Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/90/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200583 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200583.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ R.. T. M., B. XX, XXX XX L., 2/ A. M., B. XX, XXX XX L. proti žalovanému: Krajský úrad životného prostredia v Bratislave, Karloveská 2, 842 19 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZPS 2012/00591-GGL zo dňa 04.01.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. ZPS 2012/00591-GGL zo dňa 4.1.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania vo výške 66,- € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.03.2012 domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. ZPS 2012/00591-GGL zo dňa 04.01.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Malackách č. OÚŽP-2011/01457/303/NEA zo dňa 04.10.2011, ktorým bola zamietnutá obnova konania vo veci povolenia na uskutočnenie vodnej stavby SO 03 Areálová kanalizácia a SO 06 Prívod vody, ktorá je súčasťou stavby ,,Autoumyváreň Malacky, Brnenská cesta 2“. Žalobcovia namietali rozpor napadnutého rozhodnutia s ustanoveniami čl. 44 a 46 Ústavy SR ako aj s § 14, § 32 a § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), ďalej aj s § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon). Žalobcom bola postupom prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu odňatá možnosť konať pred správnym orgánom vo veci povolenia výstavby vodnej stavby, ktorej realizáciou ako aj prevádzkou bude podľa žalobcov značne poškodzované životné prostredie v okolí vodnej stavby, teda priľahlých pozemkov, ktoré slúžia ako záhrady pri rodinných domoch. Žalobcovia uviedli, že tvrdenie žalovaného, že žalobcovia boli účastníkmi konania o povolení vybudovania vodnej stavby je nepravdivé. Poukazujú na rozhodnutie č. OÚŽP-2010/01101/247/NEA zo dňa 27.09.2010 vydané prvostupňovým správnym orgánom, v ktorom je na štvrtej strane uvedený zoznam účastníkov konania, ktorým je predmetné rozhodnutie doručené, pričom mená žalobcov tam chýbajú. Ďalej žalobcovia argumentovali, že čistička odpadových vôd ako aj odlučovač ropných látok nemajú samostatné povolenie na vybudovanie vodnej stavby s poukazom na § 52 ods. 1 písm. e) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len vodný zákon). Je v rozpore s citovaným zákonom, aby pod rúškom kamufláže a zahmlievania skutočnosti boli čistička odpadových vôd ako aj odlučovač ropných látok subsumované pod vodnú stavbu Areálovej kanalizácie. Podľa žalobcov je zrejmé, že podľa ,,Dokumentácie pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby“ odpadové vody po prečistení budú vypúšťané do podzemných vôd cez zariadenie vsaku. Žalovaný ani túto skutočnosť nebral ako porušenie zákona, hoci ust. § 37 ods. 4 vodného zákona nepripúšťa vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do takého útvaru podzemnej vody, ktorého voda nebola na základe predchádzajúceho zisťovania označená ako trvalo nevhodná na používanie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatuje závažné pochybenie prvostupňového správneho orgánu v porušení ustanovení § 61 ods. 1 stavebného zákona, § 3 ods. 2, § 14, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2, § 47 ods. 3 správneho poriadku. Zároveň však žalobcovia poukázali na to, že v závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatuje, že aj napriek jednoznačnému zisteniu, že obvodný úrad, ako prvostupňový správny orgán svojim nesprávnym postupom, konaním v rozpore so zákonom neumožnil žalobcom byť účastníkmi konania, odvolanie účastníkov proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zamietol. Postup žalovaného je v rozpore s právnymi predpismi, chýba mu absencia zákonnej úpravy postupu pri rozhodovaní správneho orgánu, čo je potrebné kvalifikovať ako porušenie Ústavy SR čl. 46. Žalobcovia uviedli, že rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za zrozumiteľné, pretože netvorí logický nerozporuplný celok, pričom nezohľadňuje celý obsah rozhodnutia, najmä však výrok rozhodnutia a jeho odôvodnenie. Namietali, že boli rozhodnutiami a postupmi správnych orgánov ukrátení na svojich právach účastníka správneho konania. Zároveň uviedli, že boli ukrátení na práve na právo na priaznivé životné prostredie a práve konať na nezávislom a nestrannom súde alebo inom orgáne SR. Nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného narúšajú princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcov. Žalobcovia žiadali rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.4.2012 uviedol, že v odvolacom konaní zistil, že obvodný úrad v prvostupňovom konaní nepostupoval správne, pretože jeho postup nebol v súlade s § 61 ods. 1 stavebného zákona, § 3 ods. 2, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2, ako aj § 47 ods. 3 správneho poriadku. Podmienky pre uplatnenie práva na obnovu konania uvedené v § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku neboli však v tomto prípade splnené. Podľa žalovaného nesprávny postup obvodného úradu nemal za následok, že účasť žalobcov na konaní by mal podstatný vplyv na rozhodnutie a náprava sa mohla urobiť v odvolacom konaní. Stavebné povolenie bolo vydané na základe právoplatného územného rozhodnutia. Uskutočnením stavby ani jej užívaním nie sú ohrozené verejné záujmy ani neprimerane obmedzené či ohrozené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí. K tvrdeniu žalobcov, že im bola odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní, žalovaný uviedol, že pán M. dňa 5.8.2011 osobne prevzal na obvodnom úrade rozhodnutie č. OÚŽP-2010/01101/247/NEA zo dňa 27.9.2010. Obvodný úrad ho na základe toho, že sa domáhal preskúmania vydaného rozhodnutia za opomenutého účastníka považoval, aj keď sa mu rozhodnutie riadne neoznámilo. Pán M. ako opomenutý účastník v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, sa domáhal nápravy v rámci obnovy konania. V prípade, že by ho obvodný úrad za opomenutého účastníka nepovažoval, konanie o obnove by nemohol začať. O postavení p. M. podľa § 14 správneho poriadku teda podľa žalovaného nebolo potrebné rozhodovať. Žalovaný poukázal na to, že návrh p. M., aby obvodný úrad vydal samostatné stavebné povolenie na ČOV a odlučovač ropných látok tak, aby tieto objekty neboli súčasťou objektu SO 03 Areálová kanalizácia, bol zamietnutý ako neodôvodnený. Obvodný úrad povoľuje stavbu podľa predloženej projektovej dokumentácie a nemôže tvoriť novú objektovú skladbu. Stavebné povolenie obsahuje ČOV aj vsakovacie bloky pod objektom SO 03 a ich existenciu obvodný úrad nijako ,,nezahmlieval“. Počas výstavby došlo k zmene stavby tak, že do vsaku sú odvádzané iba vody z povrchového odtoku, čo je v súlade s § 21 ods. 1 písm. d) vodného zákona. Vody z autoumyvárne budú prečisťované v ČOV typ ,,REBEKA CB“ a recyklované. Prebytok vody z čistiaceho procesu bude vyvážaný zmluvne zabezpečenou odbornou firmou. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia vo svojom návrhu ani v rámci odvolacieho konania nepreukázali, že by disponovali právom na osobitné užívanie podzemných vôd, t.j. že by mali povolenie na odber podzemných vôd podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 1 vodného zákona. Preto sa žalovaný zameral na zisťovanie, či užívaním povolenej stavby môže byť dotknuté právo navrhovateľov na všeobecné užívanie podzemných vôd, t.j. také používanie podzemných vôd, na ktoré nie je potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy, čo hydrologický posudok vylúčil. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov neboli v súlade so zákonom. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že listom zo dňa 07.08.2011 žalobcovia žiadali Obvodný úrad životného prostredia v Malackách o obnovu konania ukončeného rozhodnutím č. OÚŽP-2010/01101/247/NEA zo dňa 27.09.2010, ktorým prvostupňový správny orgán povolil vodnú stavbu - stavebné projekty ,,SO 03 Areálová kanalizácia a SO 06 Prípojka vody“, ktoré sú súčasťou stavby ,,Autoumyváreň Malacky, Brnenská cesta 2“, na pozemku parc.č. XXX/X, XX v registri ,,K.“ a XXX, XXX v registri ,,V.“, k.ú. Malacky pre stavebníka Benzina Slovakia s.r.o., Galvaniho 2/A, 821 04 Bratislava. Žiadosť o obnovu konania podali žalobcovia z dôvodu nerešpektovania ich práva byť účastníkom konania. Zároveň v žiadosti uviedli, že nemali možnosť sa vyjadriť k vypúšťaniu odpadových vôd do podzemných vôd, z ktorých sú zavlažované priľahlé záhrady a tiež k výstavbe Čističky odpadových vôd, ktorá má byť súčasťou Autoumyvárne, Brnenská cesta 2, Malacky. Obvodný úrad životného prostredia v Malackách rozhodnutím č. OÚŽP-2011/01457/303/NEA zo dňa 04.10.2011 zamietol podľa § 62 a § 63 správneho poriadku žiadosť žalobcov o obnovu konania s odôvodnením, že žalobcovia nie sú vlastníkmi pozemkov, na ktorých budú vybudované stavebné objekty a taktiež nie sú vlastníkmi ani susedných pozemkov k týmto pozemkom. Ďalej správny orgán v rozhodnutí uviedol, že nebol naplnený ani jeden z dôvodov na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku a dôvody uvedené v žiadosti by neviedli k zásadnej zmene pôvodne vydaného rozhodnutia. Voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobcovia podali odvolanie zo dňa 23.10.2011, v ktorom naďalej trvali na tom, že im bolo odopreté správnym orgánom v správnom konaní právo účinne obhajovať svoje práva a právom chránené záujmy. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. ZPS 2012/00591-GGL zo dňa 04.01.2012. Predmetom preskúmania súdom v tomto prípade sú len rozhodnutia vydané v konaní o obnove konania, nie pôvodné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré bolo žiadosťou o obnovu konania napadnuté; úlohou súdu v takomto preskúmavacom konaní nie je riešiť otázku zákonnosti predchádzajúcich rozhodnutí z hľadiska ich obsahu. Žaloba sa teda pripúšťa len v otázke, či sa návrhu na obnovu konania malo alebo nemalo vyhovieť. Inštitút obnovy konania je mimoriadnym opravným prostriedkom proti právoplatnému rozhodnutiu, ktoré sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci. Účelom obnovy konania je odstránenie uvedených nedostatkov a vydanie nového meritórneho rozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, v porovnaní s odvolaním (rozkladom) správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy môžu byť len skutočnosti ustanovené v správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a pod.). Podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak: a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Žalobcovia v návrhu na obnovu konania uviedli dôvody obnovy podľa § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku. Inštitút obnovy v zmysle § 62 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku je mimoriadnym opravným prostriedkom pre účely, ak nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní a ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu Obvodný úrad životného prostredia v Malackách na základe žiadosti spoločnosti Benzina Slovakia s.r.o., Galvaniho 2/A, 821 04 Bratislava vydal stavebné povolenie č.j. OÚŽP-2010/01101/247/NEA zo dňa 27.9.2010, ktorým povolilo vodnú stavbu „SO 03 Areálová kanalizácia, SO 06 Prípojka vody“ na pozemkoch parcela č. XXX/X,XX (v registri ,,K.“) a XXX, XXX. (v registri ,,V.“) v katastrálnom území Malacky. Obvodný úrad životného prostredia v Malackách dňa 04.10.2011 vydal rozhodnutie č.j. OÚŽP-2011/01457/303/NEA na základe žiadosti žalobcov, ktorým nebola povolená obnova konania. Dôvodom žiadosti bola skutočnosť, že žalobcovia neboli prizvaní do stavebného konania ako účastníci konania v zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného správneho orgánu. Účastníkom správneho konania a teda aj účastníkom konania o obnove môže byť len fyzická alebo právnická osoba. Podľa § 14 zákona o správnom konaní, účastníkom konania je ten, o koho práva, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho právo, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý a to až do času, kým sa nepreukáže opak. Definícia účastníka konania sa skladá zo 4 častí, ktoré sa čiastočne prekrývajú. Znakom účastníka konania je vo všeobecných prípadoch hmotno-právny pomer určitej osoby (právnickej osoby) k veci, ktorá je predmetom konania. Odpoveď na to, koho správny poriadok za účastníka považuje, dávajú predpisy hmotného práva. Správny poriadok vychádza pri definovaní pojmu účastníka konania z predpokladu existencie práva, právom chráneného záujmu alebo povinnosti, o ktorej sa má konať. Priznáva postavenie účastníka konania každému (pokiaľ je spôsobilý byť účastníkom konania), kto navrhuje, aby sa o jeho právnom pomere konalo, tomu, voči komu sa konanie začína na podnet správneho orgánu a ak ide o dvojstranný správny proces, navrhovateľovi a odporcovi. To však neznamená, že správny orgán nemôže fyzickú alebo právnickú osobu ako účastníka konania odmietnuť formou rozhodnutia v správnom konaní a do času, kým sa rozhodnutie stane právoplatným, musí s fyzickou osobou (právnickou osobou) zaobchádzať ako s účastníkom konania. Z toho potom vyplýva, že fyzická osoba (právnická osoba), ktorú rozhodnutím ako účastníka konania odmietli, sa môže proti takémuto rozhodnutiu odvolať. Ak práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, ide o prípady, keď predmetom konania je rozhodnutie vo veci tretej osoby, no rozhodnutie sa môže priamo dotknúť právnej pozície fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Ide teda o prípad, ktorý predpokladá existenciu už začatého konania, do ktorého fyzická alebo právnická osoba vstupuje ako účastník konania preto, že rozhodnutím, ktoré sa v konaní vydá, môže byť priamo dotknutý vo svojom právnom postavení. Účastníkom konania je ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý a to až do času, kým sa nepreukáže opak. Ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím priamo dotknutý, je účastníkom konania až dovtedy, kým rozhodnutie správneho orgánu o tom, že nie je účastníkom konania, nadobudne právoplatnosť. Správny orgán v priebehu celého konania skúma, či ide o účastníka konania, ak správny orgán zistí, že fyzická alebo právnická osoba nie je účastníkom konania, vydá o tom rozhodnutie. Ak správny orgán v priebehu konania zistí ďalších účastníkov konania, ktorý si v priebehu konania neuplatnili svoje práva účastníkov konania, nevydá o tom, že im priznáva postavenie účastníka, rozhodnutie, ale ich prizve na konanie, oboznámi ich s doterajším priebehom konania, urobí príslušné úkony a koná s nimi ako s účastníkom konania. V prejednávanej veci krajský úrad usúdil, že žalobcovia boli známymi účastníkmi konania o povolení predmetnej stavby a úrad tým, že im neoznámil začatie stavebného konania nepostupoval v súlade s § 61 ods. 1 stavebného zákona. Dôsledkom takéhoto nesprávneho postupu bolo, že navrhovatelia nemali možnosť v konaní uplatniť svoje procesné práva, najmä navrhovať dôkazy, klásť svedkom a znalcom otázky a vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, čo nie je v súlade s § 3 ods. 2 a § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku. Súd ďalej v preskúmavanej veci zistil, že krajský úrad sa ďalej zameral na zisťovanie, či nesprávny postup Obvodného úradu nemal za následok odňatie možnosti žalobcom, zúčastniť sa v konaní. Poukázal, že žalobca sa dňa 5.8.2011 dostavil na Obvodný úrad, kde mal možnosť nazrieť do spisu a bolo mu doručené rozhodnutie o povolení stavby. Týmto úkonom mal správny orgán za to, že priznal žalobcovi postavenie účastníka stavebného konania. Keďže rozhodnutie o povolení stavby nebolo žalobcovi ako známemu účastníkovi konania riadne oznámené, nemohlo do doby 15 dní po jeho prevzatí na Obvodnom úrade nadobudnúť právoplatnosť. Žalovaný poukázal, že ide o procesnú chybu prvostupňového správneho orgánu, ktorá zabránila, aby stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. Žalobca mal právo podať odvolanie, túto možnosť však nevyužil, preto žalovaný mal za to, že žalobcovi možnosť zúčastniť sa na konaní nebola odňatá, aj keď túto možnosť mohol využiť až v odvolacom konaní. Ak teda správny orgán vedel, alebo mal vedieť, kto je účastníkom konania, bolo jeho povinnosťou priznať tomuto účastníkovi konania procesné práva a povinnosti, medzi ktoré patrí aj právo na oznámenie rozhodnutia a právo odvolať sa proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Ak správny orgán nedoručil občanovi ako účastníkovi správneho konania prvostupňové rozhodnutie, rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Nemohol byť preto splnený predpoklad pre postup podľa druhej hlavy piatej časti OSP požadovaný v § 247 ods. 2 OSP a to, že rozhodnutie, ktoré je po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Prvostupňové rozhodnutie č. OÚŽP-2010/01101/247/NEA zo dňa 27.9.2010 o povolenie na vybudovanie vodnej stavby sa stalo právoplatné. Žalobca až dňa 5.8.2011 sa dostavil na prvostupňový správny orgán a zistil, že predmetné rozhodnutie je právoplatné, preto podal na prvostupňový správny orgán 8.8.2011 žiadosť o obnovu konania. Tým bola zachovaná trojmesačná subjektívna lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, 3-ročná objektívna lehota začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia. Dôvodom na obnovu konania je nesprávny postup správneho orgánu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, za predpokladu, že to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní. Nezákonný postup správneho orgánu zapríčinil, že účastník konania nemal možnosť uplatniť v konaní všetky svoje procesné práva. Ak obnovu konania navrhuje účastník konania, príslušný správny orgán je povinný o tomto návrhu vždy rozhodnúť. Úlohou správneho orgánu v rámci postupu podľa § 63 je teda posúdiť, či existuje právoplatné rozhodnutie vo veci, či bolo ukončené konanie pred správnym orgánom, či nie je obnova konania vo veci vylúčená zákonom z dôvodu jej neprípustnosti, či návrh na obnovu konania bol podaný účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote a či je splnený aspoň jeden z dôvodov pre obnovu konania ustanovených v § 62 ods. 1 správneho poriadku. Ak správny orgán obnovu konania povolí, neznamená to ešte, že sa tým rozhodlo o napadnutom rozhodnutí. O tom sa rozhodne až na základe postupu podľa § 64 a až v tomto postupe sa zistí, či návrh účastníka konania bol opodstatnený (a preto sa pôvodné rozhodnutie zmení alebo zruší), alebo opodstatnený nebol (a nové rozhodnutie vo veci sa nebude líšiť od pôvodného napadnutého rozhodnutia). Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho v zmysle § 250j ods. 2 OSP zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 66,- €. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.