KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava12. 6. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/18/2012 z 12. 6. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. júna 2012, sp. zn. 9Saz/18/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1012200596.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/18/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200596
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200596.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
D. T. L. G. I., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka D. U. E. (Ď. M. D.), podľa vlastného
udania v zahraničí bytom naposledy R., D. I., D., aktuálne s miestom pobytu D. F. G. Ú. G. H. E.
A. A., zastúpeného pani Mgr. Vierou Orichovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom
Páričkova 18, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so
sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 12.3.2012 proti rozhodnutiu
odporcu ČAS: MU-272-81/PO-Ž-2010 zo dňa 9.2.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-272-81/PO-Ž-2010 zo dňa 9.2.2012
p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-272-81/PO-Ž-2010 zo dňa 9.2.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, §
13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom
v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na
území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že
po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná existencia
dôvodov pre udelenie azylu. Opísal zistený stav veci, obsah jednotlivých pohovorov vykonaných s
navrhovateľov, poukázal na rozpory v nich s tým že navrhovateľ ich náležite nevysvetlil, zaoberal
sa výsledkami znaleckého a odborného posúdenie navrhovateľom predloženej identifikačnej karty,
vyhodnotil predložené dôkazy. Ďalej uviedol, že s poukazom na zistené a navrhovateľom nevysvetlené
rozpory v jeho výpovediach, ako aj s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania (vo veci identity
navrhovateľa) vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol
o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo
zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu
navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Ako to teda vyplýva z obsahu
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca neudelil azyl navrhovateľovi z dôvodu preukázanie
jeho nedôveryhodnosti a neposkytol mu doplnkovú ochranu z dôvodu neexistencie vážneho bezprávia
v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok
- návrh zo dňa 12.3.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu, ako to uviedol z dôvodov
§ 250j ods. 2 písm. a/ - d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Konkrétne však namietal
iba zistenia ohľadom jeho identity - uviedol, že nikdy nezmenil svoje identifikačné údaje, poukázal na



svoju identifikačnú kartu, rodinné karty UNRWA, svoj rodný list a školské vysvedčenie. Poukázal na
výsledok znaleckého dokazovania vykonaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ s tým, že
odporca mal vziať do úvahy práve jeho závery a nie zistenia OACD PZ (Oddelenie analýz cestovných
dokladov PZ). Pokiaľ ide o odporcom zistenú nedôveryhodnosť namietal, že odporca mal vziať do úvahy
jeho osobnosť, nakoľko sa nevie presne a jasne vyjadrovať a že si jednoducho na niektoré dátumy
nepamätá. Poukázal na fakt, že odporca nespochybnil krajinu pôvodu navrhovateľa. V ďalšom namietal,
že odporcove zistenia o situácii v Palestíne sa opierajú o jednu účelovo vybratú správu o krajine jeho
pôvodu, pričom sa odporca nezaoberal prebiehajúcimi útokmi Izraela na Pásmo Gazy. K návrhu pripojil
správy o náletoch na Pásmo Gazy. 25.4.2012 navrhovateľ založil do spisu čestné vyhlásenie pána K. L.
G. I. z 27.3.2012, podľa ktorého navrhovateľ je jeho bratom. Súčasne navrhol výsluch pána K. L. G. I.,
ktorým by sa identita navrhovateľa potvrdila ako brata pána K. L. G. I..

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 16.4.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ v opravnom prostriedku neuviedol,
prečo by mu mal byť azyl udelený. V ďalšom dôvodil, že i napriek štyrom pohovorom, ktoré boli
s navrhovateľom vykonané, nevysvetlil navrhovateľ rozpory, ktoré odporca v odôvodnení svojho
rozhodnutia konkretizoval - na ktoré poukázal. Uviedol, že vzhľadom na celkové vyhodnotenie osoby
navrhovateľa ako nedôveryhodnej sa vo vzťahu k navrhovateľom predloženej identifikačnej karte
priklonil k záverom OACD PZ SR. V ostatnom sa stotožnil s obsahom a odôvodnením napadnutého
rozhodnutia.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle.,
§ 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní, za prítomnosti zástupkyne navrhovateľa a
za prítomnosti odporcu a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako
vecne správne. Na pojednávanie sa bez predvolania dostavil aj navrhovateľ.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa, spočívajúci v návrhu
vypočuť na pojednávania pána K. L. G. I. súd tento dôkaz nevykonal to vzhľadom ku skutočnosti, že
navrhovateľ do súdneho spisu založil jeho čestné prehlásenie. Navrhovaný výsluch by teda zjavne
iba potvrdil obsah do súdneho spisu založeného čestného vyhlásenia. Pred samotným prejednaním
a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS:
MU-272/PO-Ž-2010, ako aj so spisom ČAS: MU-503/PO-Ž-21009.

Zo spisu ČAS: MU-503/PO-Ž-21009 súd zistil, že po nelegálnom vstupe na slovenské územie bol
navrhovateľ kontrolovaný políciou, kde (na Oddelení azylu PZ Humenné) uviedol, že z Palestíny
vycestoval v októbri roku 2008 autom do Egypta, potom letecky do Turecka a keďže v tom čase vypukla
v Pásme Gazy vojna nemohol sa vrátiť domov a preto za pomoci prevádzača pricestoval na Slovensko.
Uviedol, že má ukončené stredoškolské vzdelanie a doma pracoval ako krajčír, pričom z dôvodu že
doma sú nepokoje a vojnové konflikty medzi Palestínou a Izraelom, hodlal požiadať o azyl. Stalo sa tak
1.9.2009 vyhlásením v ktorom ako dôvod žiadosti uviedol vojnové konflikty medzi Palestínou a Izraelom.
Na OCP PZ Prešov 1.9.2009 uviedol, že z Palestíny vycestoval taxíkom do Egypta, odtiaľ letecky na
svoj cestovný pas do Istanbulu, kde bol do augusta 2009, odkiaľ ďalej cestoval loďou. Doma pracoval v
továrni na výroku odevov. Uviedol tiež, že sa chcel dostať do Rakúska kde majú jeho známi reštauráciu.
V priebehu vstupného pohovoru (9.9.2009) o. i. uviedol, že v Palestíne ukončil gymnázium, avšak ďalej v
štúdiu nepokračoval. Po skončení gymnázia nemal žiadne stále zamestnanie - nikde nepracoval, živili ho
rodičia. Býval v Betlahia v Pásme Gazy. Uviedol, že má päť bratov (Hamid - nar. v roku 1986; Mahmoud
- nar. v roku 1982; Adham - nar. v roku 1980, bývajúci v Betlahia v Palestíne; Firas - nar. v roku 1978;
Razmi - nar. v roku 1976) a tri sestry (Dina - nar. v roku 1983; Linda - nar. v roku 1979; Suzan - nar.
v roku 1975, bývajúca v Nórsku). Ďalej uviedol, že doma mal občiansky preukaz, rodný list a cestovný
doklad - pas, ktoré doklady ostali u rodičov. Tiež uviedol, že cestovný pas dal v Egypte krajanovi, ktorý
ho zobral jeho rodičom - keď s nimi telefonoval rodičia potvrdili, že pas im bol riadne doručený. Následne
uviedol, že do Turecka pricestoval legálne a že cestovný pas z Turecka poslal po jednom známom
rodičom. Vypovedal, že voči nemu neboli nikdy vedené žiadne trestné alebo obdobné stíhanie a že bol
prívržencom hnutia Fatah. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že v auguste roku 2008 boli raz u



neho doma maskovaní muži, ktorí chceli, aby im povedal mená členov hnutia Fatah - bol presvedčený,
že to boli členovia hnutia Hamas. Tiež dostal predvolania na políciu v Jabalia, kde sa ho dopytovali na
hnutie Fatah a snažili sa ho naverbovať ako informátora, čo však odmietol. Fyzicky ho napadli a zo
zranení sa liečil týždeň v nemocnici Kamal Edwan v Jabalii v ktorej blízkosti sa nachádza obchodné
centrum Nassar. Asi po dvoch týždňoch po prepustení z nemocnice dostal opätovne predvolanie na
políciu, tento krát však v meste Betlahia. Tam však už nešiel a rozhodol sa vycestovať z Palestíny. Iné
problémy nemal. Rozhodnutím odporcu z 15.10.2009 bolo azylové konanie navrhovateľa zastavené z
dôvodu § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle.

Zo spisu ČAS: MU-272/PO-Ž-2010 súd zistil, že navrhovateľ bol 20.5.2010 vrátený v rámci Dublinského
dohovoru z Nórska. V priebehu vstupného pohovoru (27.5.2010) o. i. uviedol, že po skončená
stredoškolského vzdelania nikde nepracoval - dva roky bol nezamestnaný. Otec sa volá L. G.K. I.,
matka W. E.. Jeho bratia sú: Mohamad - nar. v roku 1986, pracuje vo Viedni; Mahmoud - nar. V roku
1982; Adham - nar. v roku 1980, býva vo Viedni v reštaurácii; Wael - nar. v roku 1978; Ramzi - nar.
v roku 1976. Jeho sestry sú: Dina - nar. v roku 1983; Linda - nar. v roku 1979; Suzan - nar. v roku
1975. K menám svojich súrodencov uviedol, že počas predchádzajúceho pohovoru úmyselne uvádzal
niektoré mená súrodencov ako aj ich pobyty odlišne, lebo sa bál uviesť ich skutočné adresy, aby nemali
problémy. K svojej identifikačnej (ID) karte, ktorá mu bolo odobratá po prílete na Slovensko uviedol, že
mu ju poslali rodičia do Nórska, lebo keď tam požiadal o azyl tamojšie orgány od neho pýtali doklad
totožnosti. Zhodne s predchádzajúcou výpoveďou uviedol, že cestovný doklad si vybavil bez problémov.
K dôvodom svojej žiadosti o azyl sa vyjadril totožne, ako v predchádzajúcom pohovore (9.9.2009).
Navrhovateľom predložená ID karta bola skúmaná ÚHCP OHP, oddelením analýzy cestovných dokladov
(29.7.2010) s výsledkom, že s najväčšou pravdepodobnosťou bola na nej vymenená fotografia držiteľa
a z tohto dôvodu sa jedná o pozmenený doklad. Predmetná ID karta bola tiež predmetom odborného
posudzovania Kriminalistickým a expertíznym ústavom POZ (21.6.2011), podľa záverov ktorého znaky
poškodenia ID karty preukázateľne nesvedčia, že vznikli v dôsledku výmeny fotografie, avšak túto
skutočnosť nie je možné potvrdiť ani vylúčiť (k dispozícii nebolo originálne tlačivo dokladu, nakoľko KEÚ
PZ ním nedisponuje). 10.8.2010 bol s navrhovateľom vykonaný doplňujúci pohovor v priebehu ktorého
o. i. navrhovateľ uviedol, že cestovný doklad nemôže predložiť preto, lebo mu ho v Turecku zobrala
mafia. Na otázku, aby navrhovateľ vysvetlil rozpor s jeho predchádzajúcou výpoveďou uviedol, že jemu
neznáma osoba pas poslala domov, avšak jeho rodičom nebol doručený. Vyjadroval sa tiež k rozdielnym
dátumom vydania jeho ID karty (rok 2004, 2001, 2003). Navrhovateľ tiež uviedol, že jeho otec poberal z
UNRWA pomoc, kartu UNRWA má brat vo Viedni. Ďalej vypovedal, že v hnutí Fatah má uja, ktorý mu,
pretože bol nezamestnaný, ponúkol v roku 2004 v hnutí Fatah prácu - dva mesiace pripravoval kávu a
čaj pre hostí. Keď došlo k zmene moci, hnutie Hamas sa dostalo aj k záznamom o jeho 2-mesačnej práci
v dôsledku čoho v roku 2006 dostal predvolanie na políciu v Jabalia. Tam ho držali a týrali dva týždne.
Následne bol týždeň v nemocnici. Po štyroch mesiacoch opätovne dostal predvolanie na políciu, kam
však už nešiel. Na vysvetlenie rozporu s jeho prechádzajúcimi výpoveďami, týkajúcimi sa dátumov jeho
problémov uviedol iba to, že problémy z roku 2006 predtým neuviedol. O tom, že pracoval pre Fatah a
že bol týraný nehovoril v prechádzajúcich pohovoroch preto, lebo sa ho na to nikto nepýtal. Pokračoval,
že od leta roku 2007 pracoval ako krajčír - pracoval tri dni v týždni od roku 2006 do septembra roku 2006.
Od leta roku 2007 bol nezamestnaný. 12.8.2011 bol s navrhovateľom vykonaný ďalší doplňujúci pohovor
v priebehu ktorého uviedol, že ním predložená ID karta je pravá - taká akú dostal, nevykonal na nej
žiadne zmeny. Vybavil si ju v roku 2004 v meste Jabalia. 23.8.2010 založil navrhovateľ do spisu žiadosť
o overenie registrácie (karty) UNRWA z toho istého dátumu - 23.8.2010. Na tomto formulári je uvedené
meno T. L. G. I. (I.), U.. XX.X.XXXX (navrhovateľ) , syn Fatmeh Safi, predchádzajúce číslo registračnej
karty UNRWA: 21104843. Ako bratia a sestry sú uvedení: Adham, nar. 08/1980; Mahmoud, nar. 10/1983;
Mohamed, nar. 07/1986; Wisam, nar. 12/1992; Samah, nar. 06/1988; Samiyeh, nar. 10/1989; Bilal,
nar. 09/1990 a Ali, nar. 10/1995. Priložená rodinná karta UNRWA z 19.12.2004 na meno Khalil Mahm
Ghuneim, aktualizovaná v máji 2002 obsahuje mená členov rodiny: Khalil, nar. 02/1952; Fatmeh, nar.
11/1951; Adham, nar. 08/1980; Mahm, nar. 10/1983; Husni, nar. 09/1987; Fawziyeh, nar. 03/1960; Mohd,
nar. 07/1986; Wisam, nar. 12/1992; Samah, nar. 06/1988; Samiyeh, nar. 10/1989; Bilal, nar. 09/1990 a
Ali, nar. 10/1995. 23.11.2010 navrhovateľ do spisu založil fotokópiu cestovného pasu brata navrhovateľa
na meno K. L. G. I., jeho sobášneho listu z 26.5.2007 a výpisu z rakúskej matriky a potvrdenie jeho
pobytu v meste Marchtrek. V spise odporcu sa tiež nachádza potvrdenie centrály UNRWA z 12.1.12011,
že T.E. L. G. I. , U.. XX.X.XXX7 je v UNRWA registrovaný ako palestínsky utečenec v Pásme



Gazy. Do spisu boli tiež založené doklady: - preukaz na meno L. G. K. I. (otca navrhovateľa), vydaný
Všeobecnou federáciou odborových zväzov Palestíny - oblasť Pásma Gazy z 1.7.2010, - maturitné
vysvedčenie na meno T. L. G. I. navrhovateľa z roku 2006, vystavené 5.9.2011, podľa ktorého nevyhovel
maturitnej skúške, ktorú môže opakovať, - rodný list na meno T. L., nar. 26.9.1987, starý otec menom G.
I., matka W. K. P. K. E., - registračná karta UNRWA zo 4.9.2011 číslo rodinnej registrácie: 1-00665897,
predchádzajúce číslo: 21104843 na meno L. G. I., podľa ktorej členmi rodiny sú: - Khalil (manžel), nar.
02/1952; - Fatmeh (manželka, nar. 11/1951; - Fawziyeh (manželka, meno matky Rida), nar. 03/1960; -
Adham (syn, meno matky Fawziyeh), nar. 08/1980; - Mohd (syn meno matky Fawziyeh), nar. 07/1986;
- Husni (syn, meno matky Fawziyeh), nar. 09/1987; - Samiyeh (dcéra, meno matky Fawziyeh), nar.
10/1989; - Bilal (syn, meno matky Fawziyeh), nar. 09/1990; - Wisam (dcéra, meno matky Fawziyeh), nar.
12/1992; - Ali (syn, meno matky Fawziyeh), nar. 10/1995. V spise sa tiež nachádzajú správy o krajine
pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, zamerané na okruh otázok súvisiacich priamo s
navrhovateľom, resp. ním produkovanými dôkazmi, ako aj na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine
jeho pôvodu. Z nich o. i. vyplynulo, že izraelské letecké útoky na Pásmo Gazy sú zamerané na ciele,
ktoré priamo ohrozovali jeho bezpečnosť, resp. na vojenské ciele.

Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo 10.

Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e/ zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi,
ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná
dôveryhodnosť žiadateľa.

Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu
alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu.

Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak
nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.



§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,
slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku.
Súd poznamenáva, že navrhovateľ v návrhu namietal nesprávne vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako
nedôveryhodnej s osobitným dôrazom na odporcovo nesprávne vyhodnotenie ním predloženej ID karty
a vo vzťahu k neposkytnutej doplnkovej ochrane na situáciu v Pásme Gazy v čase vydania napadnutého
rozhodnutia:

K námietke, týkajúcej sa nedôveryhodnosti navrhovateľa (včítane posúdenia ním predloženej ID karty):

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v rozhodnutí citoval časť rozsudku NSSR
sp. zn. 1Sža 15/2008 z 19.8.2008, podľa ktorého: „Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie
azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah správneho orgánu o osobnosti žiadateľa
s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu
v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu, ako aj informáciami, ktoré získal
správny orgán za účelom preverenia dôvodov, ktoré uvádzal žiadateľ.“ V prejednávanej veci navrhovateľ
v priebehu azylového konania uviedol dôvod svojej žiadosti o azyl (predostrel svoj príbeh), ktorého
existenciu však nikdy a žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom práve on ako žiadateľ o azyl je zaťažený
dôkazným bremenom. Za danej situácie odporca správne a v súlade s cit. ust. § 19a ods. 3 písm. e/
zákona o azyle pri vydaní rozhodnutia posudzoval celkovú dôveryhodnosť navrhovateľa a to aj v zmysle
vyššie citovanej vetu rozsudku NSSR. Jeho záver teda nevyplýva iba zo zistení odborných štátnych
inštitúcií či ich zložiek, ktoré sa k otázke pravosti ID karty vyjadrovali, ako to navrhovateľ v návrhu
zdôraznil. Faktom ostáva skutočnosť, že táto karta sa vyznačuje minimálne neštandardným znakom
v oblasti fotografie jej držiteľa. Táto skutočnosť (včítane jej posúdenia odborníkmi) by nemusela mať
podstatný význam, ak by sa v konaní nezistili iné, závažné skutočnosti (rozpory), ktoré sa ani v priebehu
opakovaných pohovorov s navrhovateľom nepodarilo odstrániť. Na podstatné nezrovnalosti odporca
výslovne poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ide predovšetkým o rozpory: - v dôvode odchodu
navrhovateľa z krajiny pôvodu (dôvod uvedený vo vyhlásení: nepokoje a vojnové konflikty medzi
Palestínou a Izraelom - dôvod uvádzaný v priebehu pohovorov: obťažovanie políciou a neznámymi
maskovanými mužmi), - početnosť a časové umiestnenie jeho problémov (najprv jeden atak voči jeho
osobe v auguste roku 2008 - neskôr aj totožný atak aj v roku 2006). Vo vzťahu k týmto navrhovateľom
prezentovaným problémom súd poukazuje na fakt, že je možné, že každý človek, teda aj navrhovateľ,
si nemusí presne pamätať určité roky či dátumy (napr. kedy mu bol vydaný taký či onaký doklad), avšak
pokiaľ takýto človek uteká pred hrozbou perzekúcie a mučením (ako to prezentoval navrhovateľ), nie
je logicky vysvetliteľné, že najprv ako dôvod svojho odchodu uvedie všeobecne nepriaznivú situáciu v
regióne svojho pôsobenia, neskôr uvedie iba jeden prípad ohrozenia a týrania svojej osoby a následne
s odstupom času aj iný - ďalší prípad ohrozenia a týrania svojej osoby. Okrem odporcom v odôvodnení
rozhodnutia podrobne uvedených nezrovnalostí vo výpovediach navrhovateľa, ktoré sa nepodarilo
odstrániť ani opakovanými pohovormi (napr. týkajúcich sa zamestnania navrhovateľa, jeho štúdia po
ukončení štúdia na strednej škole, trasy z Palestíny na Slovensko, spôsobu odovzdania a následnej
manipulácie s jeho cestovným pasom z Turecka, jeho doručenia - nedoručenia rodičom, uvádzanie
existencie jeho známych v Rakúsku - neskôr súrodencov a pod.) súd osobitne poukazuje na otázky,
týkajúce sa cestovného dokladu (pasu) navrhovateľa. Tomuto fragmentu navrhovateľových výpovedí
súd venuje osobitnú pozornosť preto, lebo cestovný pas je dokladom, ktorého pravosť sa dá relatívne
spoľahlivo overiť. Nemôže byť otázkou osobnosti navrhovateľa, ak najprv tvrdil, že svoj cestovný pas
poslal po svojom známom svojim rodičom, ktorým bol riadne doručený, pričom neskôr tvrdil, že mu
ho odobrali mafiáni a poslali ho jeho rodičom, pričom týmto cestovný pas doručený nikdy nebol.
Navrhovateľ tiež uvádzal iné mená a adresy svojich bratov a sestier, čo vysvetlil tým, že ich chcel
chrániť. Aj toto jeho vysvetlenie nie je pochopiteľné, ak Slovensko požiadal o azyl, čím mu vyslovil
dôveru vo svoju (žiadanú) ochranu, súc naviac poučený o tom, že obsah ním podaných informácií je
dôverný. Odporca v odôvodnení rozhodnutia neopomenul uviesť a náležitým spôsobom aj vyhodnotiť



všetky navrhovateľom predložené dôkazy - listiny, ktoré majú potvrdzovať navrhovateľovu identitu.
Z predloženého (maturitného) vysvedčenia vyplýva, že navrhovateľ v tejto skúške, ktorá je zavŕšení
stredoškolského - gymnaziálneho štúdia neuspel (v šiestich z ôsmych predmetov). I napriek tomu
uviedol, že bol prijatý a začal študovať na Univerzite Al Azhar v Gaze z ktorej však bol vylúčený, čo
sa zjavne malo stať z popudu hnutia Hamas. Aj táto skutočnosť svedčí v neprospech dôveryhodnosti
navrhovateľa, pretože ak aj bol (prípadne) z univerzitného štúdia vylúčený, muselo sa tak stať z dôvodu
nesplnenia jednej z podmienok, ktorá je všeobecnou podmienkou na štúdium na každej univerzite,
ktorou je úspešné ukončenie predchádzajúceho stupňa vzdelávania. Navrhovateľ založil do spisu
odporcu dve registračné karty UNRWA. I napriek tomu, že ústredie tejto organizácie 12.1.2011 potvrdilo,
že T. L. G. I. , nar. XX.X.XXXX je v UNRWA registrovaný ako palestínsky utečenec v Pásme Gazy,
ním predložené doklady v konfrontácii s údajmi uvedenými navrhovateľom (aj po eventuálnej akceptácii
dôvodu počas prvého pohovoru nepravdivých údajov týkajúcich sa jeho súrodencov) nesvedčia v
prospech navrhovateľovej dôveryhodnosti. V priebehu svojho druhého pohovoru navrhovateľ označil
ako svojich bratov a sestry: Mohameda (1986), Mahmouda (1982), Adhama (1980), Waela (1978),
Ramziho (1976), Dinu (1983), Lindu (1979) a Suzan (1975). Podľa rodinnej registračnej karty UNRWA
z 19.12.2004 tvoria rodinu L. G. I.: Khalil (2/1952 - pravdepodobne otec), Fatmeh (11/1951 -
pravdepodobne matka) a ďalej: Adham (muž - 8/1980), Mahmoud (muž, 10/1983), Husni (muž, 09/1987),
Fawziyeh (žena, 03/1960), Mohamed (muž, 07/1986), Wisam (žena, 12/1992), Samah (žena, 06/1988),
Samiyeh (žena, 10/1989), Bilal (muž, 09/1990) a Ali (muž, 10/1995). Porovnaním uvedených mien je
zrejmé, že navrhovateľove údaje o bratoch a sestrách sú rozdielne a zhodujú sa iba v označení otca,
matky a súrodencov Mohameda, Mahmouda a Adhama. Navrhovateľ pri podaní žiadosti na UNRWA
z 23.8.2010 (vo veci verifikácie svojej osoby ako palestínskeho utečenca) uviedol ako svoju rodinu:
matku -Fatmeh, a ako svojich súrodencov: Adhama, Mahmouda, Mohameda, Wisam, Samah, Samiyeh,
Bilal a Ali. Teda tiež rozdielne od údajov, ktoré prezentoval odporcovi. Podobne rozdielne údaje sa
nachádzajú aj v najnovšej karte UNRWA zo 4.9.2011 v ktorej je naviac ako matka navrhovateľa (podobne
ako aj všetkých synov a dcér) nie je uvedená žena menom Fatmeh, ale žena menom Fawziyeh. V
tejto súvislosti súd poznamenáva, že napr. pokiaľ ide o dátumy narodení navrhovateľom označených
sestier (Dina, Linda, Suzan), na žiadnej karte UNRWA sa nenachádza žiadna žena (iného mena), ktorej
dátum narodenia by sa v základe zhodoval s dátumami, uvedenými navrhovateľom. To vylučuje prípadnú
zámenu týchto mien. Súd na vyššie uvedené skutočnosti poukazuje z dôvodu, že aj tieto svedčia v
neprospech navrhovateľovej dôveryhodnosti.

Ak teda odporca vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú, ktoré závery ako správne potvrdil
aj konajúci súd, jeho vyhodnotenie je dôvodné. Súd pripomína, že námietky navrhovateľa vo vzťahu k
jeho identite a nesprávnosti hodnotiaceho postupu odporcu nie sú dôvodné. Pretože navrhovateľ ničím
nepreukázal odôvodnenosť svojej obavy v zmysle ust. § 8 zákona o azyle, pričom jeho dôveryhodnosť
bola dôvodne vyhodnotená v negatívnom význame tohto slova, odporca správne tento stav kvalifikoval
ako nenaplnenie podmienok udelenia azylu navrhovateľovi - ak je navrhovateľ nedôveryhodnou osobou
v zmysle zákona o azyle, niet dôvodu mu uveriť, že sa stal objektom perzekúcie, resp. že má z nej obavu.
Preto súd pokladá neudelenie azylu navrhovateľovi za dôvodné a navrhovateľom vznesené námietky
za neopodstatnené.

K námietke, že zistenie bezpečnostnej situácie v Pásme Gazy je v rozpore s obsahom spisu a že odporca
nevenoval náležitú pozornosť útokmi Izraela na tento región:

Ani tieto námietky nie sú podľa názoru súdu dôvodné. Odporca vyhľadal a do spisu založil množstvo
správ, týkajúcich sa Pásma Gazy. I keď situáciu v tejto oblasti nie je možné kvalifikovať ako pokojnú,
správy svedčia o podstatnom útlme nepriateľstva medzi hnutiami Hamas a Fatah, v každom prípade
aktuálne nesvedčia o existencii vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Správy uvádzajú aj fakty o
náletoch a útokoch Izraela na toto územie, ako to však z nich vyplýva, tieto sú zamerané na ničenie
vojenských cieľov, resp. cieľov ktoré boli alebo sú zdrojov ohrozenia Izraela (napr. výcvikové vojenské
tábory, miesta odpaľovania rakiet a pod.). Pretože navrhovateľovi nebol uložený trest smrti, jeho uloženie
mu zjavne ani nehrozí, pretože zistenia vo vzťahu k neudeleniu azylu (nedôveryhodnosť navrhovateľa)
nevedú k predpokladu neľudského či ponižujúceho zaobchádzania s navrhovateľom v prípade jeho
návratu do Pásma Gazy a konečne preto, lebo situáciu v tomto regióne nemožno kvalifikovať ako
ozbrojený konflikt v dôsledku ktorého by bola osobná integrita navrhovateľa priamo ohrozená, súd



pokladá neposkytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi za dôvodné a navrhovateľom vznesenú
námietku za neopodstatnenú.

S poukazom na uvedené dôvody súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil v celom rozsahu.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam