Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/75/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200713 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200713.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobkyne: E. U., Q. XX, XXX XX T., právne zastúpená: Mgr. Zuzanou Habajovou, advokátkou, so sídlom Palisády 29/A, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. AA/2012/02943-OPHN zo dňa 3.2.2012 v spojitosti s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. B5/2011/15985/21/BRU zo dňa 3.11.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.4.2012 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. AA/2012/02943-OPHN zo dňa 3.2.2012. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasila s rozhodnutím žalovaného, ktorým nevyhovel žiadosti žalobkyne o vrátenie neoprávnene odňatého výživného na dcéru C. U.. Uviedla, že v mesiaci január 2010 oznámila pracovníčke správneho orgánu, že manžel si neplní vyživovaciu povinnosť na manželku. V marci 2010 opakovane upovedomila správny orgán o tom, že manžel neplatí výživné ani na dcéru C.. Na základe týchto skutočností žiadala o preddavkové výživné, pričom tejto žiadosti nebolo vyhovené. Exekútor zistil, že manžel nemá žiaden príjem ani priznanú dávku v hmotnej núdzi a ani iný príjem na účte, preto nemohol začať konať. Konajúci exekútor oznámil manželovi žalobkyne, že v prípade, ak nebude platiť výživné, podá na jeho osobu trestné oznámenie. Dňa 31. augusta 2010 manžel podal návrh na zrušenie výživného na dcéru C. a dňa 17. marca 2011 podala žalobkyňa trestné oznámenie za neplnenie vyživovacej povinnosti manžela na dcéru C.. Do právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení vyživovacej povinnosti manžela nemohla žiadať pozastavenie výživného na dcéru C. ktoré jej bolo odnímané po celú dobu z dávky v hmotnej núdzi. Po predložení rozhodnutia súdu o zastavení výživného žiadala žalobkyňa vrátiť ušlé výživné ktorej úrad odnímal. V napadnutom rozhodnutí žalovaného nie je uvedená pravda, pretože po celý rok 2010 oznamovala žalobkyňa, že manžel si neplní vyživovaciu povinnosť na dcéru. Proti predchádzajúcim rozhodnutiam sa neodvolávala na základe nesprávneho poučenia pracovníčky žalovaného. Žalobkyňa v závere žaloby uvádza, že žalovaný vedel o tom, že jej manžel si neplní vyživovacie povinnosti, a preto jeho argument uvedený v napadnutom rozhodnutí sa nezakladá na pravde. Na základe uvedených dôvodov žiadala žalobkyňa v zmysle opravy konečného návrhu žaloby zo dňa 4.5.2012 súd, aby zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na nové konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10. mája 2012 uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 3. novembra 2011 podľa § 26 ods. 4 zákona číslo 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), dodatočne znížil žalobkyni dávku a príspevky na sumu 104,61 eura mesačne od 1. mája 2011 na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava 5, sp. zn. 43 C/465/2010 - 24 zo dňa 28. februára 2011. Týmto rozsudkom zrušil súd dňom 1. marca 2010 vyživovaciu povinnosť E. U. voči dcére C. U., narodenej XX. D.S. XXXX. Suma nárokov žalobkyne so spoločne posudzovanou dcérou bola 208,30 eura mesačne, do príjmu sa pre účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi započítaval príjem v sume 103,69 eura. Účastníčka konania mala nárok na dávku a príspevky v sume 104,61 eura. V žalobou napadnutom rozhodnutí bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobkyni dodatočne znížená dávka a príspevky na sumu 104,61 eura mesačne od 1. mája 2011. V odvolaní žiadala žalobkyňa o vrátenie celej ušlej časti výživného, ktorú jej úrad neoprávnene odnímal od 1. marca 2010 do 31. mája 2011. Predmetom rozhodovania správneho orgánu bolo dodatočné zníženie dávky a príspevkov, ale nie vrátenie časti výživného. Žalovaný po preštudovaní spisovej dokumentácie zistil, že v období od 1. marca 2010 bolo vydaných viacero rozhodnutí ktorými bola upravovaná výška poskytovanej dávky a príspevkov v súlade s § 26 ods. 2 zákona. Podľa odôvodnení každého rozhodnutia bol uvedený spôsob určenia výšky, dávky a príspevkov, uvedená suma nárokov a príjem účastníčky a spoločne posudzovanej osoby. Do príjmov sa na účely posudzovania hmotnej núdze započítavala i suma 19,92 eura platené výživné na dcéru C.. Každé rozhodnutie preberala osobne, čo svojim podpisom potvrdila, pričom po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí sa pani U. podpisom do zápisnice vzdala odvolania a rozhodnutia sa stali právoplatnými. Odvolací orgán na základe uvedeného nemal dôvod spochybňovať, že vyživovacia povinnosť nebola plnená. Nebolo preukázané, že povinný neplatí výživné na dcéru C.. Na základe uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby súd zamietol žalobu ako nedôvodnú. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie je záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 250i, ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený zákon. V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného, ako i správnosť jeho právnych záverov v konaní, na základe ktorého dodatočne znížil žalobkyni dávky v hmotnej núdzi v zmysle príslušných ustanovení zákona o hmotnej núdzi, pričom sa na predmetné konanie vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 60 až 68 zákona o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že správnemu orgánu bol dňa 27.5.2011 doručený rozsudok Okresného súdu Bratislava 5, sp. zn. 43 C/465/2010 - 24 zo dňa 28. februára 2011, ktorým súd zrušil E. U. vyživovaciu povinnosť voči dcére, C. U., dňom 1.3.2010. V zmysle predmetného rozsudku sa navrhovateľ nachádza v hmotnej núdzi a na plnoletú dcéru neprispieval a vyživovaciu povinnosť si neplnil od 1.3.2010. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané že C. U. nadobudla schopnosť sama sa živiť a uspokojovať svoje potreby keď popri štúdiu si brigádnicky zarába a jej potreby zabezpečuje aj priateľ, s ktorým žije. Suma určená navrhovateľom jej nechýba aj jeho neplnenie si vyživovacej povinnosti nepociťuje. K doručeniu predmetného rozsudku predchádzala žiadosť žalobkyne zo dňa 9. mája 2011, ktorou žiadala úrad o navrátenie vyživovacej povinnosti respektíve súm zodpovedajúcich výživnému, ktoré jej boli neoprávnene odnímané od 1. marca 2010 do 30. apríla 2011. Na základe získaných podkladov o dobách zamestnania žalobkyne vydal správny orgán dňa 21. júna 2011 rozhodnutie, ktorým žalobkyni zvýšil dávky a príspevky na sumu 181,26 euro mesačne od 1. mája 2011. V odôvodnení predmetného rozhodnutia poukázal na doručený rozsudok o zrušení vyživovacej povinnosti E. U. na C. U. ako aj iné podklady potrebné pre rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa predmetné rozhodnutie obdržala dňa 28. 6. 2011. Voči tomuto rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala podaním zo dňa 6. júla 2011 v ktorom uviedla, že správny orgán sa nevyjadril k jej žiadosti o spätné vyplatenie výživného odňatého od 1. marca 2010. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie svojim druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 19.8.2011 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania. Dňa 21. októbra 2011 sa dostavila na oddelenie dávok v hmotnej núdzi C. U., ktorá uviedla, že nemá žiaden príjem, je nezamestnaná, študuje v 1. ročníku na vysokej škole a býva spolu s matkou na adrese jej trvalého bydliska. V čase keď jej otec žiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti bývala s matkou, príležitostne brigádnicky pracovala. S priateľom sa navštevovala v byte jeho rodičov prípadne v byte matky. S priateľom spolu nehospodária, nežijú spolu ani spolu nebývajú. Zároveň uviedla, že v konaní na súde poskytla nesprávnu informáciu o svojom pravidelnom zarábaní. V tom čase navštevovala denné štúdium na strednej škole, a preto denne nemohla pracovať. Dňa 3.11.2011 vydal správny orgán rozhodnutie, ktorým žalobkyni dodatočne znížil dávku a príspevky na sumu 104,61 € mesačne od 1.5.2011. V odôvodnení rozhodnutia špecifikoval obdobia zamestnania žalobkyne od 15.3.2011, obdobie PN, príjem žalobkyne vyplatený zamestnávateľmi a priznal jej dávky v hmotnej núdzi podľa § 10 ods. 2 písm. b) zákona v sume 115,10 €, príspevok na zdravotnú starostlivosť podľa § 11 zákona v sume 4 €, príspevok na bývanie podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona v sume 89,20 €, spolu 208,30 €. Z uvedenej sumy odrátal príjem v sume 103,69 €, čo predstavuje príjem znížený o 25 % t. j. invalidný dôchodok 76,62 € + 10,44 € príjem z pracovnej činnosti znížený o 25 % + 16,60 € platené výživné na manželku. Výsledná suma dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke tak predstavuje mesačne 104,61 eura. K žiadosti žalobkyne o vyplatenie dávok výživného na dcéru spätne sa správne orgány nevyjadrili. Žalobkyňa sa voči predmetnému rozhodnutiu odvolala podaním doručeným správnemu orgánu dňa 27. decembra 2011 s tým, že vyčítala správnemu orgánu skutočnosť, že sa nevysporiadal so žiadosťou o spätné vrátenie výživného na dcéru C.. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vydanom dňa 3. februára 2012 poukázal na prvostupňové rozhodnutie v danej veci a k námietke žalobkyne ohľadom vrátenia ušléj časti výživného od 1. marca 2010 do 31. 5. 2011 uviedol, že v období od 1. marca 2010 bolo vydaných viacero rozhodnutí, ktorými bola upravovaná výška poskytovanej dávky a príspevkov, pričom do príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze sa započítavala aj čiastkou 19,92 € platené výživné na dcéru C.. Každé rozhodnutie žalobkyňa osobne prevzala a vzdala sa práva na podanie opravného prostriedku. Z uvedeného dôvodu správny orgán nemal dôvod spochybňovať, že vyživovacia povinnosť nebola splnená. Súd posudzoval v danom prípade zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa príslušného zákona v znení účinnom v čase vydania správneho rozhodnutia (§ 33 ods. 1). Podľa § 3 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa ust. § 32 ods. 1 až 3 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa ust. § 1 a 2 zákona, tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi (ďalej len "dávka") a príspevkov k dávke (ďalej len "príspevok"), ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum 1) a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Podľa ust. § 6 zákona, príjem na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o posúdenie hmotnej núdze, zabezpečenie základných životných podmienok a pomoc v hmotnej núdzi; pritom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti. Podľa ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona, ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi. Zákonnými nárokmi podľa odseku 1, ktorých uplatnením je možné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, sú výživné podľa osobitného predpisu, náhradné výživné podľa osobitného predpisu, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, nároky z pracovnoprávnych vzťahov, dávky výsluhového zabezpečenia a opakované štátne sociálne dávky podľa osobitných predpisov, okrem prídavku na dieťa. Podľa ust. § 25 ods. 3 až 5 zákona, konanie vo veciach hmotnej núdze sa začína podaním písomnej žiadosti občana alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, ak rodné číslo nie je pridelené a trvalý pobyt občana v hmotnej núdzi a fyzických osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, ktorým sa poskytujú dávka a príspevky. Na výzvu úradu občan doplní ďalšie nevyhnutné údaje. Úrad môže osobné údaje spracúvať len na účely posúdenia hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami. Nárok na dávku a príspevky vzniká právoplatným rozhodnutím úradu o ich priznaní. Dávka a príspevky sa priznajú a vyplácajú od začiatku mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o ich poskytnutí. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala spätného priznania časti nároku na dávku v hmotnej núdzi, zodpovedajúcej súdnym rozhodnutím určenej sumy výživného, ktoré bol povinný platiť otec dcéry žalobkyne v sume 19,92 € mesačne. Žalobkyňa požiadala o priznanie tejto sumy - výživné, podaním zo dňa 9.5.2011, ku ktorému následne predložila rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti otcovi nezaopatrenej dcéry žalobkyne od 1.3.2010. V spise sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci, že by žalobkyňa v období marec 2010 až 9.5.2011 formálnym, zdokumentovaným podaním žiadala o zvýšenie dávok v hmotnej núdzi navýšený o výživné, ktoré povinná osoba neplatila. Z dôvodu, že dávky v hmotnej núdzi sa poskytujú od začiatku mesiaca v ktorom sa začalo konanie o ich poskytnutí, pričom stav núdze sa zisťuje za mesiac v ktorom bola žiadosť úradu doručená, nebolo možné vyhovieť žalobkyni a priznať jej spätne dávky za obdobie pred podaním žiadosti. Žalobkyňa v podanom odvolaní v rámci správneho konania ani v žalobe nenapadla spôsob určenia a výšku priznaných dávok v hmotnej núdzi, príspevku na zdravotnú starostlivosť, príspevku na bývanie, a preto súd rozsah a výpočet predmetných dávok a príspevkov určených napadnutými rozhodnutiami neskúmal. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na spätné vyplatenie sumy zodpovedajúcej výživnému 19,92 mesačne od 1.3.2010 do 30.4.2011 nie je dôvodný, a preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., zamietol. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobkyni nepriznal náhradu trov konania vzhľadom na jej neúspech v konaní a žalovaný nemá zo zákona nárok na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.