok Prof. MUDr. J. Slobodníková, CSc. z 27.9.2011, podľa ktorého bol vek navrhovateľa na základe PTG snímok oboch rúk a zápästí, pravého lakťového kĺbu určený na viac ako 18 rokov. V spise sa tiež nachádzajú rozhodnutia odvolacích orgánov, týkajúce sa rozhodnutí o zaistení navrhovateľa a o jeho administratívnom vyhostení. Ďalej je v spise založený výsledok röntgenologického vyšetrenia navrhovateľa z 15.11.2011, podľa ktorého má navrhovateľ viac ako 18 rokov. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o azyle konanie o udelenie azylu sa začína vyhlásením cudzinca na príslušnom policajnom útvare o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť, vyhlásenie podáva jeho zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník. Konanie o udelenie azylu sa nezačne, ak vyhlásenie urobí cudzinec, ktorý už je žiadateľom, alebo ak sa zistí, že vyhlásenie podala maloletá osoba. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 23 ods. 7 zákona o azyle žiadateľ je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, ak má ministerstvo pochybnosti o jeho veku; ak ide o cudzinca podľa § 16 ods. 2, je potrebné udelenie súhlasu zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ak sa na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu, ministerstvo s ňou koná ako s plnoletou osobou a o výsledku lekárskeho vyšetrenia bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka a príslušný súd. Ak sa cudzinec odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu alebo ak zákonný zástupca alebo opatrovník neudelí súhlas na jeho vykonanie, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za plnoletú osobu. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu, o čom ministerstvo bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ministerstvo informuje žiadateľa, v rámci poučenia podľa § 4 ods. 2, o možnosti vykonať lekárske vyšetrenie na určenie jeho veku, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ako aj o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že v čase podania vyhlásenia ktorým navrhovateľ o azyl požiadal mal ustanoveného opatrovníka, teda išlo o v tom čase o maloletú osobu, pričom i napriek tomu vyhlásenie bolo prijaté bez účasti opatrovníka a že vo veci určenia veku navrhovateľa mal byť vypracovaný znalecký posudok znalcami z odboru kriminalistickej antropológie a nie iba lekárske vyšetrenie: Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Pokiaľ ide o prvú námietku: Je skutočnosťou, že v čase podania vyhlásenia mal navrhovateľ ustanoveného opatrovníka - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne, ustanoveného mu uznesením Okresného súdu Trenčín z 8.7.2011. Je však skutočnosťou aj to, že v čase podania vyhlásenia mal orgán prijímajúci vyhlásenie vedomosť o tom, že navrhovateľ v skutočnosti nie je maloletou osobou, ako to vyplýva z obsahu jeho výpovede z 13.7.2011 (OCP PZ Trenčín) v ktorej o. i. uviedol, že v skutočnosti má 18 rokov, ako aj z obsahu podania vysvetlenia zo dňa 1.8.2011 (ÚPZC Medveďov) v ktorom ako dátum svojho narodenia uviedol dátum 1.1.1989, z posudku Prof. MUDr. Jany Slobodníkovej, CSc., rádiologičky zo dňa 13.7.2011, predovšetkým však aj zo samotného vyhlásenia, ktorým navrhovateľ o azyl požiadal v ktorom ako dátum svojho narodenia uviedol dátum 1.1.1989. Teda v čase podania vyhlásenia bolo zjavné a preukázané, že navrhovateľ v čase jeho podania bol plnoletou osobou. Naviac tiež súd poukazuje na uznesenie Okresného súdu Trenčín z 29.7.2011, ktorým tento súd na základe preukázania skutočnosti, že navrhovateľ je osobou staršou ako 18 rokov zrušil svoje uznesenie o ustanovení opatrovníka navrhovateľovi. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť až 23.8.2011. S poukazom na uvedené a dikciu § 3 ods. 1, veta druhá zákona o azyle zákona o azyle, ak odporca prijal predmetné vyhlásenie navrhovateľa ako osoby plnoletej, neporušil tým zákon o azyle. Ako to bolo vyššie uvedené, v čase podania vyhlásenia bol navrhovateľovi ustanovený opatrovník z dôvodu, že v období konania pred cudzineckou políciou (pôvodne) uviedol, že má 17 rokov. Nakoľko však navrhovateľ bol v skutočnosti v čase ustanovenia mu opatrovníka osobou plnoletou, uznesenie o ustanovení opatrovníka bolo právne neúčinné, teda aj z tohto pohľadu odporca neporušil žiadne procesné ustanovenie zákona o azyle. Je tomu tak preto, lebo podľa názoru súdu, ak navrhovateľ bol plnoletou osobou, nemožno mu uprieť právo vlastným konaním (právnymi úkonmi) uplatňovať svoje práva a to i vtedy, ak mu bol (na základe jeho nepravdivých údajov) ustanovený opatrovník. V tejto súvislosti súd opakovane poukazuje na uznesenie Okresného súdu Trenčín vydané 29.7.2011, podľa ktorého bolo uznesenie o ustanovení opatrovníka navrhovateľovi zrušené z dôvodu, že navrhovateľ v skutočnosti nie je maloletou osobou. Pokiaľ ide o druhú námietku: Z vyššie uvedeného je zjavné, že v čase podania vyhlásenia, teda začatia konania o udelenie azylu navrhovateľovi tento bol plnoletou osobou. I napriek tomu (odhliadnuc od znaleckého posudku - vyšetrenia z 13.7.2011, znaleckého posudku zo dňa 27.9.2011, vypracovaných pre potreby cudzineckej polície) odporca v priebehu umiestnenia navrhovateľa vo svojom zariadení v Humennom zabezpečil 15.11.2011 lekárske vyšetrenie navrhovateľa na rádiologickom oddelení Nemocnice A. Leňa, n.o. v Humennom rádiologičkou MUDr. Martou Mišľanovou. Výsledkom tohto lekárskeho vyšetrenia bol záver potvrdzujúci skutočnosť, že navrhovateľ je plnoletou osobou. Názor navrhovateľa, že odporca mal v tomto smere nariadiť znalecké dokazovanie a pokiaľ tak neurobil dopustil sa tým vady v konaní, nemá oporu v zákone o azyle. Tento totižto v ust. § 23 ods. 7 ukladá odporcovi (v prípade pochybností o veku žiadateľa o azyl) povinnosť vykonať (t. j. zabezpečiť) lekárske vyšetrenie, nie však zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku. Ak teda odporca zabezpečil vykonanie takéhoto vyšetrenia a nie vypracovanie znaleckého posudku, neporušil tým zákon. Podľa názoru súdu vykonanie takéhoto lekárskeho vyšetrenia lekárom - odborníkom z oblasti rádiológie je bez akýchkoľvek vád, nakoľko rádiológ ako lekár -špecialista má znalosti a vedomosti, potrebné k určeniu, či vyšetrovaná osoba je osobou, ktorá nedosiahla, resp. dosiahla vek 18 rokov. Navrhovateľ v ďalšom dôvodil, že znalecké dokazovanie malo byť nariadené znalcom z odboru antropológie a pokiaľ takýto znalec nie je v zozname znalcov zapísaný, mali byť jeho vypracovaním poverení znalci v odbore kriminalistická antropológia a to Doc. PhDr. Radoslav Benuš, PhD. A Mgr. Oľga Petrusová. Odvolal sa pritom na inštrukciu MSSR č. 7/2009 z 25.3.2009. Ani táto argumentácia navrhovateľa neobstojí a je účelovou. Antropológia ako vedný odbor je súbor vied o človeku, ľudstve a o vyhynutých a dnešných ľudských populáciách, ktorá sa ďalej delí na viacero odborov (paleoantropológia, osteológia, paleodemografia, fyzická, etnická, kultúrna, sociálna, historická, lingvistická antropológia) . Táto vedná disciplína nie je lekárskou disciplínou (viď aj jej systematické zaradenie v označenej inštrukcii), pričom jej základ tvorí skúmanie zachovaných kostrových pozostatkov. Bezpochyby navrhovateľ nie je v stave o ktorom by bolo možné hovoriť ako o jeho kostrovom pozostatku. Naviac súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľom označení znalci nie sú lekármi, teda by nemohli vypracovať ani lekársky znalecký posudok, predovšetkým však ani vykonať lekárske vyšetrenie v zmysle cit. ust. § 23 ods. 7 zákona o azyle. Antropológia ako vedný odbor sa naviac ani neštuduje na lekárskych fakultách univerzít, ale na ich prírodovedeckých, prípadne iných fakultách. S poukazom na uvedené teda v konaní odporcu nebola zistená vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Možno jednoznačne konštatovať, že navrhovateľ v čase podania vyhlásenia, ktorým požiadal o azyl bol plnoletou osobou. K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Táto námietka nie je dôvodná. Odporca tak výrok ako aj odôvodnenie svojho rozhodnutia naformuloval zrozumiteľným spôsobom z ktorého je zrejmé ako rozhodol, akými úvahami bol vedení pri jeho vydaní vedený, pričom rozhodnutie aj odôvodnil spôsobom, nespôsobujúcim pochybnosti. Ak by odporca rozhodnutie takto neodôvodnil, nemohol by navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku argumentovať spôsobom, ktorý je v opravnom prostriedku použitý. K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je nepostačujúce na posúdenie veci a že je v rozpore s obsahom spisu - vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Navrhovateľ poukázal predovšetkým na skutočnosť, že odporca nevyhľadal a do spisu nezaložil aktuálne správy o krajine pôvodu navrhovateľa - osobitne poukázal na správy ANSO, ktoré mal mať odporca k dispozícii. Je skutočnosťou, že odporca založil do spisu (okrem iných relevantných správ) aj správy organizácie ANSO, týkajúce sa porovnania útokov ozbrojených opozičných skupín v jednotlivých provinciách v období 2. štvrťroka 2011, avšak táto čiastková správa (tabuľka a grafy) nebola jedinou správou, založenou v spise. Okrem nej sa v spise nachádzajú správy z rôznych zdrojov, zamerané aj na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Afganistane, datované januárom 2012 - augustom 2011, ako aj správy staršieho dáta. Ako to súd naviac zistil, v čase vydania napadnutého rozhodnutia, odporca nemusel mať k dispozícii správy organizácie ANSO za 4. Štvrťrok 2011, nakoľko tieto štvrťročné správy sú vydávané s istým časovým odstupom. Zistený skutkový stav podľa názoru súdu nie je možné kvalifikovať ako nedostatočný iba preto, lebo sa v rámci jeho zistenia nachádzajú aj správy staršieho dáta. Ako to vyplýva z komplexného posúdenia zistenej bezpečnostnej situácie v Afganistane, toto posúdenie vychádzalo z vyhodnotenia všetkých vyhľadaných správ o tejto krajine, predovšetkým aj zo správ aktuálnych. Pokiaľ ide o namietaný rozpor zisteného stavu veci s obsahom spisu, súd takýto rozpor nezistil. Takýto rozpor nie je možné konštatovať iba preto, že na základe vyhľadaných a v spise založených správ, ktoré odporca náležite vyhodnotil, odporca rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia. K obsahu tejto námietky sa súd vyjadrí aj následne v časti preskúmania rozhodnutia súdom z pohľadu jeho právneho posúdenia, nakoľko úzko s touto otázkou súvisí. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že navrhovateľ nenamietal nesprávnosť právneho posúdenia výroku o neudelení azylu navrhovateľovi, ale jeho námietka sa týkala výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany. I napriek tomu súd preskúmal aj výrok o neudelení azylu navrhovateľovi a dospel k názoru, že tento je v súlade so zákonom. Navrhovateľ prezentoval nešpecifikovaný strach z hnutia Taliban vo vzťahu k azarskej národnosti. Navrhovateľ však osobne nikdy neprišiel do styku s členmi Talibanu, osobne nemal s nimi žiadne skúsenosti a preto ním prezentovaný strach nie je možné kvalifikovať ako opodstatnený. Iba všeobecný poukaz na situáciu v krajine jeho pôvodu nie je podľa názoru súdu dôvodom pre udelenie azylu. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ , ako to sám uviedol, odišiel z Afganistanu do Iránu v roku 2004 z dôvodu ekonomického (hľadanie si práce), pričom sa do Afganistanu už nevrátil. Teda i keby teoreticky mal problémy s týmto hnutím, vyriešil ich presídlením sa do iného štátu. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany, odporca správne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, nebol mu uložený trest smrti a nehrozí mu ani jeho uloženie či výkon. Navrhovateľ nebol nikdy objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádza a to ani zo strany štátu či neštátnych subjektov. Odporca vyhľadal a do spisu založil celý rad správ o krajine pôvodu navrhovateľa. Ich obsah v rozhodnutí uviedol, vyhodnotil ich a to tak správ najaktuálnejších, ako aj správ staršieho dátumu. Z týchto správ vyplýva, že bezpečnostná situácia v Afganistane nie je stabilná, celkovo je nepriaznivá. Je však potrebné prihliadnuť k faktu, že Afganistan má 34 provincií, pričom bezpečnostná situácia v nich je rozdielna - od provincií s vysokou mierou nebezpečnosti až po provincie s nízkou mierou nebezpečnosti. Z týchto správ (včítane správ predložených navrhovateľom k opravnému prostriedku) je zrejmé, že o. i. v roku 2011 z celkového počtu 34 provincií Afganistanu došlo oproti roku 2010 v 12 provinciách k nadpriemernému zvýšeniu útokov opozičných skupín, v 9 provinciách k priemernému zvýšeniu útokov a v 12 provinciách k ich zníženiu (Kábul: mínus 24%). Ako extrémne nebezpečné boli vyhodnotené provincie Helmand, Kandahar, Paktika, Ghazni, Khost a Kunar, ako vysoko nebezpečné, provincie Badghis, Uruzgan, Zabul, Wardak, Paktya, Nangahar, ako stredne nebezpečné, provincie Herat, Faryad, Logar, Kapisa, Lagman, Kunduz, ako stredne nebezpečné, provincie Kábul, Farah, Nimroz, Jawzjan, Sar-e-pul, Balkh, ako nízko nebezpečné a provincie Ghor, Daykundi, Bamyan, Parwan, Samangan Baghlan, Parwan, Panjshir, Nuristan a Takjhar ako provincie so zanedbateľnou nebezpečnosťou. Z týchto údajov, ktoré korešpondujú aj s aktuálnymi správami založenými v spise odporcu, je zjavné, že nie celé územie Afganistanu vykazuje rovnakú mieru nebezpečenstva, teda že popri vysoko nebezpečných provincií existujú provincie relatívne bezpečné, ako aj provincie s nízkou hladinou nebezpečnosti. Navrhovateľ pochádza z provincie Kábul, ktorá sa radí k provinciám relatívne bezpečným, teda sa do nej vrátiť môže, podobne ako aj do niektorých ďalších provincií (viď vyššie), ktoré sú bezpečnými. Ak teda i napriek všeobecne známej bezpečnostnej situácii v Afganistane odporca ustálil, že návrat navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu je možný, jeho rozhodnutie je správné a lolgické. Zo správ založených v spise odporcu nevyplýva, žeby sa afganskí navrátilci - neúspešní žiadatelia o azyl pri svojich návratoch stretávali so zlým zaobchádzaním. Záverom tejto časti odôvodnenia tohto rozsudku súd poznamenáva, že ak odporca vyhľadal a do spisu založil podklady organizácie ANSO za 2. štvrťrok 2011 i keď v čase vydania rozhodnutia musel mať k dispozícii podklady 3. štvrťroka 2011, správne mal do spisu založiť aj tieto aktuálne podklady. Avšak vzhľadom k tomu, že tieto neaktuálne údaje neboli jediným zdrojom z ktorého zisťoval stav bezpečnostnej situácie v Afganistane, súd na tento fakt neprihliadol (§250i ods. 3 O.s.p.). Pretože námietky vznesené navrhovateľom voči napadnutému rozhodnutiu odporcu neboli dôvodné a nemali vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správné a zákonné. Súd tiež poznamenáva, že výrazom navrhovateľovho postoja k jeho žiadosti o azyl je skutočnosť, že od februára tohto roku je pobyt navrhovateľa neznámy, keď 20.2.2012 (pred podaním samotného opravného prostriedku) svojvoľne a bez udania adresy svojho pobytu opustil ubytovacie zariadenie odporcu a teda ani nevyčkal na skončenie konania o podanom návrhu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).