KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Bratislava25. 9. 2012plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/28/2012 z 25. 9. 2012

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2012, sp. zn. 9Saz/28/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1012200707.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/28/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200707
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200707.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
pána O. R., nar. XX.X.XXXX, štátneho príslušníka R. Y.W. Ľ. E. (Ď. G. „.), podľa vlastného udania v
zahraničí bytom R., U. Š. W. B., H. N. F. X, R., s miestom pobytu v Slovenskej republike: Pobytový
tábor Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky E., na základe dlhodobej priepustky
u P. C.. Z.Š. Š., O. XX, V., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so
sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa24.4.2012 proti rozhodnutiu
odporcu ČAS: MU-7-21/PO-Ž-2012 zo dňa 29.2.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-7-21/PO-Ž-2012 zo dňa 29.2.2012
p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-7-21/PO-Ž-2012 zo dňa 29.2.2012 odporca podľa § 12 ods. 1
písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len“ zákon o azyle“) a § 12 ods. 3 zákona o azyle zamietol navrhovateľovu žiadosť
ako zjavne neopodstatnenú. Uviedol, že navrhovateľ ako dôvod podania svojej žiadosti uviedol, že
Slovenskú republiku považuje za bezpečnú a slobodnú krajinu, a preto tu chce zostať žiť a pracovať. Ako
ďalší dôvod uviedol obavy o svoj život pred výpalníkmi. Odporca tieto dôvody považoval za irelevantné
z hľadiska posúdenia navrhovateľovej žiadosti o medzinárodnú ochranu, nakoľko išlo o dôvody odlišné
od tých, ktoré sú uvedené v ust. §§ 8,10,13a alebo § 13b zákona o azyle, a preto vyhodnotil jeho žiadosť
o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok
- návrh zo dňa 4.4.2012, ktorým sa domáhal odkladu jeho vykonateľnosti a následne jeho zrušenia
v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že s nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, pretože je nesprávne
a nezákonné, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Navrhovateľ okrem toho uviedol, že vstupný pohovor
sa konal v jazyku arabskom, ktorému navrhovateľ dobre nerozumel, a preto nevedel vyjadriť svoje
problémy. Taktiež nerozumel odporcovmu poučeniu, jeho právam a tomu, čo vlastne inštitút „azyl“
znamená. Jeho materinským jazykom je jazyk berberský. Navrhovateľ podotkol, že počas celého
azylového konania nebol právne zastúpený. V závere svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že odporca sa
nedostatočne zaoberal bezpečnostnou situáciou v krajine jeho pôvodu a nedostatočne odôvodnil svoje
rozhodnutie vo vzťahu k neudeleniu doplnkovej ochrany, ako aj k zamietnutiu navrhovateľovej žiadosti
o udelenie azylu.



Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 26.4.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť ako vecne správne. Vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ do zápisnice spísanej
pri vstupnom pohovore uviedol, že tlmočníkovi rozumie dobre, a že jeho rodným jazykom je jazyk
arabský. Odporca ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo
KD 124/2005, v ktorom súd vyjadril svoj právny názor, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť
skutkový stav veci a nie domýšľať právne relevantné dôvody na udelenie azylu žiadateľom o azyl
neuplatnené. Odporca taktiež uviedol, že navrhovateľ sa istý čas zdržiaval na rôznych miestach v krajine
pôvodu, zväčša u svojich príbuzných. Tu s výpalníkmi neprišiel do kontaktu, odporca je preto názoru,
že navrhovateľ na svoju ochranu mohol využiť aj vnútorné presídlenie. Okrem toho navrhovateľ počas
svojho pobytu v zahraničí kontaktoval zahraničný úrad Alžírska vo Viedni z dôvodu predĺženia doplnkovej
ochrany v zmysle zákona o azyle. V závere svojho vyjadrenia odporca skonštatoval, že navrhovateľ
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu napadnutého rozhodnutia.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, §
14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania a
tlmočníka jazyka arabského, a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť
ako vecne správne. Navrhovateľ uviedol, že tlmočníkovi rozumel dobre, že pochopil obsah a význam
konania pred súdom, že porozumel rozsudku, jeho odôvodneniu, ako aj poučeniu o možnosti podať voči
nemu odvolanie.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie doplnil výsluchom navrhovateľa na pojednávaní, ktoré sa konalo
dňa 26.9.2012. Pojednávanie bolo na žiadosť navrhovateľa tlmočené do jazyka arabského. Navrhovateľ
na otázku, prečo si myslí, že napadnuté rozhodnutie odporcu nie je správne uviedol nasledovné:
„Žiadal som o azyl, nedali mi ho. Neviem prečo je zlé. Povedali, že klamem. Pýtali sa ma rôzne
veci, ja som odpovedal a potom mi povedali, aby som odišiel zo Slovenska.“ Na otázku, kto mu písal
návrh, navrhovateľ uviedol, že mu ho písal niekto z humanitnej organizácie. Keď mal navrhovateľ
vlastnými slovami prerozprávať obsah návrhu, povedal, že nevie, čo je v ňom napísané. Súd nakoniec
položil navrhovateľovi otázku, akým jazykom sa vyučovalo v škole, do ktorej chodil v krajine pôvodu.
Navrhovateľ odpovedal, že arabským a francúzskym jazykom, ale lepšie sa dokáže vyjadriť v jazyku
berberskom. Z oficiálnej internetovej stránky Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky súd
zistil, že úradným jazykom v Alžírsku je jazyk arabský.

Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom
prvostupňového správneho spisu ČAS:MU-7/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal
o udelenie azylu dňa 4.1.2012. Vo vyhlásení cudzinca navrhovateľ uviedol ako dôvod podania žiadosti
o azyl, že Slovenskú republiku považuje za bezpečnú a slobodnú, a preto tu chce zostať žiť a pracovať.
Vstupný pohovor sa uskutočnil dňa 12.1.2012. Pohovor bol na základe navrhovateľovho súhlasu vedený
v jazyku arabskom. Podľa navrhovateľovho vyhlásenia tlmočníkovi rozumel dobre. Navrhovateľ počas
pohovoru uviedol, že okrem materinského jazyka - arabského, ovláda aj francúzsky a berberský jazyk.
Ukončil 5 alebo 6 rokov základnej školy, ktorú navštevoval v hlavnom meste krajiny pôvodu. Pokiaľ ide
o dôvody podania žiadosti o azyl, navrhovateľ počas tohto pohovoru doplnil ďalší dôvod. Uviedol, že
má obavy o svoj život pred výpalníkmi, ktorí od neho v krajine pôvodu pravidelne žiadali určité finančné
čiastky. Navrhovateľ najprv uviedol, že tieto problémy mali začať v roku 2000, kedy si v krajine pôvodu
otvoril obchod so stavebninami. Neskôr však uviedol, že výpalníci od neho žiadali finančné čiastky aj pred
otvorením obchodu, nakoľko pochádzal zo solventnej rodiny. Podľa vlastného vyhlásenia však výpalníci
požadovali financie len od navrhovateľa a nie aj od jeho rodičov alebo ostatných členov jeho rodiny. V
spise sa nachádzajú informácie o krajine pôvodu navrhovateľa.

Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne
neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch
ako v §§ 8,10, 13a alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných
podmienok.



Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je
štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy
z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania
určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa
nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie
politických práv a slobôd.

Podľa ust. § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon
neustanovuje inak:

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá v štáte, ktorý azylant opustil z dôvodov podľa § 8, a azylant
s tým vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písm. a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo
opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych
opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického
alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych
opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí
súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo
diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu
vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené
v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí
azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení
azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu.

Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak
nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok
dôvodov:



Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Rozhodnutie odporcu obsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti. Výrok ako aj jeho odôvodnenie je formulované jasným, logickým a zrozumiteľným
spôsobom. Z odôvodnenia rozhodnutia je z zjavné, na základe akých skutočností a prečo odporca
zamietol navrhovateľovu žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú.

K námietke, že odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci:

Ani táto námietka nie je dôvodná. Úlohou odporcu v konaní o udelenie azylu nie je za žiadateľa -
navrhovateľa vyhľadávať či domýšľať si iné či ďalšie dôvody jeho žiadosti o azyl. Jeho povinnosťou
je posúdiť tie dôvody, ktoré boli prezentované ako dôvody žiadosti o azyl. Integrálnou súčasťou tohto
konania je v prvom rade posúdiť, či je daná príslušnosť Slovenskej republiky na posúdenie podanej
žiadosti a či prednesené dôvody sú takými, ktoré umožňujú podanú žiadosť prejednať a posúdiť v
jej merite. Ako to vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, ako aj z pripojeného azylového spisu,
navrhovateľ požiadal o azyl vyhlásením, na základe ktorého bol s ním uskutočnený vstupný pohovor v
priebehu ktorého bolo zákonným spôsobom navrhovateľovu umožnené vyjadriť sa ku všetkým dôvodom,
ktoré prezentoval ako dôvody svojej žiadosti o azyl. Ak tieto dôvody odporca vyhodnotil ako dôvody,
ktoré sú inými ako tie, ktoré sú obsiahnuté v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle a na základe tohto
zistenia zamietol navrhovateľovu žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú, nebolo jeho povinnosťou
vyhľadávať správy o krajine pôvodu navrhovateľa a teda sa ani zaoberať otázkou situácie v krajine
pôvodu navrhovateľa. Je tomu tak preto, lebo v konaní sa navrhovateľova žiadosť neposudzovala v jej
merite z dôvodu nesplnenia požadovaných procesných predpokladov. Ak i napriek tomu takéto správy
vyhľadal, postupoval nad rámec svojich povinností.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:

Podobne ako ostatné námietky uplatnené navrhovateľom v podanom odvolaní voči rozhodnutiu odporcu,
ani táto nie je dôvodná. Bez akejkoľvek pochybnosti možno konštatovať, že navrhovateľ požiadal o azyl z
dôvodu, že Slovensko považuje za slobodnú a bezpečnú krajinu v ktorej chce žiť a pracovať, ako aj to, že
doma bol objektom výpalníkov. Výpalníctvo ako druh trestnej činnosti je rozšíreným v celom rade štátov.
Pokiaľ sa navrhovateľ aj stal objektom takéhoto konania tretích osôb, toto konanie nie je perzekúciou
v zmysle zákona o azyle, pričom ani nesúvisí s navrhovateľovou rasou, náboženstvom, národnosťou či
prípadnými politickými názormi navrhovateľa. Navrhovateľ v priebehu konania podobne neprezentoval
žiadne konanie či okolnosti, ktoré by bolo nožné subsumovať pod pojem vážneho bezprávia. Inak
povedané o azyl požiadal z dôvodov, ktoré sú inými ako tie, ktoré sú obsiahnuté v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b
zákona o azyle. Odporca teda správne dospel k totožnému názoru a preto ak navrhovateľovu žiadosť
o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú, jeho právny názor je správny a je v súlade so zisteným
stavom veci.

Navrhovateľ v súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že tlmočníkovi
jazyka arabského, ktorý bol prítomný na vstupnom pohovore, dostatočne nerozumel nakoľko jeho
rodným jazykom je jazyk berberský, že nebol poučený o tom, čo vlastne azyl znamená a že v konaní
pred odporcom nebol právne zastúpený. Tieto námietky sú nielen účelovými, ale zakladajú sa na
nepravdivých skutočnostiach. Ako to vyplýva zo zápisnice zo vstupného pohovoru (z dotazníka),
navrhovateľ ako svoj materinský jazyk označil jazyk arabský s tým, že ovláda aj jazyk francúzsky
a berberský. Úradným jazykom v Alžírsku je jazyk arabský, navrhovateľ ukončil 5, resp. 6 tried
základnej školy, teda skutočne jazyk arabský musí ovládať. V tomto jazyku bol vedený vstupný pohovor,
navrhovateľ takémuto tlmočeniu porozumel, čo vyjadril celkom jednoznačne do zápisnice z tohto
pohovoru. Do jazyka arabského bolo tlmočené aj pojednávanie na súde. Otázka jeho zastúpenia v
konaní pred odporcom je irelevantnou, nakoľko navrhovateľ bol 4.1.2012 riadne poučený o svojich
právach a povinnostiach, teda aj o práve zvoliť si v konaní zástupcu, včítane bezplatného zastúpenia.
Pokiaľ ide o údajné nepochopenie významu azylu, aj táto námietka je irelevantnou. Ak navrhovateľ
opustil krajinu svojho pôvodu z dôvodu či dôvodov ktoré prezentoval, urobil tak zjavne preto, aby mu
iný štát poskytol ochranu pred konaním tretích subjektov, ktoré konania ho mali donútiť krajinu svojho



pôvodu opustiť. Na prezentáciu týchto dôvodov nemusí mať navrhovateľ právne znalosti významu
inštitútu azylu - postačí ak svoje dôvody prednesie. Je na príslušnom štátnom orgáne (odporcovi), aby
tieto posúdil. Interpretácia tohto „problému“ obsiahnutá v podanom návrhu navodzuje domnienku, že ak
by navrhovateľovi bolo vopred známe ako odporca vo veci rozhodne, prezentoval by iné dôvody žiadosti
o azyl. S poukazom na uvedené by však išlo o dôvody ktoré by nezodpovedali skutočnosti, nakoľko
navrhovateľ v celom konaní pred odporcom vypovedal spontánne. Teda zjavne iné dôvody ako tie ktoré
pred odporcom uviedol ako dôvody svojho odchodu z Alžírska nejestvovali.

Pretože odporca svoje rozhodnutie odôvodnil náležitým spôsobom, pričom rozhodnutie je zrozumiteľné,
pretože odporca vzhľadom k charakteru výroku svojho rozhodnutia dostatočne zistil stav veci a pretože
odchod navrhovateľa k krajiny jeho pôvodu tkvel v ochrane pred výpalníkmi, teda pred trestnou činnosťou
tretích osôb, pričom tento dôvod nie je možné zaradiť medzi dôvody, ktoré zákon o azyle pomenúva v
ustanoveniach §8, § 10, §13a, § 13b , súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako správne a zákonné

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam