Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/15/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200560 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200560.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána T. J., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, evidenčné číslo: I., štátneho príslušníka S. H. J. (Ď. A. H. J.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy I., Č. C. H., H. A., H. J., naposledy s miestom pobytu H. Q. E. Ú. E. R. J. S. S., zastúpeného pani Mgr. Vierou Orichovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 7.2.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-550-23/PO-Ž-2011 zo dňa 2.2.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: MU-550-23/PO-Ž-2011 zo dňa 2.2.2012 v napadnutej časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-550-23/PO-Ž-2011 zo dňa 2.2.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Opísal navrhovateľove dôvody jeho žiadosti o azyl: 1/ nemá žiadnu totožnosť v Pobreží Slonoviny kde prežil celý života a v dôsledku čoho mal problémy so získaním práce; 2/ v roku 2003 boli v Abidjane demonštrácie a rebélie, pričom pri jednej z nich utrpel úraz - zlomeninu ľavej ruky v dôsledku toho, že pred domom ho napadli a šliapali po ňom, pričom od tohto incidentu nemal žiadne problémy. Ďalej uviedol, že vzhľadom na zistený skutkový stav je preukázané, že navrhovateľ je občanom Pobrežia Slonoviny a nemôže byť občanom Somálska, pričom ním prezentovaný prvý dôvod žiadosti o azyl nie je dôvodom pre udelenie azylu, nakoľko ide o dôvod výsostne ekonomický. Dodal, že v Somálsku sa nenarodil, nikdy tam nežil a nevlastní žiaden somálsky doklad, že somálske orgány nemajú o jeho existencii žiadne informácie, teda nemôže byť somálskym občanom a preto Somálsko nemôže byť posudzované ako krajina jeho pôvodu, pričom touto krajinou je Pobrežie Slonoviny. K druhému dôvodu odporca uviedol, že ani ten nie je dôvodom pre udelenie azylu, nakoľko existencia zranenia nebola lekársky preukázaná, hlavne však preto, lebo od incidentu navrhovateľom opísaným uplynulo osem rokov, pričom od jeho údajného uskutočnenia nemal navrhovateľ v Pobreží slonoviny žiadne problémy. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Osobitne vyhodnotil neexistenciu žiadnej z foriem vážneho bezprávia, ktoré má na mysli zákon o azyle. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu - výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 7.2.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Uviedol v ňom, že napadnutý výrok rozhodnutia odporcu je nesprávny z dôvodov § 250j ods. 2 písm. a/ - d/ Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Namietal, že nie je pravdivé konštatovanie odporcu, že by povedal, že bol pol roka vo výkone trestu. Podobne namietal označenie svojej štátnej príslušnosti odporcom (ako príslušníka Pobrežia Slonoviny), nakoľko sám uviedol, že je štátnym príslušníkom Somálska. V ďalšom dôvodil, že odporca nedostatočne posúdil právne predpisy Pobrežia Slonoviny, ak na ich základe ustálil jeho štátnu príslušnosť k tomuto štátu a namietal, že odporca mal v rámci dokazovania zabezpečiť, preložiť a vyhodnotiť celý zákon o štátnom občianstve Pobrežia Slonoviny, že odporca neposudzoval ako sa zákon o štátnom občianstve Pobrežia Slonoviny uplatňuje, že nie je zrejmé, na základe čoho mal odporca za preukázané, že zistené okolnosti (že nebol a že sa nenarodil v Somálsku, že nevlastní somálsky doklad a že somálske orgány nemajú o jeho existencii žiadne informácie) sú prekážkou získania somálskeho občianstva. Poukázal na skutočnosť, že je vysoko pravdepodobné, že bol diskriminovaný z etnických dôvodov, ktorá diskriminácia spočíva v tom, že nezískal štátne občianstvo Pobrežia Slonoviny i keď sa tu narodil a jeho matka bola štátnou občiankou tohto štátu. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 12.4.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ si v dôvodoch podaného opravného prostriedku protirečí, ak na jednej strane namieta nedostatočné zistenie stavu veci a na strane druhej namieta rozpor zisteného stavu veci s obsahom spisu. V ďalšom poukázal na obsah vykonaného dokazovania (obsah navrhovateľovej výpovede a zákonný spôsob nadobudnutia štátneho občianstva Pobrežia Slonoviny ktorý je zrejmý príslušného právneho predpisu) a zopakoval dôvody na základe ktorých dospel k záveru, že navrhovateľ je občanom Pobrežia Slonoviny. Uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo zistené porušovanie ľudských práv vo vzťahu k somálskej menšine, ani k menšine Senoufo, ku ktorej sa navrhovateľ (po matke) hlási. Dodal, že navrhovateľ netvrdil, že by patril k etnickej skupine Dioulas. V závere vyjadrenia odporca uviedol, že ak by hypoteticky navrhovateľ aj nenadobudol občianstvo Pobrežia Slonoviny, túto krajinu je potrebné považovať za krajinu jeho pôvodu, nakoľko v tomto prípade by išlo o prípad nemožnosti jasne stanoviť príslušnosť, v dôsledku čoho je potrebné postupovať ako v prípade osoby bez štátnej príslušnosti, kedy je za takúto krajinu považovaná krajina trvalého bydliska. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) písomne poučil odporcu o možnosti vec rozhodnúť bez pojednávania v prípade, ak s tým súhlasí a súčasne ho poučil, že v prípade, ak sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy v tejto veci nevyjadria, súd bude predpokladať, že nemá voči takémuto postupu súdu námietok (§ 250f O.s.p.). Odporcovi bola predmetná výzva doručená dňa 28.3.2012. V stanovenej lehote a ani do dňa rozhodnutia, t.j. do 2.5.2012 na túto nereagoval. Platí preto zákonná domnienka, že proti takémuto postupu súdu nemá námietok. Súd preto za použitia vyššie citovaného zákonného ustanovenia ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že rozhodnutie odporcu v napadnutej časti - výroku o neposkytnutí je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-550/PO-Ž-2011, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ ako somálsky občan po nelegálnom vstupe na slovenské územie a po kontrole políciou požiadal 17.11.2011 o azyl z dôvodu obavy o život, nakoľko v jeho krajine sú ozbrojené konflikty. Na polícii (v Podhorodi a v Humennom) o. i. vypovedal, že je štátnym príslušníkom Somálska, že jeho rodičia sú Somálčania, ktorí emigrovali do Republiky Pobrežie Slonoviny, kde sa narodil. V priebehu pohovoru uviedol, že nebol väznený a nemal žiadne problémy s políciou a že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. K dôvodom žiadosti o azyl uviedol, že o tento žiada preto, lebo nemá žiaden oficiálny doklad o svojej štátnej príslušnosti Pobrežia Slonoviny, ktorá skutočnosť mu bráni sa zamestnať a preto sa z ekonomických dôvodov rozhodol Pobrežie Slonoviny opustiť. Ako druhý dôvod uviedol obavy o život, keďže v roku 2003 boli v Abidjane (Pobrežie Slonoviny) demonštrácie proti rebéliám. Demonštranti ho vtedy napadli, postúpali po ňom, pričom mu zlomili ruku, ktorú si sám doma vyliečil. Iné problémy nemal. Uviedol, že sa narodil v Abidjane a že je somálskej štátnej príslušnosti po otcovi, matka je pôvodom z Pobrežia Slonoviny. Rozpor týkajúci sa označenia štátnej príslušnosti svojich rodičov (medzi týmto údajom prezentovaným pred odporcom a pred orgánmi slovenskej polície) nevysvetlil žiadnym spôsobom. Žiaden doklad o svojej totožnosti nepredložil. Uviedol, že jeho materinským jazykom je jazyk dioula, ktorý ale neovláda, podobne ako neovláda jazyk somálsky. Ovláda francúzsky a arabský jazyk. Celý život prežil v Abidjane. K forme pobytu otca, ktorý podľa udania navrhovateľa bol Somálčan, sa nevedel vyjadriť, matka bola štátnou občiankou Pobrežia Slonoviny. Uviedol, že na platný cestovný pas (predtým uvádzal že cestovný pas bol falošný) vycestoval 7.10.2011 z Abidjanu do Varšavy, odkiaľ sa dopravil na Slovensko. V spise je založený celý rad správ o Pobreží Slonoviny, ktoré sú zamerané tak na tamojšiu bezpečnostnú situáciu, osobitne však na otázky získania či nadobudnutia štítneho občianstva tejto krajiny, včítane prekladu niektorých článkov zákona č. 72-852 z 21.12.1972 o štátnom občianstve Pobrežia Slonoviny, ako aj o administratívnom postupe pri získaní občianstva, o postavení menšín v tejto krajine. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. k/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie krajinou pôvodu štát alebo štáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej posledného bydliska, Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku, ktorým sa navrhovateľ domáhal zrušenia výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany: K námietke, že napadnutý výrok je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov a že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia a teda aj napadnutého výroku opísal zistený stav veci, vychádzajúc tak z obsahu v konaní vykonaného vstupného pohovoru, ako aj zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa, osobitne tiež zameraných na otázku získania štátneho občianstva Pobrežia Slonoviny. Uviedol prečo a na základe akej úvahy dospel k záveru, že navrhovateľ je štátnym občanom Pobrežia Slonoviny. Podľa názoru súdu takto prezentované odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a to aj jeho napadnutej časti je zrozumiteľné a náležite odôvodnené. Navrhovateľ namietal, že odporca v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že strávil pol roka vo výkone trestu, pričom v dotazníku žiadateľa o azyl (navrhovateľa) sa takýto údaj nenachádza, ktorá skutočnosť spôsobuje rozpor zisteného stavu veci s obsahom spisu. Po podrobnom oboznámení sa s odôvodnením napadnutého výroku rozhodnutia na strane jednej a s obsahom spísaného dotazníka, resp. aj zápisníc o podaní vysvetlení spísaných na príslušných oddeleniach polície súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa skutočne vo svojich výpovediach nevyslovil tak, ako to odporca uviedol na 4. strane (predposledný odsek) svojho rozhodnutia. Ide zjavne o chybu vo vypracovaní písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktorá však nemala vplyv na jeho zákonnosť (§ 250i ods. 3 O.s.p.), nakoľko navrhovateľ ani v podanom opravnom prostriedku netvrdil, žeby bol vo väzení, resp. žeby bol objektom zlého zaobchádzania, pričom odporca vychádzal pri vydaní svojho rozhodnutia zjavne zo zistenia, že navrhovateľ nebol v naznačenom smere obťažovaný. V ďalšom si súd pokladá za povinnosť konštatovať, že obsah celého opravného prostriedku smeruje v podstate voči postupom odporcu, výsledkom ktorého bolo konštatovanie odporcu, že navrhovateľ je štátnym občanom Pobrežia Slonoviny. K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je nedostačujúce na posúdenie veci (že odporca sa nezaoberal bezpečnostnou situáciou v Somálsku a ani otázkou získania štátneho občianstva Somálska, že nezabezpečil preklad textu celého zákona o štátnom občianstve Pobrežia Slonoviny) a že odporca vec nesprávne posúdil po právnej stránke : Vzhľadom k charakteru týchto námietok, ktoré spolu súvisia a jedna nadväzuje na druhú, súd v odôvodnení tohto rozsudku spojil ich preskúmanie do jedného celku: Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia rozhodnutia odporcu, podobne ako aj z jeho výpovede, navrhovateľ je synom otca - Somálčana a matky, občianky Pobrežia Slonoviny, pričom sa narodil a celý svoj život prežil na Pobreží Slonoviny. Tvrdil, že štátnou príslušnosťou je Somálčan čo odôvodnil tým, že jeho otcom je Somálčan. Faktom je aj to, že toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal, že (ako to tiež uviedol), nikdy nemal žiaden doklad o svojom občianstve a že nikdy nežiadal žiadne štátne orgány o vydanie dokladu o svojom občianstve. Uviedol, že mal rodný list, vystavený pri jeho narodení. Odporca zabezpečil a do spisu založil preklad príslušných častí - článkov zákona o štátnom občianstve Pobrežia Slonoviny (zák. č. 72-852 z 21.12.1972). Podľa znenia Článku 6 tohto zákona občanom Pobrežia Slonoviny je legitímne alebo legitimované dieťa narodené na Pobreží Slonoviny, pokiaľ nie sú obaja rodičia cudzinci. Ako to vyplýva z obsahu navrhovateľovej výpovede, rodičovstvo ním označených rodičov nikdy nebolo sporné, teda možno konštatovať, že je legitímnym dieťaťom svojich rodičov: otca menom Ben Idriss (Somálčana) a matky Awa Sanogo (štátnej príslušníčky Pobrežia Slonoviny). Ide teda o legitímne dieťa takto označených rodičov, ktoré sa narodilo na Pobreží Slonoviny. Ako to vyplýva z vyššie citovaného článku zákona č. 72-852 z 21.12.1972 bola splnená zákonná podmienka získania štátneho občianstva Pobrežia Slonoviny: navrhovateľ sa narodil na Pobreží Slonoviny a jeden z jeho rodičov (matka) je štátnou občiankou tohto štátu. Ak teda odporca konštatoval, že navrhovateľ je občanom štátu Pobrežie Slonoviny, tento jeho názor je odôvodnený a správny a to bez ohľadu na navrhovateľom tvrdené, že nemal doklad o tomto občianstve. Nakoľko navrhovateľ celý život prežil na Pobreží Slonoviny a s touto krajinou spojil aj dôvod (dôvody) svojho odchodu z nej, nebolo v konaní potrebné vykonať ďalšie dokazovanie v tomto smere. A to i napriek tomu, že navrhovateľ teoreticky mohol byť aj štátnym občanom Somálska (ak by v prospech toho svedčil príslušný právny predpis, ktorý by súčasne akceptoval príslušné dvojité občianstvo). Zisťovanie v tomto smere však podľa názoru súdu nebolo potrebné, nakoľko (ako to bolo vyššie uvedené), navrhovateľovo občianstvo Pobrežia Slonoviny bolo preukázané, pričom tento celý život prežil v tomto štáte a s týmto štátom spojil aj dôvod svojho odchodu z neho. V tejto súvislosti súd poukazuje na zjavný rozpor v tvrdeniach navrhovateľa, obsiahnutých v podanom opravnom prostriedku. Odporca totižto pri vydaní napadnutého rozhodnutia - tak výroku o neudelení azylu, ako aj výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany vychádzal z rovnakých zistení, týkajúcich sa štátneho občianstva navrhovateľa. Navrhovateľ tým, že ním podaný opravný prostriedok smeruje iba voči výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany, teda že akceptuje výrok o neudelení azylu v podstate zistenia odporcu o jeho štátnom občianstve vo vzťahu k neudeleniu azylu rešpektuje, pričom ich namieta vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany. Navrhovateľ tiež poukázal na diskrimináciu Pobrežia Slonoviny vo vzťahu k menšine Dioula, ku ktorej patrila matka navrhovateľa. Túto diskrimináciu videl v tom, že nezískal štátne občianstvo tohto štátu. Ani táto námietka neobstojí. Jednak preto, lebo (ako to vyplýva tak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z výsledku jeho preskúmania súdom) navrhovateľ štátne občianstvo tohto štátu získal (i napriek tomu, že o tom, ako to uviedol, nemá žiaden doklad), jednak preto, lebo ani z odkazu navrhovateľa na v spise založené správy o krajine jeho pôvodu nevyplýva neľudské či ponižujúce zaobchádzanie v prípade jeho návratu na Pobrežie Slonoviny. Iba všeobecná situácia v tejto krajine nie je sama o sebe dôvodom k poskytnutiu doplnkovej ochrany, podobne ako ani určitý diskriminačný prístup tejto krajiny k určitým skupinám jej obyvateľov. Navrhovateľovi nebol nikdy uložený trest smrti, pričom zo správ o Pobreží Slonoviny niet zmienky o tom, žeby v tejto krajine prebiehal vnútroštátny či medzinárodný konflikt, v dôsledku ktorého by v prípade návratu navrhovateľa bola ohrozená jeho osobná integrita. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, ak by (hypoteticky) štátna príslušnosť navrhovateľa aj nebola zistiteľná, preukázaný v konaní bol fakt, že navrhovateľ sa na Pobreží Slonoviny narodil, prežil tam celý život a z tejto krajiny aj vycestoval, teda v aj tomto prípade by bolo Pobrežie Slonoviny krajinou pôvodu navrhovateľa (§ 2 písm. k/ zákona o azyle) a teda pri posudzovaní potreby poskytnutia doplnkovej ochrany by bolo potrebné vychádzať z tejto skutočnosti. Pretože odporca v konaní vykonal náležité a pre posúdenie veci potrebné a dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky správne posúdil, pričom svoje zistenia aj logicky v postačujúcej miere aj zdôvodnil, súd nedospel k názoru, žeby navrhovateľom vznesené námietky boli spôsobilé k tomu, aby došlo k zrušeniu napadnutého výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Preto tento výrok rozhodnutia potvrdil ako správny a zákonný. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).