Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/30/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200741 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200741.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána S. S. I., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka S. P. Y. (Ď. J. S.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy S., T. K. X, V. S., S., aktuálne s miestom pobytu V. I. Q. Ú. Q. B. W. Y. Y., zastúpeného pani Mgr. Vierou Orichovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 11.4.2012. proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-427-31/PO-Ž-2011 zo dňa 6.3.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-427-31/PO-Ž-2011 zo dňa 6.3.2012: 1/ p o t v r d z u j e vo výroku o neudelení azylu navrhovateľovi, 2/ z r u š u j e vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a v tejto časti vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-427-31/PO-Ž-2011 zo dňa 6.3.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Opísal zistený stav veci a osobu navrhovateľa vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Ďalej uviedol, že navrhovateľom prezentované (jeho) únosy boli vykonané tajnou službou navrhovateľ ničím nepreukázal a ide iba o jeho domnienky, že strana ktorej mal byť navrhovateľ členom (Union Pour La Democratie Et Le Progres Social - UDPS) je opozičnou stranou, ktorá je jedinou alternatívou voči vládnucej strane PPRD, počas ktorých síce dochádzalo k stretom prívržencov týchto strán, avšak tieto boli vzájomne vyprovokované. Tieto strety sa často zvrhli k násilnostiam, v dôsledku ktorých dochádzalo aj k zatknutiam. Odporca uviedol, že členský preukaz UDPS sa dá bez problémov kúpiť, pričom však nedôveryhodnosť navrhovateľa vyvodil aj z toho, že i napriek tomu, že uviedol že môže predložiť - preukázať odporcovi vznesenie obvinenia voči nemu, nestalo sa tak. Poukázal tiež na obsah navrhovateľovej výpovede z 30.9.2011 na OHK PZ Čierna nad Tisou, kde navrhovateľ uviedol, že bol členom strany Congo, teda úplne inej strany o akej vypovedal pred odporcom. Odporca tiež poukázal na fakt, že v rokoch 2007-2009 v KDR nepanovalo také politické násilie, ako na prelome rokov 2011 a 2012, pričom navrhovateľ z KDR vycestoval v lete roku 2010. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Osobitne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nemal oficiálne žiadne problémy so štátnou mocou, pričom spochybnil navrhovateľom prezentované únosy. Uviedol, že problémom KDR ani nie je členstvo v UDPS, ale násilnosti, ku ktorým dochádza pri stretoch prívržencov tejto strany s prívržencami vládnej strany. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 11.4.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom napadnuté rozhodnutie z dôvodov § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Poukázal na skutočnosť, že svoje členstvo v UDPS preukázal predložením členského preukazu tejto strany, ktorý je pravým dokumentom a že niet dôvodu spochybňovať túto skutočnosť. Svoje politické názory prejavoval účasťou na demonštráciách v ktorej súvislosti poukázal na správy o aktivitách štátu (KDR) voči účastníkom protestov, včítane členov UDPS, pričom tieto aktivity štátnej moci pokladal za prenasledovanie a vo vzťahu k jeho osobe poukázal na odôvodnenosť svojich obáv. Vyhodnotenie situácie v KDR odporcom pokladal za rozpor s obsahom spisu. Namietal, že vzhľadom na argumentáciu odporcu ho mal odporca pokladať za utečenca na mieste. V ďalšom argumentoval správami o KDR, podľa ktorých s navrátilcami sa po ich návrate do KDR zle zaobchádza. K návrhu navrhovateľ pripojil správy o KDR - prehľad politickej a bezpečnostnej situácie v krajine. 17.8.2012 založil navrhovateľ do súdneho spisu: 1/ potvrdenie prezidentky Slovenskej asociácie učiteľov francúzštiny z 28.5.2012, podľa ktorého navrhovateľ pomohol spoluorganizovať Národné kolokvium učiteľov francúzštiny, 2/ správu AfroAmerica Network z 1.3.2012, podľa ktorej generálny tajomník UDPS podal sťažnosť v súvislosti s jeho mučením po zatknutí 8.2.2012, 3/ leták Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 18.5.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval pritom na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti zástupcov účastníkov konania (na pojednávanie sa bez predvolania dostavil aj navrhovateľa) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť vo výroku o neudelení azylu, avšak že je na mieste zrušenie výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany z dôvodu nedostatočne zisteného stavu veci. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-427/PO-Ž-2011. Zo zápisnice o podanom vysvetlení zo dňa 30.9.2011, č. p. PPZ-HCP-SO11-P-9/2011, ktorá bola spísaná pred príslušníkmi Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Čierna nad Tisou za účasti tlmočníka jazyka francúzskeho vyplýva, že navrhovateľ opustil krajinu pôvodu v roku 2006. Dopravil sa do Libreville v Gabune, kde sa zdržal dva mesiace. Po získaní turistického víza odletel do Bruselu, kde žil až do roku 2011 (!) spolu so svojou priateľkou a dvojročným synom. V novembri roku 2010 odletel z Bruselu do Donecka na Ukrajine, kde študoval 6 mesiacov ruský jazyk. Ďalšie štyri mesiace tam strávil dovolenkou. V polovici septembra 2011 sa rozhodol vrátiť k svojej priateľke a synovi do Bruselu. O tom, že povolenie na pobyt v Belgicku, na základe ktorého sa chcel do Belgicka vrátiť je falošné navrhovateľ, podľa jeho vyhlásenia, nevedel. V ďalšom uviedol, že v KDR bol členom politickej strany Congo z ktorého dôvodu mu tam hrozí smrť, pretože mal problémy s prezidentom tejto strany. Podanie vysvetlenia bolo ukončené o 12.50 hod. Navrhovateľ požiadal o azyl na území Slovenskej republiky dňa 30.9.2011. O tejto skutočnosti bolo na Oddelení azylu Policajného zboru Čierna nad Tisou za účasti tlmočníka spísané vyhlásenie v ktorom navrhovateľ uviedol ako dôvod podania svojej žiadosti - hrozba smrti v krajine pôvodu, nakoľko bol členom politickej strany Congo, kde mal problémy s prezidentom tejto strany. Vstupný pohovor sa uskutočnil dňa 17.10.2011. Vzhľadom na to, že navrhovateľ neovláda slovenský jazyk, vstupný pohovor bol vedený na základe jeho súhlasu v jazyku francúzskom. Navrhovateľ v priebehu vstupného pohovoru okrem iného uviedol, že národnosťou - etnický pôvodom je Konžan, že o skutočnostiach týkajúcich sa jeho pobytu v Bruseli (v období od roku 2006 do roku 2011), ktoré uviedol pri podávaní vysvetlenia dňa 30.9.2011, klamal, nakoľko na polícii bol od 04.00 do 23.00 hod. a domnieval sa totiž, že bude do Bruselu vyhostený. V roku 2010 odišiel do Ukrajiny študovať ruský jazyk. Zostal tam až do roku 2011. Navrhovateľ ďalej uviedol, že klamal aj ohľadom priateľky, za ktorou sa mal vrátiť do Bruselu. V skutočnosti je v krajine pôvodu už 4 roky zasnúbený s Lidy Ngalula, s ktorou nemá žiadne deti. Syna má s inou ženou, ktorá s ním však v súčasnosti neudržiava žiaden kontakt. Vie o nej len toľko, že v roku 2009 odišla niekam do Belgicka a zasnúbila sa. Nie je si istý, či je naozaj biologickým otcom ich spoločného dieťaťa. Navrhovateľ ďalej priznal, že klamal aj ohľadom informácie, že v jeho starom pase sa nachádza turistické vízum do Bruselu. Ďalej uviedol, že bol v krajine pôvodu trestne stíhaný kvôli organizovaniu nepovolených stretnutí a manifestácií. Konanie pred súdom však neprebehlo, nakoľko armáda v krajine jeho pôvodu má právo vykonať rozhodnutie aj bez súdneho rozhodnutia. Poslednú demonštráciu spoluorganizoval niekedy v máji 2008, odkedy žiadnu demonštráciu neorganizoval. Navrhovateľ podľa vlastného vyhlásenia disponuje dvomi dokladmi: vznesenie obvinenia kvôli organizovaniu nepovolených stretnutí a manifestácií a predvolanie na políciu, ktoré malo byť vydané po navrhovateľovom prvom únose. Ani jeden z týchto dokladov však odporcovi v priebehu azylového konania nepredložil. K dôvodom žiadosti o azyl uviedol, že po jednej demonštrácii na začiatku roku 2008 bol pri vychádzaní zo školy bol vzatý násilím do auta civilistami so zbraňami, spolu s ďalšími dvomi spolustraníkmi. Po 4 dňoch bol prepustený. Ďalej navrhovateľ uviedol, že koncom roku 2009 bol po druhý raz unesený neznámymi civilistami (je si istý, že išlo o členov tajnej polície - členov ozbrojenej zložky prezidentovej strany), keď bol spolu s 8 inými osobami daný do kufra auta. Zadržiavaný bol 1 a 1 dňa, bol spútaný, on a ostatní boli udieraní v dôsledku čoho v bezvedomí kričal niečo v jazyku luba. Potom ho jeden z únoscov prepustil, pretože aj on patril k etniku Luba. Dňa 24.10.2011 bol pred odporcom vykonaný doplňujúci pohovor. Pohovor bol vedený a vykonaný za účasti tlmočníčky v jazyku francúzskom. Navrhovateľ počas pohovoru uviedol, že dôvodom podania žiadosti o azyl bola skutočnosť, že mu v krajine pôvodu hrozí smrť alebo doživotné väzenie. Dôvodom má byť skutočnosť, že je členom opozičnej strany a v krajine jeho pôvodu je diktatúra. Uviedol, že bol sledovaný vládnymi tajnými službami, preto sa rozhodol nájsť právny štát, ktorý by mu poskytol azyl. Druhým dôvodom boli obavy navrhovateľovho otca o neho, ktorý sa bál o jeho život a chcel, aby opustil krajinu pôvodu. Navrhovateľ počas pohovoru opísal priebeh únosov, ktorých bol obeťou v roku 2008 a koncom roka 2009. Počas prvého únosu, ku ktorému došlo v júni 2008 bol unesený spolu s dvomi kamarátmi. Druhý raz bol unesený iba on sám, avšak zavreli ho na miesto, kde už bolo ďalších sedem osôb z opozičných strán. Po druhom únose navrhovateľ skončil v nemocnici. Navrhovateľ nevedel ani na tomto pohovore uviesť kto ho uniesol. Len sa domnieval, že to bola tajná služba prezidenta Kabilu. Kvôli navrhovateľovým politickým aktivitám sa vyhrážali navrhovateľovmu otcovi, avšak nijako mu neublížili. Navrhovateľ počas pohovoru opísal aj problémy s rasizmom, ktoré mal v Ukrajine počas jeho študijného pobytu. V závere pohovoru uviedol, že v prípade návratu do krajiny pôvodu sa bojí, že by prišiel o svoj život alebo že by dostal trest na doživotie, nakoľko je nepriateľom súčasného prezidenta. Uviedol, že patrí ku klanu Mulumba, čo sa vyslovuje ako „luba“. Podaním z 19.12.2011 prostredníctvom svojej zástupkyne založil do spisu preukaz politickej strany UPDS (na predmetnom preukaze je zreteľná skutočnosť, že dátum jeho platnosti bol pozmenený na 31. 12 „2009“). V spise sa nachádzajú správy o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané na existenciu strany UDPS, politickú situáciu, existenciu politických väzňov, podmienky vo väzniciach, bezpečnostnú situáciu v KDR, zaobchádzanie s neúspešnými žiadateľmi o azyl, vydávanie a vzor členských preukazov strany UDPS. V spise je založené stanovisko navrhovateľa (jeho zástupkyne) k navrhovateľovej žiadosti o azyl. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e/ zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 19a ods. 1 zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Výrok napadnutého rozhodnutia je jasný, obsahuje zákonom predpísané náležitosti. Odporca v odôvodnení rozhodnutia opísal zistený stav veci, uviedol svoj myšlienkový postup a správnu úvahu, ktorú použil pri vydaní rozhodnutia. Bez ohľadu na skutočnosť, že súd zrušil výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany, odporca náležite a zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie o čom svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku argumentuje svojimi tvrdeniami, ktorými vyvracia právny názor odporcu. Ak by rozhodnutie bolo nezrozumiteľné alebo nedostatočne odôvodnené, nebolo by tomu tak. K potvrdzujúcej časti tohto rozsudku: K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je nedostačujúce na posúdenie veci a že zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca pri vydaní výroku o neudelení azylu navrhovateľovi vychádzal z jednotlivých výpovedí - informácií, produkovaných navrhovateľom, ako aj zo správ o krajine jeho pôvodu, včítane dôkazov, predložených navrhovateľom v konaní. Skutočnosť, že na základe takto zisteného stavu veci rozhodol v rozpore s právnym názorom navrhovateľa neznamená, žeby postupoval v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti sú osobitne poukazuje na tie časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v ktorých odporca vyhodnocoval situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa. K námietke, že výrok o neudelení azylu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci: Súd sa podrobne zaoberal námietkami navrhovateľa vzťahujúcimi sa namietané nesprávne právne posúdenie veci a dospel k názoru, že ani tieto nie sú dôvodné. Súd pokladá vo vzťahu k osobe navrhovateľa za potrebné poukázať na skutočnosti, ktoré bez ohľadu na ich vyhodnotenie sú jednoznačnými: 1/ Navrhovateľ počas podania vysvetlenia na OHKPZ Čierna nad Tisou, podobne ako aj vo vyhlásení ktorým požiadal o azyl, udával úplne odlišné skutočnosti ako tie, ktoré produkoval počas pohovorov, ktoré s ním vykonal odporca. 2/ Na podporu svojich tvrdení predložil iba členský preukaz strany UDPS vystavený na jeho meno, ktorý celkom jednoznačne vykazuje znaky jeho úpravy, nepredložil dôkazy o ktorých vyhlásil, že ich má a že ich odporcovi predloží. Za daného stavu veci odporca podľa názoru súdu správne pristúpil k vyhodnoteniu osoby navrhovateľa. Pokiaľ ide o navrhovateľom rozporne udávané skutočnosti: Zo zápisnice o podanom vysvetlení zo dňa 30.9.2011, č. p. PPZ-HCP-SO11-P-9/2011, ktorá bola spísaná pred príslušníkmi Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Čierna nad Tisou za účasti tlmočníka jazyka francúzskeho vyplýva, že navrhovateľ opustil krajinu pôvodu v roku 2006. Dopravil sa do Libreville v Gabune, kde sa zdržal dva mesiace. Po získaní turistického víza odletel do Bruselu, kde žil (ako to uviedol), až do roku 2011 spolu so svojou priateľkou a dvojročným synom. V novembri roku 2010 odletel z Bruselu do Donecku v Ukrajine, kde študoval 6 mesiacov ruský jazyk. Ďalšie štyri mesiace tam strávil dovolenkou. V polovici septembra 2011 sa rozhodol vrátiť k svojej priateľke a synovi do Bruselu. O tom, že povolenie na pobyt v Belgicku, na základe ktorého sa chcel do Belgicka vrátiť je falošné navrhovateľ, podľa jeho vyhlásenia, nevedel. V ďalšom uviedol, že v KDR bol členom politickej strany Congo z ktorého dôvodu mu tam hrozí smrť, pretože mal problémy s prezidentom tejto strany. Svoje členstvo v politickej strane Congo potvrdil aj vo vyhlásení, ktorým požiadal o azyl. Avšak v priebehu pohovorov u odporcu už navrhovateľ uvádzal, že z KDR vycestoval v roku 2010 na Ukrajinu, kde začal študovať, že bol členom strany UDPS a že v dôsledku tohto členstva bol dva razy unesený, že v prvom prípade bol prepustený a druhý raz mu útek ponúkol a aj uskutočnil jeden z jeho únoscov, pretože bol rovnakého etnika ako on (navrhovateľ). Pretože navrhovateľ svoje tvrdenia, okrem iného doklad o jeho trestnom stíhaní a obvinení, ničím nepreukázal, odporca logicky vyhodnocoval, či tvrdenia navrhovateľa sú, resp. môžu byť pravdivé, alebo nie. Odporca správne poukázal v tejto súvislosti na zásadný rozpor v navrhovateľových tvrdeniach. A to i napriek tomu, že jedno z nich urobil navrhovateľ pred začatím vlastného azylového konania. Navrhovateľ bol pred podaním vysvetlenia pred slovenskými štátnymi orgánmi (políciou) riadne poučený a preto obsah zápisnice z podania vysvetlenia je možné legálne použiť ako dôkaz, osobitne za predpokladu, že svoje následné tvrdenia ničím a nijako nepreukázal. V tejto súvislosti sa vynára otázka, aký dôvod mal navrhovateľ pred slovenskými štátnymi orgánmi uvádzať tak rozdielne údaje o tom, kedy vycestoval z krajiny svojho pôvodu (rok 2006- rok 2010), aká bola jeho následná trasa putovania po Európe (KDR - Gabun - Belgicko - Ukrajina - Slovensko - KDR - Gabun - Ukrajina - Slovensko), členom akej politickej strany bol (strana Congres - strana UDPS), dôvod žiadosti o azyl ( problémy s prezidentom strany Congres - perzekúcia zo strany tajnej polície). Navrhovateľ pred odporcom tieto rozdielne údaje odôvodnil tým, že na polícii v Čiernej nad Tisou bol od 04.00 do 23.00 hod., že dostal iba jedno jedlo a pretože si myslel, že bude vyhostený do Belgicka, preto klamal a udával cielene nepravdivé údaje. Toto navrhovateľovo vysvetlenie však nie je možné akceptovať nakoľko: - vo svojom cestovnom pase mal belgické vízum (nie je podstatným že nešlo o pravé vízum) a teda sa logicky mohol odvolať iba na toto vízum; - nie je pravdou, že na polícii vypovedal zo vzdoru, nakoľko z chronológie postupu OHKPZ (č.l. 19 spisu odporcu) a zo zápisnice z podania vysvetlenia z 30.9.2011 je zrejmé, že navrhovateľov výsluch vo veci podania vysvetlenia bol ukončený o 12.50 hod. a nie o 23.00 hod.; - skutočnosť, že navrhovateľ požiadal o azyl v dôsledku toho, že ako člen strany Congres mal s jej prezidentom problémy v dôsledku ktorých mu hrozí smrť navrhovateľ uviedol a potvrdil aj vo vyhlásení, ktorým o azyl požiadal. Za daného stavu veci, keď navrhovateľ odporcovi síce predložil členský preukaz strany UDPS (ktorý je zjavne pozmeňovaný čo je zrejmé z púheho pohľadu na tento dokument), ktorého získanie kúpou naviac je bežným spôsobom nadobudnutia, odporca logicky dospel k záveru o nedôveryhodnosti navrhovateľa. Ak totižto navrhovateľ udával vedome nepravdivé a rozporné údaje, pričom žiaden z nich nepreukázal (naviac ak aj jeho členský preukaz je zjavne pozmeňovaný), ako osoba plnoletá a zodpovedná za svoje činy a právne úkony musí niesť následky takéhoto svojho konania. Pokiaľ tieto následky spočívajú vo vyhodnotení osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej, tento fakt nemôže zvrátiť ani odkaz na správy o krajine pôvodu, na ktoré navrhovateľ poukazuje v podanom opravnom prostriedku. Nad rámec tohto odôvodnenia súd poukazuje na skutočnosť, že ak by aj teoreticky navrhovateľ vycestoval z KDR z dôvodu, ktorý prezentoval v priebehu pohovorov vykonaných odporcom, tým že odišiel cez Gabun na Ukrajinu, kde žil cca jeden rok) svoje takto prezentované problémy vyriešil, teda sa ochránil pred údajnou perzekúciou a preto udelenie azylu by aj z tohto dôvodu nebolo na Slovensku možným. Pretože vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej je logické a odôvodnené, pričom už iba táto skutočnosť postačuje k záveru, že navrhovateľ nepreukázal naplnenie predpokladu udelenia azylu z dôvodu § 8 zákona o azyle, súd výrok o neudelení azylu navrhovateľovi potvrdil. Súd sa tiež zaoberal námietkou, že odporca mal vzhľadom k ním vyhodnotenej situácii v krajine pôvodu navrhovateľa tohto posudzovať ako žiadateľa o azyl na mieste. Ani táto námietka nie je dôvodná. Je totižto vecou žiadateľa o azyl, aby svoju žiadosť odôvodnil tak, ako to pokladá za potrebné. Nie je povinnosťou odporcu, aby dôvody žiadosti o azyl domýšľal, resp. ich vyhľadával. Navrhovateľ však ani v jednej z ním použitých verzií žiadosti o azyl neuviedol okolnosť, že by o azyl žiadal z dôvodov, ktoré nastali po jeho odchode z krajiny jeho pôvodu, ktorá skutočnosť je primárnym predpokladom pre žiadosť žiadateľa na mieste. K zrušujúcej časti tohto rozsudku: Vo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľ namietal nedostatočné zistenie stavu veci - konkrétne v oblasti zisťovania bezpečnostných rizík prípadného návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu. Vážne nebezpečie definuje zákon o azyle v ustanovení § 2 písm. f/. Pokiaľ ide o zistenie rizík návratu podľa bodov 1. a 3. citovaného zákona, odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci. Avšak nie je tomu tak vo vzťahu k hrozbe vážneho bezprávia podľa bodu 2. tohto ustanovenia (hrozba mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu). Vyhodnotenie tohto druhu bezpečnostného rizika v sebe subsumuje o. i. prípadnú hrozbu, ktorej môže byť navrátilec vystavený v prípade návratu do krajiny svojho pôvodu a to či už ako bežný repatriant, resp. (ak by sa pripustila možnosť takéhoto zistenia) aj ako neúspešný žiadateľ o azyl. Pre posúdenie a vyhodnotenie tohto druhu bezpečnostného rizika návratu je nevyhnutným vyhľadať a zhromaždiť dostatočnú a preukaznú sumu správ o krajine do ktorej sa má (môže) repatriant navrátiť. V prejednávanej veci odporca síce vyhľadal správy, zamerané na túto problematiku, avšak ich obsahu nevenoval náležitú pozornosť. Z niektorých správ založených v spise (Guardian: Kongo mučí občanov, ktorým bolo zamietnuté udelenie azylu vo Veľkej Británii - 16.1.2012, ePolititix.com: Vláda nemá dôkazy o navrátených žiadateľoch o azyl -17.5.2011) vyplýva, že v prípade návratov neúspešných žiadateľov o azyl do KDR má dochádzať k zaobchádzaniu, ktoré vykazuje znaky vážneho bezprávia. I keď ide iba o mediálne správy, vzhľadom na ich obsah bolo podľa názoru súdu povinnosťou odporcu venovať tejto problematike väčšiu pozornosť v tom slova zmysle, že mal vyhľadať aj ďalšie správy najmä z oficiálnych zdrojov, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili skutočnosti, uvádzané v predmetných, vyššie citovaných mediálnych správach. Takýmto postupom by naplnil svoju povinnosť, danú mu vyššie citovanými ustanoveniami § 19a ods. 1 zákona o azyle, resp. § 46 správneho poriadku. Pretože odporca i napriek minimálne podozreniu o zlom zaobchádzaní s navrátilcami z KDR nezabezpečil dostatok relevantných informácií o existencii či neexistencii bezpečnostných rizík návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, sú výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi zrušil a v tejto časti vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu vyhľadať, založiť do spisu a náležite aj vyhodnotiť správy z rôznych, najmä však oficiálnych zdrojov, zameraných na zaobchádzanie KDR s osobami, ktoré sú po predchádzajúcom nelegálnom pobyte mimo KDR navracané do tejto krajiny. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania, pričom navrhovateľ ich náhradu ani nežiadal. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti potvrdzujúcemu výroku toto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p). Proti zrušujúcemu výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.