Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/29/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200729 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200729.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána G. F. Q., bez dokladov totožnosti, staršieho ako 18 rokov, štátneho príslušníka G. Z. N. (Ď. S. G.), v zahraničí bytom naposledy v obci R., J. R., R. X., G., aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike: R. W. N., zastúpeného pani JUDr. Katarínou Boháčovou, pracovníčkou Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom Mäsiarska 13, Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 1.6.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-584-35/PO-Ž-2011 zo dňa 28.2.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-584-35/PO-Ž-2011 zo dňa 28.2.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-584-35/PO-Ž-2011 zo dňa 28.2.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľ uviedol v žiadosti o azyl iné skutočnosti alebo dôvody, ako tie, ktoré sú uvedené v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Odporca pri vydávaní predmetného rozhodnutia mal za to, že navrhovateľ nesplnil podmienky opodstatnených obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine v krajine pôvodu, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, nie je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, nespĺňa ani podmienku zlúčenia rodiny tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov. Taktiež absentovali vážne dôvody domnievať sa, že by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f) zákona o azyle. Opísal zistený stav veci , včítane svojho postupu vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorý o sebe tvrdil, že je maloletý. Vzhľadom na pochybnosti, či navrhovateľom uvedený vek zodpovedá jeho skutočnému veku, nariadil odporca vykonať lekárske vyšetrenie na určenie jeho veku. Na základe nálezu z röntgenového vyšetrenia vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou, n. o. vo Veľkom Krtíši zo dňa 3.1.2012 bol stanovený kostný vek navrhovateľa na 18 a viac rokov. O výsledku lekárskeho vyšetrenia bol informovaný opatrovník navrhovateľa Po zistení tejto skutočnosti konal odporca s navrhovateľom ako s plnoletou osobou. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z navrhovateľovej výpovede vyplýva, že v jeho prípade išlo o rodinné spory týkajúce sa pozemkov, pričom neuviedol a nepreukázal ani jeden z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. V ďalšom dôvodil, že navrhovateľ nepreukázal, že verejná moc v krajine pôvodu mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými útokmi zo strany jeho nevlastných súrodencov a že počas azylového konania nikdy neuvádzal, že by mal obavy z návratu do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie alebo obáv pred reálnou hrozbou vážneho bezprávia tak, ako to má na mysli ust. § 2 písm. f) zákona o azyle. Miestom jeho posledného pobytu v krajine pôvodu bola obec R. T. K. R., R. X., kde ako sám uviedol, nemal iné problémy, čo možno prisudzovať aj tomu, že situácia v tomto regióne je z bezpečnostného hľadiska aktuálne prijateľná. Odporca uviedol, že navrhovateľovi sa nepodarilo uceleným a presvedčivým spôsobom prezentovať dôvody na udelenie azylu, ani dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 5.4.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že nesúhlasí s predmetným rozhodnutím, nakoľko skutočný stav veci považuje za nedostatočne zistený a to najmä v otázke jeho veku a zároveň považuje rozhodnutie za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia veci. Uviedol, že sa domnieva, že spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle z dôvodu hrozby vážneho bezprávia. Vyplýva to z informácií o jeho krajine pôvodu, kde je stále veľmi zlá bezpečnostná situácia, čím by bol jeho život v prípade návratu do krajiny pôvodu ohrozený a to aj z dôvodu jeho individuálnych problémov. Pokiaľ ide o jeho vek je toho názoru, že odporca nedostatočne zistil skutočný stav veci, nakoľko trvá na tom, že má sedemnásť rokov. Navyše považuje určovanie veku na základe röntgenového snímku zápästia za nepostačujúce a poukazuje na odporúčania UNHCR, v ktorých je uvedené, že pri určovaní veku je potrebné vychádzať aj z vyšetrení mentálneho veku osoby a tieto dve vyšetrenia potom vyhodnocovať vo vzájomnej súvislosti. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že otázka plnoletosti je pre neho v danom prípade rozhodujúca, navrhovateľ navrhol, aby bolo v predmetnom prípade po zrušení rozhodnutia a vrátení veci odporcovi na ďalšie konanie vykonané riadne znalecké dokazovanie. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 9.5.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne. Uviedol v ňom, že správny orgán pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým z výpovede navrhovateľa a z objektívne zistených skutočností. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ od začiatku azylového konania nepredložil žiadne doklady, ani dôkazné prostriedky, ktoré by potvrdzovali ním uvádzané skutočnosti. Odporca je toho názoru, že v prvostupňovom správnom konaní nepochybil, nakoľko navrhovateľovi počas azylového konania umožnil, aby uviedol všetky skutočnosti, ktoré považuje za dôvody svojho odchodu z krajiny pôvodu a o tejto skutočnosti ho aj poučil. Keďže navrhovateľ v priebehu celého azylového konania hodnoverným spôsobom nepreukázal opodstatnenú obavu z perzekúcie v jeho domovskej krajine, správny orgán rozhodol o neudelení azylu. Odporca pritom podotkol, že proti navrhovateľovi nebolo v krajine pôvodu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý ani zadržaný, nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Z dôvodov, ktoré navrhovateľ opísal v priebehu azylového konania, vyplýva, že navrhovateľ nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu, uvedených v §§ 8 a 10 zákona o azyle. Okrem toho sa nepreukázala ani opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje zákon o azyle a Ženevský dohovor, čím navrhovateľ nesplnil ani primárny predpoklad na udelenie azylu. Pokiaľ ide o poskytnutie doplnkovej ochrany, odporca uviedol, že musí byť splnená podmienka vážneho bezprávia tak, ako to ustanovuje zákon o azyle, čo sa však v navrhovateľovom prípade nijakým spôsobom nepreukázalo. Preto odporca rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany. V závere svojho vyjadrenia odporca oznámil súdu, že navrhovateľ dňa 20.2.2012 bez udania dôvodu a zanechania adresy svojho pobytu svojvoľne opustil azylové zariadenie odporcu, a preto ho odporca dňa 27.2.2012 vyradil zo svojej evidencie. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa a povereného pracovníka odporcu, a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Na pojednávaní konanom dňa 15.8.2012 súd zistil, že navrhovateľ sa medzičasom, po jeho odchode z Pobytového tábora Rohovce, ku ktorému došlo dňa 20.2.2012, vrátil do tábora, dňa 23.4.2012 opätovne tábor opustil, následne bol zadržaný v Rakúsku a v súčasnosti je vrátený na slovenské územie a opäť sa nachádza v Pobytovom tábore Rohovce. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-584-35/PO-Ž-2011, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ sa ako maloletá osoba, narodená v roku 1994 dostavil za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín na Oddelenie cudzineckej polície Trenčín dňa 7.6.2011. Uznesením Okresného súdu Galanta č. k.: 12PPOm/6/2011-9 z 9.11.2011 mu bol ako maloletému o. i. ustanovený opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne. 1.12.2011 požiadal za účasti opatrovníka o azyl z finančných dôvodov. V priebehu podania vysvetlenia na OCP PZ Trenčín dňa 1.12.2011 o. i. uviedol, že otca mu zabili keď mal 8 rokov, nevie však kto a prečo. Následne odišiel so starou matkou a sestrou do Iránu. V tom čase mal 8 rokov. V Iráne žili osem rokov, potom sa vrátili do Afganistanu, kde mali rodinné nezhody kvôli majetkom. Navrhovateľ sa vtedy rozhodol utiecť do Rakúska. Uviedol, že v Z. nemal žiadne doklady, preto by po jeho vrátení mal problémy s úradmi a že chce žiť v Európe a zostať žiť na Slovensku. Vstupný pohovor sa uskutočnil dňa 12.12.2011 za účasti opatrovníka navrhovateľa a tlmočníka. Vzhľadom na to, že navrhovateľ neovláda slovenský jazyk, vstupný pohovor bol vedený na základe jeho súhlasu v jazyku perzskom. Navrhovateľ na vstupnom pohovore uviedol, že jeho otca zabili asi pred rokom a že jeho matka po smrti otca odišla a nemá o nej žiadne vedomosti. Bližšie sa k smrti otca vyjadriť nevedel, uviedol že po smrti otca žil so starou mamou a sestrou v Afganistane, neskôr uviedol, že odišiel aj s babkou a sestrou do Iránu. Uviedol, že nemal žiadne problémy so štátnou mocou a že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že po smrti otca žiadali jeho traja nevlastní bratia, aby „predali“ pozemky, pôvodne patriace jeho otcovi, resp. aby sa zriekol svojho vlastníctva k pozemkom, ktoré pôvodne patrili jeho otcovi, inak že zle „skončia“. Asi po piatich mesiacoch od smrti otca vycestoval navrhovateľ s babkou a sestrou do Iránu, kde žil 8 rokov. Na otázku aby vysvetlil rozpor v jeho výpovediach ohľadne dôvodov žiadosti o azyl (zápisnica o podaní vysvetlenia na polícii, vyhlásenie, pohovor) uviedol, že na polícii o problémoch hovoril, že mu zápisnica nebola pretlmočená, že sa na tieto okolnosti policajti nepýtali. Prítomný opatrovník potvrdil, že zápisnica bola navrhovateľovi pretlmočená, podobne ako aj vyhlásenie. Dňa 28.12.2011sa uskutočnilo röntgenologické vyšetrenie navrhovateľa za účelom zistenia kostného veku navrhovateľa, pričom bolo zistené, že jeho kostný vek je 18 a viac rokov, ktorá skutočnosť bola oznámená OS Galanta, ktorý navrhovateľovi v novembri 2011 ustanovil opatrovníka, opatrovníkovi a jeho zástupkyni - pani JUDr. K. Boháčovej. Následne dňa 17.1.2012 udelil navrhovateľ pani JUDr K. Boháčovej plnomocenstvo na jeho zastupovanie v predmetnom azylovom konaní (ide o totožnú zástupkyňu, ktorá zastupuje navrhovateľa v aktuálnom konaní pred tunajším súdom). V spise sa nachádzajú relevantné správy o Afganistane, zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Afganistane. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 23 ods. 7 zákona o azyle ministerstvo žiadateľ je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, ak má ministerstvo pochybnosti o jeho veku; ak ide o cudzinca podľa § 16 ods. 2, je potrebné udelenie súhlasu zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ak sa na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu, ministerstvo s ňou koná ako s plnoletou osobou a o výsledku lekárskeho vyšetrenia bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka a príslušný súd. Ak sa cudzinec odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu alebo ak zákonný zástupca alebo opatrovník neudelí súhlas na jeho vykonanie, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za plnoletú osobu. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu, o čom ministerstvo bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ministerstvo informuje žiadateľa, v rámci poučenia podľa § 4 ods. 2, o možnosti vykonať lekárske vyšetrenie na určenie jeho veku, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ako aj o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci, osobitne vo vzťahu k zisteniu veku navrhovateľa: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ pri vstupe do azylovej procedúry o. i. uviedol, že sa narodil v roku 1994, že keď jeho otca zastrelil mal 8 rokov. Počas vstupného pohovoru uviedol, že sa narodil v roku 1994 a že otca zastrelil pred rokom, že po jeho smrti sa asi po 5 mesiacoch presťahoval do Iránu, kde žil 8 rokov - do roku 2010, kedy sa vrátili do Afganistanu. I napriek snahe o vysvetlenie týchto rozporov ich navrhovateľ náležite nevysvetlil. Odvolával sa na nedostatok tlmočenia, na skutočnosť že mu zápisnice neboli spätne pretlmočené, resp. že sa ho na tieto okolnosti policajti nepýtali. Súd podotýka, že všetky procesné úkony (tak pred začatí azylového konania ako aj po jeho začatí) boli vykonané za prítomnosti opatrovníka. Vyhodnotením týchto rozporov súd dospel k záveru, že navrhovateľ pravdepodobne s určitým zámerom sám úmyselne zahmlieval svoj vek, resp. dátum (rok) svojho narodenia. Navrhovateľ ústami svojej zástupkyne namietal určenie svojho veku na základe röntgenologického vyšetrenia s tým, že v tomto prípade bolo vhodné nariadiť (odporcom) znalecké dokazovanie na určenie jeho veku. S poukazom na obsah spisu odporcu súd dospel k názoru, že odporca neporušil žiadne ustanovenie zákona o azyl, ak postupoval tak, ako to je zjavné z obsahu spisu. V zmysle citovaného ust. § 23 ods. 7 zákona o azyle, nakoľko dospel k názoru, že vek navrhovateľa ním udávaný je sporný (porovnaním dátumu vykonania vstupného pohovoru a oznámenia o vykonaní lekárskeho vyšetrenia je zrejmé, že k nariadeniu zisťovania veku došlo práve na základe rozporných informácií podaných v priebehu vstupného pohovoru), pristúpil odporca k určeniu veku postupom podľa citovaného ustanovenia. Nakoľko výsledok lekárskeho vyšetrenia bol jednoznačný, nebolo dôvodu vo veci vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, teda ani nariadenie znaleckého dokazovania. Naviac aj sám navrhovateľ, resp. jeho (pôvodná a aj súčasná) zástupkyňa rešpektovali ustálenie veku navrhovateľa na 18 a viac rokov. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného konania navrhovateľa, ktorý 17.1.2012 sám (t.j. za seba) udelil pani JUDr. Kataríne Boháčovej plnomocenstvo na jeho zastupovanie v konaní pred odporcom, ktoré bolo zástupkyňou prijaté. Ako neplnoletá osoba by k takémuto právnemu aktu nebol spôsobilý a pani JUDr. Boháčová by ho ako práva znalá nemohla prijať. Súd tiež poznamenáva, že na žiadosť samotného navrhovateľa bol jeho pobyt v Detskom domove pre maloletých bez sprievodu Horné Orechové ukončený 2.12.2011 a navrhovateľ bol presunutý do záchytného tábora odporcu v Humennom, ktorá skutočnosť viedla OS Galanta k zastaveniu konania o nariadení ústavnej starostlivosti (uznesenie č.k.: 19P/311/2011-5 z 8.12.2011). Pokiaľ teda odporca pri pochybnostiach o veku navrhovateľa postupoval v súlade so zákonom a na základe vykonaného odborného lekárskeho vyšetrenia konal s navrhovateľom ako s plnoletou osobou, nedopustil sa žiadneho porušenia zákona a v tomto smere nie je možné jeho postup v konaní vyhodnotiť ako nedostatočné zistenie stavu veci. K námietke, že zlú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa je možné chápať ako vážne a individuálne ohrozenie života z dôvodu svojvoľného násilia: Ani túto námietku súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia neuznal ako dôvodnú. Odporca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal rozborom aktuálnej bezpečnostnej situácie v Afganistane a to na základe správ o krajine pôvodu navrhovateľa, založených v spise. Konštatoval že nie je dobrá a vo všeobecnej rovine má zhoršujúci sa charakter. Správne však poukázal na skutočnosť, že toto konštatovanie sa netýka všetkých afganských provincií. Ako to vyplýva zo správ o Afganistane založených v spise, existuje celý rad provincií v ktorých bezpečnostná situácia je relatívne dobrá (prijateľná), medzi ktoré patrí popri napr. provincie Bamyan, Badakhshan, Nuristan, Nimroz, Daykindi, Samangan, Baghlan, Takhar, Kapisa Balkh a aj provincia Kabul. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že ak aj bezpečnostná situácia v niektorých provinciách Afganistanu vylučuje návrat do týchto (nebezpečných) teritórií, pokiaľ existuje reálna možnosť bezpečného návratu do viacerých provincií tohto štátu, nie je na mieste poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu aktuálne zistenej bezpečnostnej situácie. Ak teda odporca navrhovateľovi doplnkovú ochranu neposkytol, pričom tento svoj právny názor aj odôvodnil, je tento jeho výrok zákonný a správny. Pretože odporca pri určení veku navrhovateľa postupoval v súlade so zákonom, pričom takýmto jeho postupom naviac neboli dotknuté práva navrhovateľa a pretože objektívne návrat navrhovateľa do Afganistanu je možný, nakoľko v celom rade jeho provincií je bezpečnostná situácia relatívne dobrá, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil v celom rozsahu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).