Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200668 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200668.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána U. G., K. U. E., nar. XX.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, štátneho príslušníka K. B. A. (ďalej len K.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy K., Z. E. D., okres F., D. L., K., aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike: D. F. A., právne zastúpeného pani Mgr. Janou Kopejovou, pracovníčkou Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom Mäsiarska 13, Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 28.3.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-564-19/PO-Ž-2011 zo dňa 23.2.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-564-19/PO-Ž-2011 zo dňa 23.2.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-564-19/PO-Ž-2011 zo dňa 23.2.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len „Ženevská konvencia“) a zo zákona o azyle. Uviedol, že dôvodom, pre ktorý navrhovateľ opustil svoju krajinu pôvodu bola skutočnosť, že v krajine pôvodu si nevedel nájsť trvalé zamestnanie. To znamená, že hľadanie si zamestnania a lepších životných podmienok bolo hlavným dôvodom jeho odchodu z krajiny. Pokiaľ ide o dôvody podania žiadosti o udelenie azylu, navrhovateľ uviedol, že príslušníci militantnej skupiny Taliban mu dávali za vinu roztrhanie odkazu s výhražným nápisom umiestneným na tele jeho mŕtveho spolužiaka, ktorého zastrelili z dôvodu, že pracoval pre skupinu ARBAKI. Navrhovateľ svoju vinu nepriznal i napriek tomu, že ho zbili, a neskôr ho nútili, aby pre nich 3 dni pracoval - nakladal náboje na vozy a vyvážal ich na základňu do hôr. Po nejakom čase sa navrhovateľ rozhodol na radu otca vybaviť si cestovný pas a odcestovať do Iránu. Po vybavení pasu odišiel do Kábulu, kde sa zdržiaval dva mesiace u svojej rodiny bez akýchkoľvek problémov, po vybavení si víz vycestoval v roku 2008 do Iránu. Odtiaľ vycestoval do Turecka a následne prišiel na Slovensko. Odporca v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že navrhovateľ podľa vlastného vyhlásenia nemal v krajine pôvodu problémy s políciou, ani inými štátnymi orgánmi, nikdy nebol väznený a nebol ani členom žiadnej politickej strany. V prípade návratu do Afganistanu sa ničoho konkrétneho neobáva, avšak kvôli prebiehajúcej vojne sa tam vrátiť nechce. Navrhovateľ počas celého konania nepredložil žiadny doklad totožnosti, ktorý by potvrdzoval jeho totožnosť. Okrem svojej výpovede nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 28.3.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov. Podľa jeho názoru odporca nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je podľa neho v rozpore s obsahom spisu. Poukázal na skutočnosť, že bol v krajine pôvodu prenasledovaný militantnou skupinou Taliban. Tým, že odmietol spoluprácu s príslušníkmi Talibanu, vyjadril svoj názor, ktorý chápe ako politický názor. To znamená, že aj jeho dôvody (pre ktoré podal žiadosť o udelenie azylu), je možné chápať ako prenasledovanie z dôvodu zastávania určitých politických názorov. V súvislosti s uvedeným poukázal na ustanovenie § 8 a § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle. Nesúhlasil s odporcovým konštatovaním, že počas konania nepredložil žiaden doklad totožnosti, ani iné dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia. Uviedol, že sa podarilo zadovážiť fotokópiu jeho identifikačného dokladu, ako aj fotografie osôb, ktoré spomínal pri vstupnom pohovore, až po vydaní napadnutého rozhodnutia. Taktiež nesúhlasia s tým, že odporca považuje za hlavný dôvod jeho odchodu z Afganistanu hľadanie lepších životných podmienok a práce. Hlavným dôvodom odchodu boli podľa neho problémy s príslušníkmi Talibanu. Pokiaľ ide o vyhodnotenie navrhovateľovej osoby ako nedôveryhodnej na základe skutočnosti, že navrhovateľ nesprávne uviedol roky, kedy sa mali odohrať určité udalosti, uviedol, že sa jednalo len o chybu v prepočte rokov z perzského kalendára na juliánsky kalendár. Pokiaľ ide o navrhovateľove vnútorné presídlenie do Kábulu, jednalo sa len o dočasné riešenie navrhovateľovej situácie z dôvodu jeho obáv, že ho príslušníci Talibanu nájdu. Navrhovateľ žil v Iráne nelegálne a keby ho zadržala polícia, vyhostili by ho do Afganistanu. V závere podaného opravného prostriedku navrhovateľ vyjadril svoj nesúhlas s tvrdením odporcu, že nespĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle ustanovenia § 13c ods. 1 zákona o azyle. V súvislosti s uvedeným poukázal na ustanovenie § 13a v spojení s § 2 písm. f) bod č. 3 zákona o azyle. Taktiež nesúhlasil s vyjadrením odporcu, že neuviedol, že má obavu pred nepriaznivou bezpečnostnou situáciou. Poukázal pri tom na vstupný pohovor (vykonaný dňa 29.11.2011), na ktorom mu bola položená otázka, „Čoho sa obáva v prípade návratu do Afganistanu?“, na ktorú navrhovateľ odpovedal: „V Afganistane je nepokoj a vojna a ja už nechcem žiť v takejto situácii.“ Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 9.5.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne. Uviedol v ňom, že námietky navrhovateľa považuje za účelové. Poukázal pri tom na viaceré nezhody v tvrdeniach právnej zástupkyne navrhovateľa a tvrdeniach navrhovateľa počas vstupného pohovoru. Odporca uviedol, že navrhovateľ na otázku, či by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu niečo malo hroziť, odpovedal, že si myslí, že by mu tam už asi nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Obáva sa iba nepokoja a vojny, ktoré tam vládnu. Z jeho výpovede však vyplýva, že nepociťuje žiadnu obavu z prenasledovania v krajine pôvodu, preto ho nemožno považovať v zmysle Ženevskej konvencie za utečenca. Navyše ani právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 16.2.2012 neuviedla ako dôvod na udelenie azylu prenasledovanie navrhovateľa z politických dôvodov, ale poukázala iba na zlú bezpečnostnú situáciu v Afganistane, z ktorého dôvodu žiada pre neho poskytnutie medzinárodnej ochrany vo forme doplnkovej ochrany. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ v priebehu konania primeraným spôsobom nepreukázal opodstatnený strach z prenasledovania, pretože v krajine pôvodu nebol zo strany štátnych orgánov, ani zo strany neštátnych pôvodcov, prenasledovaný z rasových, náboženských, národnostných dôvodov, z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ani z dôvodov zastávania určitých politických názorov. Jeho údajné odmietnutie pracovať pre príslušníkov Talibanu nemožno považovať za prejavenie politického názoru, pretože v priebehu azylového konania svoje politické názory nijakým spôsobom nešpecifikoval. Z uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľ nemá v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v ust. § 8 zákona o azyle. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa, resp. jeho právnej zástupkyne, ktorá sa i napriek riadne doručenému predvolaniu nedostavila na pojednávanie nedostavila (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. V deň pojednávania bolo súdu prostredníctvom faxu doručené oznámenie právnej zástupkyne navrhovateľa, ktorá súdu oznámila, že vzhľadom na to, že navrhovateľ opustil územie Slovenskej republiky bez povolenia odporcu a bez zanechania adresy svojho pobytu, súhlasí s tým, aby súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-564/PO-Ž-2011 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o azyl na území Slovenskej republiky dňa 25.1.2011. O tejto skutočnosti bolo na Oddelení azylu Policajného zboru Gbely Adamov za účasti tlmočníka spísané vyhlásenie cudzinca, v ktorom navrhovateľ uviedol ako jediný dôvod podania svojej žiadosti - obavy o život, nakoľko v Afganistane je vojna. Vstupný pohovor sa uskutočnil dňa 29.11.2011. Vzhľadom na to, že navrhovateľ neovláda slovenský jazyk, vstupný pohovor bol vedený na základe jeho súhlasu v jazyku perzskom. Navrhovateľ na vstupnom pohovore okrem iného uviedol, že jeho pravé meno a priezvisko je Noorujhoda Saidi. Po skončení školy, v 15. roku svojho života (v roku 1386 perzského kalendára, t.j. v roku 2008 gregoriánskeho kalendára) odišiel z Afganistanu a išiel žiť do Iránu. Do Iránu išiel hlavne kvôli práci. Prišiel tam v roku 2008 na základe legálne udelených víz a bol tam až pokiaľ ho neopustil za účelom cesty do Európy (jún 2011). Dôvodom, prečo navrhovateľ opustil krajinu pôvodu bola podľa jeho vyhlásenia snaha zarobiť si peniaze. Navrhovateľovou cieľovou krajinou bola Slovenská republika, kde aj požiadal o azyl. Pokiaľ ide o dôvody požiadania o azyl, navrhovateľ vyjadril obavy o svoj život pred príslušníkmi militantnej skupiny Taliban a opísal incident s nimi tak, ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Na otázku, prečo navrhovateľ neopísal tento incident aj vo vyhlásení cudzinca a ako dôvod svojej žiadosti o azyl uviedol vojnu v Afganistane, navrhovateľ odpovedal, že: „Tento incident sa stal už dávno, neviem či by mi hrozilo zo strany Talibanu nejaké nebezpečenstvo, tak preto som uviedol, že o azyl žiadam kvôli vojne.“ Na otázku čoho sa navrhovateľ obáva v prípade návratu do Afganistanu odpovedal: „V Afganistane je nepokoj a vojna a ja už nechcem žiť v takejto situácii.“ Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Výroky napadnutého rozhodnutia sú objektívne jasné a zrozumiteľné, obsahujú odkazy na aplikované zákonné ustanovenia, podobne aj ich odôvodnenie je zrozumiteľné. Odporca v odôvodnení opísal zistený stav veci, uviedol správnu úvahu, na základe ktorej dospel k právnemu záveru, vyjadrenému vo výrokoch rozhodnutia. Súd naviac konštatuje, že tieto námietky sú účelovými, pretože ak by rozhodnutie bolo skutočne nezrozumiteľným, logicky by navrhovateľ nemohol reagovať (oponovať) na jeho jednotlivé časti. K námietke, že rozhodnutie jer v rozpore s obsahom spisu: Ani túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú. Odporca v rozhodnutí opísal zistený stav veci, pričom zrozumiteľným spôsobom uviedol, prečo rozhodol tak, ako to uviedol v jeho výroku. Skutočnosť, že enunciát rozhodnutia považuje navrhovateľ za nesprávny neznamená, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu. K námietke, že odporca nesprávne vec posúdil po právnej stránke: Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia sa sú nestotožnil ani s touto námietkou. K výroku o neudelení azylu: Predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je existencia odôvodnenej obavy z prenasledovania z dôvodov, uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Tak z gramatického, ako aj z logického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že medzi odôvodnenou obavou z perzekúcie a odchodom z krajiny pôvodu (z uvedeného dôvodu) musí existovať príčinná súvislosť, ktorá sa o. i. musí prejaviť aj v časovej následnosti medzi existenciou hrozby a konaním ohrozenej osoby - jej odchodom z krajiny pôvodu. V danej veci navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že v označení roku v ktorom začali jeho problémy sa pomýlil a že jeho problémy s Talibanom začali v roku 2008, pričom na nezrovnalosti v označení rokov sa ho mal odporca opýtať. K tomuto súd poznamenáva, že ako to vyplýva z označenia rokov, udávaných navrhovateľom v priebehu pohovoru, školu skončil v roku 1386 perzského kalendára, teda v roku 2007 - 2008 nášho (gregoriánskeho) kalendára. Perzský rok sa začína 20. marca nášho kalendára. Navrhovateľ tiež uviedol, že z Afganistanu do Iránu odišiel po skončení školy. Udalosť s ktorou navrhovateľ spája prezentované prenasledovanie Talibanom sa mala udiať na jeseň roku 1385, teda niekedy koncom roku 2006 nášho kalendára. Odporca teda správne v rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ po týchto udalostiach žil bez problémov do roku 2008, kedy odišiel do Iránu a odtiaľ v roku 2011 do Európy - na Slovensko. Z uvedeného celkom jednoznačne plynie, že navrhovateľ skutočne cca dva roky po údajnom prenasledovaní hnutím Taliban žil bez problémov. Ak by tieto problémy aj skutočne existovali, navrhovateľ ich vyriešil svojím odchodom do iného štátu - Iránu z ktorého po cca 3 rokoch vycestoval a na Slovensku požiadal o azyl. Uvedenú argumentáciu súd doplňuje aj tým, že navrhovateľom opísaný príbeh nejaví známky perzekúcie v zmysle zákona o azyle. Údajné napadnutie navrhovateľa ľuďmi z Talibanu, ako aj jemu nanútená 3-dňová práca v prospech tohto hnutia nesúvisí ani s jedným z dôvodov prenasledovania s ktorým ust. § 8 zákona o azyle spája udelenie azylu. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že jeho odmietnutie pracovať pre hnutie Taliban je potrebné považovať za vyslovenie politického názoru, takáto argumentácia nie je na mieste. Hnutie Taliban je protivládna a aj teroristická organizácia a z tohto dôvodu aj v prípade, ak by niekto odmietal spoluprácu s ňou, mal sa s prípadnými ťažkosťami (s tým spojenými) obrátiť na príslušné štátne orgány a požiadať ich o ochranu (čo však navrhovateľ neurobil), resp. svoj problém vyriešiť presídlení, čo je prípad navrhovateľa. Podľa názoru súdu, ktorý je totožný s názorom odporcu, v prejednávanej veci navrhovateľ nesplnil zákonné predpoklady udelenia azylu a teda pokiaľ odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho rozhodnutie je správné a zákonné. K výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Navrhovateľ namietal, že z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie sa do Afganistanu vrátiť nemôže. Bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu sa odporca dostatočným spôsobom venoval - správne konštatoval že nie je dobrá a vo všeobecnej rovine má zhoršujúci sa charakter. Správne však poukázal na skutočnosť, že toto konštatovanie sa netýka všetkých afganských provincií. Ako to vyplýva zo správ o Afganistane založených v spise, existuje celý rad provincií v ktorých bezpečnostná situácia je relatívne dobrá (prijateľná), medzi ktoré patrí popri napr. provincie Bamyan, Badakhshan, Nuristan, Nimroz, Daykindi, Kabul, Samangan, Baghlan, Takhar, Balkh a aj provincia Kapisa. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že ak aj bezpečnostná situácia v niektorých provinciách Afganistanu vylučuje návrat do týchto (nebezpečných) teritórií, pokiaľ existuje reálna možnosť bezpečného návratu do viacerých provincií tohto štátu, nie je na mieste poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu aktuálne zistenej bezpečnostnej situácie. Ak teda odporca navrhovateľovi doplnkovú ochranu neposkytol, pričom tento svoj právny názor aj odôvodnil, je tento jeho várok zákonný. Navrhovateľ k podanému návrhu pripojil fotokópiu pravdepodobne scanu dokladu v cudzom jazyku o ktorej prehlásil, že ide o jeho identifikačný doklad. Pripojil k návrhu tiež fotokópie troch fotografií, na ktorých má byť zobrazený príslušník Talibanu, ktorý sa mal navrhovateľovi vyhrážať, Talibanom zabitý spolužiak navrhovateľa a jeho brat. Nakoľko tieto dokumenty boli predložené po vydaní napadnutého rozhodnutia, súd sa nimi nezaoberal a teda nevyhodnocoval ani ich hodnovernosť. Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, svoje rozhodnutie, ktoré vychádzalo z takto zisteného stavu veci náležite a zrozumiteľne odôvodnil, pretože odporca zistený stav veci vyhodnotil správne a v súlade so zákonom, súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).